Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 25, 2011

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15Cb/677/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5001898273
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2011:5001898273.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcu: CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ

SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Martinom Burianom, advokátom so sídlom L. ul. X, XXX XX O., proti žalovanému: (2/)
Mesto Čadca, Námestie Slobody 30, 022 01 Čadca, IČO: 00 313 971, zastúpenému právnym zástupcom
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s. r. o., so sídlom Dolný Val
11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, v konaní o náhradu škody 181.509,14 Eur (5.468.144,50 Sk) s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 28.12.2001, v spojení s podaním zo dňa 09.09.2002 (č. l.
112) domáhal, aby bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaných v 1/ rade pôvodne Krajskému úradu v
Žiline, potom Slovenská republika - Obvodný úrad v Žiline (ďalej aj „žalovaný 1/") a Mesta Čadca,
pôvodne ako žalovaného v 2/ rade (ďalej aj „žalovaný (2/)" alebo „žalovaný"), zaplatiť mu solidárne
5.468.144,50 Sk titulom náhrady škody, vyúčtovanej faktúrou žalobcu č. 5300 odberateľovi Krajskému
úradu Žilina zo dňa 31.10.2000 so splatnosťou 14 dní (č. l. 36 spisu), s odkazom na Hospodársku

zmluvu č.020/91/CISS a jej dodatky a to konkrétne za: poplatky k úveru 20.925,- Sk, úroky 1998 61.537,-
Sk, úroky 1999 106.541,30 Sk, sankčné úroky 1999 240.854,50 Sk, sankčné úroky 2000 189.527,90
Sk, kurzové straty 1999 287.760,- Sk, kurzové straty 2000 134.878,80 Sk, poplatky 1998 55.269,- Sk,
poplatky 1999 1.400,- Sk, penále 120.000,- Sk, zmluvné pokuty 1.094.826,- Sk a ušlý zisk 3.154.625,-
Sk. V žalobe uviedol, že na základe Hospodárskej zmluvy č.020/91/CISS z 23.10.1991 a jej dodatkov
č. 1 - 11 (ďalej aj „zmluva") zhotovil a odovzdal objednávateľovi 16 - triednu základnú školu Čadca
- stred (ďalej aj „dielo"). Po odovzdaní diela s poukazom na Zápisnicu o odovzdaní a prevzatí zo

dňa 30.9.1998 (ďalej len „zápisnica"), prešlo dielo do vlastníctva žalovaného delimitačnými protokolmi.
Pôvodný objednávateľ diela bol v omeškaní so zaplatením faktúr č. 19/16TRZS/98/CISS a.s. vo výške
4.979.339,20 Sk, č.20/16TRZS/98/CISS a.s. vo výške 1.792.018,60Sk a č.21/16TRZS/98/CISS a.s. vo
výške 1.914.360,-Sk, všetky so splatnosťou 21.10.1998, ktoré boli uhradené s omeškaním 722 dní dňa
20.10.2000. Žalobca tvrdil, že pre uvedené omeškanie bol nútený vziať si preklenovací úver v sume
1.952.500,- Sk a 2.343.000,- Sk, spolu 4.295.500,- Sk, ktorý v termíne splatnosti neuhradil a okrem
poplatkov a úrokov musel uhradiť aj sankčné úroky a kurzové straty, keďže úver bol poskytnutý v

zahraničnej mene. Ďalej do uplatňovanej náhrady škody zahrnul i penále, pokuty a pod., ktoré musel
z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti zaplatiť svojim veriteľom v celkovej výške 2.313.519,50 Sk.
Okrem takto vzniknutej skutočnej škody žalobca si uplatnil i náhradu ušlého zisku vo výške 3.154.625,-
Sk, ktoré v odvetví podnikania s predmetom činnosti žalobcu by bol dosiahol v regióne podnikania zadobu omeškania 722 dní s platením predmetných faktúr v celkovej výške 8.648.487,- Sk. V podaní z
09.09.2002 upresnil, že žalovaného (2/) žaluje ako objednávateľa (odberateľa), t. z. účastníka zmluvy a
žalovaného 1/ z titulu jeho zriaďovateľskej funkcie tak k Okresnému úradu v Čadci, ktorému bolo dielo

odovzdané do správy žalovaným 2/ delimitačným protokolom a tiež k Obchodnej akadémii v Čadci,
ktorá prevzala dielo do správy majetku štátu od Okresného úradu, pričom tento prevod bol schválený
žalovaným 1/. Súčasne žalovaný 1/ má postavenie právnickej osoby konajúcej v mene štátu s poukazom
na § 21 Občianskeho zákonníka v spojení s § 21 OSP tiež v rovine možnej spoluzodpovednosti štátu
za škodu vo vzťahu k podmienkam spolufinancovania diela rozostavaného v rámci programu bývalej

komplexnej bytovej výstavby (KBV) z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Uznesením č. k. 15 Cb 677/01-121 zo dňa 18. septembra 2002 krajský súd pripustil zámenu účastníkov
tak, že do konania namiesto žalovaného 1/ nastúpila Slovenská republika v zastúpení Krajským úradom
Žilina (§ 92 OSP) a pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu v podaní zo dňa 09.09.2002 (§ 95
OSP). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.10.2002.

Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo 16.01.2002 (č. l. 35) a navrhol ju zamietnuť.
Poukázal na skutočnosť, že tak povinnosť úhrady ceny diela ako aj omeškanie zaťažovali a týkali sa
výhradne žalovaného 2/. Až po vykonaní úhrady predmetných faktúr žalobcu dňa 20.10.2000 bolo
dielo odovzdané do správy Slovenskej republiky - Obvodného úradu v Čadci, pričom z delimitačného

protokolu nevyplývalo prevzatie záväzkov žalovaného 2/ súvisiacich s výstavbou diela. Následne
Zmluvou o prevode správy majetku štátu z 12.12.2000 prebrala dielo (školu) do správy Obchodná
akadémia v Čadci ako subjekt so samostatnou právnou subjektivitou a opäť bez uvedenia tiarch a
záväzkov, ktoré tak môžu zaťažovať len žalovaného (2/). Súčasne Krajský úrad v Žiline nie je, ani nebol
k žalobcovi v žiadnom právnom vzťahu.

Žalovaný (2/) sa k žalobe vyjadril v podaní z 15.01.2002 (č. l. 33) a navrhol ju zamietnuť. Poukázal
na uzavretú Dohodu o finančnom vysporiadaní stavby „16 - tr. ZŠ Čadca - stred" zo dňa 11.10.2000
(ďalej len „Dohoda"), podľa ktorej uhradením súm v nej uvedených sa považoval záväzok žalovaného
(2/) za vysporiadaný. V podaní zo dňa 27.11.2003 (č. l. 129 - 131) doplnil, že žalobca na uplatnenie

náhrady škody nie je aktívne legitimovaný, keďže nebol zhotoviteľom diela, účastníkom zmluvy ani jej
dodatkov.PoukázaltiežnaexistenciuDohodyanaskutočnosť,žežalobcakúpilpohľadávkyodprávneho
predchodcu CISS a.s. a bolo v jeho záujme zaistiť si ich vymáhateľnosť. Samotný preklenovací úver a na
neho nadväzujúce majetkové sankcie si žalobca privodil sám riskantným nadobudnutím pohľadávok od
CISS a.s. a nesie zodpovednosť za celý obchod sám. Druhotná platobná neschopnosť žalobcu nebola

zapríčinená žalovaným (2/).

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 15Cb/677/2001-206 zo dňa 06.12.2007 žalobu zamietol,
žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal, žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému 2/
trovy konania 254.681,70 Sk a na účet Krajského súdu v Žiline nahradiť trovy konania štátu 15.666,- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „NS SR") uznesením sp. zn. 6Obo 28/2008 zo dňa 22. januára
2009 rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 15Cb/677/2001-206 zo dňa 6. decembra 2007 zrušil a vec
vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že žalobca, pôvodne CISS Martin, s.r.o., uplatnil
proti žalovaným 1/, 2/ právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky 5.468.144,50 Sk z titulu náhrady škody

podľa § 145 a nasl. zák. č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „HZ"). Žalobca odvodzuje svoje právo z porušenia záväzku žalovaným (2/) z hospodárskej
zmluvy č. 020/91/CISS, ktorú 23. októbra 2001 uzavrel žalovaný (2/) ako odberateľ s Ing. Cibuľkom -
CISS, Bórová 14, Žilina ako dodávateľom stavebných prác rozostavanej stavby objektu „16 - triedna ZŠ
Čadca - stred". V priebehu plnenia záväzku došlo dodatkom č. 1 z 31. apríla 1993 k dohode o zmene

zmluvnej strany dodávateľa na CISS, a.s. Žilina. Tento zápisom o odovzdaní a prevzatí z 26.08.1998
(č. l. 19) odovzdal a žalovaný (2/) prevzal dodávku. Podľa zápisu preberacie konanie bolo ukončené
30.09.1998. Po splnení záväzku dodávateľa zo zmluvy dodatkom č. 11 z 08.10.1998 k hospodárskej
zmluve č. 020/91/CISS (č. l. 18) došlo medzi žalovaným (2/), dodávateľom stavebných prác CISS,
a.s., Žilina a žalobcom k dohode o postúpení práv zo zmluvy na strane dodávateľa, na CISS Martin,

s.r.o., Martin. Tento právny subjekt podľa dodatku, ktorý tiež podpísal, prevzal všetky práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy vrátane práv zo zodpovednosti za vady (záruky). Najvyšší súd SR poukázal na
správne konštatovanie krajského súdu, že týmto došlo podľa § 128 HZ k prevzatiu práv a povinností
dodávateľa stavebných prác CISS a.s. Žilina so súhlasom žalovaného (2/) na žalobcu (pôvodne CISSMartin, s.r.o., Martin). Ďalej NS SR ako súd odvolací poukázal na ust. § 378 HZ, podľa ktorého povinnosť
zaplatiť cenu vzniká splnením. Podľa neho zápisničným odovzdaním prác (z 26.08.1998) vzniklo
dodávateľovi právo práce vyúčtovať a povinnosť odberateľa za prevzaté práce zaplatiť cenu. Povinnosť

zaplatiť cenu nebola podmienená jej fakturáciou. K zápisu o odovzdaní a prevzatí z 26.08.1998 NS SR
uviedol, že žalovaný (2/) ním o. i. jednostranne oznámil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi,
spôsob a možnosť zaplatenia ceny stavebných prác, ktoré tento len zobral na vedomie. Ak dodávateľ
fakturoval vykonané práce po ich splnení, tak takémuto postupu nemožno vytknúť žiadne pochybenie.
Podľa NS SR je nepochybné, že žalovaný (2/) nezaplatil cenu stavebných prác v lehote splatnosti.

