Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/271/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409207403
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2011:1409207403.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV rozhodol samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci

navrhovateľov: X. P. A., bytom Bratislava, A. R. XX, 2. M. Y., bytom Bratislava, B. X, obaja zastúpení:
JUDr. Petrom Hríbom, advokátom, Bratislava, Búdková 26, proti odporkyni: O. G., bytom Bratislava,
F. XXXX/XA, zastúpenej JUDr. Stanislavom Hasalom, advokátom, Bratislava, Hronská 20, o určenie
určenie vlastníckeho práva

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia sú povinní v lehote troch dní zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 4.548,49

Eura na účet JUDr. Stanislava Hasalu, Bratislava, Hronská 20.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 05. 08. 2009 žiadali navrhovatelia súd, aby určil, že sú podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo 380, parcela XXXX/X o výmere 277 m2, v katastrálnom
území Bratislava - Lamač.

Odporkyňa nesúhlasila s návrhom a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie a zistil, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

parcelné číslo XXXX/X záhrady o výmere 382 m2, parcely číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 52 m2, parcelné číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 378 m2 a stavby - rodinný
dom, súpisné číslo XXXX na parcele XXXX všetko v katastrálnom území Bratislava - Lamač, zapísané
na liste vlastníctva číslo XXXX. Navrhovatelia sú právni nástupcovia po zosnulých U. Y. a jeho manželky
V., rodená V., ktorí na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 06.06.1968
získali 800 m2 z pozemku parc. číslo XXXX/X v katastrálnom území Bratislava - Lamač. Právni
predchodcovia navrhovateľov postavili na predmetnom pozemku rodinný dom. Na základe dohody so

susedmi zo dňa 16.10.1968 bol rozšírený pozemok právnych predchodcov navrhovateľov o 260 m2 z
parcely XXXX/X. V stave, ktorý zachycuje v zameraní hraníc medzi pozemkami parcelné č. XXXX/X,X
a XXXX a XXXX užívajú nehnuteľnosti navrhovatelia. Podľa navrhovateľov až v máji 2005 zistili, že
vlastníkom spornej parcely č. XXXX/X je odporkyňa. Z výsluchu odporkyne súd zistil, že jej matka kúpila
nehnuteľnosť v roku 1971 od pani C. a po smrti matky v roku 2003 je jej vlastníčkou ona. Nehnuteľnosť
užívala matka v takom stave ako ju kúpila a v takom istom stave je užívaná aj doposiaľ. Odporkyňa
nevedela o tom, že by mala byť nehnuteľnosť užívaná inak, alebo že by došlo k posunu hranice medzi

účastníkmi. O sporný pozemok sa staral predovšetkým otec odporkyne, ktorý zomrel v roku 1990. Z
dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 06.06.1968 súd zistil, že Československý
štát zriadil pre U. V. V.N. Y. právo osobného užívania pozemku o výmere 800 m2, parcelné číslo XXXX/X,
katastrálne územie Bratislava - Lamač. Na tejto dohode je vykonaná oprava, ktorá podľa poznámky zodňa 26.03.1980 bola urobená tohto dňa, číslo parcely bolo opravené z XXXX/X na XXXX/X. Z potvrdenia
Obvodného národného výboru VI. - Karlova Ves - Devín, odbor pre výstavbu zo dňa 30.05.1968 vyplýva,
že U. Y. s manželkou pod výstavbu rodinného domu bola pridelená časť parcely XXXX/X, katastrálne

