Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 26, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514205037
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2514205037.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko
Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov - otec: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. W.
XXX/X, T., a matka: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, K., o návrhu otca na zníženie výživného, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10P/82/2014-139 zo dňa 19.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zo sumy 170,- Eur na
sumu 20,- Eur zamietol.

Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s použitím ust. § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona
o rodine, a vecne tým, že pri rozhodovaní o znížení výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie

výživného, tak v dobe skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a dospel k záveru, že zníženie
výživného nie je opodstatnené, keďže od posledného určenia vyživovacej povinnosti k maloletej nedošlo
k tak závažnej zmene pomerov, ktorá by bola predpokladom zmeny predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom. V čase ostatnej úpravy výživného pre maloletú otec pracoval na dohodu o pracovnej
činnosti u zamestnávateľa W. R., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom od 24.10.2012 do
31.12.2012 v sume 338,69 Eur, podnikal na základe živnostenského oprávnenia s priemerným čistým

mesačným príjmom zo živnosti v roku 2013 v sume 506,01 Eur a matka bola na materskej dovolenke
a poberala rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne. V čase ostatnej úpravy výživného mala
maloletá 9 rokov a navštevovala štvrtý ročník na základnej škole. Aktuálne je otec nezamestnaný, dňa
06.02.2014 ukončil podnikanie na základe živnostenského oprávnenia a odo dňa 06.02.2014 je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, od novembra 2014 poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 61,60
Eur mesačne a v mesiaci apríl 2015 mal čistý príjem v sume 35,- Eur u zamestnávateľa W. U. s.r.o.,

kde pracoval na dohodu o vykonaní práce. Matka je zamestnaná u zamestnávateľa U. J. U., s.r.o. s
priemerným čistým mesačným príjmom od septembra 2014 do apríla 2015 v sume 533,60 Eur, predtým
pracovala od 09.09.2013 do 31.08.2014 na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa L. U. Q. - Q.,
s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom za uvedené obdobie v sume 126,84 Eur a v pracovnom
pomere na dobu určitú u zamestnávateľa L. U. Q. - U., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom
za uvedené obdobie v sume 322,01 Eur. Maloletá má 12 rokov, navštevuje šiesty ročník na základnej

škole (od 01.09.2013 nastúpila na druhý stupeň na základnej škole). Počet vyživovacích povinností sa u
rodičov nezmenil. Od ostatnej úpravy výživného maloletá vyrástla, je staršia o tri roky, fyzicky i duševne
vyspelejšia, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jej
odôvodnenýchhmotnýchpotrieb(ošatenie,obuv,jedlo,školsképotrebyapodobne),akoiďalšíchpotrieb
prejejvýchovu,vývojavýživu.Uotcasazmenilipomerytak,žeužnepodnikánazákladeživnostenského
oprávnenia, je nezamestnaný a poberá len dávky v hmotnej núdzi. U matky sa pomery zmenili tak, že po

ukončení materskej dovolenky sa zamestnala, od 01.09.2014 pracuje u zamestnávateľa U. J. U., s.r.o.a namiesto rodičovského príspevku má príjem zo zamestnania v sume 533,60 Eur. Nepochybne u otca
nastala zmena pomerov v tom, že ukončil podnikanie na základe živnostenského oprávnenia a teda
jeho príjem sa znížil zo sumy 506,01 Eur mesačne (príjem z podnikania v roku 2013) na sumu 61,60

Eur mesačne (dávky v hmotnej núdzi). Podľa názoru súdu sa otec ukončením podnikania sám dostal
do situácie, že je nezamestnaný a poberá len dávky v hmotnej núdzi. Súd je toho názoru, že otec sa
svojim vlastným zavinením, t.j. zo subjektívnych dôvodov, vzdal príjmu zo živnostenského podnikania
bez toho, aby mal zabezpečenú možnosť ďalšieho budúceho príjmu, čo svedčí o jeho ľahkovážnom a
nezodpovednom prístupe k zamestnaniu. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému

zabezpečeniu výživy maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov,
keďže nie je schopné samé sa živiť. Výšku výživného otca pre maloletú určenú rozsudkom Okresného
súdu Piešťany č.k. 4C/66/2010-73 zo dňa 17.04.2013 považoval súd za zodpovedajúcu odôvodneným
potrebám maloletej ako i primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca berúc do úvahy
zásadu, že životná úroveň detí a rodičom má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým
deťom je prvoradá.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej, v ktorom sa domáhal zmeny napadnutého
rozhodnutia a zníženia výživného zo sumy 170,- Eur na sumu 30,- Eur, poukazujúc na to, že o
zníženie výživného požiadal z dôvodu, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, úplne bez
príjmu, poberá len dávky v hmotnej núdzi, náklady na jeho život pokrýva jeho matka, starobná
dôchodkyňa. Súčasná situácia mu preto nedovoľuje platiť výživné vo výške 170,- Eur mesačne.