Zaplatil ju až 20.10.2010. Teda porušil svoj záväzok z hospodárskej zmluvy. Podľa NS SR krajský súd v
pôvodnom zrušenom rozsudku o. i. neumožnil žalobcovi preukazovať existenciu škody a najmä príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti žalovaným (2/). Podotkol, že uvedené
predpoklady pre priznanie náhrady škody sú dôkaznou povinnosťou žalobcu. Žalobca v žalobe tvrdil, že
z dôvodu omeškania žalovaného (2/), bol nútený vziať preklenovací úver 4.295.500,- Sk. Jeho úlohou
bude pred súdom prvého stupňa preukázať, že škoda, ktorú v podaní z 31.10.2000 (č. l. 28 spisu)

vyčíslilsumou5.468.144,50Sk,ješkodou,ktorámuvzniklavpríčinnejsúvislostisporušenímzmluvného
záväzku žalovaným (1/ a 2/). Výška škody, a to výška skutočnej škody a výška ušlého zisku podľa NS SR
nebola bez ďalších dôkazov preukázaná žalobcom doloženým vyčíslením zo 07.07.2002 (č. l. 77 spisu).
Žalobca mal tiež preukázať pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ a preukázať i základné predpoklady pre
vznik práva na náhradu škody podľa § 145 HZ voči žalovanému 1/. Prisvedčil krajskému súdu v závere,

že zodpovednosť za náhradu škody viacerých subjektov nie je solidárna, ale podielová, s poukazom
na § 145 ods. 1 HZ.

Žalobca podaním z 09.06.2009 zobral žalobu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu späť. Uznesením č.
k. 15Cb/677/2001-274 zo dňa 27.07.2009 Krajský súd v Žiline konanie proti žalovanému 1/ zastavil s

tým, že mu nepriznal náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.08.2009. V ďalšom
konaní krajský súd konal len so žalobcom, CISS Martin, s.r.o., ktorý od 05.12.2009 zmenil obchodné
meno a sídlo na CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá
90, 010 09 Žilina a žalovaným Mesto Čadca.

V intenciách záverov uznesenia NS SR sp. zn. 6Obo 28/008 krajský súd nariadil uznesením č. k.
15Cb/677/2001-277 zo dňa 15.10.2009, právoplatným 16.11.2009, doplnené znalecké dokazovanie
z odboru Ekonómia a manažment, Ekonomika a riadenie podnikov. Ustanovenému znaleckému
ústavu, Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, uložil v rámci nariadeného doplneného
dokazovania:

1/ podrobne naštudovať obsah spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 15Cb/677/2001,
2/ vyžiadať od žalobcu relevantnú časť účtovných a súvisiacich dokladov, týkajúcich sa
tvrdeného vzniku žalovanej škody,
3/ zistiť stav hospodárenia žalobcu a jeho výsledky v rozhodnej dobe pred tvrdeným vznikom
škody a pred zobratím preklenovacích úverov, v súvislosti s ktorými malo dôjsť k vzniku

škody,
4/ zistiť, o aké úvery, a z ktorých bánk, v akej výške išlo, na aký účel boli bankami
poskytnuté, kedy došlo k žiadostiam žalobcu o ich poskytnutie, kedy peňažné prostriedky
z úveru sa premietli do hospodárenia žalobcu a čo z nich bolo uhrádzané,
5/ zistiť, či vzhľadom na stav hospodárenia žalobcu v dobe pred zobratím preklenovacích

úverov, boli úvery nevyhnutné pre riadny a obvyklý chod obchodnej spoločnosti žalobcu,
6/ zistiť všetky poplatky, penále, platby, úroky, sankčné úroky, kurzové straty, zmluvné
pokuty, ktoré žalobcu zaťažili v súvislosti s preklenovacími úvermi s uvedením ich presnej
špecifikácie čo do výšky, dôvodu a dátumu odpísania z účtu žalobcu,
7/ vypočítať žalobcom tvrdenú škodu tak skutočnú ako aj na ušlom zisku a vyjadriť sa

k správnosti údajov žalobcu vo faktúre č. 5300 z 31.10.2000 v spojení so špecifikáciou
škody v podaní žalobcu zo 07.03.2002 (č. l. 77 - 79 spisu),
8/ zistiť, kto všetko bol dlžníkom žalobcu a v akej výške v dobe od 22.10.1998 do
20.10.2000 a kedy došlo k úhrade dlhu,
9/ vyjadriť sa, či zistené dlhy v dobe od 22.10.1998 do 20.10.2000 mali vplyv na vznik tých

platieb žalobcu, ktoré zahrnul ako skutočnú škodu v podaní zo 07.03.2002, resp. pre ktoré
nedosiahol majetkový prírastok žalobcom označený ako ušlý zisk; v pozitívnom prípade
stanoviť mieru, podiel dlhu žalovaného z faktúr č. 19/16TRZS/98/CISS a.s., č.
20/16TRZS/98/CISS a.s., č. 21/16TRZS/98/CISS a.s., všetko so splatnosťou 21.10.1998 navzniku tvrdenej škody žalobcu,
10/ nadväzne na úlohu v bode 9/ vyjadriť sa k údajom a záverom v stanovisku audítorky Ing.
R. B., J. X, XXX XX O., zo dňa 30.10.2000 (č. l. 265 spisu) a

11/ vyjadriť sa, v prípade zistenia majetkového úbytku resp. nezískania zisku na strane
žalobcu v rozhodnej dobe podľa tvrdení žalobcu, či tento stav v hospodárení a majetkovej
sfére žalobcu, nastal v dôsledku omeškania žalovaného s platením faktúr č. 19, 20,
21/16TRZS/98/CISS a.s., splatných 21.10.1998 za dobu do ich úhrady 20.10.2000, ak
áno, v akej miere.

Po podaní Doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. 100/2007, znalecký úkon č. 311/2010 z
30.11.2010, doručeného súdu 06.12.2010, s tým spojených nevyhnutných procesných úkonov, krajský
súd nariadil a dňa 25.05.2011 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, zastúpených
na pojednávaní ich právnymi zástupcami (§ 101 ods. 2 OSP). Vykonal dokazovanie vyjadreniami
účastníkov, znaleckým posudkom č. 100/2007 zo dňa 10.04.2007 a jeho Doplnením č. 1, znalecký
úkon č. 311/2010 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 30.11.2010 (ďalej len

„znalecký posudok"), listinnými dôkazmi, najmä zmluvou s dodatkami č. 1 - 11 (č. l. 3 - 18), zápisom o
odovzdaní a prevzatí z 28.08.1998 (č. l. 19 - 20), faktúrami CISS a.s. (č. l. 24 - 26), listom MF SR č. 20
699/2000-45 z 29.09.2000 (č. l. 27), faktúrou CISS Martin s.r.o. č. 5300 s prílohami (č. l. 28, 36 - 76),
Dohodou z 11.10.2000 (č. l. 34), písomnými vyjadreniami účastníkov (č. l. 33, 35, 112 - 113, 129 - 131,
133 - 134, 143, 149 - 150, 177 - 178, 213 - 220, 232 - 234, 240 - 241, 261 - 264, 271 - 272, 294, 295,

319 - 321), vyčíslením škody a ušlého zisku zo 07.03.2002 (č. l. 77 - 79), Delimitačným protokolom (č. l.
107 - 111), Zmluvou o prevode správy majetku štátu z 12.12.2000 (č. l. 114, 115), Zmluvou o postúpení
a započítaní pohľadávky z 28.10.1998 (č. l. 146), Dodatkom č. 11 (č. l. 147), odsúhlasením zostatkov
(č. l. 148), správou audítorky Ing. R. B., J. X, XXX XX O. a ďalšími a dospel k nasledovným skutkovým
a právnym zisteniam a záverom.

Primárne a nosné v spore bolo vymedzenie nároku žalobcu v žalobe v spojení s jeho následnými
písomnými vyjadreniami a prednesmi na vykonaných pojednávaniach, v zmysle ktorých predmetom
sporu bol nárok na náhradu škody podľa § 145 a nasl. HZ vo výške skutočnej škody a na ušlom
zisku, v oboch prípadoch z porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného včas splniť záväzok uhradiť cenu

vykonaných stavebných prác na diele zhotovenom a odovzdanom žalobcom žalovanému.

V merite veci základným bol záväzkový vzťah založený medzi žalovaným ako odberateľom
(objednávateľom) a právnym predchodcom žalobcu Hospodárskou zmluvou č. 020/91/CISS z
23.10.1991. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy bolo potrebné, za aplikácie ust. § 763 ods. 1 zák. č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „OBZ"), vychádzať
pri právnom posudzovaní žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody primárne z úpravy v § 145 a
nasl. zák. č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník v znení zák.č.103/1990 Zb. účinného od 01.05.1990
(ďalej len „HZ"), keďže podľa ust. § 763 ods. 1 veta prvá, druhá OBZ, sa týmto zákonom spravujú
právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti (01.01.1992). Právne vzťahy vzniknuté predo dňom

účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov
z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých predo dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími
predpismi.

Podľa ust. § 145 ods. 1 HZ, organizácia, ktorá inej organizácii spôsobí škodu porušením záväzku alebo

inej právnej povinnosti, je povinná škodu nahradiť.

Podľa ust. § 147 ods. 1 prvá veta HZ, nahrádza sa to, o čo sa majetok poškodenej organizácie škodovou
udalosťou zmenšil (skutočná škoda) a čoho by bola poškodená organizácia dosiahla, keby nebola
nastala škodová udalosť (ušlý zisk).

K aktívnej legitimácii žalobcu vo vzťahu k uplatnenému právu na náhradu škody z porušenia zmluvy,
nedostatok ktorej vecnej legitimácie na strane žalobcu namietal v konaní žalovaný, krajský súd uvádza,
že aktívna legitimácia žalobcu bola daná. Je pravdou, že zmluvu dňa 23.10.1991 uzavrel na strane
dodávateľa Ing. Jozef Cibuľka CISS, Bórová 14, 010 01 Žilina, IČO 14 251 931, avšak v zmysle Dodatku

č.1 z 31.04.1993 k zmluve do práv a povinností dodávateľa vstúpila so súhlasom žalovaného obchodná
spoločnosť CISS a.s. Žilina, Bratislavská 26, 010 01 Žilina, IČO 31 584 713 (ďalej len „CISS a.s."), ktorý
právny úkon zodpovedal prevzatiu povinnosti záväzku dohodou podľa ust. § 128 ods. 2 HZ. Zmluvou
o postúpení a započítaní pohľadávky zo dňa 28.10.1998 došlo k postúpeniu pohľadávky 8.062.536,-Sk z faktúr postupcu CISS a.s. č. 19, 20, 21/16TRZS/98 z 21.10.1998 na žalobcu ako postupníka.
Zmluva o postúpení odkazovala na § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka z ktorého ust. § 524 ods. 2
vyplýva, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Obdobne dohodou mohlo dôjsť k postúpeniu práv zo záväzku na inú organizáciu podľa § 128 ods. 1 HZ.
Z uvedeného krajský súd uzavrel, že na žalobcu prešlo okrem pohľadávky - práva na zaplatenie zvyšnej
ceny stavebných prác vyúčtovanej v dotknutých faktúrach (č. 19, 20, 21/16TRZS/98 z 21.10.1998) i
právo z tvrdeného porušenia zmluvných povinností v rovine omeškania s platením ceny stavebných
prác. Tento záver vyhodnotil ako vecne správny i NS SR v uznesení sp. zn. 6Obo 28/2008.

Vo všeobecnosti, pre úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody je potrebné, aby došlo k naplneniu
a preukázaniu splnenia všetkých predpokladov (atribútov) náhrady škody. V prípade náhrady škody
podľa ust. § 145 a nasl. HZ ide o - protiprávny úkon, t. z. porušenie zmluvnej alebo inej právnej
povinnosti,-príčinnúsúvislosťmedziprotiprávnymúkonomavznikomškody,-vznikškodya -zavinenie.
Zodpovednosť za škodu podľa ust. § 145 a nasl. HZ sa zakladá na princípe zavinenia ako je vyjadrené,

aj keď nie expressis verbis, v § 145 ods. 2 HZ tak, že treba skúmať, či organizácia nemohla škode
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od nej možno požadovať. Ide tiež o stanovenie presunu
dôkazného bremena týkajúceho sa zavinenia. Uvedené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody
sú stanovené kumulatívne, t. z. musia byť splnené všetky súčasne.

Základné v danej veci teda bolo, či došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaného. Z dokazovania
a v zmysle právneho názoru NS SR v uznesení sp. zn. 6Obo 28/2008, ktorým bol krajský súd ako súd
prvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný, bol nevyhnutný záver, že zápisničným odovzdaním stavebných
prác žalobcom (rozumie sa tým právnym predchodcom žalobcu), dňa 26.08.1998, vzniklo žalobcovi
ako dodávateľovi právo na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia a oproti tomu žalovanému vznikla

povinnosť, s poukazom na § 378 HZ, zaplatiť cenu, ktorú žalobca oprávnene fakturoval predmetnými
faktúrami č. 19/16TRZS/98/CISS a.s., 20/16TRZS/98/CISS a.s., 21/16TRZS/98/CISS a.s., v lehote
ich splatnosti, t. j. do 21.10.1998. Keďže žalovaný tak nevykonal, dostal sa odo dňa nasledujúceho
po splatnosti uvedených faktúr, teda od 22.10.1998 do ich úhrady 20.10.2000, do omeškania, ktoré
omeškanie trvalo 722 dní. Uvedeným omeškaním došlo zo strany žalovaného, tak, ako konštatoval

i odvolací NS SR, k porušeniu záväzku žalovaného ako odberateľa z hospodárskej zmluvy. Tým bol
naplnený prvý atribút nároku na náhradu žalovanej škody.

V ďalšom dokazovaní sa krajský súd zaoberal výškou škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi
omeškaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu v žalovanej výške. V tomto smere NS

SR i krajský súd prijal jednoznačný záver o spočívaní dôkazného bremena na strane žalobcu. Ten
sa opieral najmä o špecifikáciu škody - jej vyčíslenie zo 07.03.2002 (č. l. 77 spisu), vo vzťahu ku
ktorému odvolací NS SR konštatoval, že samotným vyčíslením, bez ďalších dôkazov, výška skutočnej
škody a výška ušlého zisku preukázaná nebola. Krajský súd cez ust. § 120 ods. 1 OSP k uvedeným
ďalším predpokladom uplatňovaného nároku na náhradu škody vykonal nosné dokazovanie znaleckým

posudkom.

Vzhľadom na viaceré námietky žalobcu voči postupu a záverom znalca v rámci podaného písomného
znaleckého posudku, krajský súd vo všeobecnej rovine uvádza, že znalecký posudok ako jeden z
dôkazných prostriedkov v zmysle úpravy v § 125 a nasl. OSP, osobitne v § 127 OSP, je predmetom

hodnotenia súdom a to v zmysle § 132 OSP podľa úvahy súdu, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
so všetkými ostatnými vykonanými dôkazmi a so všetkým, čo počas konania vyšlo najavo. Hodnotenie
znaleckého posudku teda podlieha zásadám, ktorými sa spravuje procesné dokazovanie, najmä v
zásade voľného hodnotenia dôkazov. Úloha znalca sa vyčerpáva odborným posúdením skutočností a
ich podaním súdu. Z ustanovení OSP upravujúcich znalecký dôkaz i dokazovanie ako celok vyplýva, že

súd nemôže nahrádzať znalca a hodnotiť odbornú správnosť znaleckého posudku. Môže však hodnotiť
(osobu) znalca, skutočnosť, či posudok vychádza zo správneho skutkového stavu veci, či zodpovedá
skutočnostiam, ktoré mu súd na posúdenie určil, ako aj logiku posudku, teda či má znalcov záver oporu
v stanovených predpokladoch a analyzovaných skutočnostiach. Pokiaľ ide o samotný (vnútorný) obsah
znaleckého posudku, hodnotí súd z hľadiska spoľahlivosti zdroje informácii, o ktoré sa opiera, z hľadiska

presnostiaúplnostiodbornýchpostupovvzmyslepostupulegeartisazáveru,akoajzhľadiskalogických
nadväzností v posudku.V danom prípade bol podaný znalecký posudok a jeho doplnenie, vzhľadom na potrebu doplnenia,
spresnenia znaleckej úlohy súdom, práve na zodpovedanie odbornej otázky zistenia - overenia nielen
výšky tvrdenej skutočnej škody a výšky tvrdeného ušlého zisku, ale aj okolností vo sfére hospodárenia

žalobcu v rozhodnej dobe, či práve pre žalované omeškanie žalovaného bolo nevyhnutné zobrať
predmetný preklenovací úver, v súvislosti s ktorou okolnosťou mala žalobcovi vzniknúť uplatňovaná
škoda. Znalecký posudok bol potrebný i vzhľadom na rozpornosť, medzi účastníkmi vyvolanú dôkazom
doloženým žalobcom až po rozhodnutí NS SR v odvolacom konaní vo veci sp. zn. 6Obo 28/2008
uznesením zo dňa 22. januára 2009, a to správou audítorky Ing. R. B. zo dňa 30.10.2000, ktorá bola

predložená krajskému súdu v prílohe podania žalobcu z 05.06.2009. Práve z existencie tejto audítorskej
správyžalobcaodvodzovalsvojuvedomosťotom,ktozažalovanúškoduzodpovedá.Audítorkavspráve
konštatovala, že primárnym dôvodom vstupu spoločnosti (žalobcu) do druhotnej platobnej neschopnosti
bolo práve omeškanie s plnením zo strany žalovaného v súvislosti s hospodárskou zmluvou č. 028/91/
CISS v celkovej výške 8.025.305,20 Sk, ktoré spôsobilo reťazovú reakciu - nedostatočnú likviditu
spoločnosti, branie si preklenovacích úverov z bánk a s tým spojenými poplatkami, úrokmi, penálmi, čo v

konečnom dôsledku podľa audítorky vyústilo do zastavenia ekonomického vzostupu spoločnosti a práve
naopak, čo v roku 1999 spôsobilo, že spoločnosť dosiahla vysoko negatívny hospodársky výsledok
(č. l. 265 spisu). Uvedené konštatovania v doloženej auditorskej správe však boli podľa vyhodnotenia
krajského súdu natoľko všeobecné, bez uvedenia presných informácií, podkladov a možnosti ich
preskúmania, z ktorých audítorka čerpala pri uvedených záveroch, že pri ich spochybnení žalovaným

nemohli samé o sebe závery audítorky tvoriť dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide
o zdroje podkladov, informácii, z ktorých najmä mal čerpať a čerpal znalec, uvedené vychádzalo z
dôkazného bremena žalobcu na preukázanie tak vzniku a výšky škody i príčinnej súvislosti medzi
vznikomžalovanejškodyaomeškanímžalovaného.Bolotedanažalobcovi,abyznalcoviposkytolvšetky
potrebné, predovšetkým ekonomické podklady o svojom hospodárení pred vznikom škody a v rozhodnej

dobe. V tomto smere ho vyzval aktívne znalec i súd (č. l. 277, 278, 285, 288, 294, 295, 302 spisu).
Krajský súd napokon vyhodnotil, že znalec mal pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii všetky
dostupnépodkladynavypracovanieapodanieobjektívnehoodbornéhoznaleckéhoposudkupodľasúdu
stanovených úloh. Uvedené napokon dotvrdil i právny zástupca žalobcu na pojednávaní 25.05.2001.

K samotnému vyhodnoteniu odborných zistení a záverov znalca krajský súd vychádzal i z toho, že išlo o
znalecký ústav, u ktorého sa predpokladá najvyššia miera znaleckej odbornej spôsobilosti; ak aj podaný
posudok, čo namietal žalobca, obsahoval k niektorým znaleckým úlohám i právne závery, neznižovalo
to celkovú zodpovedajúcu kvalitu, úroveň posudku a kompetencie znalca, keďže krajský súd vychádzal
len z dostatočne vyjadrených a spracovaných odborných zistení a záverov znalca v skutkovej rovine.

Z uvedeného neakceptoval krajský súd návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho (kontrolného) znaleckého
posudku.

Zo znaleckého posudku, jeho odborných zistení a záverov bolo zrejmé, že z podkladov žalobcu nebolo
možné zistiť relevantný stav jeho hospodárenia v rozhodujúcej dobe pred tvrdeným vznikom škody. K

úverovaniu žalobcu v rozhodnej dobe znalec uviedol, že prostredníctvom ČSOB a.s. bol poskytnutý
žalobcovi krátkodobý úver 220 000,- DM, ktorý nebol viazaný na konkrétny účel. Termín poskytnutia
a termíny splácania bezprostredne zdanlivo súviseli s časovým preklenutím obdobia, keď žalovaný
dlhoval z hospodárskej zmluvy sumu 8.680.417,50 Sk, avšak znalec konštatoval, že poskytnutie prvej
časti úveru bolo 20.08.1998, pričom splatnosť faktúr voči žalovanému nastala až 21.10.1998. Finančné

zdroje z tohto úveru sa stali súčasťou celkového finančného potenciálu žalobcu, slúžili na nákup
materiálu, služieb, výplaty zamestnancov, poistné náhrady, ktoré súviseli s plnením zmluvných vzťahov
žalobcu. Predmetný úver uvádzal žalobca ako jediný, ktorý súvisel s finančným prekrytím obdobia od
okamihu prevzatia stavby do okamihu zaplatenia dlžnej sumy žalovaným. Znalec ďalej konštatoval, že v
posudzovanom období rokov 1998 - 2000 žalobca nemohol riadne ako obchodná spoločnosť fungovať

bez úverového zaťaženia. Okrem splatenia vlastnej istiny 220.000,- DM bol žalobca zaťažený i o platby
na úrokoch, penáloch, sankciách a pod. o 25,5%. Poskytnutie úveru žalobcovi zo strany ČSOB a.s.
znalec vyhodnotil ako nevyhnutné pre zachovanie plynulého chodu obchodnej spoločnosti žalobcu.
K zisteniu všetkých poplatkov, penále, platieb, úrokov, sankčných úrokov, kurzových strát, zmluvných
pokút,ktorézaťažiližalobcuvsúvislostispreklenovacímiúvermi,znalecpoichšpecifikáciičododôvodu,

výšky, dátumu odpísania z účtu žalobcu stanovil súhrnnú sumu 1.193.746,45 Sk. K uvedenej sume
však znalec konštatoval, že z dostupných dokladov nebolo možné túto sumu (úver) klasifikovať za
bezprostredne a priamo súvisiaci s dlžnou čiastkou zo strany žalovaného voči žalobcovi. Zistené náklady
súvisiace s týmto úverom boli súčasťou faktúry žalobcu č. 5300 z 31.10.2000. Ďalej uviedol, že zmluvnépokuty síce boli zo strany subdodávateľov žalobcu v celkovom objeme 1.094.826,- Sk fakturačne
doložené, ale nie je žiaden doklad o ich úhrade, tiež chýbajú doklady (zmluvy), svedčiace o oprávnenosti
fakturovania zmluvných pokút. Podľa znalca potom nebolo možné túto čiastku zahrnúť do zoznamu škôd

a ušlého zisku; boli tiež predmetom faktúry žalobcu č.5300 z 31.10.2000. U ušlého zisku účtovaného
faktúrou č. 5300 z 31.10.2000 vo výške 3.154.625,- Sk znalec nezistil jeho vznik. Z dostupných
materiálov nebolo možné podľa znalca zistiť, kto všetko bol dlžníkom žalobcu a v akej výške v dobe
od 22.10.1998 do 20.10.2000 a kedy došlo k úhrade. Rovnako z dostupných podkladov podľa znalca
nebolo možné zistiť prípadnú mieru (podiel) žalovaného na vzniku tvrdenej škody žalobcu. K stanovisku

audítorky Ing. R. B. znalec konštatoval, že audítorská správa nezohľadňovala všetky zmluvné dohody
medzi účastníkmi. Uviedol tiež, že ekonomický potenciál firmy, ktorá pôvodne uzatvorila hospodársku
zmluvu so žalovaným, bol rozdielny oproti ekonomickému potenciálu žalobcu, ktorý bol obchodným
partnerom v čase podania žaloby. Podľa znalca majetkový úbytok, resp. nezískanie zisku na strane
žalobcu v rozhodnej dobe v hospodárení a majetkovej sfére žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou
súvisí s neuhradenou čiastkou po dobu 722 dní vzhľadom na celkový rozsah pohľadávok žalobcu k

31.12.1998 a 31.12.1999. Podľa zistení znalca by žalobca mal mať v pohľadávkach z obchodného styku
najmenej čiastku, ktorú mu dlhoval žalovaný, teda 8.062.536,- Sk. Z účtovných výkazov k 31.12.1998
však vyplývajú pohľadávky z obchodného styku žalobcu v sume 5.616.240,- Sk a k termínu 31.12.1999
2.924.576,- Sk, z čoho je zrejmé, že celkové sumy pohľadávok z obchodného styku nedosahovali ani
výšku jednej pohľadávky voči žalovanému. Účtovné výsledky žalobcu z týchto zistení znalec označil za

nevierohodné, z ktorého dôvodu nebolo reálne ani vypočítať mieru majetkového úbytku resp. nezískania
zisku na strane žalobcu z predložených účtovných dokladov. Znalec v závere posudku uzavrel, že z
vývoja úverového zaťaženia nevyplývalo, že úver ČSOB výrazne ovplyvnil stav cudzích zdrojov žalobcu
v rokoch 1998 - 2004; vzatie tohto úveru bolo len bežným finančným krokom v úverovej politike žalobcu
a jeho potrebu nie je možné spájať výlučne s potrebou finančne preklenúť omeškanie platieb vo výške

8.025.305,20 Sk - nebol preložený žiaden doklad o účelovosti úveru. Hospodárske výsledky po roku
2000 dokumentovali, že nedošlo ku kolapsu firmy, ale k jej oživeniu (do roku 2004). Znalec poukázal
na analýzu všetkých skutočností vyplývajúcich z predložených pokladov. Zaoberal sa ekonomickým
vývojom skúmanej spoločnosti, z ktorého vyplynul síce výrazný pokles hospodárskeho výsledku v
roku 1999, ale zo zistených skutočností nebola signalizovaná priamo akákoľvek ujma. Aj keď žalobca

určite pocítil negatívny vplyv nezaplatenia konečných faktúr žalovaným, v danom prípade nešlo o riziko
nezaplatenia, ale časového posunu zaplatenia platby. Znalec poukázal i na okolnosť, že žalobca získal
súhlasnakrátkodobýúverzČSOB20.08.1998nasvojemeno,faktúryvočižalobcovivšakbolivystavené
zo strany CISS a.s., Žilina dňa 21.10.1998, t. j. iným podnikateľským subjektom a v dobe pred prevodom
úverových zdrojov v prospech žalobcu. Dodatok č. 11 k hospodárskej zmluve, ktorou došlo k prevodu

práv a povinností na žalobcu z hospodárskej zmluvy, bol uzavretý 08.10.1998. Keďže príprava úveru
a jeho schválenie si vyžaduje určitý čas, podľa znalca bolo zrejmé, že v tak krátkej dobe vybavovanie
úveru zo strany žalobcu nemohlo bezprostredne súvisieť s finančným preklenutím pohľadávky CISS
a.s., Žilina.