územie Bratislava - Lamač. Potvrdenie bolo vydané za účelom poskytnutia pôžičky. Z vytyčovacieho
náčrtu označeného tiež ako príloha č. 2 súd zistil, že stavba právnych predchodcov navrhovateľov mala
byť na parcele XXXX/X. Z prílohy č. 3 označenej ako geometrický plán č. XXXXX vyplýva, že pozemok
právnych predchodcov zasahuje aj do parcely XXXX/X. Zo záznamu z katastrálneho konania zo dňa
25.05.2006, ktoré bolo zvolané na podnet navrhovateľky v 1. rade vyplýva, že dňa 01.12.1971 správa

katastra obdržala Kúpnu zmluvu č. F. na základe ktorej nadobudla vlastnícke právo T. N. k pozemkom
parcelné č. XXXX/X o výmere 2328 m2 a parcely č. XXXX/X o výmere 467 m2 vedených v PK vložke
č. XXXX katastrálne územie Bratislava - Lamač, pričom z parcely č. XXXX/X patrí 800 m2 štátu vo
vrchnej časti pozemku na ktorom je postavený rodinný dom navrhovateľov. Po odčítaní z parcely č.
XXXX/X o výmere 2328 m2 časť o veľkosti 800 m2 zvyšná výmera činí 1528 m2. Ku kúpnej zmluve
bola doložená identifikácia parcely č. XX/XX zo dňa 13.09.1971, z ktorej vyplýva, že podľa evidencie

nehnuteľností ide o pozemky parcelné č. XXXX/X o výmere 1820 m2 a parcely č. XXXX/X o výmere
467 m2, spolu o výmere 2287 m2. Listina bola v katastri nehnuteľností zapísaná položkou č. XX/XX
do LV č. XXX. Dňa 03.04.1980 správa katastra obdržala dohodu o zriadení práva osobného užívania
č. F. v prospech právnych predchodcov navrhovateľov k pozemku o výmere 800 m2 pôvodne parcela
č. XXXX/X po oprave dňa 26.03.1980 parcela XXXX/X. Podľa súpisu parciel pozemok parcelné č.

XXXX/X mal výmeru 803 m2. Snímka z mapy z roku 1980 potvrdzuje geometrické určenie pozemku
parcelné č. XXXX/X v katastri nehnuteľností. V roku 1981 sa v katastrálnom území Bratislava - Lamač
uskutočnilo THM, v rámci ktorého bol zistený skutkový stav užívania nehnuteľností pričom pozemky boli
označené novými parcelnými číslami. Na základe vyšetrovacieho meračského náčrtu č. 074 a záznamu
podrobného merania pozemok parcela č. XXXX/X bol prečíslovaný na parcelu č. XXXX o výmere 1557

m2 a parcela č. XXXX/X o výmere 277 m2, pozemok parcelné č. XXXX/X na parcelné č. XXXX P. výmere
530 m2 spolu o výmere XXXX m2. Pozemok parcelné č. XXXX/X na parcelné č. XXXX/X o výmere 382
m2, parcelné č. XXXX o výmere 52 m2 a parcelné č. XXXX o výmere 378 m2, spolu o výmere 812 m2.
Dňa 04.12.1997 správa katastra obdržala dedičské osvedčenie č. W. po nebohom U.. Y.. Predmetom
dedičstva boli pozemky zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie Bratislava - Lamač, parcelné č.

XXXX/X, XXX1 a XXXX v podiele jednej polovice. Vlastníkmi sa stali A. Y., M. Y., M.. I. C. V. P. A. v
rovnakých dieloch. Listina bola do katastra nehnuteľností zapísaná PVZ č. XXX/XX. Dňa 25.09.2003
správa katastra obdržala osvedčenie o dedičstve č. XXD XXX/XXXX po nebohej T.. N.. Predmetom
dedičstva okrem iných boli aj pozemky zapísané na LV č. XXX katastrálne územie Bratislava - Lamač,
parcelné č. XXXX, XXXX V. XXXX/X v celosti. Vlastníkom sa stala odporkyňa. Na základe uvedených

skutočností správa katastra konštatuje, že zápisy v liste vlastníctva č. XXXX V. XXX boli vykonané
v súlade s doloženými listinami podľa evidencie nehnuteľností. Z listu vlastníctva č. XXX katastrálne
územie Bratislava - Lamač vyplýva, že ako vlastník nehnuteľnosti parcela č. XXXX/X o výmere 277 m2
záhrada je uvedená odporkyňa. Zo správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 12.11.2010
súd zistil, že parcela č. XXXX/X bola zapísaná na LV č. XXX na základe poľného náčrtu č. XXX a

