Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010231
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814010231.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Dany Wänkeovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom 2. septembra 2015 prejednal
odvolanie podané obžalovanou E. Z. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/112/2014
zo dňa 16. apríla 2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej E. Z. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím bola obžalovaná E. Z. uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1
Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za tento
prečin jej bol podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr.
zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s tým, že na výkon trestu odňatia slobody bola
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná. Písomným podaním, ktoré bolo okresnému
súdu doručené dňa 1.7.2015, odvolanie odôvodnila. Odvolanie podala len proti výroku o treste.
Prostredníctvom obhajcu uviedla, že s výrokom o treste sa nestotožňuje. Vzhľadom na všetky
skutočnosti a okolnosti považuje uložený trest za neprimeraný. Ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu,
sa priznala ešte v deň jeho spáchania. Skutok úprimne oľutovala a takéto vyhlásenie urobila aj na

hlavnom pojednávaní dňa 16.4.2015. Jej vyhlásenie o vine okresný súd prijal. Na dosiahnutie účelu
trestu nepovažuje za potrebné a ani za primerané, aby jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody. Má záujem na tom, aby i naďalej viedla slušný a bezúhonný život. V jej prípade sú splnené
podmienky na uloženie trestu povinnej práce. Nie je invalidná, ani dlhodobo práceneschopná. Stará
sa o ťažko chorého rozvedeného manžela. Je v jej fyzických schopnostiach realizovať a vykonať trest
povinnej práce do jedného roka od nariadenia výkonu trestu. Podľa odvolateľky sú u nej splnené

podmienky na uloženie podmienečného trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, nakoľko
boli vydokladované jej príjmy, resp. príjmy celej jej rodiny. Ďalej dôvodila tým, že nepodmienečný trest
odňatia slobody by zasiahol do integrity celej rodiny, hoci sú rómskou rodinou, žijú usporiadaným
život. Okrem ťažko chorého rozvedeného manžela, stará sa aj o tri deti a vnučku, ktorej je zároveň
opatrovníčkou. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vo
veci rozhodol sám tak, že jej uloží trest povinnej práce v dolnej polovici zákonom stanovenej sadzby.

K odvolaniu obžalovanej sa písomne vyjadril prokurátor. Uviedol, že s námietkou obžalovanej, že jej bol
uložený neprimerane prísny trest, sa nestotožňuje. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku logickým
a presvedčivým spôsobom uviedol skutočnosti, ktoré bránia uloženiu iného trestu než je trest odňatia
slobody. Osobné a rodinné pomery obžalovanej, na ktoré v odvolaní poukazuje, boli zohľadnené pri
výmere trestu. Prokurátor uviedol, že trest uložený prvostupňovým súdom akceptuje len s ohľadom na

skutočnosť, že obžalovaná poskytuje starostlivosť viacerým osobám a sama má zdravotné problémy.
Inak prichádzalo u nej do úvahy uloženie trestu v hornej polovici zákonného rozpätia. Tiež uviedol, žeustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák. nedáva rodine založeným páchateľom trestných činov žiadnu imunitu,
len od súdu požaduje, aby pri rozhodovaní o treste predmetné skutočnosti zvážil a vysporiadal sa s nimi.
Na záver navrhol odvolanie obžalovanej postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaná E. Z. sa na určený termín verejného zasadnutia neustanovila. Svoju neprítomnosť
písomným podaním zo dňa 26.8.2015 ospravedlnila. Zároveň oznámila, že súhlasí s tým, aby sa
verejné zasadnutie o jej odvolaní vykonalo v jej neprítomnosti. Po splnení zákonom požadovaných
podmienok krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej E. Z.. Prítomná

obhajkyňa obžalovanej uviedla, že trvá na dôvodoch písomne podaného odvolania i na návrhu v ňom
uvedenom. Prokurátor uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne a zákonné, a preto
navrhol odvolanie obžalovanej postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku o treste, ako i správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo.

