Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 4, 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/4/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8303899547
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8303899547.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobkyne: G. A., N.

C., Z. XXXX/X, práv. zast. JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, Mäsiarska 30, Košice, proti žalovaným: 1)
REMO spol. s r.o. Humenné, Mierová - Autoservis, Humenné, 2) Slovenský vodohospodársky podnik,
š.p. Banská Štiavnica, Ďumbierska 14, OZ Povodie Bodrogu a Hornádu Košice, 3) Jurki Hayton, s.r.o.,
Prístavná 2, Bratislava, práv. zast. JUDr. Radovanom Bilým, advokátom, Námestie slobody 4, Humenné,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania účastníkov a štátu súd r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa doručenou žalobou na tunajšom súde domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou časti
parc. KN č. 5000/16, KN č. 5000/17 a KN č. 5000/18 v dieloch 3, 5 a 4 tak ako to je v znázornené v GO-
pláne znalca Ivana Haška. Pôvodne žalobkyňa sa svojho práva domáhala iba na žalovanom v 1. rade.

Na pojednávaní konanom dňa 31. 3. 2003 žalobkyňa cestou svojho predchádzajúceho právneho
zástupcu v nadväznosti na písomné podanie zo dňa 6. 3. 2003 požiadala žalobkyňa o pripustenie
rozšírenia okruhu účastníkov na strane žalovaných tak, že žiadala, aby súd do konania pripustil v 2.
rade žalovaného Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica, OZ Povodie Bodrogu a
Hornádu Košice, o čom súd rozhodol na tomto pojednávaní tak, že pripustil rozšírenie okruhu účastníkov

na strane žalovaného o žalovaného v 2. rade.

Dňa 3. 4. 2003 do spis. mater. žalobkyňa cestou svojho PZ doručila návrh na vydanie predbežného
opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal žalovanému v 1. rade nakladať, t. j uzavierať kúpne,
darovacie, nájomné, zámenné, záložné zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ako aj iným spôsobom
prevádzať, zriadiť vecné bremená alebo zaťažiť nehnuteľnosti parc. č. 3352/2, zastavaná plocha o
výmere 3152 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. C., ktorej podľa GO-plánu č. 2/98 znalca Ivana Haška
zo dňa 14. 5. 1998 zodpovedajú parcely č. 5018, diel 4, diel 5, diel 3 a to doby 60 dní od skončenia
konania v predmetnej právnej veci.

Súd vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia tak ako sa ho domáhala žalobkyňa uznesením

zo dňa 4. 4. 2003.Na odvolanie žalovaného v 1. rade rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XCo/XXX/XX-XX
dňa 26. 6. 2003 tak, že zmenil uznesenie prvostupňového súdu tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.

Dňa 6. 8. 2003 žalobkyňa podala návrh na rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaných o
žalovaného v 3. rade JURKI-HYTON, s. r. o. Bratislava, Prístavná 2, ktorý návrh odôvodnila tým, že v
časti B došlo k zmene pôvodného vlastníka a to žalovaného v 1. rade REMO, s. r. o. Humenné, ktorý
kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu na
tohto kupujúceho. Na dôkaz týchto skutočností súdu predložila výpis z LV č. XXXX kat. úz. C., ktorým

preukázal vklad vlastníckeho práva na žalovaného v 3. rade pod č. V-465/2003.

Súd následne pribral do konania na strane žalovaného v 3. rade JURKI-HYTON, s. r. o. Bratislava,
Prístavná 2 uznesením zo dňa 16. 10. 2003.

Žalobkyňa potom odôvodnila svoj žalobný návrh nasledovne: poukázala na rozsudok Okresného súdu v
Humennom č. k. XXC/XX/XXXX-W. zo dňa 16. 12. 1998, ktorým bolo určené, že je vlastníčkou parcely č.
5016,5017,5018 vpodiele5/6-ínažedodedičstvaponebohejO.Č.,F..G.,zomr.25.12.1954patrí1/6-

ina tých istých nehnuteľností. Následne osvedčením o dedičstve č. k. XXD/XXXX/XX zo dňa 1. 10. 1999
žalobkyňa nadobudla aj podiel 1/6-inu. Žalovaný v 1. rade užíva predmetné nehnuteľnosti ako priľahlé
pozemky pri ním prevádzkovanej čerpacej benzínovej stanici. Za užívanie týchto pozemkov žalovaný v
1. rade neuhrádza a nevypláca žiadnu náhradu a to napriek tomu, že ho písomne vyzvala cestou svojho
právneho zástupcu a požadovala ročnú náhradu spätne za obdobie od 8. 2. 1999 v sume 250.000,--

