Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45C/104/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205228969
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7205228969.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci žalobcu J.. T. X., Q..

XX.XX.XXXX, U. U. XX, X. zastúpeného Mgr. T. X., U. U. XX, X. proti žalovanému T. K. Ú. G..Y.., N.
XX, X., Z.: XX XXX XXX právne zastúpenému advokátom JUDr. Radoslavom Gregom, advokátom, so
sídlom Hlavná 20, Košice v konaní o určenie, že žalobca splnil kritéria výberového konania takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že žalobca splnil kritéria výberového konania konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie
primára ORL oddelenia T. K.u v X..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 4.11.2005 domáhal určenia, že odvolanie žalobcu z funkcie primára
ORL oddelenia T. K. Ú. T. X. ku dňu 31.5.2005 na základe listiny žalovaného zo dňa 23.5.2005 je

neplatné a pracovný pomer žalobcu vo funkcii primára ORL oddelenia T. K. Ú. v X. trvá, eventuálne
určenia, že oznámenie žalovaného žalobcovi listinou označenou ako výberové konanie - oznámenie zo
dňa2.8.2005jeneplatnéažalovanýjepovinnýuzavrieťsožalobcompracovnýpomernafunkciuprimára
ORL oddelenia T. K. Ú. T. X. .Žalobu odôvodnil tým, že listinou fakultnej nemocnice S.. R. X. zo dňa
6.4.1999 bol vymenovaný do funkcie primára ORL oddelenia bez určenia doby skončenia funkčného
obdobia, čiže na dobu neurčitú.

Listinou fakultnej nemocnice S.. R. X., zo dňa 25.3.2002 mu bolo oznámené, že jeho pracovný pomer
vzniknutý vymenovaním sa považuje za pracovný pomer založený zmluvou. Neskôr listinou žalovaného

zodňa23.5.2005bolodvolanýzfunkcieprimáraORLoddeleniadňom31.5.2005azároveňbolpoverený
zastupovaním tejto funkcie do doby jej obsadenia výberovým konaním. Podľa názoru žalobcu nie
je zrejmé na základe čoho bol z funkcie odvolaný, keďže zákon 311/2001 Z.z. neupravuje možnosť
odvolaniazmenovanejfunkcie,atakútomožnosťneupravujeanizákonč.552/2003Z.z.,pretoodvolanie
považuje za neplatné a mal za to, že jeho pracovný pomer vo funkcii primára ORL trvá aj naďalej.

K druhej časti eventuálneho petitu v odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že listinou žalovaného zo
dňa 15.7.2005 bol pozvaný na výberové konanie na obsadenie funkcie primára ORL oddelenia na

deň 29.7.2005, ktorého sa aj zúčastnil, a ktoré výberové konanie sa uskutočnilo na základe zákona
č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme a interného predpisu žalovaného (organizačnej
normy č. 1/2004 zo dňa 31.12.2003).

Listinou žalovaného zo dňa 2.8.2005 mu bolo oznámené, že na základe výsledkov výberového konania
nebol doporučený výberovou komisiou na uvedenú funkciu nakoľko nedosiahol potrebný počet bodov
na jej obsadenie.Žalobca v žalobe uvádza, že vychádzajúc zo zákona č. 552/2003 Z.z. a z organizačnej normy č. 1/2004
má za to, že splnil všetky podmienky výberového konania a mala s ním byť uzatvorená pracovná zmluva
na predmetnú funkciu. Ako najpodstatnejšiu skutočnosť uvádza, že listina, ktorou mu bol oznámený

výsledok výberového konania sa svojím obsahom (eventuálne účelom) prieči zákonu, prípadne ho
obchádza, keďže sa odvoláva na nedosiahnutie potrebného počtu bodov na obsadenie predmetnej
funkcie bez opory v zákone, nakoľko kritériom výberu a zhodnotenia výsledkov výberového konania nie
ježiadenpotrebnýpočetbodovatoanipodľazákonač.552/2003aanipodľaorganizačnejnormy.Keďže
zákon nevylučuje, aby sa výberového konania zúčastnil jediný kandidát, tak ako to bolo v jeho prípade

a zákon ani norma nestanovuje žiaden minimálny počet bodov potrebný pre úspešnosť kandidáta má
žalobca za to, že keďže dosiahol nejaký počet bodov, nie je možné povedať, že nesplnil podmienky
konania tým, že nezískal potrebný počet bodov.

Ďalej vo svojich dôvodoch uviedol, že výberová komisia nemá oprávnenie doporučovať alebo
nedoporučovať uchádzača na obsadenie funkcie, ona iba na základe § 5 ods. 6 zákona 552/2003 Z.z
určí poradie uchádzačov a v prípade, že žiaden uchádzač nevyhovie stanoveným podmienkam, komisia

žiadneho nevyberie, (zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie).

Poukázal aj na skutočnosť, že výberová komisia porušila § 5 ods. 7 zákona, keď si nesplnila
svoju povinnosť písomne mu oznámiť výsledok výberového konania do 10 dní od jeho skončenia,
pretože podľa jeho názoru mu výsledok výberového konania neoznámila doposiaľ, nakoľko oznámenie
žalovaného zo dňa 2.8.2005 nemožno považovať za splnenie si tejto povinnosti, keďže takéto

oznámenie bolo urobené prostredníctvom riaditeľa T. nie priamo výberovou komisiou.

Žalovaný vo svojich písomných podaniach doručených súdu 9.12.2005 a 12.2.2007 uviedol, že
predchádzajúci zamestnávateľ žalobcu, teda fakultná nemocnica S.. R. listom z 25.3.2002 žalobcovi
oznámil, že jeho pracovný pomer vzniknutý vymenovaním sa považuje za pracovný pomer založený
pracovnou zmluvou v zmysle ust. § 252 ods. 1 Zákonníka práce. Pracovný pomer žalobcu nebol

založený vymenovaním nakoľko v priebehu pracovného pomeru bol žalobca menovaný do funkcie v
rámci pracovného pomeru. Dňa 23.5.2005 došlo zo strany žalovaného k odvolaniu žalobcu z funkcie
primára oddelenia ORL. Zmenou pracovnej zmluvy s účinnosťou k 1.6.2005 došlo k zmene druhu
práce z „primár na ordinár pre klinickú onkológiu". K zmene pracovnej pozície, teda došlo v dôsledku
dvojstranného právneho úkonu s výslovným súhlasom žalobcu v súlade s ust. § 54 Zákonníka práce.

Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím riaditeľa žalovaného, ako štatutárneho orgánu,
došlo k výberu pracovných pozícií - vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho
orgánu, ktoré mali byť obsadzované na základe výberového konania, teda plošne sa to týkalo všetkých
osôb na vedúcich pozíciách. Došlo k odvolávaniu týchto vedúcich zamestnancov vrátane žalobcu a
následne bolo vykonané výberové konanie.

