Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Emília Zimová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/410/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812225186
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812225186.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: L. P. J., s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom N.
5, T., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Q. P., s.r.o., so sídlom T., N. 5, IČO: 36 613 843 proti
odporcom: 1/ E. Z., bytom Z., R. XXX/X a 2/ E. Z., bytom Z., R. XXX/X za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa U., so sídlom v H., R. XX, IČO: 42 176
778, zast. JUDr. I. B., advokátom so sídlom v A., J. P. X/A, o zaplatenie 1.165,59 eur s príslušenstvom,

na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 8C/39/2013-155, zo
dňa 27. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak,
že navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
prvostupňového konania v sume 176,96 eur, do troch dní, na účet jeho právneho zástupcu.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania

v sume 17,16 eur, do troch dní na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie vo veci. Vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov konania nepriznal. Nariadil vrátenie súdneho poplatku navrhovateľovi v sume
49,87 eur zaplateného v kolkoch, a to prostredníctvom Daňového úradu Bratislava 1. Svoje rozhodnutie
odôvodnil konštatovaním, že konanie vo veci bolo zastavené podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v dôsledku

späťvzatia návrhu na začatie konania. O trovách rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., s tým,
že späťvzatím návrhu voči odporcovi navrhovateľ zavinil po procesnej stránke zastavenie konania, a
preto by bol povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Náhradu trov
vedľajšiemu účastníkovi však nepriznal, s poukazom na neúčelnosť trov. Vedľajší účastník je združenie
na ochranu občana spotrebiteľa, ktorého schopnosť ochraňovať záujmy spotrebiteľa na súde i mimo
súdu je daná už s cieľom činnosti združenia, vyplývajúcim z jeho stanov, pretože ide o právnickú osobu

založenú za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na
základe čoho nepovažoval trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené. Vyslovil názor, že právo
spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v
súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva
zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4
Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Takto založené združenie sa môže na súde podľa

§ 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušiteľovi domáhať, aby sa zdržal protiprávneho konania, aby
odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov teda môže združenie chrániť
tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať
účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. Ak je cieľom
združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa
chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov,

musí sa súd zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu spotrebiteľov,musí sa súd zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených
záujmov spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, v ktorom bola konštatovaná
neúčelnosť vynaložených trov konania vedľajšieho účastník zastúpeného advokátom, ak paušálne

vstúpil do konaní, bez vedomosti spotrebiteľa, ktorého záujmy mal chrániť a v ktorých okrem spisovej
značky a mena účastníka nemal žiadnu vedomosť o predmete sporu. Takéto zastúpenie združenia na
ochranu spotrebiteľa považoval za rozporné so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené
a zástupcom vyúčtované trovy konania za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka účtoval trovy
konania za úkon prípravy a prevzatia zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, keď z obsahu spisu

jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania o danom spore nemal žiadnu vedomosť a o jeho vstupe
do konania nemal vedomosť ani odporca, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval. Vyslovil názor,
že pokiaľ združenie na ochranu spotrebiteľa splnomocnilo právneho zástupcu, jeho trovy má hradiť z
vlastných finančných prostriedkov, a tak zastúpenie združenia právnych zástupcom by mohlo prichádzať
do úvahy len v obzvlášť právne náročných súdnych sporoch. Zároveň odmenu za právne zastúpenie
nepovažoval za trovy účelne vynaložené, keďže sa právny zástupca združenia na ochranu spotrebiteľa

neoboznámil so spisovým materiálom, pričom jednalo sa o jednoduché úkony formulárového typu.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, a to jeho výroku o nepriznaní náhrady trov vedľajšiemu
účastníkovi. Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti navrhol zmeniť tak, že navrhovateľovi bude
uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi titulom náhrady trov prvostupňového konania a

zároveň aj náhradu trov odvolacieho konania v sume. V odvolaní poukazoval na to, že spotrebiteľ bol
v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, a teda z hľadiska samotného
cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľov, sú trovy konania, náhradu ktorých
požadujú, objektívne účelné. Zotrval na stanovisku, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup
do konania aj bez vyjadrenia vo veci samej pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc

si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť. Ukazuje sa, že
samotný vstup do konania združenia ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa je dostatočne
účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva. Uviedol, že agenda
združenia na ochranu spotrebiteľov si vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné nároky na
osoby, ktoré by túto agendu systematicky spracovávali, pričom združenie nemá finančné prostriedky ani

personálne obsadenie, a preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv na
súdoch je realizovanie činnosti prostredníctvom advokátskych kancelárií. Citoval rozhodnutia krajských
súdov Slovenskej republiky, ktoré vo svojich rozhodnutiach považovali trovy vedľajšieho účastníka,
ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa, za účelne vynaložené.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutej časti

potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.
j. vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu a zistil, že v tejto napadnutej časti je
potrebné uznesenie okresného súdu zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného
zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného

konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje
len z procesného hľadiska,nie podľa hmotného práva, lebopotom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak
vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto
zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.V prejednávanej veci nepochybne došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie
konania, pričom nebolo v konaní tvrdené a nevyplývajú ani zo spisu žiadne okolnosti, ktoré by dávali
podklad pre rozhodovanie o trovách zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p..

Navrhovateľ je preto povinný podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. hradiť trovy konania. Vedľajší účastník
si vyčíslil trovy konania tak, že tieto spočívajú za dva úkony právnej služby po 64,41 eur, a to za prevzatie
veci, vrátane prvej porady a za vyjadrenie k návrhu na začatie konania + 2x režijný paušál, ako aj
vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o prípustnosti vedľajšieho účastenstva v polovici sadzby spolu
176,96 eur.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov

prvostupňového konania nepriznal, s poukazom na to, že pomoc právneho zástupcu z radov
advokátov nepovažoval za účelné uplatnenie alebo bránenie práva, keďže už z podstaty združenia na
ochranu spotrebiteľa má vyplývať, že je schopné poskytovať právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach spotrebiteľom samostatne.

Odvolací súd sa s takýmto názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu

vedľajší účastník, tak, ako každá iná fyzická alebo právnická osoba má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho
zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj trovy takéhoto právneho zastúpenia treba považovať za účelne
vynaložené.

Rovnako sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o tom, že vedľajší účastník vykonal rutinné,
nenáročné úkony, na ktoré nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. V tejto súvislosti

poukazuje na úkony navrhovateľa v prejednávanej veci ako aj v množstve ďalších - súdom z úradnej
činnosti známych, že navrhovateľ uplatňuje svoje nároky prostredníctvom formulárových návrhov s
predtlačeným textom, do ktorého sú doplnené len číselné údaje a uplatňuje si náhradu trov právneho
zastúpenia za 2 úkony, ktorá mu je v prípade úspechu vo veci aj súdmi priznávaná.

V súdnej praxi (aj teórii - viď komentár k Občianskemu súdnemu poriadku JUDr. Vlastimil Handl a JUDr.

Jozef Rubeš) pritom platí, že účastník občianskeho súdneho konania má právo zvoliť si advokáta,
ktorý by mu poskytol odbornú pomoc, a preto náklady takéhoto zastúpenia sú vždy potrebné, aj keď
ide o jednoduchú záležitosť a aj keď je tu poučovacia povinnosť súdu. Za účelné sa považujú aj trovy
„spočívajúce v odmene za právne zastúpenie advokáta iným advokátom (napr. advokát ako správca
konkurznej podstaty sa dá zastupovať iným advokátom).

Odvolací súd preto zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 176,96 eur. Predmetom konania vo veci samej bola suma 1.165,59 eur s príslušenstvom, preto
základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sa určuje z istiny a podľa ustanovenia § 10

ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb predstavuje 61,41 eur. Právny zástpca vedľajšieho
účastníka vykonal dva úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/
citovanej vyhlášky) a spísanie vyjadrenia k návrhu na začatie konania vo veci samej. podľa ustanovenia
§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov

na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2x 7,63 eur.

Odvolaním nenapadnutých častí uznesenia súdu prvého stupňa sa krajský súd nedotýkal, pretože proti
týmto výrokom odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 17,16eur, keď predmetom odvolacieho konania bola suma 176,96 eur, predstavujúca náhradu trov konania, a
preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca v odmene za právne
zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 16,60
eur + 1,66 eur za 2 podania odvolania + 1x režijný paušál 8,03 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.