Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, July 20, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706208536
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8706208536.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnených: 1. O. J., nar. X.X.XXXX, 2. U. J., nar. XX.X.XXXX,
obe bytom u matky M.. D. J., bytom D. XXXX/XX, E. proti povinnému: I. J., bytom Z. XXX/X, J., o
vymoženie bežného výživného s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad
zo dňa 19.3.2015 č. k. 13 Er 416/2006-329 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie a z a s t a v u j e exekúciu.

N e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

Uviedol,žeexekučnékonaniezačalonazákladenávrhuoprávnenýchzodňa25.8.2006asúdpoverením
zo dňa 12.9.2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka. Dňa 26.8.2014
podal povinný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že do roku 2009 uhradil celý dlh na výživnom, a

bežné výživné platí pravidelne mesačne vopred, o čom predkladá poštové poukážky, pričom zriadené
exekučné záložné právo na jeho nehnuteľnosť považuje za protizákonné a žiada o jeho zrušenie, lebo
rodinný dom chátra, nemôže s ním disponovať, čím stráca hodnotu. Navyše vyjadril v návrhu ochotu
zložiť celú sumu výživného do 25. roku veku oboch detí.

Súdny exekútor sa vyjadril súdu v tom zmysle, že povinný platí pravidelne bežné výživné, doložil platby

za august až december 2014, dodal, že príjem povinného mu nie je známy, nakoľko často strieda
zamestnanie, trovy exekúcie sú uhradené celkom.

Z vyjadrenia zákonnej zástupkyne detí mal zistené, že s návrhom povinného nesúhlasí, že obe dcéry
študujú na vysokej škole (1. a 3. ročník), povinný v minulosti v rokoch 2005 až 2012 neplatil výživné
pravidelne,pravidelnezačalmesačnevopreduhrádzaťažpoobdržaníuzneseniasúduzodňa23.8.2012

a potvrdzujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove, dokonca sa v minulosti úmyselne vyhýbal
plneniu svojej zákonnej povinnosti, súdom bol 2krát odsúdený trestným rozkazom s podmienečným
odkladom trestu. Povinný o deti nejaví záujem, materiálne ich nepodporuje, pravidelné splácanie úhrad
výživného považuje za účelové so zámerom predaja nehnuteľnosti a pri zastavení exekúcie by prestal
uhrádzať bežné výživné, vyhýbal by sa tomu, keďže ani v súčasnej dobe nemá dlhodobejší pracovný
pomer.Súd mal ďalej z dokazovania zistené, že predchádzajúce návrhy povinného na zastavenie exekúcie boli
zamietnutévroku2009,vroku2011,2012,2013(ostatnýmuznesenímKrajskéhosúduvPrešovezodňa
28.11.2013 č. k. 1CoE/173/2013-289) Teraz prejednávaný návrh podal povinný dňa 26.8.2014. Ďalej súd

konštatoval platenie určených súm bežného výživného povinným od júla 2012 až doposiaľ, do januára
2015. Popri tom mal súd zistené, že povinný mal uzavretú pracovnú zmluvu dňa 19.9.2014 s STD a.s. a
zamestnanie ukončil 26.9.2014 v skúšobnej dobe, od 29.9.2014 je práceneschopný a boli mu vyplatené
nemocenské dávky, predložil o tom potvrdenie od lekára, v období do 29.9.2014 bol nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa potvrdenia ÚPSVaR Poprad zo dňa 17.7.2014

je povinný osobou v hmotnej núdzi s dávkou 117,40 eur mesačne, táto mu bola znížená na 77,10 eur
kvôli vyplateniu príjmu z pracovnej činnosti a následne odňatá z dôvodu vyplatených nemocenských
dávok. V roku 2014 (za apríl a máj) poberal ešte mzdu z firmy Danč consulting s.r.o. Plzeň. Súd mal tiež
zistené pracovné pomery povinného od 5.11.2011 do 30.11.2011 u Ing. Jána Kováča a od 01.05.2012
do 30.11.2012 u Obci Štrba.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval s poukazom na § 80 Exekučného poriadku,
že od rozhodovania o ostatnom návrhu povinného na zastavenie exekúcie nedošlo k žiadnej zmene
pomerov u povinného v prospech zastavenia exekúcie. Súd zohľadnil postoj povinného k plneniu
vyživovacej povinnosti v minulosti, krátkodobosť pracovných pomerov, stanovisko súdneho exekútora
a oprávnených, skutočnosť, že súdnemu exekútorovi nie je známy príjem povinného a jeho jediným

postihnuteľným majetkom je rodinný dom blokovaný exekučným záložným právom. Konštatoval, že
obe dcéry študujú na vysokej škole, teda nie sú schopné samostatne sa živiť, nezabezpečenie plnenia
výživného by ohrozilo nie len ich výživu ale aj štúdium. Povinný začal pravidelne splácať výživné
až po rozhodnutí súdu zo dňa 23.8.2012 o jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Zistené skutočnosti
bránia súdu urobiť záver, že povinný má postačujúci príjem a bude v budúcnosti riadne platiť výživné.

Nepravidelnosť v platení v rokoch 2005 až 2012 a viacnásobné trestné stíhanie v spojení s aktuálnou
práceneschopnosťou a jediným príjmom vo forme nemocenských dávok nepreukazujú opodstatnenosť
záveru o dobrovoľnom plnení v budúcnosti a možnosti postupovať podľa § 80 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. V dôvodoch svojho

odvolania uviedol, že exekúciu považuje za nedôvodnú a nezákonnú, lebo voči oprávneným nemá
žiadny dlh, keďže dlžné výživné uhradil ešte v roku 2009 a bežné výživné uhrádza pravidelne. Predložil
súčasne aj doklady - poštové poukážky o zaplatení výživného za mesiace január, február a marec
2015 vo výške 250 eur. Nesúhlasí s pokračujúcim blokovaním jeho rodinného domu v Štrbe súdnym
exekútorom, keďže jeho cena je vo výraznom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky, pritom na

výživnom už nie je žiadny dlh. Touto blokáciou podľa povinného dochádza k porušovaniu jeho práva ako
vlastníka, dom chátra, vyžaduje údržbu a opravu, avšak záložné právo na ňom viaznuce mu bráni ním
disponovať, zobrať si úver. Dohoda, ktorú navrhol súdnemu exekútorovi, spočívajúca v zaplatení celej
sumy výživného do 25. roku detí na ich účet, nebola dojednaná pre nesúhlas zákonnej zástupkyne detí.
Navrhol preskúmať predmetnú exekúciu a zastaviť ju.

Oprávnení sa k odvolaniu vyjadrili v tom zmysle, že povinný má naďalej povinnosť platiť bežné výživné.
Oprávnená v 1. rade je študentkou tretieho ročníka Žilinskej univerzity a oprávnená v 2.rade študentkou
1. Ročníka na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Nie je možné ustáliť dobu trvania vyživovacej
povinnosti ani určiť moment jej zániku. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Ďalej poukázali na to, že povinný v minulosti
neuhrádzal bežné výživné pravidelne v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad 14P/397/2009-90 zo
dňa 30.08.2010. Výživné neuhrádzal pravidelne už v roku 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011
a 2012. Spomenuli jeho trestnú činnosť spočívajúcu v úmyselnom vyhýbaní sa zákonnej povinnosti,
pričom bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T 41/05 a 6T 13/06. Počas

výkonu exekúcie bola komunikácia súdneho exekútora s povinným veľmi ťažká, nepreberal zásielky. O
dcéry ani v súčasnosti nejaví žiadny záujem. Záverom vyjadrili názor, že terajšie pravidelné uhrádzanie
výživného zo strany povinného je účelové s cieľom predať nehnuteľnosť a ak by bol exekučný príkaz na
povinného zrušený, je veľká pravdepodobnosť, že prestane uhrádzať bežné výživné.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a zistil, že odvolanie povinného je dôvodné.Vo veci bol súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav, avšak zo zistených
skutočností nebol podľa názoru odvolacieho súdu vyvodený správny právny záver.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§
57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude

výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Toto ustanovenie ako podmienku pre fakultatívne zastavenie exekúcie súdom vyžaduje nie len to, že
sa vykonávajú zrážky už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude plniť výživné
ďalej dobrovoľne, ale predovšetkým to (keďže vec je v štádiu výkonu exekúcie), že exekúcia sa vedie
zrážkami zo mzdy, s dôrazom na to, že zrážky sa vykonávajú.

Prejavom vedenia exekúcie je totiž vykonávanie zrážok z nejakého príjmu povinného, teda to, že súdny
exekútor vykonáva úkony smerujúce k zabezpečeniu vymoženia pohľadávky oprávneného.

Vposudzovanejvecijezistenýskutkovýstavtaký,žepočnúcmesiacomjúl2012povinnýdobrovoľneplní

úhradu určeného výživného, tak to vo svojom rozhodnutí konštatuje súd prvého stupňa, a potvrdenky
- poštové poukážky o zaplatení výživného povinným v určenej výške k rukám zákonnej zástupkyne
oprávnených to potvrdzujú.

Evidentne tak úspešnosť zaplatenia súm bežného výživného v tejto exekúcii v období od júla roku 2012

nemožno pripísať súdnemu exekútorovi, ktorý sám uviedol, že mu nie je známy príjem povinného. Teda
v prípade týchto platieb nešlo o vymožené sumy zrážkami z príjmu, ale o dobrovoľné platby povinného.
Zjavne tak vykonávanie zrážok v rámci vedenia exekúcie nie je tým nástrojom, ktorý zabezpečuje
oprávneným platby bežného výživného zo strany povinného.

Odvolací súd zdôrazňuje, že základný zmysel vedenia exekúcie vyjadruje § 38 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

V tejto veci odvolací súd nijako nespochybňuje opodstatnenosť začatia exekúcie, ani jej ďalší priebeh,

pretože bolo zistené, že povinný svoju povinnosť určenú právoplatným rozsudkom nesplnil, a po istý
čas dobrovoľne neplnil.

Musel však zohľadniť súdom prvého stupňa náležite zistený skutkový stav, že počnúc júlom 2012
povinný dokonca dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť, čím súd prvého stupňa v podstate zistil, že

zrážky sa od tohto momentu už ani nevykonávajú, čo je ako podmienka pre zastavenie exekúcie v §
80 Exekučného poriadku ustanovené. Ak je teda v zmysle tohto ustanovenia opodstatnené uvažovať
o zastavení exekúcie už pri zabezpečenom a pretrvávajúcom vykonávaní zrážok činnosťou súdneho
exekútora (teda v zásade pri stave pasivity povinného), omnoho viac je opodstatnené o tom uvažovať
pri aktívnom dobrovoľnom plnení výživného povinným. A ak toto ustanovenie zveruje súdu zvažovanie

pravdepodobnosti dobrovoľného plnenia výživného až v budúcnosti, o to viacej musí súd zohľadniť
dobrovoľné plnenie výživného už v minulosti, v tejto veci v období viac ako dvoch rokov.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nezdieľa ani názor, že otázka budúceho nakladania s
nehnuteľnosťou vo vlastníctve povinného môže byť dôvodom, pre ktorý súd exekúciu nezastaví s

poukázaním na účelovosť podávania návrhov na zastavenie exekúcie.

Udržiavanie neefektívneho, neúčinného, prakticky neprínosného priebehu exekučného konania ako
nejakej paralelnej hrozby použitia vykonávania zrážok (keďže povinný plní dobrovoľne) v prípade
neplnenia výživného so zohľadnením, že v takejto neefektívnej exekúcii môžu vznikať zbytočné trovy

súdnemu exekútorovi a tieto zaťažovať povinného, odvolací súd považuje za odporujúce podstate
exekučného konania, podstate ochrany vlastníckeho práva, odporujúce zistenému skutkovému stavu
veci.Na základe správne zisteného skutkového stavu postupom vyplývajúcim z ust. § 220 O.s.p. odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil, návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu
zastavil.

Poznamenáva ešte, že rovnako ako doterajšie poučenia v rozhodnutiach súdov oboznamovali
povinného s možnosťou viacnásobného žiadania zastavenia exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku,
oprávnení týmto rozhodnutím nijako neprichádzajú o možnosť v prípade porušenia povinnosti povinným,
teda v stave dobrovoľného neplnenia, podať návrh na vykonanie exekúcie pre ďalšie obdobie. Rovnako

tak neplnenie vyživovacej povinnosti v istých prípadoch predstavuje pre povinného naďalej hrozbu
trestného stíhania.

O trovách exekúcie rozhodol odvolací súd tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal vzhľadom
na ich uhradenie povinným v celom rozsahu, ako to vyplýva zo správy súdneho exekútora zo dňa
29.1.2015 (č. l. 323).

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., pretože úspešný povinný si trovy konania neuplatnil a oprávnení neboli v odvolacom konaní
úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.