Prihliadal pritom i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovanej
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že napadnutý výrok o treste, ako aj konanie, ktoré

tomuto výroku predchádzalo, zodpovedá stavu veci a zákonu. Trest, tak ako bol obžalovanej uložený
súdom prvého stupňa, je v súlade so zákonom a odvolací súd ho považuje za primeraný, zákonný
a spravodlivý. Okresný súd trest, ktorý obžalovanej uložil odôvodnil vyčerpávajúcim a dostatočným
spôsobom, a preto v podrobnostiach odvolací súd na tieto dôvody napadnutého rozsudku poukazuje
s tým, že si ich v plnom rozsahu osvojuje. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné
alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava. Na
tomto mieste odvolací súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria
jednotu, a preto odvolací súd považuje za nadbytočné opakovať vo vlastnom rozhodnutí správne

skutkové a právne závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k uloženému druhu a výmere trestu. V
predmetnejtrestnejvecisúdprvéhostupňaneponechalodvolaciemusúduotvorenúžiadnuotázku,ktorú
by musel odvolací súd na základe odvolania obžalovanej riešiť.

V súvislosti s účelom trestu považuje krajský súd za nutné, a to aj vzhľadom na odvolacie námietky

obžalovanej, túto upozorniť na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu.

Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, a súčasne iných

odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom

výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej agenerálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne,
ako aj etické.

Ďalším ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu, je § 34 ods. 4
Tr.zák.,podľaktoréhopriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmänaspôsobspáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa

nemožno obísť ani možnosti jej nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej
časti už na základe povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, t.j. či ide o prečin, zločin, resp.
obzvlášť závažný zločin, pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Z hľadiska posúdenia možnosti
nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním
trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy

páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na
ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov treba zároveň vychádzať zo spojenia a vzájomnej
vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. Trest
musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu

okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Podľa zistenia krajského súdu prvostupňový súd postupoval v súlade s vyššie uvedenými zásadami a
rozhodol správne, keď obžalovanej E. Z. uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Odvolacie výhrady obžalovanej prednesené prostredníctvom obhajcu krajský súd neakceptoval.

Obžalovaná tak ako v konaní pred súdom prvého stupňa, tak i v odvolacom konaní sa domáhala
uloženiamiernejšiehotrestu.Tvrdila,žetrestodňatiaslobody,ktorýjejboluloženývovýmere6mesiacov
je neprimerane prísny. V tejto súvislosti poukázala na svoje osobné a rodinné pomery. Podľa nej na

dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné, a ani primerané, aby jej bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody. Účel trestu bude u nej splnený i trestom povinnej práce, ktorý žiadala uložiť v dolnej
polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého výroku o treste zistil, že odvolacie argumenty obžalovanej

nie sú takej sily a váhy, aby mali za následok zmenu napadnutého výroku o treste. Treba uviesť,
že prvostupňový súd v predloženej veci dôsledne postupoval podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a hodnotil
dôkazy týkajúce sa výroku o treste na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne. Jeho zistenia i záver sú správne a
zákonné. Odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že obžalovaná sama na základe

svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V predloženej
veci nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle zákonných ustanovení. V
žiadnom prípade nemožno súhlasiť s odvolateľkou, že uložený trest je neprimerane prísny a tiež, že
nespĺňapožiadavkyspravodlivosti.Prvostupňovýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutia,najmänastrane
3 veľmi podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, na ktoré

obžalovaná poukázala vo svojom odvolaní a na základe ktorých sa dožadovala uloženia miernejšieho
trestu. Správne vyhodnotil existenciu poľahčujúcich i priťažujúcich okolností tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. Obžalovaná E. Z. má v odpise registra trestov celkom 11 záznamov, z
toho 8 záznamov pre majetkovú trestnú činnosť. Správne okresný súd v tejto súvislosti poukázal i na tú
skutočnosť,žeodspáchaniatrestnéhočinujuneodradilaanitáskutočnosť,žejejplynulaskúšobnádoba

podmienečného odsúdenia z trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/58/2013,
a neodradila ju ani tá skutočnosť, že už v minulosti bola pre majetkovú trestnú činnosť odsúdená a bol
jej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Účel trestu u obžalovanej E. Z. môže byť naplnený iba
uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uloženie iného trestu u obžalovanej neprichádzalodoúvahy,zdôvodovnaktorépoukázalprvostupňovýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutia.Tietodôvody
sú zrozumiteľné, logické a vyčerpávajúce a krajský súd sa s týmito bez výhrad stotožňuje.

Stavu veci a zákonu zodpovedá i zaradenie obžalovanej na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže odvolanie obžalovanej E. Z. bolo nedôvodné, krajský súd toto postupom podľa § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.