Sk do budúcna. Poukázala na to, že už z výsledkov dokazovania v konaní vedenom na tunajšom
súde č. XXC/XX/XXXX vyplýva, že parc. č. 3352/2 bola súčasťou parcely č. 5000/1 zapísanej na LV č.
XXXX vodné plochy o výmere 252960 m2 pod B1 na Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská
Štiavnica,OZpovodieBodroguaHornáduKošice.DopozornostisúdudalaajodpoveďOkresnéhoúradu
v Humennom, Odboru organizačného, úseku kontroly, ktorým oznámil vybavenie sťažnosti žalobkyne

dňa 10. 9. 1999, že stredisko geodézie v Humennom pričlenilo parc. č. 3352/2 do parc. č. 500 a zapísalo
ju bez vedomia a súhlasu právneho predchodcu žalobkyne M. G. ako vlastníctvo PBaH Košice, povodie
Bodrogu a Hornádu Košice, čím sa stalo neoprávneným vlastníkom. V pozemnoknižnej zápisnici č.
1462 kat. úz. C. je pod A6 zapísaná parc. č. 3352/2 pasienok Krámová o výmere 5050 m2. Z LV č. XXXX
kat. úz. C. vyplýva, že pod A1 je zapísaná parc. č. 3352/2 o výmere 3152 m2, ktorá je v celosti zahrnutá

do areálu čerpacej stanice žalovaného v 1. rade, čo je zakreslené aj v znaleckom posudku znalca Ivana
Haška vyhotoveného vo veci tunajšieho súdu č. k. XXC/XX/XX pod č. 2/98. Zbytok parc. č. 3352/2 o
výmere 1898 m2 je naďalej v užívaní žalovaného v 2. rade. Z tohto dôvodu žalobkyňa cestou svojho
právneho zástupcu žiadala, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zakreslenia zostávajúcej
časti parcely č. 3352/2, ktorá je v užívaní žalovaného v 2. rade.

Dňa 16. 10. 2003 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie, kartografie a vodného
hospodárstva.

Žalovaný v 1. rade sa k doručenej žalobe vyjadril v rámci podaného odvolania voči vydanému
predbežnému opatreniu zo dňa 4. 4. 2003, v ktorom uviedol, že žalovaný v 1. rade uzavrel kúpnu zmluvu
so spoločnosťu JURKI-HYTON, s. r. o. a dňa 16. 4. 2003 bola táto zaregistrovaná Správou katastra v

C.. Touto kúpnou zmluvou prešli vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania
na nového vlastníka, o čom svedčí LV č. XXXX kat. úz. C..

Žalovaný v 2. rade sa v priebehu konania vyjadroval tak, že nesúhlasil ani s výsledkami znaleckého
dokazovania, ktoré bolo v konaní vykonané a v priebehu konania žalobkyňou navrhovanou zmenou
petitu. Poukázal na to, že znalecký posudok, ktorý bol v konaní vypracovaný len konštatuje skutkový

stav v teréne a evidenčný stav v katastri nezohľadňuje vodohospodárske požiadavky. Dával do
pozornosti ustanovenia Vodného zákona o vodách č. 364/2004 Z. z. a Zákona č. 7/2010 Z. z. o
ochrane pred povodňami. K nároku žalobkyňa o určenie vlastníckeho práva poukázal na to, že
aj z vodohospodárskeho hľadiska je potrebné posúdiť možnosť určenia vlastníckeho práva a toz hľadiska rešpektovania všetkých právnych predpisov. Žalobkyňou predkladanú zmenu žalobného
návrhu pokladal za predčasnú a žiadal túto zmenu nepripustiť.

Žalovaný v 3. rade k žalobe žalobkyne sa vyjadril písomným podaním zo dňa 18. 10. 2004, žalobu

žalobkyne považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na správu ustanoveného znalca Ing.
Jozefa Kuchtu v predmetnom konaní, na skutočnosť, keď konštatoval, že parc. č. 3352/2 bola zahrnutá
do upraveného profilu toku rieky a preto predmet sporu, t. j. parcely vo výmere 1898 m2 je potrebné
považovať za súčasť vodného toku s príslušným ochranným pásmom. Z tohto dôvodu trval na doložení
znaleckéhoposudkuaopäťpoukázalnato,žečerpaciustanicu,akoajpozemkyzapísanénaLVč.XXXX

kat. úz. C. parc. č. 5000/16, 5000/17 a 5000/18 nadobudol do svojho vlastníctva kúpnou zmluvou zo
dňa 9. 4. 2003 a pri predávajúcom spoločnosti REMO, s. r. o. nebol žiadny zápis, ktorý by jej vlastníctvo
spochybňoval. Podľa názoru žalovaného v 3. rade z podnetu žalobkyne došlo k duplicitnému zápisu
v registri E. Právny predchodcovia nadobudli pozemky bez tiarch a to v rámci exekučného konania -
príklepom udeleným v konaní Okresného súdu v Humennom č. I., preto aj z týchto dôvodov považujú
žalobu žalobkyne za nedôvodnú a žiadal ju v plnom rozsahu zamietnuť.

