Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010404
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113010404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.05.2014, predsedom senátu JUDr.

Stanislavom Dutkom a členmi senátu p. Ing. Petrom Bónom a p. Ladislavom Potoczkým v trestnej veci
obžalovaného Mgr. Y. V., pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 4 písm. a/ Tr.
zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Mgr. Y. V. nar. XX.XX.XXXX/XXXX U. Q.,
trvale bytom F. F., Y. G.. Č.. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

ako konateľ spoločnosti Y. H., s.r.o. so sídlom v C. XX F. F. v úmysle získať peniaze od leasingovej
spoločnostidňa27.3.2006vF.naW.ul.č.XXvsídleleasingovejspoločnostiN.L.L.,a.s.uzatvorilstouto
spoločnosťou kúpnu zmluvu č. XXXXXXX a zmluvu o finančnom leasingu č. XXXXXXX, predmetom
ktorýchbolipredajaspätnýleasingautomatickéhostrojanaopracovanierádiussegmentumodelR02.01

výr. číslo C., rok výroby 2005 v celkovej obstarávacej cene 9 615 610,50 Sk, nadobudnutie ktorého
obžalovaný predstieral predložením sfalšovaných dokladov o jeho kúpe od spoločnosti H. Z. - dodacieho
listu č. XXXXXXXX zo dňa 15.3.2006 a prehlásením o vlastníctve majetku zo dňa 15.3.2006, ako aj
faktúrou spoločnosti H. Z. Č.. XXXXXX zo dňa 15.3.2006 v sume 215 000 €, ktorú spoločnosť Y. H.
SK, s.r.o. nikdy nezaplatila a rovnako tak daňových dokladov, obsah ktorých sa nezhodoval s daňovými
dokladmi, ktoré predložil daňovému úradu, a to aj napriek tomu, že predmetný stroj nikdy nevlastnil, na
základe čoho leasingová spoločnosť dňa 29.3.2006 poukázala na účet spoločnosti Y. H. SK, s.r.o. č.
XXXXXXXXXX/XXXX sumu 6 559 885,50 Sk, ktorú obžalovaný z väčšej časti minul pre svoju potrebu

a z časti použil na čiastočnú úhradu splatných záväzkov svojich spoločností, čím obžalovaný získal na
úkor spoločnosti N. L. L., E..L.., L. L. M. Č.. XX, XXX XX F., K. XXXXXXXX majetkový prospech vo výške
6 559 885,50 Sk / 217 748,31 €,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, ž uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku škodu veľkého rozsahu,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005
Z.z. v znení zákona č. 650/2005 Z.z.Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 3, § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu
odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu pre
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému i ochranný dohľad v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného N. L. L., E..L.. M. XX, F., s nárokom na náhradu škody
odkazuje na konanie vo veciach občiansko-súdnych.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I v predmetnej veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, vyslúchol
obžalovaného Y. V., oboznámil nárok poškodeného, vyslúchol svedkov Ing. M. W., K.. V. Y., T. Y., R.
U., K.. U. C., V. V., oboznámil spisový materiál a rozhodol rovnako, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Y. V. po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. vyhlásil, že sa cíti byť
nevinný z trestných činov, ktoré sú mu kladené za vinu v obžalobe prokurátora.

Čo sa týka skutkov uvedených obžalobe prokurátora obžalovaný uviedol, že využíva svoje právo
nevypovedať, následne sa vyjadroval výlučne k výsluchom svedkov na hlavnom pojednávaní. Pretože

svoje právo nevypovedať využil aj v prípravnom konaní, neprichádzalo do úvahy čítanie výpovede z
prípravného konania.

Zástupca poškodenej organizácie Mgr. C. A. sa na hlavné pojednávanie pred súdom nedostavil, za
splnenia zákonných podmienok bol oboznámený nárok poškodeného z prípravného konania, keď

poškodený uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 161.962,56 €.

