Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010751
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114010751.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému X. I., nar. X.X.XXXX v X.,
pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2 písm.c), ods.3 písm.a) Tr.zák. s poukazom
na ustanovenie § 139 ods.1 písm.e) Tr.zák., o odvolaniach prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne
a obžalovaného X. I. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.5.2015, sp. zn. 8Tk/1/2014, na

verejnom zasadnutí konanom dňa 7. júla 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaného X. I. a prokurátora krajskej prokuratúry z a m i e t a
j ú , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8Tk/1/2014 zo dňa 15.5.2015 bol obžalovaný X. I. uznaný
vinným zo zločinu opilstva podľa § 363 ods.1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 21.11.2013 asi

o 22.15 hod. vošiel pod vplyvom alkoholických nápojov po návrate z krčmy do drevenice č. XXX v obci B.
A., kde býval a v izbe na gauči našiel sedieť O.. L. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom B. A. č.
XX, ktorý bol u neho na návšteve už od popoludňajších hodín, pričom spoločne konzumovali alkoholické
nápoje a keď si obžalovaný X. I. všimol, že steny na izbe a kuchyni sú postriekané muštom, začal O.. L.
F. vyčítať, že mu doma urobil neporiadok, v kuchyni medzi nimi došlo k hádke a vzájomnému fyzickému
konfliktu, pri ktorom obžalovaný X. I. pravdepodobne drevenou palicou o dĺžke cca 81,5 cm viackrát

udrel O.. L. F. do oblasti hlavy a trupu a tiež ho presne nestotožneným jednobritým kuchynským nožom
o dĺžke čepele cca 10 - 12 cm a šírke čepele cca 2,5 cm bodol najmenej sedemkrát do krku a hrudníka,
následkom čoho O.. L. F. utrpel dve plytké rezné poranenia na koži krku vpravo pod sánkou, jeden plytký
škrabanec kože krku vpravo, dve bodné poranenia dolnej časti krku, bodné poranenie dolnej časti krku v
oblasti jugulárnej jamky, jeden nábod kože hrudníka vpravo a viacnásobné bodné poranenia hrudníka s
trojnásobným priebodom horného laloka pravých pľúc, bodnorezné poškodenia magistrálnych ciev pre

horný lalok pravých pľúc a poškodenie pľúcnice s následným vykrvácaním navonok a do pohrudničnej
dutiny vpravo, ktoré zapríčinili traumaticko-hemoragický šok, ktorý bol bezprostrednou príčinou smrti O..
L. F., pričom O.. L. F. pri útoku utrpel i ďalšie zranenia, ktoré však v krátkodobom časovom horizonte
nemohli spôsobiť jeho smrť, obžalovaný X. I. následne vyzliekol O.. L. F. do naha, všetko jeho oblečenie
spálil v kuchyni v šporáku na tuhé palivo a jeho nahé telo odtiahol ku hnojisku nachádzajúcemu sa
neďaleko drevenice, kam telo vyložil za pomoci dreveného konára a v kuchyni handrou a čistou vodou

poumýval podlahu od krvi a nôž, ktorým spôsobil O.. L. F. smrteľné zranenia zahodil na doposiaľ
nezistené miesto, pričom obžalovaný X. I. z dôvodu ovplyvnenia alkoholickými nápojmi nemohol z
medicínskeho hľadiska v čase spáchania tohto činu rozpoznať jeho protiprávnosť a ovládať svoje
konanie, a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol za taký čin odsúdený, a to rozsudkom Krajského súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 1T/33/90 zo dňa 18.11.1992, právoplatným a vykonateľným u obžalovaného
X. I. dňa 5.1.1993, ktorým bol uznaný vinným za spáchanie okrem iného trestného činu vraždy podľa

§ 219 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona č.
140/1961 Zb.Za to bol odsúdený podľa § 363 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 8
Trestnéhozákonasprihliadnutímk§37písmenom)Trestnéhozákonaktrestuodňatiaslobodyvtrvaní8

(osem)rokov,navýkonktoréhobolpodľa§48odsek2písmenoa)Trestnéhozákonazaradenýdoústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona okresný
súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to: 1ks drevený konár o dĺžke 0,80 metra a priemere
4 cm a 1 ks drevenej palice čiastočne okresanej z kôry, celkovej dĺžky 81,5 cm a priemere cca 4,7 cm.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona mu tiež uložil ochranné protialkoholické

liečenie ústavnou formou. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku v spojení s § 261 odsek 2 veta druhá
Trestného poriadku obžalovaného zaviazal uhradiť poškodenému A.. O. F., nar. XX.XX.XXXX v B. A.,
trvale bytom B. A. č. XX, škodu vo výške 728,46 Eur.

Proti citovanému rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor v neprospech
obžalovaného, ale i obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajkyne a tiež sám.

Obžalovaný napadol všetky výroky napadnutého rozsudku, pričom v dôvodoch odvolania
prostredníctvom obhajkyne, ale i svojho namietal, že sa zásadne nestotožňuje so závermi súdu prvého
stupňa, rozsudok považuje za nezákonný a za zaujatý proti jeho osobe. Trvá na tom, že on poškodeného
nenapadol, ale bola to tretia neznáma osoba, ktorá vinou polície nebola stotožnená. Popiera, že s

poškodeným mal v kritický večer konflikt, pričom k priznaniu a výpovedi bol donútený políciou pri
úkonoch, ktoré nepovažuje za relevantné a dôveryhodné, bol pod vplyvom alkoholu a svoje vyjadrenia
k skutku prispôsoboval želaniu vyšetrovateľa, tak ako to tento chcel. Skutok nespáchal, v čase kedy
sa mal stať, bol v dedine v krčme, pričom polícia vzhľadom k tomu, že sa po fyzickom útoku k
nemu priznal, už nehľadala skutočného vinníka, ktorý spôsobil poškodenému smrteľné zranenia. Počas

prípravného konania žiadal rekonštrukciu prípadu, avšak táto mu nebola umožnená. Poškodeného
nemal dôvod fyzicky napadnúť, i keď mu nadával pre obliatu stenu. Nikto sa doposiaľ nezaoberal
fyzickými útokmi na jeho osobu po zadržaní, naviac mu bolo zo strany polície odmietnuté predvolanie
obhajcu JUDr. Martausa. Trvá na tom, že bolo porušené jeho právo na obhajobu a k priznaniu bol
nútený vyšetrovateľom. Preto žiadal, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. a/,b/,c/,d/ Tr.por. zrušil

napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol, resp. aby po zrušení rozsudku rozhodol sám tak, že ho oslobodí spod obžaloby.

Odvolaciemu súdu boli tiež okresným súdom postúpené podania obžalovaného adresované jednak
Generálnej prokuratúre SR, ako aj okresnému súdu, vyhodnotené ako súčasť jeho obhajoby. Z obsahu

týchto podaní, i keď sú v časti ťažšie zrozumiteľné vyplýva, že obžalovaný sa cíti nevinný a opakovane
obsiahlo namieta skutočnosti uvádzané v odvolaní prostredníctvom obhajkyne.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa
je nutné konštatovať, že tak v prípravnom konaní, ako aj v súdnom konaní bolo bez najmenších

pochybností preukázané, že obžalovaný X. I. dňa 21.11.2013 asi o 22.15 hod. vošiel po návrate z krčmy
do drevenice č. XXX v obci B. A., kde býval a v izbe na gauči našiel sedieť O.. L. F., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy trvale bytom B. A. č. XX, ktorý bol u neho na návšteve už od popoludňajších hodín, pričom
spoločne konzumovali alkoholické nápoje a keď si obvinený X. I. všimol, že steny na izbe a kuchyni sú
postriekané muštom, začal O.. L. F. vyčítať, že mu doma urobil neporiadok, v kuchyni medzi nimi došlo

k hádke a vzájomnému fyzickému konfliktu, pri ktorom obvinený X. I. pravdepodobne drevenou palicou
o dĺžke cca 81,5 cm viackrát udrel O.. L. F. do oblasti hlavy a trupu a tiež ho presne nestotožneným
jednobritým kuchynským nožom o dĺžke čepele cca 10 - 12 cm a šírke čepele cca 2,5 cm bodol najmenej
sedemkrát do krku a hrudníka, následkom čoho O.. L. F. zomrel.

Obranu obžalovaného X. I., ktorú produkoval tak v prípravnom konaní, ako aj v priebehu súdneho
konania, prokurátor považuje za nelogickú, účelovú a vyvrátenú vykonanými dôkazmi. Poukázal na
výpovede samotného obžalovaného vykonané v prípravnom konaní bezprostredne po spáchaní skutku,
teda dňa 22.11.2013 a dňa 23.11.2013, v ktorých obžalovaný vypovedal len o verbálnom a menšom
fyzickom konflikte, ktorý predchádzal usmrteniu Dr. L. F.. O účelovosti tvrdenia obžalovaného, že to mal

byť bol práve obžalovaný, kto bol napadnutý nožom svedčí aj to, že takto vypovedal až s odstupom 4
mesiacov od svojich prvotných výpovedí, zjavne s úmyslom ospravedlniť svoj skutok, čo preukazuje aj
jeho písomné podanie zo dňa 22.4.2014, adresované Generálnej prokuratúre SR, v ktorom obžalovaný
v podstate konštatoval, že nebohému len stočil ruku a tento sa dobodal sám. Tvrdenia, že v časespáchania skutku na mieste činu ani nebol, obžalovaný začal uvádzať až v priebehu súdneho konania.
Ďalšie tvrdenia obžalovaného, že bol na neho príslušníkmi polície vyvíjaný nátlak k priznaniu, možno
vylúčiť a to s poukazom na výpovede svedkov - vyšetrovateľov A. a J., ako aj vzhľadom na to, že dňa

23.11.2013 vypovedal obžalovaný v prítomnosti svojej obhajkyne, bez akéhokoľvek nátlaku.

Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný X. I. sa dňa
21.11.2013 asi o 22.15 hod. dopustil skutku, ktorý má znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa
§ 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukázaním na § 139

odsek 1 písmeno e) Trestného zákona.

Prokurátor však uviedol, že sa nemožno stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že s poukazom na
závery znaleckého posudku znalkýň z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, je potrebné
konanie obžalovaného právne kvalifikovať ako zločin opilstva podľa § 363 odsek 1 Trestného zákona.

Poukázal predovšetkým na spôsob akým znalkyne MUDr. Šupolová a MUDr. Rosivalová dospeli
k záveru, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli v čase spáchania skutku z
medicínskeho hľadiska vymiznuté v plnej miere.

ZnalkyneMUDr.MonikaRosivalováaMUDr.StanislavaