Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 24, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010734
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813010734.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému mladistvému (ďalej len ml.) W. O.
spol. pre zločin vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. v spojení s § 139 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 24.augusta 2015 odvolania
obžalovaných ml. W. O., ml. V. U. a ich zákonných zástupcov podané proti rozsudku Okresného súdu

Prievidza zo dňa 28.novembra 2014, sp. zn. 3T/218/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných ml. W. O., ml. V. U. a ich zákonných zástupkýň G. O. a
M. U. z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.novembra 2014, sp. zn. 3T/218/2013, boli obžalovaní
ml. F. Y., W. O. a ml. V. U. uznaní za vinných a to každý z nich zo spáchania zločinu vydierania formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 139 písm.
a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa v novembri 2012 do 13.12.2012 približne o 7.30 hod. v G., v podchode
popod hlavnú cestu, najmenej 5-krát po predchádzajúcej dohode spoločne zastavili poškodeného M.B.,
nar. X.X.XXXX, cestou do školy, pričom sa postavili okolo neho a pod hrozbou bitky ho žiadali, aby na

druhý deň priniesol peniaze, čo poškodený zo strachu a z obavy z uskutočnenia vyhrážok urobil, pričom
peniaze vzal matke Mgr. O. N., na druhý deň po predchádzajúcich vyhrážkach im tieto peniaze dal v
presne nezistených sumách, a to celkom približne 150 eur.

Za tento trestný čin bolí odsúdení nasledovne:

obžalovaný ml. F. Y. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., §
38 ods. 3 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere dva roky, výkon ktorého
mu podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Podľa § 51
ods. 4 písm. i/ Tr. zák. okresný súd zároveň obžalovanému prikázal v skúšobnej dobe zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve.

obžalovaný ml. W. O. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák.,
§ 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere dva roky, výkon ktorého mu podľa § 119 ods. 1
Tr. zák. bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák.
okresný súd obžalovanému ml. prikázal v skúšobnej dobe zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.obžalovaný ml. V. U. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr.zák., §
117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 119 ods. 1
Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú vo výmere 24 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák.

okresný súd obžalovanému ml. prikázal v skúšobnej dobe zúčastniť sa na psychologickej poradenstve.

Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť len vo vzťahu k obžalovanému ml. F. Y., pretože ihneď po
jeho vyhlásení, teda v zákonnej 15-dňovej lehote ho obžalovaní ml. W. O. a ml. V. U. a tiež zákonné
zástupkyne obidvoch uvedených mladistvých obžalovaných pre nesprávnosť výrokov o vine a trestoch

a obžalovaný ml. V. U. aj proti postupu súdu, ktoré vyhláseniu napadnutého rozsudku predchádzalo
napadli odvolaniami s tým, že zákonné zástupkyne obžalovaných mladistvých - ich matky G. O. a M.
U. svoje odvolania bližšie neodôvodnili.

Obžalovaný ml. W. O. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že
skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal. Okresný súd pri ustálení jeho viny pochybil najmä z

dôvodu, že ako usvedčujúce dôkazy vzal do úvahy postup rodičov poškodeného a pedagógov školy,
keď rodičia poškodeného navštívili rodičov obžalovaných v mieste ich bydliska, učiteľka chodila po
triedach školy s maloletým poškodeným za účelom identifikácie páchateľov, čo malo a aj má priamy
rozhodný vplyv na posudzovanie citovaných dôkazov. Jedinými procesne relevantnými dôkazmi v tejto
trestnej veci sú pritom len výpovede maloletého poškodeného M.B. a spoluobžalovaného ml. F. Y.. Pri

ich hodnotení treba poukázať na to, že poškodený pri návšteve tried za účelom identifikácie opoznal
iba obž. ml. F. Y. a z jeho výpovede je pritom zrejmé len to, že skutok sa stal a že sa ho dopustili traja
páchatelia - chlapci, pričom jedným z nich bol aj obž. ml. F. Y.. Súd prvého stupňa takýto nedostatok v
identifikácií páchateľov „preklenul“ reakciou maloletého poškodeného, spočívajúcou v jeho rozplakaní
sa pri fotografii, na ktorej mal uvidieť obžalovaných O. a U., o čom vypovedala matka poškodeného

pani N.. Je však otázne, či tento úkon spĺňa podmienky riadnej rekognície. Čo sa týka výpovede
spoluobžalovaného ml. F. Y., pri jeho hodnotení z hľadiska stupňa vierohodnosti je potrebné vziať do
úvahy skutočnosť, že sa nejedná o výpoveď svedka, ale o výpoveď obžalovaného, ktorý má právo
brániť sa prostriedkami, ktoré uzná za vhodné, na rozdiel od svedka, ktorý je povinný vypovedať pravdu.
Okresný súd pritom sám zistil rozpory v jeho výpovediach, čo riešil čítaním predchádzajúcich výpovedí,

pričom však za odôvodnené považoval iba rozpory ohľadom výšky súm a spôsobe odovzdávania
peňazí. Pokiaľ sa týka personálneho prepojenia medzi obžalovanými a sociálneho styku medzi nimi
navzájom, z vykonaného dokazovania vyplýva priateľský vzťah iba medzi obžalovaným ml. W. O. a ml.
V. U., keď tendencia obžalovaného ml. F. Y. preukazovať ich vzájomný spoločný priateľský vzťah sa
nepreukázala. Na podklade uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného ml.

W. O. oslobodiť spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že žalovaný skutok spáchal.
Obžalovaný ml. V. U. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že
konania kladeného mu za vinu sa nedopustil a skutkové okolnosti uvedené v podanej obžalobe sa
nezakladajú na pravde. On svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu, ktorý mu je
kladený za vinu. Aj poškodený vo svojej výpovedi opakovane uviedol, že jeho nepoznal a nepozná

a jediná osoba, ktorá ho usvedčuje svojou výpoveďou je otec maloletého poškodeného, ktorý počas
návštevy u jeho matky neoprávnene označil práve jeho ako páchateľa prejednávaného skutku a jeho
priznanie, ktoré bolo základom pre podanie obžaloby, bolo spôsobené práve len strachom z konania
spomenutého otca poškodeného. On pritom od začiatku a opakovane spáchanie skutku kladeného mu
zavinupoprelazhodnevypovedalajspoluobžalovanýml.W.O..Podstatnéjevšaknajmäto,žemaloletý

poškodený ho ako páchateľa nikdy neopoznal, neoznačil a ani neopísal. Zo spáchania žalovaného
skutku ho preto usvedčuje len výpoveď spoluobžalovaného ml. F. Y., ktorý na hlavnom pojednávaní
spáchanie skutku priznal, avšak táto jeho výpoveď ešte neznamená, že súd si ju mal nekriticky osvojiť,
hoci to bol práve tento obžalovaný, ktorého ako jediného poškodený maloletý aj opoznal. Podľa jeho
názoru vzťah troch obžalovaných ako „pomyselných páchateľov zločinu“ bol kreovaný práve otcom

maloletého poškodeného, pretože žiadny iný priamy dôkaz s výnimkou výpovede obžalovaného ml. F.
Y., ktorý sa len snažil rozložiť svoju vinu a zodpovednosť na ďalších ľudí, jeho zo spáchania skutku
neusvedčuje, keď aj z výpovedí všetkých obžalovaných ako aj svedkov, učiteľov nevynímajúc, nesporne
vyplýva, že on sa priatelí len s obžalovaným ml. W. O., avšak oni dvaja s obžalovaným ml. F. Y.
nie sú kamaráti a nie je preto dôvod sa domnievať, že by osoby, ktoré nie sú v žiadnom bližšom

vzťahu mohli konať v takej zhode ako je opísaná v žalovanom skutku. Poukázal ďalej na výpoveď
maloletého poškodeného, z ktorej vyplýva, že jeho nepozná a pozná len obžalovaného ml. F. Y. a naviac
uviedol, že osoby, ktoré mu mali vziať peniaze mu ich nevzali násilím, ale on im ich dal po tom, ako
sa mu vyhrážali. Otec poškodeného sa počas návštevy jeho matky správal nevhodne a agresívne atakýto jeho postup s formou emocionálneho nátlaku bol dôvodom, aby sa ku skutku priznal, hoci nemal
vedomosť, koho otcom je dotyčný pán. Jeho priznávajúca výpoveď bola preto ovplyvnená traumou a
snahou zbaviť sa nechcenej návštevy, z ktorej mala strach aj jeho matka M. U.. V konaní neboli teda

preukázané také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spáchaniu trestného činu jeho osobou, naopak,
skutkové okolnosti uvedené v napadnutom rozsudku boli v priebehu dokazovania vyvrátené a ani v
danom prípade nemôže snaha o odsúdenie osoby, ktorá spôsobila ujmu maloletému dieťaťu, prevýšiť
skutočnosti zistené a preukázané na hlavnom pojednávaní a vyvolať ujmu osobe, ktorá s trestným činom
nemá žiadne spojenie. Na podklade týchto okolností navrhol napadnutý rozsudok ohľadom jeho osoby

v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. a/ až písm. c/ Tr. por. zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne po doplnení dokazovania a
odstránení rozporov nech vo veci rozhodne krajský súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

Prokurátorka krajskej prokurátorka navrhla odvolania oboch obžalovaných mladistvých a ich zákonných
zástupkýň G. O. a M. U. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných
mladistvých a ich zákonných zástupcov podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 24.augusta 2015 na
podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 12.mája 2015, preskúmal

podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov, t. j. výrokov o vine
a treste u obžalovaných ml. W. O. a ml. V. U., ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaných a ich zákonných zástupcov nie sú dôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia veľmi

správne oprel v rozhodujúcej miere predovšetkým o usvedčujúce výpovede spoluobžalovaného ml. F.
Y., na ktorých v zásadných okolnostiach bez podstatnejších rozporov zotrval napriek popierajúcim
výpovediam spoluobžalovaných ml. W. O. a ml. V. U., keď pritom sám bol priamym účastníkom
žalovaných udalostí a ani krajský súd nezistil žiadne právne relevantné okolnosti, ktoré by objektívnosť
jeho výpovedí spochybňovali a ani žiadny prípadný motív preto, aby nevypovedal pravdu. Práve

naopak, s jeho jednoznačne usvedčujúcimi výpoveďami korešpondujú - s výnimkou popierajúcich
výpovedí spoluobžalovaných ml. W. O. a ml. V. U. - aj všetky ďalšie vo veci vykonané dôkazy, z
nich najmä výpovede svedkov F. N. a Mgr. O. N., rodičov poškodeného maloletého a tiež učiteľov
a vedenia Základnej školy v Kanianke, na ktoré bližšie poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku a tieto dôkazy korešpondujú aj s výpoveďou samotného poškodeného, ktorej

objektívnosť nebola spochybnená ani závermi znaleckého posudku znalca z odboru psychológie,
klinickej psychológie detí A.. Andreja Benkoviča (potvrdil, že z psychologického hľadiska je možné jeho
výpoveď považovať za vierohodnú), ale naopak v súlade s ňou sú aj vykonané listinné dôkazy, citované
v napadnutom rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k
rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na

ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré
jednoznačne a nepochybne usvedčujú aj obžalovaných ml. W. O. a ml. V. U. zo spáchania žalovaného
skutku uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd v tejto súvislosti a vzhľadom k jej
zásadnému významu ako najpodstatnejšieho a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujúceho dôkazu
považuje za potrebné opakovane poukázať na tú skutočnosť, že o objektívnosti a vierohodnosti

výpovedí obžalovaného ml. F. Y. tak z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania nie
sú žiadne pochybnosti a túto vierohodnosť nespochybňujú ani výpovede obžalovaných ml. W. O.
a ml. V. U.. Okresný súd totiž dôvodne a vecne správne výpoveď obžalovaného ml. F. Y., na ktorú
podrobne aj v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi poukázal, považoval za vierohodnú a s týmto
jeho hodnotením sa v celom rozsahu stotožnil aj krajský súd. Okresný súd svoje skutkové zistenia

podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne
neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaných ml. W. O. a ml. V. U., pretože boli v rozpore s ostatnými
vo veci vykonanými dôkazmi, z nich najmä s už uvedenou výpoveďou nielen spoluobžalovaného ml.
F. Y., ale aj v rozpore so svedeckými výpoveďami, na ktoré v odôvodnení svojho rozsudku poukázala tiež s tam citovanými listinnými dôkazmi. Odvolacie námietky obžalovaných ml. W. O. a ml. V. U. a
ich zákonných zástupkýň G. O. a M. U. vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto odvolací
krajský súd za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaných ml. W. O. a ml. V. U. zhodne s obžalobným návrhom ako zločinu vydierania
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1
písm. a/ Tr. zák., pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim
spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým

právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaných mladistvých a ich zákonných zástupkýň
nepovažoval za opodstatnené.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o trestoch uloženým
obžalovaným mladistvým a ani vo výroku, ktorým každému z nich v súlade s ustanovením § 51

ods. 4 písm. i/ Tr. zák. prikázal v skúšobnej dobe zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Tresty odňatia slobody vo výmere 2 roky u každého obžalovaného ml. s podmienečným odkladom
ich výkonu na skúšobnú dobu 24 mesiacov zohľadňujú všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny
stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery oboch obžalovaných ml. tak, ako na ne
poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a aj tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd

osvojil a odkazuje na ne. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu výrokov o
uložených podmienečných trestoch odňatia slobody a ani v príkaze, uloženom každému z obžalovaných
ml., neakceptoval ani v tomto smere ich odvolacie námietky.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené skutočnosti nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo

výrokoch o vine a trestoch i uloženej povinnosti v zmysle § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. tak, ako sa domáhali
v podaných odvolaniach, odvolacie námietky odvolateľov neakceptoval, a preto podľa § 319 Tr. por.
odvolania obžalovaných ml. W. O., ml. V. U. a ich zákonných zástupkýň ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.