Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213878
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213878.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného E. v zastúpení N., v mene ktorej koná konateľ
spoločnosti G., advokát proti povinnej O., pre vymoženie 3.112,07 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 15Er/2937/2014-8 zo dňa 09. októbra
2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s
poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 21.05.2014 domáhal proti povinnej
vykonania exekúcie vymoženia istiny vo výške 3.112,07 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,

a.s., sp. zn. SR 6337/07 zo dňa 03.09.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť
dňa 01.10.2007 a vykonateľnosť dňa 04.10.2007. Z úradnej činnosti mal súd prvého stupňa preukázané,
že exekúcia vedená pod sp. zn. 16Er/2840/2007 (EX 6360/07) v prospech oprávneného: E., proti
povinnému: O., bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza,
č.k. 16Er/2840/2007-35 zo dňa 10.08.2011 podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením

Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4CoE/524/2011-45 zo dňa 02.07.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa
26.07.2012. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č.k. 4Cdo/40/2013
zo dňa 25.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2014, odmietol dovolanie oprávneného
proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín, č.k. 4CoE/524/2011-45 zo dňa
02.07.2012. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie, vedené pod sp. zn. 16Er/2840/2007,
sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým

istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku
oprávneného voči povinnej. Súd prvého stupňa mal za to, že existencia právoplatného rozhodnutia o
veci je prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata).
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi
neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec,
o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho

istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť
osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem.
Keďže v tomto exekučnom konaní, sp. zn. 15Er/2937/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom
skoršom rozhodnutí, č.k. 16Er/2840/2007-35 zo dňa 10.08.2011 jednoznačne konštatoval, že
nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide

o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo

vydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Vpredmetnejvecivšaksúdprvéhostupňa
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekučného konania. Zastával názor, že v danom prípade exekučný súd
nesprávne aplikoval ustanovenie § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p.,
pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo

uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá
vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale
predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé

vytvoriťprekážkurozhodnutejveci.Zároveňpoukázalnavôľuzákonodarcu,ktorývExekučnomporiadku
úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.
Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti
aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade G.. Z. U. dňa
21.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 3.112,07 Eur s príslušenstvom,

a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 6337/07 zo dňa 03.09.2007,
ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 01.10.2007 a vykonateľnosť
dňa 04.10.2007. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v
predmetnom exekučnom konaní, sp. zn. 15Er/2937/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky

oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom
skoršom rozhodnutí, č.k. 16Er/2840/2007-35 zo dňa 10.08.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je
spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa, č.k. 16Er/2840/2007-35 zo dňa 10.08.2011 vyplýva, že
oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 6337/07 zo
dňa 03.09.2007 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej. V uvedenej exekučnej veci súd
prvého stupňa uznesením, č.k. 16Er/2840/2007-35 zo dňa 10.08.2011 exekúciu zastavil podľa § 57 ods.

2 Exekučného poriadku s poukazom na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Toto
uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 4CoE/524/2011-45 zo
dňa 02.07.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2012.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konaniezastaví.Akvecnespadádoprávomocisúdov,aleboakmápredchádzaťinékonanie,súdpostúpivec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné
rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas
konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky
konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,

ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p.
v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na

exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa
o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného
zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením, č.k. 16Er/2840/2007-35

zo dňa 10.08.2011, ktorým súd exekúciu zastavil a toto uznesenie v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4CoE/524/2011-45 zo dňa 02.07.2012
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2012. Nakoľko uvedeným uznesením bolo právoplatne rozhodnuté
o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom
skutkové okolnosti, vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu, zostali nezmenené,

ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa, č.k.
16Er/2840/2007-35 zo dňa 10.08.2011 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu, č.k.
4CoE/524/2011-45 zo dňa 02.07.2012 založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je

potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne.Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .