Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 9, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/203/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221252
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221252.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.
25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej : Slovenská republika zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou

Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky 27.9.2012 domáhala zaviazania žalovanej
na zaplatenie majetkovej škody v sume 1.428,49 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 287,70 Eur
titulom náhrady škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Nové Zámky v exekučnej veci vedenej proti povinnej O. N.. Žalobu odôvodnila tým,

že ako oprávnený subjekt navrhla písomným podaním, a to postupom podľa ustanovenia § 38 a nasl.
Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovu vykonať exekúciu, ktorá vznikla naplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom. Súdny exekútor predložil súdu
návrh na vykonanie exekúcie spolu s právoplatným exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
okresnému súdu, t.j. Okresnému súdu Nové Zámky a požiadal o udelenie poverenia o vykonanie
exekúcie.Prijatímžiadosti došlokzákonnémuzaloženiupovinnostisúduzaoberaťsasdanoužiadosťou

a rozhodnúť o nej v zákonom stanovenej dobe. Poukázala na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného
poriadku v znení účinnom v čase podania žiadosti o udelenie poverenia, podľa ktorého exekučný súd
je povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
15 dní od doručenia žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Napriek uvedenému exekučný súd o žiadosti rozhodol s omeškaním viac ako 264 dní, a to rozhodnutím,
ktorým žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedený postup exekučného
súdu hodnotí ako nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko súd

bez plnenia zákonných podmienok založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej realizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do
pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci
zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná,
pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k

odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa počas exekučného konania nachádza a je základným účelom
práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy SR. Nesprávnym úradným postupom jej bola spôsobená
majetková škoda vo výške 1.428,49 Eur, predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viacnemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úver. Zároveň si
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie prerušenie práva na

súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods.1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadostučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Exekučný súd tým, že
svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup, vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej. Na jednej

strane totižto existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie
je možné zrušiť a pre uplynutie lehoty ustanovenie § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý
vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný, a na druhej strane
nie je možné z jej strany iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Uplatňuje si primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenia jej práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo
a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 285,70, t.j. 20% z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Tento právny nárok si uplatnila u žalovanej žiadosťou o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak žalovaná na jej žiadosť pozitívne nereagovala. Preto
navrhuje medzitýmnym rozsudkom určiť, že žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky vo veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX
4618/2010.

Pre vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Nové Zámky z prejednávania a rozhodovania vo veci
Krajský súd v Nitre uznesením č. 8NcC/439/2012-10 zo dňa 22.10.2012 vec prikázal na ďalšie konanie
Okresnému súdu Komárno.

Žalovaná podala písomné vyjadrenie k žalobe dňa 13.1.2014, ktorým žalobu ako neopodstatnenú

navrhla zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu, že žalobkyňa v
žalobe neuvádza konkrétnu spisovú značku exekučného konania, odkazuje síce na exekučný spis, ale
v skutočnosť prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Namietala, že žalobkyňa nepredložila ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vznik uplatnenej škody. V podaní neuvádza kroky, ktoré podnikol
naodstránenieneželanéhostavu.Neuviedlaanivrámcipredbežnéhoprerokovaniajejprávnehonároku,

či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR z 3.5.2011, č.k. III. ÚS
69/2011-25. Mala za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli jej doručené dňa 23.4.2012, preto v čase podania
žaloby na súd zákonná 6 mesačná lehota na prejednanie žiadosti do podania návrhu neuplynula a preto
nárok žalobkyne bol uplatnený na súde predčasne. Ďalej namietala, že žalobkyňa i napriek výzve o
doplnenie žiadosti o predbežné prejednanie svojho nároku na náhradu škody nepreukázala požadované
skutočnosti, nedoplnila žiadne informácie (dátum kedy sa dozvedela o škode, doklady preukazujúce

vyčíslenúmajetkovúškodu aohrozenieprávzánikompovinnéhoresp.jehoinsolvenciou,stratukontaktu
s povinným a pod.) a nedokázala uviesť skutočnosti, či bola podaná sťažnosti predsedovi súdu
na prieťahu alebo ústavné sťažnosť. Neposkytla teda súčinnosť na predbežné prerokovania podanej
žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežné prerokovať jeho nárok, preto podľa § 4 ods. 1
písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnený nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Namietala, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu
škody. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nekonkretizovala, či uplatňuje skutočnú škodu
alebo ušlý zisk. Ňou uvádzanú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie
majetku poškodenej, ani za ušlý majetkový prospech a preto nie je možné domáhať sa ich náhrady
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobkyňa nepreukázala, že zavinením súdu v danej exekučnej veci

jej skutočne vznikla škoda, jej výšku, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Pre nepreukázanie splnenia základných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle citovaného zákona považovala
žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť.Súdpodľa§101ods.2O.s.p.konalvneprítomnostiriadnepredvolanéhoprávnehozástupcužalobkynea
žalovanej. Právny zástupca žalobkyne emailovým podaním došlým súdu 9.7.2014 požiadal o odročenie

pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v uvedenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej
veci žalobcu CD Consulting, s.r.o. proti žalovaným vo veciach 10C a 14Cb Okresným súdom Považská
Bystrica, pričom jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní a vylučuje substitúciu.

Podľa § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod

na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň
keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobkyne
nebolo doručené včas v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a k žiadosti nebol pripojený žiaden
dôkaz o tom, v ktorých veciach Okresného súdu Komárno a kedy boli vytýčené pojednávania skôr ako

v predmetnej prejednávanej veci. Zároveň súd poznamenáva, že v plnomocenstve zo dňa 20.9.2012
udelenej žalobkyňou právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci žalobkyňa súhlasila, aby
splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu.

Žalobkyňa v žalobe náležite neoznačila exekučné konanie, v ktorom jej vznikla majetková škoda a

nemajetková ujma spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky tvoriaca
predmet konania. Uviedla iba číslo exekučného spisu súdneho exekútora EX 4618/2010 bez označenia
súdneho exekútora a meno, priezvisko a dátum narodenia povinnej.

Súd sa dotázal na Okresný súd Nové Zámky, ktorý na žiadosť o zapožičanie exekučného spisu

oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej O. N., I.. XX.X.XXXX vyhovieť nemohol z dôvodu, že
neeviduje exekučné konanie vedené proti menovanej osobe na uspokojenie pohľadávky žalobkyne.

Základnéprávonasúdnuochranupodľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyzaručuje,žekaždý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,aby
jehožiadosťbolaspravodlivo,verejneavprimeranejlehoteprejednanánezávislýmanestrannýmsúdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6
ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie

rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, poručuje ústavnoprávne princípy.

Podľa § 1 písm. a) a c) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 tento zákon upravuje a)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť

požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1,2.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 41 ods. 2 psím. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1.6.2009 do 14.12.2009 exekúciu možno vykonať na podklade

vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1,2 citovaného zákona exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučnéhotitulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. v tomto konaní zaťažuje žalobkyňu, pod čím sa rozumie
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z vykonaného dokazovania. Je
vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali a pokiaľ sa stane, že navrhovateľom produkovaný dôkaz
nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, navrhovateľ v spore podľahne.

Žalobkyňa kópiu poverenie Okresného súdu Nové Zámky na vykonanie exekúcie proti Viere Kráglovej
nepredložila ani na urgenciu súdu a ani iným dôkazom nepreukázala vedenie exekučného konania
na Okresnom súde Nové Zámky v danej veci. Nakoľko sa neviedlo exekučné konanie na uvedenom
súde, ani nemohla vzniknúť žalobkyni žiadna majetková škoda alebo nemajetková ujma v súvislosti s
vymáhaním jej pohľadávky od Viery Kráglovej. Súd preto žalobu pre neunesenie dôkazného bremena,
ako neopodstatnenú zamietol.

Žalovanej žiadne trovy nevznikli, resp. si ich neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného právneho

predpisu.