Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714010155
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3714010155.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
FrantiškaKováčaaJUDr.PatrikaPríbelského,PhD.naverejnomzasadnutíkonanomdňa21.septembra
2015 prejednal odvolanie obžalovaného

G. V.nar. XX.XX.XXXX v X. B., trvale bytom F. X., prechodne bytom X., F. R. XXX/XX, na verejnom

zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/33/2014 zo dňa 08.10.2014
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný G. V. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., pretože
hoci bol ako otec dvoch, toho času už plnoletých detí V., A., nar. X.X.XXXX, študentky Q. K. B. a
L., nar. XX.X.XXXX, študentky Q. R. V., povinný podľa Zákona o rodine prispievať na ich výživu po
132,76 Eur mesačne na obe deti spolu, na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp.
zn. 8C/873/1996, zo dňa 22.4.1997, právoplatného dňom 21.5.1997, vždy do 15. dňa v mesiaci, do rúk

matky detí T. V., bytom X., Z. Q. č. XXXX/XX, túto povinnosť neplnil vôbec, ani v mieste bydliska detí v X.,
ani na inom mieste a úmyselne sa jej vyhýbal tak, že aj keď bol živnostníkom na základe živnostenského
oprávnenia zo dňa 1.8.2001, s predmetom podnikania - zemné a demolačné práce a iné, nepodnikal tak,
aby dosahoval zisk a mohol tak platiť pravidelne výživné na dve deti, v kritickom období nebol evidovaný
na príslušnom úrade práce, dávky a príspevky v hmotnej núdzi nepoberal, neboli mu vyplácané ani
dávky sociálnou poisťovňou, čím mu za obdobie od decembra roku 2009 do konca septembra roku 2014,

s výnimkou obdobia od 16.2.2010 do 16.12.2011, kedy vykonával trest odňatia slobody v inej trestnej
veci, a z odmeny za vykonanú prácu mu boli vykonávané zrážky titulom výživného, v celkovej výške
472,84 Eur, vznikol dlh na výživnom vo výške 4.306,52-Eur, pričom tohto konania sa dopustil napriek
tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 1T/50/2009, zo dňa 16.11.2009,
právoplatným dňom 2.12.2009, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18

mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a tento trest vykonal
dňom 16.12.2011.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia §§ 38 ods. 2, ods. 4, 37 písm. m) Tr. zák. k
trestu odňatia slobody na 36 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol zaradený podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho
obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine a treste. Obhajca taktiež namietal procesný postupsúduprvéhostupňa,keďnahlavnompojednávanínevypočuldospelédvedcéryobžalovaného.Namietal
tiež tú okolnosť, že obžalovaný spáchal predmetný trestný čin úmyselne. Pri určovaní trestu súd prvého
stupňa nezohľadnil všetky okolnosti prípadu, keď vyživované osoby sú už plnoleté a obžalovaný má

ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Považská Bystrica.
Poukázalapredovšetkýmnato,žeobžalovaný zarovnakýprečinužboltrestnestíhanýauznanývinným,
naposledy v roku 2010, pričom z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený 16.12.2011. Uloženie
iného ako nepodmienečného trestu neprichádza do úvahy, pretože obžalovaný sa predmetného

trestného činu dopustil bezprostredne po vykonaní trestu odňatia slobody za taký istý trestný čin.
Prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajca poukázal aj na tú skutočnosť, že pri uznaní
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. došlo k dvojitému pričítaniu, pretože predchádzajúce
odsúdenie je aj znakom predmetného trestného činu. Obžalovanému preto nemal byť uložený trest
odňatiaslobodyzvýšenýpodľa§38ods.4Tr.zák.ojednutretinu.Prokurátorkrajskejprokuratúrynavrhol

na verejnom zasadnutí odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.
K namietanej procesnej chybe v tom, že súd nevypočul dospelé dcéry obžalovaného o výživné ktorých

ide, senát odvolacieho súdu uvádza nasledovné. Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd môže odmietnuť
vykonať dôkaz ak ide o okolnosť, ktorú možno zistiť inými dôkazmi. V tomto smere neplatenie výživného
obžalovaný jednak sám doznal, pričom táto okolnosť je dôkazne potvrdená najmä výsluchom T. V.,
matky detí obžalovaného (A. a L. V.), k rukám ktorej bol obžalovaný povinný platiť výživné.
Vyživovacia povinnosť obžalovaného pritom nepochybne trvala aj po nadobudnutí plnoletosti jeho

dvoch dcér, pretože tieto sa sústavným vzdelávaním pripravovali na svoje budúce povolanie. Ak tieto
deti by si aj príležitostne „zlepšovali“ prácou za odmenu svoju životnú úroveň (tvrdenie obžalovaného),
táto okolnosť nemá vplyv na právnu kvalifikáciu ani trest. Práve neplatenie výživného obžalovaným
ich zrejme mohlo viesť k aj takémuto zabezpečovaniu svojho živobytia.
Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia a právne závery v odôvodnení rozsudku správne a riadne

odôvodnil. K namietanej subjektívnej stránke senát odvolacieho súdu naviac dodáva, že s trestnou
činnosťou neplatenia výživného má obžalovaný „skúsenosti“ už z predchádzajúcich trestných stíhaní,
a teda ani subjektívna stránka konania obžalovaného v podobe úmyslu nie je pochybná.
S námietkou obhajcu obžalovaného na verejnom zasadnutí týkajúcou sa dvojitého pričítania
predchádzajúceho odsúdenia v neprospech obžalovaného je potrebné uviesť nasledovné. Z

ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák. skutočne vyplýva, že na okolnosť, ktorá je zákonným znakom
trestného činu sa neumožňuje okrem iného prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť. V tomto prípade
skutočne právoplatné odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.
1T/50/2009 zo dňa 16.11.2009 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.
b), c) Tr. zák. je súčasťou skutkovej vety prejednávaného rozsudku a použitej právnej kvalifikácie

podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák. - predchádzajúce odsúdenie za taký čin. Napriek tomu je však
rozhodnutie súdu prvého stupňa o priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. správne - bol už
za trestný čin odsúdený. Obžalovaný bol pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti odsúdený nielen
vyššieuvedeným rozsudkom, ale aj ďalšími odsudzujúcimi súdnymi rozhodnutiami Okresného súdu
Považská Bystrica.

Predmetná priťažujúca okolnosť teda nevyplýva z odsúdenia uvedeného v skutkovej vete odvolaním
napadnutého rozsudku, ale z iných odsudzujúcich súdnych rozhodnutí (Okresný súd Považská Bystrica
sp. zn. 1T/221/06, 1T/71/10). K dvojitému pričítaniu teda nedošlo a zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. je preto zákonné a správne.
Senát odvolacieho súdu sa súčasne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že na prevýchovu

obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody o 8 mesiacov vyšším ako
je upravená dolná hranica trestnej sadzby (28 mesiacov - 36 mesiacov). Obžalovaný už bol vo výkone
trestu odňatia slobody za rovnaký trestný čin, ktoré tresty sa minuli účinku. Obžalovanému mal byť inak
správne uložený trest odňatia slobody dokonca pri hornej hranici trestnej sadzby odňatia slobody (5
rokov). Neuloženie takéhoto trestu je odôvodnené okrem iného aj tou okolnosťou, na ktorú obžalovaný

poukazoval vo svojom odvolaní - že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.