Súd následne vyslúchol svedkov, tak spolupracovníkov obžalovaného, ako aj jeho obchodných
partnerov, i zamestnancov poškodenej organizácie Leasing SLSP.

Svedok Ing. M. W. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, ako zamestnanec poškodeného,
že problémy podobného charakteru ako je predmet hlavného pojednávania riešili ako na bežiacom
páse. Pamätá len to, že taký prípad riešil a k ďalšiemu priebehu tohto konkrétneho prípadu sa
vyjadriť nevie. Vo všeobecnosti bolo potrebné predložiť pri uzatváraní leasingových obchodov na
začiatku žiadosť záujemcu o leasing, ktorý si podal a konkrétny obchodník, ktorému je vec pridelená

požiadal o predloženie dokladov predmetu leasingu, doklady pozostávajú vo všeobecnosti z účtovnej
dokumentácie žiadateľa o leasing a dokladov, ktoré sa týkajú predmetu leasingu.
Pri tzv. spätnom leasingu predmet leasingu, tam sa nevyžaduje až tak rigorózne proces odovzdávania
a prevzatia, keďže žiadateľ je zároveň aj odovzdávajúcim aj preberajúcim. Pri riadnom leasingu sa
vyžaduje odovzdanie predmetu leasingu a následné prevzatie predmetu leasingu cez leasingovú

spoločnosť a leasingová spol. môže splnomocniť k prevzatiu predmetu leasingu toho nájomcu. Pri
spätnom leasingu sa leasingová spoločnosť spolieha na doklady, ktoré predloží žiadateľ leasingu a to na
nadobúdací doklad, faktúra a doklad o úhrade. To ako prebehol tento konkrétny obchod sa však svedok
nevedel vyjadriť.

Svedok R. U., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že v dobe skutku pracoval v leasingu L. a
s touto vecou prišiel do kontaktu, tým spôsobom, že poškodenému spoločnosťou Z. bolo oznámené, že
bol privezený do ich priestorov stroj z F. F., ktorý mal byť v leasingovom nájme pána V.. Tento stroj svedok
v sklade spol. Z. skontroloval, zistil, že nejde o predmet leasingu ale o iný stroj, následne poškodeného
kontaktoval p. V., ktorý došiel do F. na T. G. a podpísal nejaký list o tom, že ten stroj si zoberie, a že

následne poškodenému dovezie stroj ktorý tvorí predmet leasingu.Svedok uviedol, že stroj v sklade spoločnosti Z. bol podľa zistení financovaný inou leasingovkou a
táto leasingovka si ho potom prevzala. Stroj, ktorý bol prevezený podľa pokynov p. V. a ešte jedného
zamestnanca k dispozícii poškodeného , mal byť majetkom poškodeného, ale po prevezení bolo zistené,

že ten stroj poškodenému nepatrí.

Svedok Ing. U. C., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že s obžalovaným V. sa pozná asi
od r. 1997, na území SR zastupoval spoločnosti H., ktorej je svedok predsedom predstavenstva. Asi
2-3 roky bola spolupráca bez problémov, neskôr dostal zo Slovenska pozvanie od vyšetrovateľa keď sa

svedka pýtal na jeden konkrétny stroj, ale taký stroj spoločnosť nikdy nevyrobila, nikdy neexpedovala a
nákup toho konkrétneho stroja o ktorom hovoril vyšetrovateľ sa nikdy neuskutočnil. Uskutočnil sa predaj
iného stroja od spoločnosti H. k spoločnosti pána V. ale tam neboli žiadne problémy, ten stroj bol riadne
vyvezený, riadne odkúpený a zaplatený, leasingovou spoločnosťou, spoločnosť H. dokonca dala záruku
na odkup stroja v prípade, že by pán V. nesplácal. Ten stroj neskôr odkúpili od leasingovej spoločnosti.
Svedkovi boli predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že spoločnosť H. mala dodať obžalovanému