zmien po technicko-hospodárskom mapovaní položka výkazu zmien A. XX/XX. Následne v roku 1999
správa katastra vykonala porovnanie príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce (kódy 1,2) v
písomnom a grafickom operáte katastra nehnuteľností. Pri zistení nesúladu opravila kód umiestnenia
pozemku v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností. Z výsluchu svedka S. G. manžela
odporkyne súd zistil, že odporkyňa získala sporný pozemok na základe dedenia po svojej matke. Keď

túto skutočnosť oznámila navrhovateľom, títo sa tvárili veľmi prekvapení. Spornú nehnuteľnosť užívajú
navrhovatelia, nevedel sa vyjadriť odkedy. Podľa jeho názoru minimálne od roku 1995. Matka odporkyne
získala predmetný pozemok od G. C. v roku 1971, pokiaľ si pamätal pozemok, ktorý kúpila bol oplotený.
Z výsluchu svedkyne O. B. súd zistil, že odkedy tam býva pozemok navrhovateľov bol oplotený, a tak
ho aj užívali a obrábali. Je priamou susedou navrhovateľov od roku 1972. Nebola si istá odkedy bol

postavený plot medzi navrhovateľmi a odporkyňou, ale stál už v čase keď sa tam nasťahovala ona.
Z výsluchu svedka L.. O. G. súd zistil, že robil znalecký posudok v súvislosti s dedičským konaním
po Ladislavovi Y. v roku 1997, bol na tvári miesta a stav ktorý je v súčastnosti sa zhoduje so stavom,
ktorý bol v roku 1997. V roku 1997 už stál medzi účastníkmi plot. Ploty boli postavené v roku 1974,
skleníky a iné stavby nehodnotil, lebo to postavili navrhovatelia a nie nebohí. Ale z toho stavu čo si

pamätá boli staré 20 - 25 rokov. V súvislosti so znaleckým posudkom si všimol, že stavby sú postavené
na cudzom pozemku a na toto aj upozornil objednávateľov znaleckého posudku. V čase vykonania
znaleckého posudku sporný pozemok mal charakter záhrady. Bol tam skleník, ovocné stromy, využíval
sa na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Z výsluchu svedka M. D. súd zistil, že sporný pozemokužíval ešte nebohý pán N., po tom čo zomrel ho neužíval nikto. Pozemok, o ktorý sa jedná je minimálne
20 rokov zanedbaný. Odkedy si pamätal bol medzi účastníkmi postavený plot. Z výsluchu svedka O.
F. súd zistil, že chodil k N. pred nástupom na vojnu. Jednalo sa o rodinný dom s dvorom a vzadu to

pokračovalo sadom. Ich pozemok bol oplotený. Bol tam niekedy v rokoch 1970 alebo 1971, asi rok po
tom, čo tento pozemok N. odkúpili.

V zmysle § 80 písm c OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľ má
právny záujem na žiadanom určení ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo, alebo právny
vzťah na ktorom je zúčastnený, alebo by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým.

V zmysle § 865 ods. 1, 3 O.Z. (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.1983 do 31.12.1991

Zákon č. 131/1982 Zb.) pokiaľ nie je uvedené inak spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté v čase od 1.4.1964 do 1.4.1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení
Zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) pred 1.4.1983. Tento čas sa však neskoční skôr než uplynutím
jedného roka od tohto dňa, t.j. 1.4.1984.

V zmysle § 868 O.Z. (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992 Zákon č. 509/1991 Zb.)
pokiaľ ďalej nie je uvedené inak spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1.1.1992. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

V zmysle §§ 870 a 872 ods. 6 O.Z. podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú
lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona. Ak ide o vydržanie
vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné
nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov môže si oprávnená osoba

započítať čas po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto
zákona.

V zmysle § 132 ods. 1 O.Z. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených v zákone.

Vydržanie v zmysle § 134 O.Z. je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva na základe iných
skutočností ustanovených zákonom, ktoré vopred vylučuje uplatnenie zásady, že nikto nemôže na
druhého previesť viac práv než má sám.

