Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 18, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204444
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2113204444.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnava,sudkyňouJUDr.DanouMacáškovou,vprávnejvecinavrhovateľa:POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej
mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 605,- eur takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 27.9.2012 na Okresný súd Senica domáhal, aby súd

medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca je zodpovedný za škodu ktorá vznikla navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3240234 dlžníkom (povinným) B. G., (kde po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 12608/2008) v zákonom
stanovenej lehote, a aby rozsudkom rozhodol že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu
majetkovej škody sumu 125,00 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 605,- eur, a náhradu trov konania.

Uviedol, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú
činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, a v pozícii oprávneného
v exekučnom konaní navrhol písomným podaním (postupom podľa § 38 Exekučného poriadku),
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere. Nakoľko exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonom ustanovenej dobe.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 30.10.2009, a to rozhodnutím o poverení, keď k rozhodnutiu o
poverení došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 11 mesiacov). Postup
exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44, ods. 2 Exekučného poriadku),
pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo jezákladným účelom práva zaručeného v článku 48, ods. 2 Ústavy SR. Z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Navrhovateľovivzniklamajetkováškodavsume125,00eurpredstavujúcanáhraduúčelnevynaložených

nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej, keď vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,00 eur, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu 40,00 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných

exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde sumu 15,00 eur. Uplatňuje si tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 605,-
eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46, ods. 1 Ústavy
SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6, ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: - neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku
povinného; - neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným; - neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolventnosti povinného.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 605,- eur, teda
55,00 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny
ústavného súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca. 660,00 eur (v danej veci bol exekučný

súdbezdôvodnenečinnýviacako331dní).Navrhovateľuviedol,žepostupovalpodľa§15ods.1Zákona
č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, odporca však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Vec bola Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k 9NcC/54/2012-15 zo dňa 19.11.2012 prikázaná na

prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava.

Okresný súd Trnava Uznesením č.k. 16C/18/2013-24 zo dňa 13.2.2013 vec vylúčil na samostatné
konanie.

Odporca sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 12.9.2013 v ktorom uviedol, že navrhovateľ
v žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám; zo žaloby nie je ani
zrejmé či si navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov,
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, pričom má za to, že všeobecný súd v

konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu - túto právomoc má napr.
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázal na skutočnosť, že dňa 23.4.2012 boli jej doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 - vzhľadom na
skutočnosť že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby je zrejmé, že navrhovateľ ich
nepodal po uplynutí 6 - mesačnej lehoty ale skôr, pričom poškodený podľa § 16 ods. 4 Zákona č.

514/2003 Z.z. sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na
súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti

SR (odporca) ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1, písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok
navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že
lehotanapoverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadochexistencie dôvodov podľa § 45 ods. 1, písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
čo sa prejavilo veľkým počtom nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania (v
tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ / Asturcom C-40/08/, ktorý nevylučuje posúdenie

zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní, pričom unáhlené konanie zo strany súdu by mohlo viesť
k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky či rozhodcovský rozsudok spĺňa
všetky kritéria zákonnosti).
Uviedol ďalej, že podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní,
možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdupreľudsképráva,ktorýmsarozhodlo,žeboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný

súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zo skutkových
tvrdení uvádzaných v žalobách k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom
2009 - v prípade ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim
vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie nároku uplynula
po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie;

vzhľadom k uvedenému vzniesol odporca námietku premlčania tohto nároku ak došlo k uplynutiu 15
dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pred dňom 23.4.2009. Navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a
výdajoch zložky vyčíslenej sumy, uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou IS, udržiavanie a správu IS a administratívne spracovanie textov urgencií,
publikačné výdaje, poštovné; poukázal na § 1 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ktoré definuje skutočnú
škodu ako trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk ako ušlý majetkový prospech, resp.
nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti,
s ohľadom na pravidelný beh vecí. Navrhovateľ však neuniesol dôkazné bremeno, nekonkretizoval, či si

uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk, pričom paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať
ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech. Naviac, navrhovateľ ako
spoločnosť ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém v období pred spornými exekúciami i po nich. K uplatnenej nemajetkovej ujme
odporca uviedol že podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch

(podľa odseku 2) sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy, a na okolnosti za ktorých k nej
došlo, c/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov
ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,

neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom navrhovateľ poukazuje aj na zánik podnikateľských
aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež navrhovateľ nespresnil v čom sa ako
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa. Pri uplatňovaní nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim

zadosťučinením čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto odporca nepovažuje za preukázaný tak
vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Odporca
poukázal na skutočnosť že podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany
práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, pretože celkové náklady úverov poskytovaných
navrhovateľom,ktorépozostávajúzúrokovainýchpoplatkovsajaviabyťvysoké(vniektorýchprípadoch

predstavujú náklady takmer 100% ročne zo sumy získanej od navrhovateľa) a podľa všeobecných
podmienok dlžník je povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo výške 0,25%
denne (t.j. až 91,25% ročne), preto je navrhovateľ vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb - v takomto prípade
aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, a to najmä v prípade návrhu

na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia
alebo porušenia práva spotrebiteľa, a s prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej
činnosti navrhovateľa považuje odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ
uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúťpráve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite; súčasne v takejto situácii platí
že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť
považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku navrhovateľa na náhradu

nemajetkovej ujmy voči štátu (v tejto súvislosti poukázal na list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D/2010 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi
SR pri EÚ, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia
na ochranu spotrebiteľov a bolo konštatované, že „Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú

predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných
podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich
zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa....“). Na záver odporca uviedol, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že
navrhovateľ nepreukázal že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia exekútorovi po uplynutí 15-dňovej lehoty, uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou a má za to, že stav v ktorom sa navrhovateľ ocitol si zavinil sám, a to spôsobom
vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä že si uplatňuje ničím
nepreukázané čiastky, či už podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy; pre nepreukázanie

splnenia základných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. odporca
považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada aby ju súd v celom rozsahu zamietol.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 4Er/96/2009 súd zistil že dňa 6.3.2009 bola Okresnému
súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci navrhovateľa

ako oprávneného proti povinnému: B. G., L..Č.. XXXXXX/XXXX, Z. T. XX pre vymoženie pohľadávky
669,19 eur s príslušenstvom. Okresný súd Senica dňa 30.10.2009 vydal poverenie č. 5205 047696 (na
vymoženie sumy 669,19 eur s príslušenstvom).

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (jedná sa o drobný spor).
Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku; miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu v zákonnej lehote.
Účastníci konania resp. ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s vyjadrením odporcu, s obsahom spisu
Okresného súdu Senica sp.zn. 4Er/96/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 6.3.2009 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému: B. G.Í. pre vymoženie pohľadávky

669,19 eur s príslušenstvom. Okresný súd Senica dňa 30.10.2009 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie.
Navrhovateľ sa domáhal náhrady majetkovej škody 125,00 eur - vyčíslil ju ako účelne vynaložené
náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a

rozhodnutím o nej vo výške 70,00 eur, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške
40,00 eur, a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštové a
telekomunikačné výdaje vo výške 15,00 eur. Navrhovateľ sa ďalej domáhal náhrady nemajetkovej ujmy
605,- eur - vyčíslil ju vo výške 55,00 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu (na

základe aplikácie doktríny ústavného súdu podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní
je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca. 660,00 eur),
keď podľa navrhovateľa bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 331 dní.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkoneverejnejmoci(vzneníplatnomkudňuzačatiaexekučnéhokonania),vovecináhradyškody,ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(vzneníplatnomkudňuzačatiaexekučnéhokonania),štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§15ods.1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
(vzneníplatnomkudňuzačatiaexekučnéhokonania),nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa§16ods.1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, k
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), v prípade, ak iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 prvá veta Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa§19ods.3Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
(vzneníplatnomkudňuzačatiaexekučnéhokonania),lehotaneplyniepočaspredbežnéhoprerokovania

nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v znení
platnom ku dňu začatia exekučného konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, keď navrhovateľ

nepreukázal že by počas doby od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
rozhodnutia o nej bol v neistote, nepreukázal hrozbu škody, nepreukázal riziko ohrozujúce konečné
vymoženie pohľadávky, nepreukázal že v postupe Okresného súdu Senica boli zistené pochybenia a
prieťahy. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ani
ich výšku.
Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenou odporcovi požiadal

navrhovateľ o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci -
odporcanauvedenúžiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyneodpovedalzdôvodu
že navrhovateľ neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces
predbežného prerokovania zmarený; v čase rozhodovania súdu uplynula šesťmesačná odo dňa prijatia
žiadosti, preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu
mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica v exekučnom konaní,
keď nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodnutím o poverení, ku ktorému došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s
omeškaním viac ako 331 dní (v skutočnosti súd rozhodol o žiadosti o udelení poverenia dňa 30.10.2009,

keď návrh na súd bol doručený dňa 6.3.2009, teda k rozhodnutiu prišlo o 238 dní).
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, keď za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodovacou - nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej

moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to 1/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody poškodenému, a
3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom

konaní a s rozhodovaním nemusí súvisieť, alebo ide o postup v konaní smerujúci síce k vydaniu
rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí; úradný postup nie je možné
upraviť natoľko detailne aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky ktoré je potrebné v rámci výkonu
právomoci uskutočniť, preto správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i z hľadiska účelu ku
ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.

S poukazom na uvedené považoval súd nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. I keď Okresnému súdu Senica bola
doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 6.3.2009 pričom súd vydal poverenie
dňa 30.10.2009, teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí 15 - dňovej lehoty, ohľadne
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v

konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva.
Podľa názoru súdu navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej bol v neistote a hrozila mu
akákoľvek škoda; nepreukázal tiež že táto doba viedla k strate jeho legitímnych očakávaní (že nastane
zákonom predpokladaný stav), a že toto vyvolalo riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky
bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného systému spravovalo
pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému, kto mu
spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu), keď nutnosť spravovať pohľadávkuoprávneného zapríčinil už povinný tým, že nesplnil svoj dlh, a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu
formou exekúcie, čo potom znamená že vznik nákladov navrhovateľa ako oprávneného v exekučnom
konaní na správu a vymáhanie pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu

Senica v exekučnej veci. Navrhovateľ svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne
popísané nijako nezdokladoval, a určenie / vyčíslenie výšky majetkovej škody v žalobe sa nedá
považovať za relevantný dôkaz o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy nie sú dané
dôvody na priznanie jej náhrady s poukazom na dôvody uvedené vyššie. Samotné vedenie exekučného
konania -bez ohľadu na jeho dĺžku- nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného,

resp. exekútora s povinným, a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla
dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom
konaní - tieto riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Preto, ak by aj navrhovateľovi vznikla
majetková škoda a nemajetková ujma, nebola by preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom súdu v
exekučnej veci.
Jezrejmé,ževdanejvecineboloožiadostiovydaniepovereniarozhodnutévzákonnejlehote,čomožno

považovať za nesprávny úradný postup, navrhovateľ však v konaní podľa názoru súdu, vzhľadom na
vyššie uvedené, žiadnym spôsob nepreukázal vznik škody, preto akékoľvek ďalšie úvahy súdu o splnení
ďalšej z podmienok vzniku zodpovednosti, t.j. existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody, nie sú dôvodné.

Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol.

V konaní odporca vzniesol námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 - o takýto
prípad v prejednávanej veci nešlo, preto sa súd vznesenou námietkou premlčania ani nezaoberal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne
trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.