konkrétny stroj. Svedok uviedol, že z predložených dokladov pro forma faktúra na č.l. 225, bola vydaná
potom čo došlo k uzavretiu zmluvy o kúpe toho stroja, ktorý je predmetom pro forma faktúry a je to z
toho dôvodu, že ide o pomerne drahý stroj, ktorého výroba trvá nejaký čas, taktiež odberateľ potrebuje
nejaký čas na zohnanie peňazí. Táto faktúra znamená, že na jej základe sa uhradí určitá časť peňazí
ktorá je dohodnutá zmluvne, ešte pred úplným vyrobením a dodaním toho stroja a následne sa doplatí

po dodaní tohto stroja. Na konkrétnu otázku uviedol, že v tomto prípade stroj vyrobený nebol, dodaný
nebol a na túto pro forma faktúru nebolo ani nič zaplatené. Podpis na proforma faktúre č.l. 224 je úplne
iný ako svedkov.

Svedok R. Q. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že obžalovaného V. pozná, aj spol. Y. H..

Prišiel s nimi do styku pretože pracuje pre spol. I. N. na vymáhaní dlhu za leasing. Čo sa týka p. V.
navštívil ho prvýkrát v F. F., resp. pokúsil sa o tom, ale v mieste sídla spoločnosti na C. ulici ho nenašiel.
Kontaktoval sa sním potom telefonicky, stretli sa v Bratislave a vie, že vždy keď sa stretli, vždy prisľúbil,
že dlžnú sumu za leasing zaplatí, čo sa aj stalo, vo viacerých prípadoch, možno trikrát. Problém ale
vznikol tým, že nebol splácaný leasing, svedok to vymáhal, pán V. vždy prisľúbil zaplatiť ale keď neplatil

ďalšie tri mesiace, znovu to išlo do vymáhania, takže predmet vymáhania sa 3x vrátil do leasingu, a
4x išiel do vymáhania. Potom keď sa predmet leasingu nesplácal viac ako šesť mesiacov, bol svedok
poverený odobratím predmetu leasingu. Išiel do L. N.Č. kde v hale bolo zložených viacero strojov, medzi
nimi aj tie ktoré mal svedok odobrať. V hale sa ale nenachádzala iba jedna pájkovacia stanica a jedna
brúska. S pájkovacou stanicou problém nebol, čo sa týka brúsky, tak ihneď informoval leasingovku, že

sa mu to nezdá, že tá brúska je nejako opotrebovaná, ale leasingová spoločnosť povedala, že ak pán V.
tvrdí, že je to brúska patriaca leasingovke, že to má svedok zobrať. Tak teda tú brúsku zobral a previezol
do skladu spol. Z., ktorá robila pre N. L..
Môže dodať, že čo sa týka tej brúsky v sklade spol. Z., pán V. sa so svedkom stretol, potom následne
tvrdil, že to vyzerá ako keby to nebola tá brúska, ktorá mala patriť leasingovke a tiež, že búrska je

poškodená ale svedok v tej N. bol, v sklade iná búrska nebola, iba táto. V tom sklade v L. N. svedkovi
V. tvrdil, že to je tá brúska, ktorá má byť leasingovým majetkom. Až neskôr sa zistilo, už v sklade spol.
Z., že tá brúska patrí UniCreditu. Svedok mal pochybnosti už vtedy v N., lebo ten predmet sa mu zdal
zničený, na to, že stál 6 miliónov, bol veľmi opotrebovaný.

Svedok V. V., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že bol zamestnaný v spol. Y. H. a pán V. bol
jeho zamestnávateľ. Pracoval tam tri roky. Teraz si už nepamätá presne dokedy. Náplňou práce svedka
bola renovácia diamantových kotúčov, bol aj skladník, aj tie kotúče rozvážal. Potom vie, že raz mu
pán V. povedal, že si niekto príde odviesť stroje, svedok tieto stroje teda odovzdal proti podpisu a to
bolo všetko. Prepravca to naložil a odišiel preč. Za prítomnosti toho pána z leasingovej spoločnosti, to

podpísal, že si to osobne prevzali. Stroje svedok viacej nevidel.