Na základe vykonaného dokazovania krajský súd tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach
dôkazov produkovaných v prvostupňovom konaní účastníkmi, s dôrazom na dôkazné bremeno žalobcu,
dospel k záveru, že zo sumáru všetkých dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania i s jeho doplnením,
nezistil vznik tvrdenej škody žalobcu v príčinnej súvislosti s preklenovacím úverom, s ním spojenými
sankciami na sankčných úrokoch, poplatkoch a v súvislosti so zmluvnými pokutami od obchodných

partnerov vo väzbe na omeškanie žalovaného s platením predmetných faktúr od 22.10.1998 do
20.10.2000, za ktorú škodu by zodpovedal nepochybne a výhradne žalovaný. Žalobca zo skutkového
stavu, ako vyplynul z vykonaného dokazovania, neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie,
že preklenovací úver v rozhodnej dobe zobral výhrade v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti
žalovaného, ani to, že svoje povinnosti voči vlastným veriteľom neplnil výlučne pre porušenie zmluvnej

povinnosti žalovaného. Žalobca nepreukázal nepochybným spôsobom, že v žalobe tvrdené nezískanie
zisku na strane žalobcu v rozhodnej dobe v hospodárení a majetkovej sfére žalobcu bolo jednoznačne
vyvolané neuhradenou fakturovanou cenou diela žalovaným po dobu 722 dní. Prípadný nedostatok,
neúplnosť ekonomických podkladov z rozhodnej doby podnikania žalobcu idú za situácie dôkazného
bremena na strane žalobcu, k jeho tiaži. V rámci dokazovania, a to ani komplexným preskúmaním

všetkých dostupných podkladov, najmä z účtovníctva žalobcu, sa ani prostredníctvom znaleckého
posudku nepodarilo zistiť - preukázať výšku žalobcom tvrdenej škody, tak skutočnej ako aj ušlého zisku,
akovyplynuloizdostatočnýchskutkovýchodbornýchzisteníazáverovvposudkuznalca.Zoznaleckého
posudku pritom dostatočne a nepochybne vyplynulo, že nebolo možné tvrdenú škodu na strane žalobcuči už ako škodu skutočnú alebo na ušlo zisku zistiť, kvalifikovať a nebol zistený ani priamy súvis s
uvádzaných preklenovacím úverom vo väzbe na omeškanie žalovaného s úhradou predmetných faktúr.
Práve dôkaz znaleckým posudkom bol pre vec rozhodujúci, najmä za absencie iných relevantných

dôkazov. Správa audítorky nebola dostatočne konkrétna, podrobná, i ňou sa napokon zaoberal podaný
znalecký posudok, ktorý celkovú hospodársku situáciu na strane žalobcu posudzoval komplexne. Oproti
znaleckému posudku, s nesporne vyššou odbornou výpovednou a dôkaznou silou, audítorská správa
ako samostatný dôkaz neobstála a nemohla ani vo väzbe na ostatné dôkazy vykonané vo veci krajským
súdom vyvrátiť zistenia a odborné závery znaleckého posudku. Z uvedeného, ani pri konštatovaní

omeškania žalovaného s platením ceny stavebných prác žalobcovi v dobe od 22.10.1998 do 20.10.2000
nebola preukázaná žalovaná škoda na strane žalobcu v rovine jej vzniku a výšky a v príčinnej súvislosti
s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného. Ak žalobca nepreukázal naplnenie uvedených atribútov
nároku na náhradu žalovanej škody, tak krajský súd mu nemohol žalovaný nárok priznať a žalobu
zamietol.

Aj pri absencii preukázania skutkového a právneho základu pre priznanie uplatňovaného nároku na
náhradu škody k námietke premlčania vznesenej žalovaným, pre úplnosť a komplexnosť posúdenia veci
zo všetkých relevantných argumentov účastníkov, krajský súd konštatoval neopodstatnenosť námietky
premlčania. Premlčacia doba 2 roky u práva na náhradu škody podľa § 131b ods. 2 veta prvá HZ začala
plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom žalobca

dostatočne preukázal, že k naplneniu oboch kumulatívnych podmienok (vedomosť o škode a kto za
ňu zodpovedá), rozhodných pre začatie plynutia tzv. subjektívnej premlčacej doby, došlo 30.10.2000,
z audítorskej správy (č. l. 265 spisu). Žaloba došla na Krajský súd v Žiline 28.12.2001 (č. l. 1 spisu),
teda v premlčacej dobe.

Krajský súd pre úplnosť tiež uvádza, že vzhľadom na konštatovanie nepreukázania skutkového a
právneho základu pre priznanie uplatňovaného nároku na náhradu škody, sa osobitne nezaoberal
otázkou účtovania žalovanému za omeškanie s platením ceny stavebných prác (faktúr) majetkové
sankcie (§ 378 ods. 1 HZ), ktoré, ak by boli zaplatené za nesplnenie povinností, ktorých porušením bola
škoda spôsobená, započítali by sa podľa ust. § 147 ods. 3 HZ na náhradu škody.

O trovách konania, vrátane náhrady trov štátu, krajský súd v zmysle § 151 ods. 3 OSP nerozhodol a
túto časť rozhodovania vyhradil na štádium po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Dôvodom bola
okolnosť opakovaného prvostupňového konania, nutnosti rozhodovať i o trovách odvolacieho konania
pred NS SR a skutočnosť, že v súčasnosti nie je zrejmá definitívna výška znalečného, ak voči uzneseniu

o jeho priznaní (č. k. 15Cb/677/2001-322 z 25.01.2011) bolo podané odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súd v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.