Poukázal na niektoré ustanovenia zák. č. 552/2003 Z.z., v zmysle ktorého o poradí uchádzačov je
možné uvažovať iba za predpokladu, že je na dané miesto prihlásených viac uchádzačov. Výberová
komisia postupovala v súlade s ustanoveniami internej normy, keď predseda komisie vopred oboznámil
členovkomisiesbodovacímsystémomastýmitookolnosťamibolvopredazrozumiteľneoboznámenýaj
žalobca. Päť členov výberovej komisie malo oprávnenie položiť uchádzačovi 3 otázky a tieto vyhodnotiť

počtom bodov, max. 3 za každú odpoveď. Maximálny počet bodov, ktorý mohol uchádzač získať bol
teda 45 bodov. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

OkresnýsúdKošiceIIouvedenomnávrhurozhodolrozsudkomč.k.45C/104/2005-207zodňa16.4.2007
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň rozhodol o náhrade trov konania.

Potom ako žalobca podal voči uvedenému rozsudku odvolanie, Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k.

1Co/209/2007-278 zo dňa 19.2.2009 potvrdil rozsudok v zamietavom výroku ohľadne nároku na určenie
neplatnosti odvolania z funkcie primára a určenia, že pracovný pomer žalobcu v tejto funkcii trvá. Vo
zvyšnej zamietavej časti zmenil rozsudok tak, že určil, že žalobca splnil kritéria výberového konaniakonaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára ORL oddelenia T. K. Ú. T. X.. Účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

V rámci odvolacieho konania Krajský súd v Košiciach na pojednávaní konanom dňa 19.2.2009 vyhlásil

verejne uznesenie, ktorým nepripustil zmenu petitu návrhu v časti ohľadne neplatnosti odvolania z
funkcie primára a určenia trvania pracovného pomeru a pripustil zmenu návrhu vo zvyšnej časti tak,
že súd určuje, že žalobca splnil kritéria výberového konania konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie
funkcie primára ORL oddelenia T. onkologického ústavu (čl. 276 spisu) na základe prednesu žalobcu
na uvedenom pojednávaní, ktorý navrhol pripustiť zmenu petitu v jeho prvej časti ohľadne neplatnosti

určenia odvolania z funkcie a určenia, že jeho pracovný pomer v tejto funkcie trvá do vykonania
transformácie a žiadosti pripustiť zmenu alternatívneho petitu tak, aby súd alternatívne určil, že
žalobca splnil kritéria výberového konania konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára
ORL oddelenia T. K. Ú. v X.. V prípade eventuálneho petitu mal odvolací súd za to, že boli splnené
podmienky pre pripustenie zmeny žaloby, keďže táto bola vyvolaná skutočnosťou, ku ktorej došlo v
priebehu konania, keď zanikol pôvodný žalovaný T. K. Ú. a to jeho transformáciou na T.O. K. Ú. G..Y..

v dôsledku čoho zanikli aj funkcie primárov a úprava žaloby reagovala na túto objektívnu skutočnosť,
pričom výsledky doterajšieho konania podľa názoru odvolacieho súdu mohli byť podkladom aj pre
rozhodnutie o zmenenej žalobe.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že pri rozhodovaní o primárnom nároku
žalobcu na určenie neplatnosti jeho odvolania z funkcie primára považoval odvolací súd zamietavý

výrok prvostupňového súdu v tejto časti za vecne správny, (pričom krajský súd vychádzal z názoru, že
vybavenie tomuto nároku bráni nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, v zmysle
§ 80c O.s.p.) a preto ho potvrdil. Vzhľadom na zamietnutie primárneho nároku bol daný dôvod aj pre
posúdeniesprávnostieventuálnehovýrokuvzneníupravenompočasodvolaciehokonania,kdeodvolací
súd mal za to, že , že skutkové závery uzavreté súdom prvého stupňa v tejto otázke majú základ v

ním vykonanom dokazovaní, avšak prvostupňový súd dospel k nesprávnym záverom na základe jeho
nesprávneho právneho posúdenia tohto nároku.

Podľa názoru krajského súdu z vykonaných dôkazov bolo zrejmé, a medzi účastníkmi to nebolo ani
sporné, že každý uchádzač mohol získať maximálny počet 45 bodov. Za takejto situácie je treba za
preukázanú skutočnosť považovať aj tvrdenie svedka (MUDr. G.) o tom, že úspešným uchádzačom

sa stal ten, kto dosiahol nadpolovičný počet bodov, teda 22,5 bodu (45:2). Svedok toto konštatovanie
uviedol bez akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k všetkým výberovým konaniam, ktorých sa zúčastnil.
Nepamätal si iba presné počty bodov získané jednotlivými uchádzačmi.

Za takejto situácie odvolací súd považoval za nesporné, že pokiaľ žalobca na výberovom konaní
ako jediný uchádzač získal 29 bodov, teda počet bodov, ktorý presahuje nadpolovičný počet, treba

ho považovať za úspešného vo výberovom konaní. S poukazom na výsledky dokazovania, ako aj
vyjadrenie žalovaného považoval odvolací súd tvrdenie právneho zástupcu žalovaného na odvolacom
pojednávaní o tom, že na úspešnosť uchádzača bolo potrebné získať minimálne 30 bodov za novú
skutočnosť prednesenú až v štádiu odvolacieho konania, a preto s poukazom na ust. § 120 ods. 4
O.s.p., o ktorom boli účastníci pred ukončením dokazovania pred súdom prvého stupňa poučení, na

ktorúužnemoholvodvolacomkonaníprihliadnuť.Zobsahuspisujenesporné,žežalovanýpočascelého
konania pred súdom prvého stupňa sa nezmienil o takto uvádzanom kritériu pre úspešnosť uchádzača
a to dosiahnutie počtu 30 bodov.

Odvolací súd ďalej poukázal na ust. § 5 ods. 10 Zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom
záujme v zmysle, ktorého uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri

výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde, vrátane primeranej náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch a s poukazom na toto zákonné ustanovenie mal odvolací súd za to, že v dôsledku
porušenia povinností zamestnávateľa tým, že vo vzťahu k žalobcovi tento nesprávne vyhodnotil výsledky
výberového konania došlo k jeho poškodeniu a preto jeho nárok ako poškodeného s poukazom na
citované ustanovenie, odvolací súd považoval za dôvodný.

Krajský súd v Košiciach bol toho názoru, že určovací výrok rozsudku v znení ako mu vyhovel je spôsobilý
zabezpečiť pre žalobcu určitú formu morálnej satisfakcie, a preto v tejto časti zamietavý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a upravenému nároku žalobcu vyhovel. Odvolací súd poukázal na to, že keďže
upravený nárok žalobcu je určovacím výrokom v zmysle citovaného § 5 ods. 10 zákona č. 552/2003Z.z., nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem pri takejto žalobe, keďže tento vyplýva priamo z
tohto zákonného ustanovenia obdobne ako v prípade nárokov na ochranu osobnosti.

Potom, ako podal žalovaný proti časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa dovolanie, Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Cdo283/2009 zo dňa 30.11.2010 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach v jeho zmeňujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Následne Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co/36/2011-328 zo dňa 17.2.2011 zrušil rozsudok
prvostupňového súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie, že oznámenie žalovaného žalobcovi
listinuoznačenúakovýberovékonania-oznámeniezodňa2.8.2005jeneplatnéažežalovanýjepovinný

uzavrieť so žalobcom pracovný pomer na funkciu primára ORL oddelenia T. onkologického ústavu v X.,
ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že po vrátení veci odvolací súd, vyhodnotiac štádium
konania dospel k záveru, že výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.2.2009 sp. zn.
1Co/209/2007-278, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu v zamietavom výrobku ohľadne

návrhu na určenie neplatnosti odvolania z funkcie primára a určenia, že pracovný pomer žalobcu v tejto
funkcii trvá, nebol dotknutý uznesením dovolacieho súdu a teda v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

Odvolací súd preto po zrušení zmeňujúceho výroku z rozsudku opätovne preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa v tomto rozsahu, v znení zmeneného petitu žaloby v odvolacom konaní o určenie, že
žalobca splnil kritéria výberového konania, konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára

ORL oddelenia T. K. Ú.Y. T. X., podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p.. bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že súd prvého stupňa v tejto
časti založil svoje závery na nesprávnom právnom názore a v dôsledku toho nevyhodnotil vykonané
dokazovanie ohľadne priebehu a výsledkoch výberového konania tak, aby odstránil ním konštatované
existujúce rozpory.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ v dôsledku svojho nesprávneho
právneho názoru v tejto časti žalobu zamietol bez toho, aby vyhodnotil dôkazy vykonané v tejto spornej
otázke, predovšetkým s poukazom na to, že sám konštatoval, že medzi záverom výberovej komisie o
neúspešnostižalobcuaobsahomsvedeckejvýpovedepredseduvýberovejkomisie,podľaktorejžalobca
dosiahol 29 bodov z celkového možného počtu 45 bodov, čo je pre úspešnosť požadovaný nadpolovičný

počet bodov je logicky rozpor. Bez odstránenia tohto rozporu sú totiž závery súdu prvého stupňa
o nedôvodnosti nároku žalobcu v tejto časti predčasné. Na základe uvedeného odvolací súd v tejto
zamietavej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že po
vrátení veci bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vyhodnotiť ním vykonané dôkazy ohľadne priebehu
výberového konania, vyporiadať sa s možnými rozpormi vyplývajúcimi z jednotlivých dôkazov v tejto

otázke, prípadne dokazovanie v tomto smere doplniť a po jeho komplexnom vyhodnotení svoje závery
v novom rozhodnutí presvedčivo zdôvodniť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov MUDr. G., Ing. Y., MUDr. H.,
MUDr. X., MUDr. U. a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav
veci:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca pracoval u právneho predchodcu žalovaného
od roku 1986, kedy uzatvoril pracovnú zmluvu na funkciu sekundárneho lekára na oddelení
otorinolaringológie a následne bol vymenovaný do funkcie primára.

Naposledy bol vymenovaný do funkcie primára ORL oddelenia fakultnej nemocnice S.. R. X. dňa
6.4.1999 ku dňu 15.4.1999.Po vzniku T. K. Ú. v roku 2002 naďalej pracoval vo funkcii primára ORL oddelenia.

Listom zo dňa 25.3.2002 oznámil zamestnávateľ žalobcovi, že v súlade s ust. § 252 Zákonníka práce s
účinnosťou od 1.4.2002 sa jeho pracovný pomer vzniknutím vymenovaním považuje za pracovný pomer

založený pracovnou zmluvou.

Z príkazu riaditeľa č. XX/XXXX vyplýva, že v zmysle ust. § 42 ods. 2 Zákonníka práce riaditeľ T. K. Ú. T.
X. vydal príkaz, v zmysle ktorého na obsadenie vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti
štatutárneho orgánu na funkcie zástupcovia prednostov kliniky, primári oddelení, námestník riaditeľa
pre ošetrovateľstvo a ekonomický námestník, bude vykonané výberové konanie a tieto funkcie budú
obsadzované na štvorročné funkčné obdobia, ak riaditeľ VOÚ nerozhodne inak.

Na základe dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 29.4.2005, ktorú podpísal za
zamestnávateľa riaditeľ T. X. J.. G. U., O.. a zamestnanec MUDr. T. X. došlo k zmene druhu práce na
primár odo dňa 15.11.1954 u uvedeného zamestnanca.

Na základe dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 23.5.2005 došlo medzi zamestnávateľom
a zamestnancom k zmene obsahu pracovnej zmluvy od 1.6.2005 na druh práce ordinár pre klinickú

onkológiu na ORL oddelení.

Listom zo dňa 23.5.2005 zamestnávateľ odvolal v súlade s ust. § 42 ods. 2 Zákonníka práce žalobcu
z funkcie primára ORL oddelenia dňom 31.5.2005 a zároveň ho poveril zastupovaním funkcie primára
ORL oddelenia do doby obsadenia uvedenej funkcie výberovým konaním.

Dňa 14.6.2005 a 16.6.2005 bolo v tlači uverejnené oznámenie v zmysle ktorého riaditeľ T. K. Ú. X.

vypisuje konkurz na obsadenie funkcie primár otorinolaringologického oddelenia, kde ako kvalifikačné
predpoklady boli stanovené vysokoškolské vzdelanie - lekárska fakulta, atestácia II. stupňa, prípadne
nadstavba v príslušnom odbore, atestácia z klinickej onkológie vítaná, prax 10 rokov v odbore. Ďalšie
požiadavky predpoklady pre riadiacu prácu, komunikatívnosť, morálna bezúhonnosť, znalosť cudzieho
jazyka vítaná, odpis registra trestov.

Na základe prihlášky žalobcu a v zmysle zásad výberového konania na obsadenie vedúcich funkcií vo
T. X. N. T. X. pozval žalobcu na výberové konanie na obsadenie funkcie primára ORL oddelenia, ktoré
sa uskutočnilo dňa 29.7.2005 o 10:00 hod.

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 15.1.2007 uviedol, že po T. T. K.
Ú.Y., keď aj naďalej pracoval vo funkcii primára ORL oddelenia došlo k viacerým problémom na danom

oddelení, ktoré súviseli jednak s tým, že sa oddelenie presťahovalo do iných nevhodných priestorov, v
dôsledku čoho žalobca ako primár stále žiadal vedenie o riešenie situácie, čo vedenie často odmietalo
realizovať a zároveň došlo k okliešteniu činnosti oddelenia v rozpore so štatútom, v dôsledku čoho sa
zvyšovala stratovosť ORL oddelenia. K ďalším konfliktom medzi žalobcom a vedením, resp. riaditeľom
T. K. Ú. dochádzalo aj v dôsledku situácie, keď vedenie nemocnice pristúpilo k prepúšťaniu niektorých

zamestnancov - špecialistov. Ďalej vo svojej účastníckej výpovedi žalobca uviedol, že vo funkcii primára
pracoval až do 31.5.2005, kedy boli plošne odvolaní všetci primári jednotlivých oddelení a bol poverený
zastupovaním funkcie primára.

Po odvolaní z funkcie primára sa z tlače dozvedel, že bude vykonané výberové konanie na túto funkciu,
preto si podal prihlášku a zúčastnil sa výberového konania. Nemal žiadne bližšie informácie o pravidlách

výberového konania, bol iba oboznámený s organizačnou normou č. 1/2004, ktorá upravuje priebeh
výberových konaní.

Ďalej uviedol, že on splnil podmienky účasti na výberovom konaní, ktoré boli uvedené v tlači a zároveň
spĺňal aj niektoré ďalšie podmienky, nakoľko má atestáciu z klinickej onkológie a ovláda jazyky.K priebehu samotného výberového konania uviedol, že mu najprv bola predstavená komisia, následne
dostal od každého člena komisie 3 otázky, na ktoré odpovedal, po čom sa k jeho odpovediam niektorí
členovia komisie vyjadrili. Predtým ako začal odpovedať na otázky, nebol informovaný o spôsobe

hodnotenia, teda aký presný bodovací systém má výberová komisia, ani o tom, aký minimálny počet
bodov bol stanovený na to, aby bol vo výberovom konaní úspešný. O výsledku výberového konania sa
prvý krát dozvedel z listu, ktorý mu bol doručený a ktorého neplatnosť namieta.

Žalobca na pojednávaní dňa 6.11.2012 uviedol, že určite svojim podpisom nepotvrdil tú skutočnosť, že
bol na začiatku výberového konania oboznámený s výberovými kritériami, resp. s bodovým hodnotením,

avšak v súčasnosti si pre časový odstup presne nepamätá jednotlivé skutočnosti a poukázal na obsah
svojej predchádzajúcej výpovede uskutočnenej na pojednávaní konanom dňa 15.1.2007 (čl. 164 a nasl.
spisu). Čo sa týka výsledkov výberového konania uviedol, že na konci výberového konania nebol
oboznámený s tým, aký výsledok dosiahol, teda aký počet bodov dostal - výberová komisia ho vôbec
ani následne s takýmto výsledkom neoboznámila. Prvýkrát sa o výsledku dozvedel až z písomného
oznámenia zo dňa 2.8.2005 tak, ako ho pripojil aj k žalobnému návrhu, teda list mu nebol doporučený

výberovou komisiou, ale oznámenie mu doručoval riaditeľ Doc. J.. G. U. O...

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 15.1.2007 navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, ktoré uviedol v písomných podaniach a na otázku, či bolo
stanovené minimálne bodové ohodnotenie, ktoré by mal účastník výberového konania dosiahnuť, ak
áno v akej výške neuviedol odpoveď, ale navrhol na tieto otázky počuť svedka - predsedu výberovej

komisie (MUDr. G.).

Následne v písomnom vyjadrení doručenom súdu 12.2.2007 žalovaný uviedol k predmetnému
výberovému konania, že predseda výberovej komisie oboznámil uchádzačov zrozumiteľne a jasne so
spôsobom vyhodnotenia výsledkov výberového konania (systém hodnotenia, počet otázok a ich bodové
ohodnotenie). Päť členov výberovej komisie malo oprávnenie položiť uchádzačovi 3 otázky a tieto

vyhodnotiť počtom bodov maximálne 3 za každú odpoveď (3 otázky - možný počet bodov udelený
jedným členom komisie 0 až 9). Maximálny počet bodov bol takto kreovaný vzorcom 5 (počet členov
komisie) x 9 (maximálny počet bodov eventuálne pridelený jedným členom komisie) = 45 bodov.

V písomnom podaní doručenom súdu 22.2.2007 žalovaný pre ilustráciu poukázal na jeden z bodovacích
lístkov s tým, že každý z členov komisie vyhotovil identický záznam a opakovane poukázal na

skutočnosť, že predseda výberovej komisie oboznámil uchádzačov zrozumiteľne a jasne zo spôsobom
vyhodnotenia výsledkov výberového konania. Kritéria a priebeh výberu boli podané verbálne priamo
pri vstupnom pohovore s uchádzačom - žalobcom. Priebeh výberu v zápise nie je bližšie opísaný,
nakoľko bol prihlásený a na výberovom konaní sa zúčastnil len jeden uchádzač. Zápis zároveň obsahuje
informáciu o počte získaných bodov kritérium výberu.

Potom ako bol vypočutý svedok MUDr. G. sa k jeho výpovedi právny zástupca žalovaného vyjadril v tom
zmysle, že svedok jednoznačne potvrdil, že žalobca bol na začiatku výberového konania oboznámený s
jeho priebehom a kritériami a zároveň potvrdil, že pre úspešnosť uchádzača bolo potrebné dosiahnutie
nadpolovičnej väčšiny bodov. Právny zást. žalovaného zároveň poukázal na to, že svedok si presný
počet bodov, ktorý mohol uchádzač ako maximálny počet bodov dosiahnuť nepamätal, rovnako ako

počet bodov, ktoré bolo potrebné dosiahnuť pre úspešnosť, a preto právny zástupca žalobcu navrhol
vypočuť ako svedka ďalšieho člena komisie Z.. Y., ktorá by mohla potvrdiť skutočnosť, uvádzanú J.. G.,
že tieto body stanovené v internom doklade - písomnom pokyne od zamestnávateľa.

Na pojednávaní konanom dňa 19.2.2009 pred senátom Krajského súdu v Košiciach právny zástupca
žalovaného uviedol, že je pravdou, že počas konania pred súdom prvého stupňa nebolo zo strany

svedka MUDr. G. celkom jasne uvedené, aký minimálny počet bodov bolo potrebné dosiahnuť pri
výberovomkonanínasplneniepodmienokuchádzača,vzhľadomktomu,žejehovýpoveďbolačiastočne
zmätočná a neurčitá a právny zást. na pojednávaní, na ktorom bol tento svedok vypočutý vo svojom
následnom stanovisku iba konretizoval výpoveď tohto svedka z hľadiska toho, že bol potrebný minimálne
nadpolovičný počet bodov. On (právny zástupca žalovaného) ako člen komisie si bol vedomý toho, že

tento údaj je nepresný, keďže podľa jeho názoru bolo potrebné dosiahnuť počet bodov 30, a práve z
toho dôvodu navrhoval doplnenie dokazovania výpoveďou ďalšej členky komisie Ing. Y., ktorá vypočutá
nebola.Z výpovede svedka MUDr. Z. G. vyplynulo, že bol predsedom výberovej komisie pri štyroch výberových
konaniach na funkcie primárov jednotlivých oddelení, teda aj komisie vo výberovom konaní na funkciu
primára ORL oddelenia. Vo svojej výpovedi svedok uviedol, že priebeh všetkých výberových konaní

bol rovnaký, pripravovaný a riadený zhodne personálnym oddelením ústavu. Komisia bola vo všetkých
prípadoch 5 členná, pričom v tomto konkrétnom prípade ju tvoril on ako predseda, nezávislý odborník
R.. X., zástupca odborov R. H. a ďalší dvaja pracovníci žalovanej organizácie a to p. Z.. Y. G. H.. E..
Svedok uviedol, že priebeh všetkých konaní bol obdobný, pričom najprv bola komisia oboznámená
s kritériami výberu. Neskôr, keď sa dostavil predvolaný záujemca, po privítaní mu bola predstavená

komisia a následne bol oboznámený s podmienkami a celým procesom výberového konania. Potom
ako kandidát predniesol svoju predstavu práce, každý člen komisie mu položil niekoľko otázok, pričom
3 otázky boli bodovo ohodnotené. Svedok si presne nepamätal rozpätie a presný počet bodov, ktoré
mohol účastník dosiahnuť za každú jednu otázku, avšak uviedol, že pre úspešnosť výberového konania
musel záujemca získať nadpolovičnú väčšinu bodov. Uchádzač bol vždy na začiatku oboznámený so
spôsobom hodnotenia, teda s bodovým rozpätím počtom bodov za každú jednu otázku, maximálnym

počtombodov,ktorémôžedosiahnuťarovnakominimálnympočtombodovpožadovanýmpreúspešnosť
konania. Zo všetkých výberových konaní bol potom vyhotovený zápis, ktorý vyhotovovala v tomto
prípade Z.. Y. a následne ho všetci členovia komisie podpísali.

Ďalej uviedol, že výsledné hodnotenie komisie bolo výsledkom jednotlivých dielčich hodnotení
jednotlivých členov komisie, keďže každý člen komisie hodnotil záujemcu určitým počtom bodov,

tieto body sa spočítali a záver komisie vychádzal práve z celkového dosiahnutého počtu bodov,
ktoré záujemca pri výberovom konaní dosiahol, pričom kritériami výberu boli jednak kritériá
osobnostné, managérske a odborné. Po ukončení výberového konania boli všetky podklady odovzdané
personálnemu oddeleniu a svedok si nepamätal, akým spôsobom a kto doručoval oznámenie o výsledku
výberového konania žalobcovi. Svedok si nepamätal maximálny počet bodov, ktorý mohol žalobca

dosiahnuť vo výberovom konaní, nepamätal si ani aký počet bodov dosiahol. Vedel iba uviesť, že nebol
vo výberovom konaní úspešný, pretože nedosiahol potrebný počet bodov, teda viac ako 50% celkového
bodového hodnotenia.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 5.2.2013 sa svedok MUDr. G. vyjadril k určitému rozporu, ktorý
vznikol v rámci jeho predchádzajúcej výpovede, keď uviedol, že žalobca nebol vo výberovom konaní

úspešný z toho dôvodu, že nedosiahol potrebný nadpolovičný počet bodov, ktorý bol potrebný na to, aby
bol úspešný, pričom však z bodovacích lístkov a zápisnice vyplýva, že žalobca dosiahol počet bodov
29, ktorý počet bodov spĺňa požiadavku nad polovičnej väčšiny bodov. Uviedol, že sa pri svoje výpovedi
prvej výpovedi pomýlil, keď tvrdil, že minimálny počet bodov, ktorý musí uchádzač dosiahnuť, aby bol
úspešný, bola nadpolovičná väčšina, teda viac ako jedna polovica, keďže vtedy podcenil prípravu,

nepozrel si jednotlivé listinné podklady a zrejme si to dobre nepamätal. Teraz pred týmto pojednávaním
si dobre pozrel jednotlivé podklady, a jednoznačne uviedol, že minimálny počet bodov, ktorý musel
uchádzač dosiahnuť v tomto konkrétnom konaní, a rovnako aj v ďalších 5 výberových konaniach, ktoré
sa v tom čase v danej organizácii uskutočnili, bol počet bodov viac ako 2/3 maximálneho možného počtu.
Uvedený počet bodov žalobca v tomto výberovom konaní nedosiahol a preto nebol úspešný.

Zo zápisnice zo zasadania výberovej komisie na primára ORL oddelenia zo dňa 29.7.2005 vyplýva, že
o 10:00 hod. začalo výberové konanie na primára ORL oddelenia, kde 5 členná komisia overila všetky
priložené doklady a potvrdila fakt, že kandidát splnil všetky podmienky pre účasť vo výberovom konaní.
Ďalej z tejto zápisnice vyplýva, že MUDr. T. X. odpovedal na 3 otázky od každého člena výberovej
komisie a pri vyhodnotení odpovedí získal 29 bodov. Menovaný na základe pohovoru nebol výberovou

komisiou navrhovaný do funkcie primára ORL oddelenia.

Z predložených bodovacích lístkov vyplýva, že MUDr. X. za odpovede na otázky členov komisie získal
od jedného člena komisie 9 bodov (3+3+3), od druhého člena komisie 6 bodov (2+2+2), od tretieho člena
komisie 6 bodov (2+1+3), od štvrtého člena komisie 1 bod (1+0+0) a od piateho člena komisie získal
7 bodov (3+2+2).Listom zo dňa 2.8.2005 riaditeľ T. X. D.. J.. G. U., CSc. oznámil žalobcovi, že na základe výsledkov
výberového konania na obsadenie funkcie primára ORL oddelenia nebol doporučený výberovou
komisiou na uvedenú funkciu, nakoľko nedosiahol potrebný počet bodov na jej obsadenie. Zároveň ho

poveril dňom 2.8.2005 zastupovaním funkcie primára ORL oddelenia do ďalšieho výberového konania.

Svedok J.. R. H. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.11.2012 uviedol k priebehu konkrétneho
výberového konania, ktoré sa malo konať dňa 29.7.2005, pre obsadenie funkcie primára ORL odd. T..
K. Ú. T. X., že došlo k uplynutiu dlhšieho časového obdobia, on bol účastníkom viacerých výberových
konaní, či už ako kandidát alebo ako člen výberovej komisie a teda v súčasnosti si už nepamätá

všetky konkrétne skutočnosti týkajúce sa tohto konkrétneho výberového konania. Vie sa však vyjadriť vo
všeobecnosti k prebiehajúcim výberovým konaniam, kde poukázal na to, že všetky mali iba odporúčací
charakter, aby sa riaditeľ mohol pre menovanie alebo nemenovanie konkrétneho vedúceho pracovníka
rozhodnúť. Uviedol, že si už nepamätá konkrétne kritéria pre toto konkrétne výberové konanie, avšak
vo všeobecnosti by mohol uviesť, že sa očakávalo, že najprv uchádzač predostrie svoju predstavu
o chode pracoviska, o personálnych otázkach, celkovom managemente, styku s poisťovňou atď. a

následne potom členovia komisie kládli otázky. Tento konkrétny prípad si však nepamätal, ani konkrétne
osoby ani otázky. Rovnako sa nevedel vyjadriť k spôsobu hodnotenia, iba vo všeobecnosti uviedol,
že väčšinou hlasovanie v rámci výberového konania prebiehalo tajne, a spôsobom áno - nie, teda
či jednotlivý členovia komisie tohto uchádzača odporúčajú alebo neodporúčaju a pokiaľ bolo viac
uchádzačov, ktorého odporúčajú a ktorého nie. Tento konkrétny prípad si však nepamätal.