Svedkyňa Ing. V. Y., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že ako zamestnankyňa poškodeného
mala v náplni práce leasingové zmluvy. Čo sa týka ohliadky predmetu leasingu svedkyňa uviedla, že
to vysvetliť nevie. Mohlo to byť tak, že ohliadku robil kolega zodpovedný za ten región, lebo fyzické

ohliadky sa robili u všetkých záležitostí kde bola cena nad 1,5 milióna vtedajších korún. Potom svedkyni
kolega mohol poslať fotky do Bratislavy, a ona to mohla podpísať. Myslí si, že išlo o kolegu T. Y., za
stredoslovenský región bol zodpovedný kolega Y., ale či tomu tak skutočne bolo aj v tomto prípade,
to uviesť nevie. Chce dodať, že ak by tam neboli fotky, nemal tam byť ani jej podpis. A ak by tam ajnapriek deficitu fotiek podpis svedkyne bol, tak by to museli vrátiť z kontrolného oddelenia, ktorí to
všetko kontrolovali. Keby zložka nebola kompletná, teda vrátane fotodokumentácie a kontroly, neboli by
pustené, teda vyplatené tie peniaze.

Čo sa týka dokladov potrebných pre poskytnutie leasingu, musela to byť samotná leasingová zmluva,
fotodokumentácia, preberací protokol, osobné doklady žiadateľa, vrátane dokladu o jeho podnikaní
a súvahy, technológia, ktorá mala byť leasovaná k predmetu leasingu priamo od výrobcu, ak išlo o
technológiu novú. Ak by to bola technológia staršia, bola potrebná fotodokumentácia a nejaký znalecký
posudok. K tej zložke ešte by malo byť vyhodnotenie bonity klienta. Na základe týchto dokladov mohla

byť zmluva uzavretá. Prečo v dokladoch poškodeného chýba fotodokumentácia, svedkyňa nevedela.

Svedok Ing. T. Y., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že obžalovaného nepozná, pred súdom
ho videl prvýkrát, v čase ktorého sa týka tento prípad, síce pracoval v N. L., ale bol vo výpovednej lehote.
Predmetná zmluva bola podpisovaná v Bratislave, svedok s touto vecou nemal nič spoločné. Fotografie
nerobil.

Súd pri vyhodnocovaní dôkazov zadovážených v prospech i v neprospech obžalovaného vychádzal
aj z logickej následnosti pri vyhodnocovaní presvedčivosti všetkých vykonaných dôkazov. Na záver
dokazovania súd oboznámil podanie obžalovaného Y. V., nazvané „Vyhlásenie“, v ktorom obžalovaný
V. oznamuje súdu, že pravda je to, že brúsku RO2 na Slovensko nikdy nedoviezol a ani tento stroj, ktorý

je predmetom podanej obžaloby v majetku spoločnosti Y.-H. SK, s.r.o. nemal. Dôvod, prečo tak dlho
zavádzal bol a nádej, že ten stroj niekde zoženie a odovzdá leasingovej spoločnosti, ale najmä strach o
ťažko skúšanú rodinu. Peniaze získané z leasingovej zmluvy použil na splácanie podlžnosti firiem Y. H.
a Y. H. SK, nepoužil ich pre osobný prospech a dokonca musel predať vlastný rodinný dom na splatenie
početných firemných záväzkov. Je si plne vedomý svojej viny a pripravený znášať následky.

Čo sa týka obrany obžalovaného, jeho tvrdenia snažiace sa najprv preukázať vlastnú nevinu neskôr
tvrdenie o vlastnej vine, súd vykonané dôkazy predovšetkým porovnával so všetkými vykonanými
dôkazmi vo vzájomnej súvislosti.

Na základe takto vykonaných a vyhodnotených dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný Y. V. svojim
konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221
ods.1,ods.4písm.a/Tr.zák.,pretožeakobžalovanýpodnikalvrámcispoločnostis.r.o.odroku2001ako
konateľ Y. H. L..C..I.., táto spoločnosť bola už preúverovaná a zaleasingovaná a predĺženej spoločnosti
by už nikto žiaden úver ani leasing nedal.