V zmysle § 134 O.Z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu

troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa ods. 1 sa
započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. K zákonným predpokladom
vydržania patrí, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom po celú vydržaciu dobu (§ 130), keď držba
je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vo svojej moci užíva túto vec a používa plody a úžitky z tejto
veci, disponuje ňou prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opakovaný výkon. Tento

objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec s
ktorou nakladá, alebo právo ktoré vykonáva mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej
držbe, ktorá sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike
držiteľa a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo v skutku patrí. Toto presvedčenie
musí mať oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že by vec mohla držiteľovi vlastnícky

patriť, keď súčasne musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky daná do užívania. Ďalším
predpokladom vydržania je nepretržitosť vydržacej doby. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy
ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Po uplynutí
vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, bez plnenia akýchkoľvek podmienok. Podľa
ustanovenia katastrálneho zákona sa však vyžaduje aspoň deklarácia tohto nového vzťahu. Pri vydržaní

jedôležitézisťovať,kedysaskončilaoprávnenánepretržitádržbaavydržaciadoba,akýzákonnýpredpis
bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože okamih vzniku vlastníckeho práva
treba posudzovať podľa týchto predpisov.V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci.

V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné
bremeno a nesporne nepreukázali, že sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti.
Navrhovatelia však preukázali, že majú nesporný naliehavý právny záujem na rozhodnutí o vlastníctve
k sporenej nehnuteľnosti. Z listinných dôkazov ako Dohoda o zriadení osobného užívania pozemku

a z Rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že právni predchodcovia dostali do osobného užívania
nehnuteľnosť parcelné č. XXXX/X a nie XXXX/X, keď táto pisárska chyba na Dohode o zriadení
práva osobného užívania pozemku bola opravená dňa 26.03.1980. Je pravdou, že vzhľadom na
okolnosti získania predmetného pozemku pisárskej chyby v Dohode o zriadení práva osobného
užívania pozemku ako aj z potvrdenia bývalého Obvodného národného výboru VI. - Karlova Ves -
Devín mohli byť právni predchodcovia navrhovateľov presvedčení, že predmetom práva osobného

užívania nehnuteľnosti je aj časť parcely č. XXXX/X. Z výsluchu účastníkov a svedkov S. G., O. B.,
M. D. V. O. F. bol veľmi pravdepodobný stav, že právni predchodcovia navrhovateľov užívali svoje
nehnuteľnosti, ako aj spornú nehnuteľnosť v takom stave, ako je v súčastnosti. Tieto vyjadrenia však
spochybňuje zároveň tvrdenie, že spornú nehnuteľnosť mal užívať otec odporkyne do roku 1990. Z
výsluchu svedka L.. O. G., ktorý bol oboznámený so situáciou predmetného pozemku súd zistil, že

stavby ako skleník, ktorý mal betónové základy a čiastočne sa nachádzal na spornej nehnuteľnosti
mohli byť postavené v 70.-tych rokoch. V čase dedičského konania po U. Y., ktorý zomrel v roku
1997, vykonával činnosť ako znalec a jeho úlohou bolo vypracovať znalecký posudok na hodnotu
nehnuteľnosti. Pri tejto príležitosti robil ohliadku na mieste samom a zistil, že na spornej nehnuteľnosti
sa nachádzal skleník, ktorého fotografia z tohto obdobia je na č. l. 131 spisu. Z tohto znaleckého

posudku ďalej vyplynulo, že skleníky a iné stavby na spornej nehnuteľnosti nehodnotil pretože ich
postavili navrhovatelia a nie nebohí a mohli byť staré 20 - 25 rokov. Zároveň pri svojej činnosti znalca
zistil, že tieto stavby sa nenachádzajú na pozemku navrhovateľov, na čo ich upozornil. Sporná parcela
č. XXXX/X bola vytvorená pri technicko-hospodárskom mapovaní na základe Zákona č. 23/1964 Zb
o evidencii nehnuteľnosti v roku 1981. Pre zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach sa používali

zápisyvdoterajšíchpozemkovýchknihách,železničnýchknihách,vjednotnejevidenciipôdyavbývalom
pozemkovom katastri. Orgány geodézie zapísali do evidencie nehnuteľnosti toho, kto podľa výsledku
vyšetrenia je oprávnený alebo povinný (§ 4 ods. 2 Zákona č. 23/1964 Zb.) Zmeny v operátoch evidencie
nehnuteľnosti vykonávali orgány geodézie z úradnej povinnosti na základe listín, návrhov a oznámení
orgánov, organizácií ako aj ďalších predpokladov uvedených v § 4 ods. 1, 2 Zákona. Pokiaľ bolo

nesporne zistené, že zákresy vlastníckych hraníc v mapách evidencie nehnuteľnosti boli vykonané
nesprávne orgány geodézie opravili chybné nákresy po predchádzajúcom zápisnične zistenom súhlase
vlastníkov dotknutých pozemkov (§ 5 ods. 3, 5 Zákona č. 23/1964 Zb.) Podľa ustanovenia § 6 ods.
4 Zákona č. 23/1964 Zb, ak nebude podkladom zápisu právoplatné rozhodnutie Národného výboru
hospodárskej arbitráže, súdu, štátneho notárstva, alebo notársky registrovaná listina budú účastníci

o zápise upovedomení pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. Vzhľadom na vyššie uvedené je
nesporné, že do vykonania technicko-hospodárskeho mapovania v roku 1980, skutkové okolnosti mohli
byť právni predchodcovia navrhovateľov dobromyseľní v tom, že ich držba je oprávnená od roku 1968
kedy nadobudli nehnuteľnosť. Pri technicko-hospodárskom mapovaní však bolo vykonané šetrenie na
základektoréhovznikolnovýstav,vzniklanováparcelač.XXXX/Xapovykonanomšetrení,ktorémuselo

byť urobené boli za užívateľov spornej nehnuteľnosti označení právni predchodcovia odporkyne. O
tomto stave museli byť informovaní tak právni predchodcovia navrhovateľov ako aj odporcov. Z týchto
dôvodov právni predchodcovia navrhovateľov nemohli byť od technicko-hospodárskeho mapovania
dobromyseľní, že sú oprávnení držitelia spornej nehnuteľnosti. Nakoľko k vydržaniu podľa ustanovenia
Zákona č. 131/1982 Zb mohlo dôjsť najskôr k 1.4.1984 neboli splnené zákonné podmienky pre vydržanie

nehnuteľnosti právnymi predchodcami navrhovateľov. Z tých istých dôvodov u právnych predchodcov
navrhovateľov nemožno hovoriť o oprávnenej dobromyseľnej držbe aj v zmysle Zákona č. 509/1991
Zb. Navrhovatelia získali aj spornú nehnuteľnosť na základe dedenia v roku 1997. Vzhľadom na
okolnosti užívania a nekonfliktných vzťahov mohli byť dobromyseľní, že sú oprávnení držitelia aj
spornej nehnuteľnosti. U navrhovateľov však mohlo dôjsť k vydržaniu nehnuteľnosti len v zmysle

Zákona č. 509/1991 Zb, ktorý bol účinný od 1.1.1992. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnená držba
navrhovateľov začala plynúť 1.1.1992 a skončila v roku 1997, keď sa navrhovatelia od znalca dozvedeli,
že sporná nehnuteľnosť nie je v ich vlastníctve. Nakoľko neuplynula zákonom stanovená vydržacia
lehota 10 rokov, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.O trovách konania rozhodol súd v zmysle §§ 142 ods. 1 a 149 OSP a priznal odporkyni, ktorá mala plný

úspech v konaní náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 33,- Eur a z
ôsmych úkonov advokáta po 492,93 Eura, troch úkonov advokáta po 123,23 Eura, paušál 6,95 Eura
dvakrát a 7,21 Eura deväťkrát, t.j. spolu 4.548,49 Eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
.
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. .

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.