Svedkyňa Ing. U. Y. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.11.2012 uviedla ku konkrétnemu
výberovému konaniu, konanému dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára ORL odd. T.. K. Ú. T. X.,
ktoréhosa zúčastnilnavrhovateľ,ževtomčaseprebiehalivorganizácii4výberovékonania,nakoľkoboli
4 takéto funkcie primárov a ona sa zúčastnila ako členka výberovej komisie, všetkých týchto výberových
konaní. Výberové konania prebiehali rovnako na základe vyhlásenia v tlači, bola stanovená komisia a

pravidlá, ktoré platili rovnako pre všetky výberové konania, avšak ona si tieto konkrétne pravidlá už
nepamätá, pripravovalo ich personálne oddelenie. Nepamätala si, či tieto pravidlá boli vypracované v
písomnej forme alebo nie, avšak vo všetkých prípadoch výberové konanie prebiehalo tak, že vždy na
úvod predseda komisie, ktorý bol určený oboznámil členov komisie aj účastníkov výberového konania
s tým, ako bude výberové konanie prebiehať a aký bude spôsob hodnotenia. Poukázala na to, že pre

veľký časový odstup si už nepamätá konkrétne pravidlá, ale chcela pre prirovnanie uviesť, že približne
2-3 mesiace pred týmto konkrétnym výberovým konaním sa konalo aj výberové konanie, ktorého sa
ako záujemca zúčastňovala aj ona sama a ani tieto konkrétne pravidlá pre jej výberové konanie si už
v súčasnosti nepamätá. Ďalej priebeh výberového konania bol taký, že najprv záujemca odprezentoval
svoju prácu, následne mu členovia komisie kládli otázky, potom stanovili bodové ohodnotenie tohto

uchádzača, ale presne si nepamätala aké bolo bodové rozpätie. Uviedla, že sa kládli vždy 3 otázky, a
že sa spisoval záznam, teda zapisovali sa otázky, ktoré členovia komisie položili účastníkovi a taktiež
sa zapísali body, ktoré mu pridelili.

Svedok J.. X. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 5.2.2013 uviedol, že si určité konkrétnosti už
nepamätá, uviedol, že k tomuto výberovému konaniu došlo vtedy, keď došlo k určitej fúzii dvoch

fakultných nemocníc a z fakultnej nemocnice S.. R. bolo vyčlenené ORL oddelenie, z ktorého potom
vznikol T.. K. Ú. ako samostatný subjekt. Poukázal na to, že on v tom čase pôsobil na fakulte, a
teda bol pracovníkom školstva, preto v období, ktoré predchádzalo tomuto konkrétnemu konkurzu sa
zúčastňoval viacerých konkurzov, na miesta prednostov jednotlivých oddelení, vo fakultnej nemocnici,
avšak nikdy predtým sa nezúčastňoval konkurzov na funkciu primárov. Tento subjekt bol nový, preto on

v prípade tohto konkrétneho konkurzu prišiel prvýkrát do styku s týmto subjektom (teda T.. K. Ú.), keď ho
zavolaliakočlenadovýberovejkomisienavýberprimáraORLoddelenia.Čosatýkavšeobecnýchzásad
výberových konaní, svedok si už nespomínal, nevedel sa vyjadriť k žiadnym všeobecným zásadám,
ktoré by mali platiť, v tomto subjekte. Pri tomto konkrétnom výberovom konaní si pamätal iba na osobu
p. G. (ktorý sa tiež tohto výberového konania zúčastnil, nevedel však ani uviesť, v akej funkcii, teda

či bol rovnako ako svedok členom komisie, alebo či mal inú funkciu). K priebehu výberového konania
si taktiež podrobnosti nepamätal, nevedel sa vyjadriť, či najprv bol uchádzač oboznámený s ďalším
priebehom výberového konania, so spôsobom hodnotenia a podobne. Spomenul, si, že sa dávali nejakéotázky, pravdepodobne aj on dával nejakú otázku, avšak na viac vecí si nespomínal. Nevedel sa vôbec
vyjadriť ani k tomu, aký bol spôsob hodnotenia, či to bolo bodovanie, ak áno, tak by to bolo prvýkrát,
keď sa s takýmto spôsobom hodnotenia stretol, pretože v predchádzajúcich konkurzoch, ktorých sa

svedok zúčastnil (na miesta prednostov), bol spôsob taký, že sa stanovovalo poradie uchádzačov, resp.
sa vyjadrovalo, či jediný uchádzač vyhovel alebo nevyhovel. V žiadnom prípade nevedel uviesť, aký
bol max. počet bodov, ktoré mohol uchádzač dosiahnuť (v prípade, ak bol spôsob hodnotenia spôsobom
bodovania) a rovnako nevedel uviesť, či bol stanovený nejaký minimálny počet bodov, ktorý musel
uchádzač dosiahnuť preto, aby bol úspešný.

Z výpovede J.. G. U. O.. vyplynulo, že v období, kedy došlo k predmetnému výberovému konaniu
pracoval vo funkcii riaditeľa T. K. Ú. a v tom čase sa nejednalo o akciovú spoločnosť, ale príspevkovú
organizáciu. V danom období (v roku 2005) bolo vypísaných viacero výberových konaní, kde podľa
vyjadrenia svedka boli stanovené jasné podmienky pre každého a to konkrétne podmienky za akých
môže podať prihlášku a taktiež podmienky za splnenia ktorých môže vo výberovom konaní uspieť.
Vo všetkých výberových konaniach na rôzne funkcie, boli tieto podmienky rovnaké a v jednotlivých

prípadoch bol vždy stanovený konkrétny tím, výberová komisia, ktorá realizované jednotlivé výberové
konania a následne podala hodnotenia, spísala záver, ktorý bol predložený jemu. Následne sa on na
základetakéhotopísomnespracovanéhozáverurozhodolavydalrozhodnutie.Konkrétneprivýberovom
konaní, ktorého sa zúčastnil žalobca, ktorý sa prihlásil na základe vyhlásenia výberového konania v
dennej tlači, a to na funkciu primára ORL oddelenia, svedok uviedol, že žalobca bol oboznámený s

podmienkami výberového konania, keďže boli pre všetky výberové konania rovnaké a po absolvovaní
výberového konania mu komisia oznámila výsledky. Keďže on sa s výsledkami výberového konania
stotožnil, na základe tohto výberového konania vydal rozhodnutie. Svedok ďalej uviedol, že podľa
výsledkov výberového konania žalobca nedosiahol dostatočný počet bodov, a preto následne bol
poverený vedením oddelenia až do času, kedy sa uskutoční nové výberové konanie. Na doplňujúcu

otázku svedok uviedol, že vzhľadom na uplynutie dlhšieho časového úseku od obdobia, kedy sa toto
výberové konanie konalo, nepamätá si už, či podmienky výberového konania boli určené a vypracované
písomnou, avšak uviedol, že jednoznačne bola písomne vyhotovená listina, u ktorej však nevedel uviesť
formu, teda či sa jednalo o jeho písomné rozhodnutie alebo internú smernicu. Uviedol, že takéto
písomné vypracovanie určite obsahovalo aj počet bodov, ktoré musí uchádzač dosiahnuť, nevedel však

jednoznačne uviesť, aký bol tento minimálny počet bodov, ktorý mal uchádzať dosiahnuť, resp. akým
spôsobom bol stanovený počet bodov, svedok si iba spomínal, že sa niečo hovorilo o 30 bodoch, no
nevedel jednoznačne potvrdiť, že toto je minimálna hranica, ktorú musel uchádzať dosiahnuť. Pamätal si
tú skutočnosť, že každý z členov komisie mal udeliť uchádzačovi určitý počet bodov, ktoré sa spočítali a
tvorili celkový počet bodov, ktoré uchádzač dosiahol. Svedok ešte na otázku doplnil, že on nebol osobne

prítomný na tomto konkrétnom výberovom konaní, a preto sa nevedel presne vyjadriť k tomuto konaniu,
uvádzal iba všeobecné informácie týkajúce sa všetkých výberových konaní, ktoré mali prebiehať
rovnako na základe rovnakých pravidiel a teda mali mať rovnaký priebeh, kde podľa jeho názoru
na začiatku výberového konania, výberová komisia mala účastníka vždy oboznámiť s podmienkami
výberového konania.

Z organizačnej normy č. X/XXXX vydanej T.O. K. Ú. X. označenej ako „Zásady výberového konania na
obsadenie vedúcich funkcií vo T. X.“ s platnosťou a účinnosťou od 1.1.2004 vyplýva, že tieto zásady
sa vzťahujú na výber uchádzačov do vedúcich funkcií v zmysle § 5 zákona o výkone vo verejnom
záujme a v zmysle čl. 2 výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači, alebo všeobecne príslušných
prostriedkoch masovej komunikácie najmenej 3 týždne pred jeho začatím, pričom oznámenie o

vyhlásení výberového konania musí obsahovať nasledovné údaje:

a/ názov a sídlo zamestnávateľa

b/ názov funkcie, ktorá sa obsadzuje výberovým konaním

c/ neodpustiteľné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie

d/ iné kritéria a požiadavky na uchádzačov v súvislosti s výberovým konaníme/ význam predpokladov, kritérií a požiadaviek pri výberovom konaní pre určenie víťaza výberového
konania

f/ zoznam požadovaných dokladov

g/ termín (14 dní od zverejnenia) a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní.

Z uvedenej organizačnej normy ďalej vyplýva, že výberové konanie uskutočňuje výberová komisia,
ktorú zriaďuje zamestnávateľ, pričom členov výberovej komisie vymenúva riaditeľ T. X. a má najmenej
3 členov.

V zmysle článku 3, bod 4-9 pred uskutočnením výberového konania predseda komisie oboznámi členov
komisie s obsahom prihlášok uchádzačov, so spôsobom riadených pohovorov uchádzačmi s kritériami

výberu uchádzačov a so spôsobom vyhodnotenia uchádzačov. Aby bol zabezpečený jednotný prístup ku
všetkým uchádzačom, systém hodnotenia je bodovací, v rozpätí od - do. Každý člen výberovej komisie
položí každému uchádzačovi rovnaké otázky, ako aj rovnaký počet.

Po posúdení uchádzačov formou bodovacieho systému, výberová komisia zhodnotí výsledok
výberového konania a na základe dosiahnutého počtu bodov určí poradie uchádzačov. Poradie

uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie, zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom
podľa poradia.

Komisia zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi.

Výberové konanie vedie predseda komisie, ktorého menuje riaditeľ T. X.. Na výberovom konaní sa
zúčastňujetajomník,ktoréhourčízamestnávateľaktorýzabezpečujeadministratívnenáležitostispojené

s priebehom výberového konania bez hlasovacieho, resp. hodnotiaceho práva.

O priebehu a výsledku výberového konania komisia vyhotoví zápis, ktorého obsahom je:

a/ miesto a dátum konania

b/ mená a podpisy prítomných členov výberovej komisie

c/ mená prítomných uchádzačov

c/ kritéria a priebeh výberu

Súčasťou zápisu z výberových konania je hodnotenie uchádzačov členmi komisie, prihlášky uchádzačov
do výberového konania a ostatné materiály z priebehu výberového konania.

Podľa čl. 4 bod 1,2,3 citovanej organizačnej normy výberová komisia písomne oznámi uchádzačom
výsledok výberového konania do 10 dní od jeho skončenia. Ak výberová komisia na základe

výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca, pretože
žiaden uchádzač nevyhovuje, zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie. Uchádzač, ktorý sa cíti
poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv
na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z predloženej zápisnice zo zasadania výberovej komisie zo dňa 9.8.2005 na zástupcu prednostu

pre N. K. vyplýva, že prvého z týchto výberových konaní sa zúčastnili dvaja kandidáti, pričom po
vyhodnotení odpovedí prvý z nich získal 41 bodov, druhý 33 bodov, preto komisia konštatovala, že obaja
kandidátizískaliviacakodvojtretinovýpočetbodov,následnebolourčenéporadiekandidátovnazáklade
hodnotenia členov výberovej komisie.

Z predloženej zápisnice zo zasadnutia výberovej komisie zo dňa 28.7.2005 na primára E. K. vyplýva, že

výberového konania sa zúčastnil jeden kandidát, ktorý dosiahol pri vyhodnotení odpovedí 41 bodov, na
základe čoho komisia konštatovala, že menovaný je komisiou navrhovaný do funkcie primára.Zo zápisnice zo zasadnutia výberovej komisie zo dňa 27. júla 2005 na zástupcu prednostu pre X. K.
vyplýva, že tohto výberového konania sa zúčastnil jeden kandidát, odpovedal na 3 otázky od každého
člena komisie a získal 43 bodov. Tento uchádzač bol komisiou navrhnutý do funkcie.

Zo zápisnice zo zasadnutia výberovej komisie na ekonomického námestníka T. X. konaného dňa
6.9.2005 o 11,00 hod. vyplýva, že Ing. U.. Y. ako kandidátka odpovedala na 3 otázky od každého člena
výberovej komisie (5 člennej) a získala 40 bodov. Menovaná bola výberovou komisiou navrhovaná do
funkcie ekonomického námestníka.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme, miesto vedúceho
zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a

miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe
výsledku výberového konania; to neplatí ak osobitný predpis 12) ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom.

Podľa ust. § 5 ods. 6 citovaného zákona, výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a
na základe výsledkov určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo

prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ
uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia.

Podľa ust. § 5 ods. 10 citovaného zákona, uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania
podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Predmetom konania po vrátení veci prvostupňovému súdu ostal nárok žalobcu na určenie, že splnil
kritéria výberového konania konaného dňa 29.7.2005, pre obsadenie funkcie primára ORL oddelenia
T. T. X., nakoľko rozsudok prvostupňového súdu v zamietavom výroku ohľadne návrhu na určenie
neplatnosti odvolania z funkcie primára a určenie, že pracovný pomer žalobcu v tejto funkcii trvá
nadobudol právoplatnosť (keďže Krajský súd v Košiciach v tejto časti rozsudok potvrdil a voči tomuto

výroku nebolo podané dovolanie). Predmetom tohto konania by ostal iba pôvodný návrh na určenie,
že oznámenie žalovaného žalobcovi listinou označenou ako výberové konanie - oznámenie zo dňa
2.8.2005 je neplatné a že žalovaný je povinný uzavrieť so žalobcom pracovný pomer na funkciu primára
ORL oddelenia T. T. X., v ktorej časti však Krajský súd v Košiciach pripustil zmenu žaloby v súlade s ust.
§ 95 ods. 1, 2 O.s.p. a predmetom konania sa tak stalo určenie, že žalobca splnil kritéria výberového

konania konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára ORL oddelenia T. T. X..

Po vrátení veci prvostupňový súd preto zameral dokazovanie na zistenie (doplnenie) skutočností
relevantných na rozhodnutie o takomto nároku v znení zmeneného petitu žaloby.

Pretože sa jedná o tzv. určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80c O.s.p., súd ako prvé skúmal, či je daný
naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Súd má za to, že v prípade porušenia povinnosti

zamestnávateľa tým, že vo vzťahu k účastníkovi výberového konania nesprávne vyhodnotil výsledky
výberového konania, spôsobil by tak poškodenie uchádzača a s poukazom na ust. § 5 ods. 10 zákona č.
552/2003 Z.z. (v zmysle ktorého uchádzač ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok
pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch), nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem pri takejto žalobe, keďže tento

vyplýva priamo z tohto zákonného ustanovenia (obdobne ako v prípade nárokov na ochranu osobnosti,
resp. určenie neplatnosti výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru). Rovnaký názor
vyslovil aj Krajský súd v Košiciach, podľa ktorého určovací výrok rozsudku v znení ako bola pripustená
zmena petitu je spôsobilý zabezpečiť pre žalobcu určitú formu morálnej satisfakcie, pričom súd prvého
stupňa je týmto jeho názorom viazaný.Následne súd v súlade so stanoviskom Krajského súdu v Košiciach po doplnení dokazovania vyhodnotil
vykonané dôkazy ohľadne priebehu výberového konania, najmä vo vzťahu k spornej otázke týkajúcej
sa podmienok výberového konania, počtu bodov, ktoré účastník je povinný dosiahnuť, aby mohol

byť v tomto výberovom konaní úspešný, t.j. zameral dokazovanie na zistenie skutočností rozhodných
pre rozhodnutie o predmete tohto konania. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že
žalobca, ktorý sa zúčastnil konkrétneho výberového konania na funkciu primára ORL oddelenia získal
dvadsaťdeväť bodov z celkového počtu bodov štyridsaťpäť, v ktorej časti medzi účastníkmi konania
neexistoval rozpor, keďže zo stanovísk žalobcu aj žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že maximálny

početbodov,ktorýmoholúčastníkdosiahnuťbolo45bodov(zatriotázkymoholkaždýčlenkomisieudeliť
uchádzačovi max. 9 bodov, pričom komisia bola 5-členná, t.j. 5x9=45) a taktiež rozpor medzi účastníkmi
nebol ani v otázke týkajúcej sa počtu bodov, ktoré dosiahol žalobca t.j. 29 bodov tak, ako to vyplynulo
aj z predložených listinných dôkazov (zo zápisnice zo zasadania výberovej komisie a predložených
bodovacích lístkov, z tohto konkrétneho výberového konania).

Spornou medzi účastníkmi konania ostávala iba otázka stanovenia minimálneho počtu bodov, ktoré

by uchádzač musel dosiahnúť, aby mohol byť v tomto konkrétnom výberovom konaní úspešný, kde
súd poukazuje na tú skutočnosť, že okrem svedka MUDr. G., ktorý vo svojej prvej svedeckej výpovedi
jednoznačne uviedol, že pre úspešnosť výberového konania musel záujemca získať nadpolovičnú
väčšinu bodov (aj keď maximálny počet bodov si nepamätal) sa žiadnym iným spôsobom nepodarilo
preukázať, či vôbec bola stanovená takáto minimálna hranica, ani to v akej výške bola stanovená.

Tento svedok aj vo vzťahu konkrétne k žalobcovi nevedel vo svojej prvej výpovedi uviesť, aký počet
bodov dosiahol, vedel však uviesť, že nebol vo výberovom konaní úspešný, pretože nedosiahol viac
ako 50% celkového bodového ohodnotenia. Ostatní svedkovia vo svojich svedeckých výpovediach
nevedeli jednoznačne uviesť, aká bola výška alebo spôsob výpočtu minimálneho počtu bodov, ktoré by
mal účastník dosiahnúť, aby bol úspešný, preto sa súd mohol opierať iba o vyjadrenie svedka MUDr. G..

Súd sa pokúsil v súlade s pokynom Krajského súdu v Košiciach doplniť výpoveď svedka a odstrániť tak
rozpor, ktorý vznikol v rámci jeho predchádzajúcej výpovede, keď svedok uvádzal, že žalobca nebol vo
výberovom konaní úspešný z dôvodu, že nedosiahol nadpolovičný počet bodov, avšak z bodovacieho
lístkaazápisnicevyplýva,žežalobcadosiaholpočetbodov29,čojeviacakojednapolovicazmaximálne
počtu bodov (45). Svedok tento rozpor vysvetlil tým, že pred prvým pojednávaním sa dostatočným

spôsobom nepripravil, nenaštudoval si jednotlivé listinné dôkazy, a zrejme si veci dobre nepamätal,
pričom na druhom pojednávaní si už pozrel podklady a na ich základe uviedol, že minimálny počet
bodov, ktorý musel uchádzač dosiahnuť v tomto konkrétnom konaní, bol počet bodov viac ako dve
tretiny z celkového možného počtu. Súd však takémuto tvrdeniu svedka neuveril, pretože v tomto konaní
žalovaní ani svedok súdu nepredložili žiadne listinné dôkazy, z ktorých by takéto tvrdenie o potrebe

dosiahnuť dve tretiny maximálneho počtu bodov, vyplývalo, a teda súd neuveril tvrdeniu svedka, že jeho
druhé vyjadrenie o potrebe dosiahnuť takýto počet bodov, presahujúcich dve tretiny max. počtu bodov
pre úspešnosť je správne, pretože svedok tiež nemohol zo žiadnej listiny takúto skutočnosť vyčítať.
Naopak súd za dôveryhodnejšiu a správnejšiu považoval výpoveď svedka na prvom pojednávaní a teda
bol toho názoru, že pre úspešnosť bolo potrebné, aby uchádzač dosiahol 50% z celkového bodového

ohodnotenia, pričom nevedel koľko bodov žalobca dosiahol. Súd preto za hranicu minimálneho počtu
bodov považoval 22,5 (50% zo 45 bodov).

Takakojetovyššieuvedené,anizožiadnychinýchlistinnýchdôkazovnevyplynulažalovanýmvodvolaní
uvádzaná skutočnosť, že bolo potrebné dosiahnuť počet bodov prevyšujúcich dve tretiny max. počtu
bodov, a aj keď svedkovia Z.. Y. G. J. U. uvádzali, že bol vypracovaný dokument - listina alebo interný

predpis, ktorý by obsahoval konkrétne podmienky všetkých výberových konaní, súd takémuto ich
tvrdeniu síce uveril, avšak uvádza, že samotná existencia takejto listiny, neosvedčuje tvrdenie potreby
dosiahnuť až dvojtretinovú hodnotu počtu bodov, osvedčuje iba existenciu takejto listiny a písomné
vypracovanie podmienok.

S poukazom na vyššie uvedené úvahy, súd dospel k záveru, že v tomto konaní na základe vykonaného

dokazovania bolo preukázané, že žalobca, ktorý sa zúčastnil výberového konania na funkciu primára
ORL oddelenia, kde dosiahol počet bodov 29 z celkového možného počtu 45 bodov, bol v tomto konaní
úspešný, keďže dosiahol požadovaný nadpolovičný počet bodov, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo

od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

Žalobca ani žalovaný si náhradu trov konania neuplatnili, a preto súd nikomu z účastníkov náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).