Naposledy pracoval na základe živnostenského oprávnenia ako zámočník, z dôvodu nedostatku práce
živnostenské oprávnenie zrušil. Skutkové zistenia boli súdom posudzované nesprávne, pretože jeho
rozhodnutie zrušiť živnosť nebolo ľahkovážne a nebolo motivované nezodpovedným prístupom k práci.
Po zabezpečení pracovnoprávneho vzťahu iniciatívne dá návrh na úpravu výšky výživného.

Matka maloletej odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu otca sa vyjadrila a navrhla napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Podľa matky sa súd náležite vysporiadal so všetkými spornými
otázkami, zobral do úvahy aktuálnu situáciu matky s dcérou, aj otca. Dôležité je aj to, že otec sa okrem
výživného o dcéru nezaujíma, nedal jej žiadne darčeky. Výživné je jediná forma, ako môže otec prispieť
na starostlivosť o dieťa.

Kolízny opatrovník odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu otca sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2

písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, pričom nie sú splnené podmienky ani pre
potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s

ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie
dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,

že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov.Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je

potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby
pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné

výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú
napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovaťvýživuaichschopnosti,možnostiamajetkovépomery,početnimivyživovanýchosôbavýška
takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa

je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda
na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie,vedomosť,zručnosti,pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždy

vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov
a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov

podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Pri hodnotení schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza z
reálnych zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi

vlastnosťami (vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným stavom), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, predovšetkým existenciou pracovných príležitostí primeraných subjektívnym
predpokladom povinného rodiča, či vôbec možnosťou zamestnať sa.

Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd síce správne porovnal okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v dobe skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia, zistené skutkové okolnosti však

nedostatočne a nesprávne vyhodnotil. Súd tiež nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie pomerovoboch rodičov maloletej, ako aj samotnej maloletej. Dokazovanie, ktoré súd prvého stupňa vykonal,
dostatočne nevyhodnotil. Súd nezisťoval komplexné majetkové a zárobkové pomery otca i matky, súd
sa bližšie nezaoberal ich životným štandardom. Súd prvého stupňa nijako konkrétne neodôvodnil, ako

posúdil majetkové pomery a v akej výške ustálil primerané náklady na uspokojovanie potrieb maloletej.
Súd nijako nezohľadnil, že na strane matky došlo k výraznému nárastu príjmu a zanikla jej vyživovacia
povinnosť k synovi L. L., ktorý ukončil štúdium a zamestnal sa.

Súd svoj záver o nevyhnutnosti zamietnuť návrh otca na zníženie výživného odôvodnil v zásade tým,
že otec sa ukončením podnikania sám dostal do situácie, že je nezamestnaný a poberá len dávky v

hmotnej núdzi, a teda sa svojim vlastným zavinením, t.j. zo subjektívnych dôvodov, vzdal príjmu zo
živnostenského podnikania bez toho, aby mal zabezpečenú možnosť ďalšieho budúceho príjmu, čo
svedčí o jeho ľahkovážnom a nezodpovednom prístupe k zamestnaniu. Odvolací súd považuje takýto
záver za minimálne predčasný, bez opory vo vykonanom dokazovaní, keď súd prvého stupňa nevykonal
žiadne dokazovanie k otázke, z akých dôvodov a za akých okolností otec ukončil živnosť, a ďalej ani
neskúmal, či otec pristupuje aktívne k hľadaniu nového zamestnania. Je potrebné dôsledne rozlíšiť,

kedy sa povinný rodič vyhýba práci a nemá záujem zabezpečiť si dostatok prostriedkov na platenie
primeraného výživného, a kedy je situácia, že je bez práce a bez príjmu, spôsobená objektívnymi
okolnosťami na trhu práce.

Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozsahu
približne 25% z jeho príjmu, preto ak by aj súd vychádzal z príjmu, ktorý otec naposledy dosahoval

ako príjem zo živnostenskej činnosti v roku 2013 v priemere vo výške 506,01 Eur, tomuto príjmu by
zodpovedalo výživné vo výške 126,50 Eur.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci, ktorú bolo možné v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať aj bez
návrhu, bol súd povinný vykonať všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, i ak by ich
účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie

súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.

rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.

Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede navšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku

46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu s vyššie citovaným
zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním
dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie
súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku nielen neúplným, ale
i nezrozumiteľným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať.

V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia
prvostupňového súdu, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah, pri aplikácii
ktorých konkrétnych ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru, že je potrebné zamietnuť návrh otca
na zníženie výživného a doposiaľ určené výživné vo výške 170,- Eur mesačne je primerané a zodpovedá
nielen odôvodneným potrebám maloletej, s prihliadnutím na aktuálne možnosti a schopnosti matky, ale i

možnostiam,schopnostiamamajetkovýmpomerompovinnéhootca,ktoréprvostupňovýsúddostatočne
nezisťoval a tým pádom ani náležite nezohľadnil.

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, ako
aj s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil

tým, že na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom
smere i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, doplniť
dokazovanie so zameraním na zistenie pomerov na strane matky, otca i maloletej, výsledky vykonaného

dokazovania bude potrebné vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, vysporiadať sa
so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.