V predmetnom konaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, resp. jej písomnými podaniami
cestou jej právneho zástupcu, stanoviskami žalovaných v 1. - 3. rade, nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru geodézie a kartografie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

Žalobkyňa v konaní tunajšieho súdu XXD/XX/XX-W. sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. 5016,

5017, 5018 v podiele 5/6-ín a v dedičskom konaní po O. Č., rod. G. (XXD/XXXX/XX) nadobudla podiel
1/6-inu. Tieto parcely užíva žalovaný v 1. rade ako priľahlé pozemky pri čerpacej benzínovej stanici,
ktorú prevádzkuje. Žalobkyňa za užívanie týchto svojich nehnuteľností nedostáva od žalovaného v 1.
rade žiadnu náhradu, napriek tomu, že ho vyzývala písomne na ročnú náhradu. V konaní Okresného
súdu v Humennom č. k. XXC/XX/XX bolo preukázané, že parcela č. 3352/2 bola súčasťou parc. č.

5000/1 zapísanej na LV č. XXXX ako vodné plochy o výmere 252960 m2 pod B1 na žalovaného v 2.
rade. Stredisko geodézie v Humennom pričlenilo parcelu č. 3352/2 do parc. č. 5000 a zapísalo ju bez
vedomia a súhlasu právneho predchodcu žalobkyne M. G. ako vlastníctvo povodia Bodrogu a Hornádu
Košice. Parc. č. 3352/2 je v celosti zahrnutá do areálu čerpacej stanice žalovaného v 1. rade, čo vyplýva
zo znaleckého posudku znalca Ivana Haška. Zbytok tejto parcely je naďalej v užívaní žalovaného v 2.

rade vo výmere 1898 m2. Na základe vyššie uvedeného a výsledkov znaleckého dokazovania po ďalšej
zmene žalobného návrhu, ktorý v konaní na základe znaleckého dokazovania žalobkyňa predkladala
žiadala, aby súd určil jej vlastníctvo tak ako to bolo preukázané znalcom Ing. Jozefom Bujňákom v
priebehu konania a súd o tejto zmene rozhodol v konaní uznesením zo dňa 17. 5. 2010.

Napriek tomu, že z dokazovania vyplynulo, že bývalá parc. č. 3352/2 je súčasťou vodného toku Laborec,

žalobkyňa aj po vykonanom dokazovaní žiadala, aby súd vyhovel jej zmenenému návrhu a určil, že je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti tak ako bola pripustená zmena žalobného návrhu dňa 17. 5. 2010.

Žalovaný v 1. rade tak ako po zahájení konania a v konaní o vydanie predbežného opatrenia vo veci
poukázal na to, že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, že tieto kúpnou zmluvou prešli do
vlastníctva žalovaného v 3. rade.

Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s podanou žalobou žalobkyne, žiadal nepripustiť žalobkyňou predkladanú
zmenu žalobného návrhu, zdôraznil, že vypracovaný znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Bujňáka
(z odboru geodézia a kartografia) č. 42/2008 iba konštatuje skutkový stav v teréne a evidenčný stav
v katastri, pričom nezohľadňuje vodohospodárske požiadavky. V predmetnej veci je potrebné posúdiť
možnosť určenia vlastníckeho práva k pozemkom aj z vodohospodárskeho hľadiska pri rešpektovaní

všetkých právnych predpisov a neposudzovať nárok len nekomplexne a jednostranne. Poukázal na to,
že tieto skutočnosti sú konštatované aj v znaleckom posudku č. 42/2008 a boli prednesené v priebehu
konania. Zástupca žalovaného v 2. rade v konaní navrhoval, aby súd nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru vodného hospodárstva. V tomto dokazovaní žiadal, aby znalec stanovil rozsahpozemkov, ktoré tvoria koryto vodného toku a v tejto v súvislosti upriamil pozornosť na ust. § 43 Zák. č.
364/2004Z.z.ovodách.Znalecvosvojomstanoviskukurčeniukorytavodnéhotokumárešpektovaťust.
§ 20 Zák. č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. Z dôvodu, že znalec, ktorý podal posudok vo veci

podč. 42/2008Ing.JozefBujňákjeznalcomvodboregeodéziaakartografia,pričompredmetsporupatrí
do odboru vodohospodárskeho, trval na nariadení znaleckého dokazovania znalcom z odboru vodného
hospodárstva a žiadal, aby bol stanovený rozsah inundačného územia toku Laborec v území, ktoré je
predmetom sporu. V ďalšom konaní navrhol, aby súd požiadal Obvodný úrad životného prostredia - odd.
štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia o určení hranice koryta vodného toku Laborec v súlade so

Zákonom o vodách (§ 43 ods. 7).