V roku 2005 založil úplne zhodnú spoločnosť Y. H. SK s.r.o. s úplne zhodným predmetom činnosti a
prostredníctvom tejto spoločnosti potom uplatnil leasing ktorý je predmetom podanej obžaloby. Voči
obžalovanému bolo vedených viacero exekučných konaní. Obžalovaný získané peniaze použil na
vyplácanie vlastných dlhov.

Súd pri uznaní viny obžalovaného za skutok pre ktorý bola prokurátorom podaná obžaloba, tomuto
ukladal trest v zákonných hraniciach ustanovenia § 221 ods. 4 Tr. zák., teda v základnom intervale desať
rokov až pätnásť rokov odňatia slobody.
Súd však prihliadol pri ukladaní trestu na skutočnosť, že obžalovaný sa nakoniec k trestnému činu,
kladenému mu za vinu priznal a svoje konanie oľutoval. V súčasnosti nesie veľmi vážne následky

svojho konania. Súd navyše zobral do úvahy aj zistené pochybenia na strane poškodeného, ktorého
vlastní zamestnanci konali pri poskytovaní leasingu obžalovanému v rozpore s vnútornými predpismi
vlastnej firmy. Len tak je možné vysvetliť fakt, že v spise leasingovej spoločnosti nie sú založené
fotografie predmetu leasingu. Skutočnosť, že poškodená spoločnosť pri spätnom leasingu sa spolieha
na doklady, ktoré predloží žiadateľ leasingu a to na nadobúdací doklad, faktúra a doklad o úhrade, bez

toho, aby si predmet leasingu preverila a preverila si aj pozadie žiadateľa, súd považuje za neskutočne
ľahkovážne nakladanie s peniazmi spoločnosti. Súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že
samotný poškodený vlastnou ľahkovážnosťou prispel k vzniku škody, ktorú ale spôsobil obžalovaný.
Súd pritom zdôrazňuje, že ani postup zamestnancov poškodeného pri uzatváraní leasingovej zmluvy
nevyviňuje obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu, neponecháva ale bez povšimnutia

aj ľahkovážnosť poškodeného.OkresnýsúdBratislava1tedapovyhodnotenívšetkýchzhrnutýchdôkazovdospelkzáveru,ževprípade
obžalovaného Y. V. je možné použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. por. a obžalovanému
ukladal trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby

Súd sa vyrovnal sa tiež s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami v zmysle § 36 a § 37 Tr. zák..,
keď obžalovanému priznal poľahčujúce okolnosti spočívajúce vo vedení riadneho života pred skutkom,
priznaniu a oľutovaniu trestnej činnosti. podľa § 36 písm. j/, písm. l/, Tr. zák..

Za týchto okolností uložený trest odňatia slobody v trvaní päť rokov súd považuje za trest zákonný
zodpovedajúci podielu obžalovaného na páchanej trestnej činnosti, a uložený zákonným postupom pod
dolnou hranicou zákonom stanovej trestnej sadzby, ktorá je určená základným rozpätím 10 - 15 rokov,
s použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s dolnou hranicou
5 rokov odňatia slobody.

Súd má taktiež za to, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je spôsobilý splniť účel
trestného zákona a zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom.

Čo sa týka nároku poškodeného na náhradu spôsobenej škody, s poukazom na výsledky dokazovania
a nemožnosť ustálenia skutočnej škody, i okolnosti opísané vyššie, súd poškodeného s jeho nárokom

odkázal na konanie vo veciach občiansko-súdnych s tým, že dokazovanie čo do náhrady škody
by neúnosne zaťažilo rozsah dokazovania trestného konania, ktorého úlohou je na prvom mieste
rozhodovanie vo veciach trestných činov, konanie o náhrade škody je konaním adhéznym.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia, resp. doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.