Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Edita Bakošová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce podanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4MCdo/14/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612202375
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Bakošová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8612202375.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom
v Prahe, Novodvorská 994, IČO: 251 17 483, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému Y., bývajúcemu v N., zastúpenému
opatrovníčkou JUDr. C., pracovníčkou Okresného súdu Bardejov, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie
legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 269.437,22 CZK s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Svidník pod sp. zn. 7 C 71/2012, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. septembra 2013 sp. zn. 4 Co 116/2013 a
rozsudku Okresného súdu Svidník z 28. februára 2013 č.k. 7 C 71/2012-121, takto
r o z h o d o l :
Mimoriadne dovolanie o d m i e t a .
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa žalobou z 27. marca 2012 doručenou súdu 30. marca 2012, domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 269.437,22 CZK s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania na tom základe, že
právny predchodca žalobkyne a žalovaný uzavreli 20. septembra 2007 zmluvu o úvere, na základe čoho
vznikol medzi nimi obchodný záväzkový vzťah v zmysle §§ 497-507 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní
zákoník). Žalovaný nedodržal dohodnutý splátkový kalendár a dostal sa do omeškania, preto právny
predchodca žalobkyne odstúpil od zmluvy a vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie istiny úveru,
poplatku a úrokov z omeškania.
Vedľajší účastník oznámil podaním doručeným súdu 30. apríla 2012 svoj vstup do konania na strane
žalovaného. Ďalším podaním doručeným súdu 8. júna 2012 podal odpor proti platobnému rozkazu zo
17. mája 2012 a vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne, navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil
si náhradu trov konania voči žalobkyni. K tomuto podaniu bola pripojená fotokópia tzv. všeobecnej plnej
moci z 27. apríla 2012, podľa ktorej Združenie splnomocňuje advokáta JUDr. Igora Šafranka, aby klienta
- Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS - zastupoval vo všetkých právnych veciach.
Okresný súd Svidník uznesením z 12. decembra 2012 č.k. 7 C 71/2012-102 ustanovil žalovanému
opatrovníčku v tomto konaní, JUDr. C., vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Bardejov.
Okresný súd Svidník rozsudkom z 28. februára 2013 č.k. 7 C 71/2012-121 zamietol žalobu
žalobkyne, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania vo výške 1.001,59 Eur na účet právneho zástupcu. Uviedol, že
posudzovaný právny vzťah je založený spotrebiteľskou zmluvou a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskehozákonníka účinné v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy je potrebné vykladať v súlade s obsahom a
účelom európskej ochrany spotrebiteľa obsiahnutej v príslušných smerniciach. Vzhľadom na kogentné
ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné posúdiť vznesenú námietku premlčania
podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo, t.j. Občianskeho zákonníka.
S poukazom na ustanovenie § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka uviedol, že prihliadol na námietku
premlčania pohľadávky, ktorú vzniesol vedľajší účastník. Z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že uplatnená pohľadávka bola splatná 31. marca 2008 a žalobkyňa podala žalobu na súd až 30. marca
2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 30. septembra 2013 sp. zn. 4 Co 116/2013
rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania medzi žalobkyňou
a vedľajším účastníkom potvrdil, žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalobkyni
uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 334,01
Eur na účet právneho zástupcu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil
skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uvedeným súdom prvého stupňa, na ktoré poukazuje. Námietky žalobkyne uvádzané v dôvodoch
odvolania nepovažoval za dôvodné, preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1a § 149 ods. 1 O.s.p.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu
žalobkyne napadol rozsudky prvostupňového a odvolacieho súdu mimoriadnym dovolaním, v ktorom
navrhol tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že
predmetom konania bol návrhom uplatnený nárok na zaplatenie postúpenej pohľadávky vyplývajúcej
z úverovej zmluvy uzatvorenej podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodního zákonníka. Z uvedeného
dôvodusamalikonajúcesúdynajprvvysporiadaťsotázkou,ktorýprávnyporiadoksamáprirozhodovaní
vo veci aplikovať. S touto otázkou sa však súdy vôbec nezaoberali a pri rozhodovaní aplikovali
slovenský právny poriadok. Stotožňuje sa s názorom žalobkyne, že uvedenú právnu vec bolo potrebné
posúdiť podľa právneho poriadku Českej republiky. Problematiku rozhodného práva upravuje nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) zo 17. júna 2008 č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky (Rím I). Podľa Kapitoly II., ČI. 3, bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
593/2008 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť
urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné
strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Podľa
bodu 29 vety prvej Všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľne, a.s., právne vzťahy medzi
klientom a bankou na základe týchto všeobecných obchodných podmienok sa riadia právnym poriadkom
Českej republiky, preto konajúce súdy mali na uplatnené nároky aplikovať právny poriadok Českej
republiky, konkrétne ustanovenie § 262 ods. 4 a nasl. zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákonníka.
Česká, tak aj slovenská právna úprava v ustanovení § 261 Obchodného zákonníka kogentným
spôsobom vymedzuje, na ktoré záväzkové vzťahy sa uplatňuje právna úprava Obchodného zákonníka.
Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym
obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje
Obchodným zákonníkom. Záväzkový vzťah, z ktorého žalobkyňa vyvodzuje svoj nárok voči žalovanému
je zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ak vo veci konajúce súdy
záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným včítane otázky premlčania posúdili podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, aplikovali na vec nesprávny právny predpis (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 4/2012). Úprava premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k
ochranespotrebiteľa.Odlišnestanovenádĺžkapremlčacejdobyvobčianskomzákonníkuavobchodnom
zákonníku je len výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje k ochrane
slabšej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí voči obom stranám rovnako a z takto komplexnej
úpravy premlčania v každom z týchto zákonov nemožno považovať niektoré z nich za výhodnejšie pre
spotrebiteľa (rozsudok NS ČR sp. zn. 23 Cdo 1750/2010 z 31.10.2012). Mimoriadne dovolanie podáva
z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, za splnenia podmienok
uvedených v § 243e ods. 1 OSP v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. proti rozsudku súdu prvého
stupňa v časti výrokov I. a lIl. v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, pretože týmito rozhodnutiamibol porušený zákon a ochranu práv a zákonom chránených záujmov odporcu (zrejme žalobkyne) nie je
možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Žalobkyňa na výzvu dovolacieho súdu uviedla, že sa stotožňuje s mimoriadnym dovolaním generálneho
prokurátora.
Žalovaný ani vedľajší účastník nevyužili svoje právo a na výzvu súdu sa k mimoriadnemu dovolaniu
generálneho prokurátora Slovenskej republiky písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na konanie o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods.
3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal na podnet osoby dotknutej rozhodnutím súdu
generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že nie je daná prípustnosť
mimoriadneho dovolania, pretože bolo podané predčasne.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu
alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený
zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá
proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.).
Súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora musí v každej veci posúdiť, či zákonom
ustanovené podmienky na jeho podanie boli splnené. Pritom je aj viazaný dôvodmi uvedenými v
mimoriadnom dovolaní.
Mimoriadne dovolanie ako opravný prostriedok smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu.
Rozhodnutie, ktoré sa doručuje účastníkom konania, je právoplatné uplynutím lehoty na podanie
odvolania. Riadne doručenie rozhodnutia súdu účastníkovi konania je základnou podmienkou pre to,
aby mohlo nadobudnúť právoplatnosť.
Podľa § 159 ods. 1 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
Podľa § 158 ods. 2 O.s.p., rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne
ich zástupcom do vlastných rúk.
Zo súdneho spisu v predmetnej veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že nedošlo k riadnemu
doručeniu napadnutého rozhodnutia všetkým oprávneným (dotknutým) subjektom.
Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu prvého stupňa 30. apríla 2012 oznámilo Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu,
ktorého plná moc je priložená v prílohe, oznamuje, že podľa § 93 ods. 2 O.s.p., vstupuje do konania
ako vedľajší účastník na podporu „účastníka, účastníčky, Marián Bokšanský“. K tomuto podaniu pripojilo
fotokópiu tzv. všeobecnej plnej moci z 27. apríla 2012.
Podľa § 24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.Podľa § 25 ods. 1 O.s.p., ako zástupcu si účastník môže zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené
advokátovi nemožno obmedziť.
Podľa § 28 ods. 1 O.s.p., zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice
plnomocenstvo buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony.
Podľa § 47 ods. 1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Podľa § 49 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.
Ako už bolo vyššie uvedené, JUDr. Igor Šafranka k oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania doručeného okresnému súdu 30. apríla 2012, priložil len fotokópiu tzv. všeobecnej plnej moci
z 27. apríla 2012, podľa ktorej bol splnomocnený zastupovať Združenie vo všetkých právnych veciach,
ktorú však nebolo možné považovať za plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v tomto (ani v
inom) súdnom konaní v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 O.s.p. (procesnú plnú moc).
Z dispozície súdu zo 14. októbra 2013 (por. č.l. 193) vyplýva, že dal pokyn na doručenie rozsudku
odvolacieho súdu účastníkom, pričom z pripojených doručeniek vyplýva, že rozsudok odvolacieho
súdu bol doručený advokátskej kancelári TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. zastupujúcej žalobcu, ustanovenej
opatrovníčke žalovaného JUDr. C. a JUDr. Igorovi Šafrankovi.
Napriek nedostatku riadnej plnej moci udelenej vedľajším účastníkom na zastupovanie v tomto konaní
však odvolací súd ale aj súd prvého stupňa uvádzali v záhlaví svojich rozhodnutí JUDr. Igora Šafranku
ako advokáta zastupujúceho vedľajšieho účastníka a rozhodnutia doručovali iba jemu. V dôsledku
takéhoto postupu potom bolo potrebné konštatovať, že vedľajšiemu účastníkovi nebolo účinne doručené
žiadne z doteraz vydaných rozhodnutí nielen odvolacieho súdu, ale ani súdu prvého stupňa.
Pretože v prejednávanej veci nebol dodržaný postup pri doručovaní zásielky, nedošlo k jej riadnemu
doručeniu. Nie je teda naplnená materiálna podmienka právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
Keďže existencia právoplatného rozhodnutia je jednou z požiadaviek pre prípustnosť mimoriadneho
dovolania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), dovolací súd je nielen oprávnený, ale dokonca povinný skúmať, či boli
splnené všetky jej podmienky.
S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné a z tohto dôvodu ho odmietol (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 a §
218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie)
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie ods. 2 tohto ustanovenia, pretože
účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.