Žalovaný v 2. rade poukázal aj na uplatnený reštitučný nárok na uvedenú parcelu žalobkyne, ktorý nebol
Obvodným pozemkovým úradom v Humennom doriešený. Súdna prax už vyriešila prípady, či je možné
uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecných právnych predpisov v prípade, keď bol
uplatnený reštitučný nárok podľa Zákona o pôde č. 229/91 Zb.. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. XXC/XXX/XXXX poukázal na to, že hľadať riešenie vo všeobecnom právnom predpise,

či už formou požiadavky na vydanie veci podľa § 126 OZ alebo formou na určenie, či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je, je možné iba vtedy, ak chýba špeciálna úprava v zákone. Táto špeciálna
úprava však v Zákone o pôde nechýba. Nárok na reštitúciu majetku , ktorý bol v rozhodnom období, t.
j. od r. 1948 do r. 1989 štátom prevzatý bez právneho dôvodu, je priznaný Zákonom o pôde, konkrétne
v ust. § 6 ods. 1 písm. p/. Dodáva, že žalobkyňa mala možnosť uplatniť svoje právo v zákonných

lehotách a ak tak neurobila, zaniklo toto právo tak ako obdobne zaniká v dôsledku vydržania inou
osobou. Dodáva, že pokiaľ oprávnené osoby reštitučný nárok neuplatnili, alebo ho uplatnili neúspešne,
zaniká ich vlastnícke právo márnym uplynutím lehoty k uplatneniu nároku, prípadne právoplatnosťou
rozhodnutia, ktorým nebol uplatnený nárok priznaný. Ide teda o zánik vlastníctva v dôsledku pasivity
vlastníka (oprávnenej osoby), ktorý neuplatnil nárok na vydanie veci v stanovenej lehote. Poukázal aj

na rozhodnutie najvyššieho súdu v rozhodnutíY..

Žalovaný v 3. rade sa k predmetu konania vyjadril písomnými podaniami doručenými súdu dňa 25. 10.
2004, dňa 11. 4. 2008, dňa 16. 2. 2010 a dňa 10. 5. 2011. V týchto písomných vyjadreniach poukázal na
to, že v predmetnej veci nie je sporné, že žalovaný v 3. rade nadobudol žalované nehnuteľnosti kúpnou
zmluvou od právneho predchodcu a tento ich nadodudol v exekučnom konaní na základe príklepu

súdneho exekútora vo verejnej dražbe, pričom príklep bol schválený Okresným súdom v Humennom v
konaní I.. Príklep je podľa Občianskeho zákonníka originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho
práva nezávislý na predchádzajúcom vlastníckom práve predchodcu. Dotknuté osoby mali možnosť
podať podľa Exekučného zákona žalobu na vylúčenie veci z exekúcie, k čomu nedošlo. Z tohto dôvodu
nie je právne možná takáto žaloba a musí byť zamietnutá. V ďalšom poukázal na obdobnú vec v

konaní tunajšieho súdu č. k. XC/XXX/XXXX. K nároku žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v 3. rade
vo veci určenia vlastníckeho práva je úplne právne bezvýznamné či žalobkyňa bola po právnej stránke
vlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré sú toho času zapísané na LV č. XXXX kat. úz. C., kde ako výlučný
vlastník v podiele 1/1 je evidovaný žalovaný v 3. rade. Vlastnícke právo žalovaného v 3. rade k sporným
nehnuteľnostiam je odvodené od prvotného vlastníka L.. Ľ. N., ktorý ho nadobudol „privilegovaným

prioritným“ spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva v súlade s ust. § 132 ods. 1, 2 OZ v spojení s ust.
§ 150 ods. 1 Exekučného poriadku. Žalobkyňa sa mohla v rámci exekučného konania domáhať svojho
vlastníckeho práva vylučovacou žalobou. V tomto smere potom poukázal na rozhodnutie Ústavného
súduSRaČR(sp.zn.II.US289/2008,sp.zn.I.US538/2005).Žalovanýv3.radecestousvojhoprávneho
zástupcu sa stotožnil s vyjadrením žalovaného v 2. rade, pokiaľ poukazoval na ustanovenia Zák. č.

229/1991 Zb. o pôde a dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. 9.
2003 sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX, ktoré rieši túto otázku obdobne. Žalobkyňa si túto otázku vlastníckeho
práva môže vyriešiť ako reštitučný nárok, čo aj učinila. Z tohto dôvodu stále žalovaný v 3. rade žiadal
žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietnuť.

V rámci ďalšieho dokazovania súd sa oboznámil s výsledkami znaleckého dokazovania, výsledkami

doterajších súdnych konaní a listinnými dôkazmi.Dňa 16. 10. 2003 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie, kartografie a vodného
hospodárstva Ing. Alfonzom Porvažníkom a Ing. Jozefom Kuchtom. Dňa 6. 11. 2003 znalec Ing. Alfonz
Porvažník oznámil, že zo zdravotných dôvodov nemôže vykonať úkon znaleckého dokazovanie, preto

dňa 11. 11. 2003 súd zmenil znalca na osobu Ing. Pavla Iľľa. Znalec Ing. Jozef Kuchta podanou správou
zo dňa 20. 7. 2004 konštatoval, že môže podať znalecký úkon len v časti - zbytku parcely č. mpč.
3352/2 v kat. úz. Humenné o výmere 1898 m2 nachádzajúcej sa v ochrannom pásme, t. j. či je súčasťou
vodného toku Laborec. Podľa vodoprávneho rozhodnutia č. Poľ. 3864/1969 zo dňa 30. 9. 1969 vydané
ONV v Humennom vo vodoprávnom konaní parcela mpč. 3352/2 bola zahrnutá do upravovaného

profilu toku a preto aj predmet sporu, t. j. časť parcely vo výmere 1898 m2 bola považovaná a je ju
potrebné považovať za súčasť vodného toku s príslušným ochranným pásmom v správe Slovenského
vodohospodárskeho podniku, š. p. Banská Štiavnica, OZ Povodie Bodrogu a Hornádu, t. j. žalovaného
v 2. rade. Z tohto dôvodu konštatoval, že v prejednávanej právnej veci časť nehnuteľnosti, ktorá sa týka
vodného hospodárstva si nevyžiada vypracovanie znaleckého posudku.

Znalec z odboru geodézie a kartografie Ing. Pavol Iľľo tiež súdu dňa 9. 10. 2004 oznámil, že z

vážnych zdravotných dôvodov nemôže vypracovať znalecký posudok, preto súd opäť menil uznesenie
o nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 16. 10. 2003 a za znalca ustanovil Rudolfa Staneka. Znalec
podal znalecký posudok dňa 15. 12. 2004, znalec po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku
znalcaIvanaHaškapodanéhopodč.2/1998zistil,žezostávajúcačasťparcelympč.3352/2sanachádza
v dvoch častiach a to v parcele č. KN-C 5000/1 a časť aj parcele 4952/1 (štátna cesta Humenné -

Snina). V geometrickom pláne, ktorý znalec vypracoval časť parcely mpč. 3352/2, ktorá sa nachádza
v parc. KN-C 5000/1 označil dielom 1 a parc. č. 5000/21 vodná plocha o výmere 1840 m2 a časť,
ktorá je v parcele č. 4952/1 označil dielom 2 a parc. č. 4952/3 zastavaná plocha o výmere 58 m2. K
dvojitému vlastníctvu znalec uviedol, že v grafickej časti GO-plánu je rozsah parc. mpč. 3352/2 zapísanej
v pozemnoknižnej zápisnici 1492 zakreslený čiarkovanou čiarou medzi bodmi 1, 2, 3, 10, 4, 11, 5,

6, 8, 9, 7, 1 o výmere 5050 m2. Pri vyhotovovaní ROEP spracovateľ rozsah tejto parcely zohľadnil
iba v parcelách 5000/16, 17, 18 o celkovej výmere 3152 m2, čím vznikol zápis dvojitého vlastníctva.
Spracovateľ rozsahu uvedenej parcely nezohľadnil v nevysporiadanej parcele 4952/1 (štátna cesta)
preto je potrebné výmeru a zákres parcely KN-E 3352/2 opraviť o diel č. 2 tak ako je to zapísané vo
výkaze výmer. Skonštatoval, že spracovateľ ROEP rozsah parcely 3352/2 v parcele 5000/1 nezohľadnil,

lebo bola vlastnícky vysporiadaná a zapísaná na LV č. XXXX. Na základe vyššie uvedeného uzavrel, že
zbývajúca časť parcely mpč. 3352/2 je v novovytvorených parcelách KN-C 5000/21 a 4952/3.

Dňa 2. 4. 2007 súd na pojednávaní doplnil znalecké dokazovanie znaleckým posudkom znalca Rudolfa
Staneka jeho výsluchom, z ktorého zistil, že zbytok parc. č. 3352/2 v kat. úz. Humenné je evidovaný v
dvoch častiach a to vo vodnom toku rieky Laborec o výmere 1840 m2 v parcele č. 4952/3 a v zastavanej

ploche o výmere 58 m2 ako parc. 4952/1, ide o cestu pred benzínovou pumpou.

V súlade s návrhom žalobkyne na ďalšie znalecké dokazovanie, ktorým bolo potrebné určiť presnú
výmeru parciel 5000/16, 5000/17, 5000/18, 5000/22, 5000/23 a 5000/24; vytýčenia presných hraníc
medzi týmito parcelami a určenia polohy a výmery pozemkov, ktoré v súčasnosti sú zaplavené vodným
tokom, ale sú vlastníctvom žalobkyne a určenia hranice vodného toku ako hranice vlastníctva žalobkyne,

súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. Jozefom Bujňákom dňa
23. 10. 2007. Znalec Ing. Jozef Bujňák potom znaleckým posudkom č. 42/2008 určil, že výmera parciel
č. 5000/16, 5000/17, 5000/18 zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. C. zodpovedá skutočnej výmere.
Uzatvoril, že poloha a výmera pozemkov zaplavených vodným tokom je v predmetnom znaleckom
posudku označená ako parc. C-KN č. 5000/29.

K vyhotovenému znaleckému posudku žalobkyňa navrhla dovypočuť znalca na okolnosť o aký vodný
tok ide, či je to upravený vodný tok alebo ide o prirodzené koryto neupraveného vodného toku. Cestou
svojho právneho zástupcu zotrvala na dôvode žaloby, poukázala na to, že práve z dôvodu duplicitného
vlastníctva - sporného vlastníctva, bola podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
kde ako v žalobe, tak aj počas konania, ako aj z iných pripojených súdnych spisov je známe, ako sa

žalobkyňa stala vlastníčkou uvedených nehnuteľností. Nestotožnila sa s tvrdeniami žalovaného v 2. a v
3. rade, keď poukazovali na rozhodnutia vyšších súdov v obdobných veciach, pretože ústava rešpektujekaždý spôsob nadobudnutia vlastníctva a od ústavy sa potom odvíjajú všetky ďalšie právne predpisy
platné v Slovenskej republike. Žalovaný v 2. rade k znaleckému posudku znalca Ing. Jozefa Bujňáka
uviedol, že znalec z odboru geodézie a kartografie nemohol vyriešiť otázku koryta vodného toku a preto

stále navrhoval, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru vodného hospodárstva berúc
v úvahu ust. § 43 ods. 7 Zákona č. 364/2004 o vodách v znení zmien. K námietkam žalovaného v 2.
rade potom znalec Ing. Jozef Bujňák podal doplnok č. 3/2011 k znaleckému posudku č. 42/2008 dňa
15. 2. 2011, uviedol, že rozsah koryta vodného toku je vykreslený v prílohe znaleckého posudku na
ortofotosnímke hrubou žltou líniou po okraji parcely evidencie nehnuteľnosti č. 5000 s druhom pozemku

vodný tok nachádzajúcej sa v kat. úz. Humenné. Rozsah koryta vodného toku bol určený pri miestnom
vyšetrovaní v rámci technicko-hospodárskeho mapovania a uviedol, že vymedzenie brehovej čiary
vodného toku alebo plošné vymedzenie inundačného územia, v tomto prípade je nedôvodné, pretože
rieka Laborec je jednoznačne zadefinovaná v katastri nehnuteľností.

K námietkam žalovaného v 2. rade k vyhotovenému znaleckému posudku a doplnku znaleckého
posudku znalcom Ing. Jozefom Bujňákom bol tento znalec vypočutý na pojednávaní konanom dňa 13.

2. 2012. K otázke o aký vodný tok ide v prejednávanej veci, či ide o vodný tok alebo ide o prirodzené
koryto neupraveného vodného toku zaujal stanovisko, že v katastri nehnuteľností je uvedený údaj k parc.
č. 5000 ako vodný tok. Parcela bola zapísaná do LV pre Československý štát v správe socialistickej
organizácie na základe žiadosti v súlade s vtedy platnými predpismi bývalého Vodného zákona § 34,
kedy vodné plochy sa považovali za majetok štátu ako keby boli vyvlastnené. Aj podľa čl. 4 Ústavy SR

vodné toky sú vlastníctvom Slovenskej republiky. Znalec potvrdil, že pri určovaní hranice vodného toku
vychádzal z mapy evidencie nehnuteľnosti pred r. 1989 a súčasnej mapy, teda katastrálne mapy.

V konaní súd vykonal aj dôkaz výsluchu pracovníka žalovaného v 2. rade - vedúceho strediska v
Humennom Ing. Juraja Motyčku, ktorý potvrdil, že v r. 2010 bola parc. č. 5000/28 zatopená cca do
výšky 1 m a to po celej dĺžke. Svedok uviedol, že koryto vodného toku tvorí pri upravenom vodnom

toku technický návrh úpravy, čiže hrádza alebo nejaké iné upevnenie pri neupravenom vodnom toku,
je to priesečnica brehovej čiary s vodným tokom, t. j. stav, pri ktorom dochádza k vybrežovaniu vody z
vodného toku, teda zaplavuje priľahlé územie.

Zo spisu tunajšieho súdu č. k. 11C/53/1996 súd zistil, že žalobkyňa viedla konanie o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam mpč. 3352/2 v kat. úz. C., zapísané vo vložke č. 1462 a v tomto konaní súd

určil, že táto nehnuteľnosť vo výmere 5050 m2 pozostávajúca z parciel zapísaných na LV č. XXXX v
kat. úz. C., parc. č. 5000/16, 5000/17, 5000/18 boli určené, že patria do podielového spoluvlastníctva
žalobkyne v pomere 5/6-ín a do dedičstva po nebohej Márii Černej, rod. Kalaninovej, zomr. 25. 12. 1954
v pomere 1/6-ina.

V konaní XXD/XXXX/XXXX po nebohej O.F. G., rod. G. 1/6-inu z nehnuteľností zapísaných na LV

č. XXXX a LV č. XXXX kat. úz. C. nadobudla žalobkyňa. V konaní XXD/XXX/XX po neboh. M. G.
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX kat. úz. C. v podiele 5/6-ín nadobudla žalobkyňa.

V konaní tunajšieho súdu č. k. I. účastníkov (oprávneného a povinného) Družstvo Agrokombinát
Humenné a Ing. Ján Tatar - TAMAX bol súdom schválený príklep súdneho exekútora JUDr. Milana
Kistera udelený vydražiteľovi Ing. Ľubomírovi Bilecovi na verejnej dražbe nehnuteľnosti č. p. 2567 kat.

úz. Humenné, parc. č. 5000/16, 5000/17, 5000/18 zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. C. konanej dňa
6. 12. 1998.

Po vykonanom dokazovaní tak ako je vyššie uvedené súd právne uzatvára.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.(2) Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť
manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného
registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný

vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy

uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153 O. s. p. ods. 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 150 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby
vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora..

Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení zmien Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona
SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov,

Podľa ust. § 34 Zák. č. 364/04 Vodný zákon zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia,

z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je
koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.

(2) Kritériá na identifikáciu vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 4.

(3) Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené zraniteľné oblasti v časových úsekoch nie dlhších
ako štyri roky.

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobkyňa sa v tomto konaní pôvodne iba na
žalovanom v 1. rade domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným v kat. úz. Humenné,
vedeným ako parc. č. KN 5000/16, 5000/17, 5000/18 v dieloch 3, 5, 4 tak ako je to znázornené na
geometrickom pláne znalca Ivana Haška, ktorý bol vyhotovený ešte v konaní, ktoré viedla žalobkyňa
na tunajšom súde pod č. k. XXC/XX/XXXX, v ktorom bolo určené, že predmetné nehnuteľnosti patria

do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v pomere 5/6-ín a do dedičstva po neboh. O. Č., rod. G. jejprávnej predchodkyni v pomere 1/6-ina. Predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené z mpč. 3352/2 v kat.
úz. C. zapísané vo vložke č. 1462, ktoré zodpovedali výmere 3152 m2. Zbytok predmetnej parcely č.
3352/2 sa nachádza v parcele 5000/1 v rieke Laborec a časť vo výmere 58 m2 v ceste druhej triedy

Humenné - Snina parc. KN 4952/1. Napriek takémuto vlastníckemu stavu, keď žalobkyňa bola vedená
ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, žalobkyňa zistila, že vlastníkom sporných nehnuteľností
je žalovaný v 1. rade. V ďalšom konaní potom žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil do tohto konania
žalovaného v 2. rade a pokiaľ v ďalšom konaní zistila, že vlastníkom sporných nehnuteľností nie je už
žalovaný v 1. rade, pretože tieto kúpnou zmluvou prešli do vlastníctva žalovaného v 3. rade, požiadala

súd o rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaných. V priebehu konania a dokazovania vo veci
nebolo sporné, že žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania v občiansko-
právnom konaní a po svojich právnych predchodcoch O. G., F.. G. V. M. G.Š..

V katastri nehnuteľností bolo teda evidované dvojité vlastníctvo a to v prospech žalobkyne a žalovaného
v 1. rade, následne žalovaného v 3. rade k sporným nehnuteľnostiam. Z dokazovania vyplynulo, že
predmet konania tvorí aj pozemok, ktorý je zaplavený vodným tokom - parc. C-KN č. 5000/29. Napriek

tejto skutočnosti žalobkyňa na podanej žalobe zotrvala, žiadala, aby súd v súlade so spresneným
žalobným návrhom žalobkyne po vykonanom dokazovaní určil, že je výlučnou vlastníčkou parciel č.
5000/16, 5000/17, 5000/18, 5000/22, 5000/23 a 5000/24.

Dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa uplatnila reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva
žiadosťou zo dňa 7. 12. 2004 v súlade so zák. č. 503/2003 Z. z. na Obvodnom pozemkovom úrade

v Humennom, ktoré konanie v priebehu konania v predmetnej právnej veci vedenej na tunajšom súde
nebolo ešte ukončené. Z exekučného spisu tunajšieho súdu č. k. I. bolo preukázané, že žalovaný v
1. rade, tak ako je vyššie uvedené, nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe príklepu súdneho
exekútora vo verejnej dražbe, pričom príklep bol Okresným súdom v Humennom schválený a následne
kúpnou zmluvou tieto nehnuteľnosti nadobudol žalovaný v 3. rade.

Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť
jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné
zásady medzinárodného práva (čl. I Dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd).

Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a

ochranu. Dedenie sa zaručuje (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR).

Aksúdudeleniepríklepuschváliaakvydražiteľzaplatilnajvyššiepodanie,stávasavydražiteľvlastníkom
nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu (ust. § 150 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z.).

Právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom
na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 55 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z.).

Žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo v exekučnom konaní v súlade s ustanoveniami
zák. č. 233/1995 Z. z.. Následne žalovaný v 3. rade nadobudol žalované nehnuteľnosti kúpnou
zmluvou od žalovaného v 1. rade (vydražiteľa), ktorý už nie je vlastníkom týchto nehnuteľností. V
tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IIÚS 289/08, z ktorého cituje:
„Ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou, t. j. ak exekučný súd ... pri

nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia predajom (dražbou) hnuteľných vecí (vychádza z
aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľnosti) a
osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri
nehnuteľnosti, sa nedomáha tohto jej práva včas (pred predajom nehnuteľnosti), podaním vylučovacej
žaloby, nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym

exekútorom udelený a exekučným súdom schválený príklep, stal vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu
udelenia príklepu bez ohľadu na „pravdivosť“ vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol v okamihu
udelenia príklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník.“Ústavný súd v tomto rozhodnutí poukázal aj na rozhodnutia Českého najvyššieho súdu (XXCdo/XXXX/
XXXX, XXCdo/XXXX/XXXX, XXCdo/XXXX/XXXX), v ktorých dospel Najvyšší súd Českej republiky k
záveru, že príklep na verejnej dražbe je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, teda

že vydražiteľ sa stáva vlastníkom aj v prípadoch, keď ním nebol povinný.

Pokiaľ žalobkyňa počas celého konania zotrvala na podanej žalobe napriek skutočnosti, že v konaní
bolo preukázané akým spôsobom nadobudol žalovaný v 1. rade a následne žalovaný v 3. rade
predmetné nehnuteľnosti a inak nedisponovala podaným žalobným návrhom, súd zameral dokazovanie
napriek zisteným skutkovým okolnostiam na vodný tok, ktorý v rámci predmetu konania taktiež
tvoril predmet uplatneného nároku žalobkyňou. Keďže v konaní nedošlo k inej dispozícii žalobným

návrhom žalobkyňou, táto na podanej žalobe zotrvala v plnom rozsahu počas celého konania a postoje
žalovaných sa k uplatnenému nároku nemenili, pričom bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa si
uplatnila aj reštitučný nárok na príslušnom Obvodnom pozemkovom úrade v Humennom, súd bol
v konaní viazaný rozhodnutím Ústavného súdu SR, podľa ktorého príklep je originárnym spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva. V súlade s ust. § 153 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého súd rozhodne

na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočnosti, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietol vo vzťahu k všetkým
žalovaným účastníkom tohto konania. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žaloba bola zamietnutá
z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, pretože žalovaný v 1. rade previedol svoje vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam žalovaného v 3. rade. Žalobu voči žalovanému v 2. rade
súd zamietol s poukazom na uplatnený reštitučný nárok na navrátenie pozemkov na príslušnom
Obvodnom pozemkovom úrade v Humennom a vo vzťahu k žalovanému v 3. rade z dôvodu, že tento
nadobudolvlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiamkúpouodžalovanéhov1.rade,ktorýpredmetné
nehnuteľnosti získal na exekučnej dražbe na základe súdneho príklepu. Keďže žalobkyňa nepodala

vylučovaciu žalobu o vylúčenie veci z exekúcie, je potom neprípustné, aby žalobkyňa, ktorá nevyužila
oprávnenie dané jej zákonom na ochranu svojich práv, mohla tak urobiť neskôr. V tomto smere súd
poukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSRXCdo/XX/XX,zktoréhovyplýva,aksižalobcaneuplatnil
na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie ochranu svojich vlastníckych práv, preto nemôže úspešne
spochybniť nadobudnuté vlastnícke právo vydražiteľov.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).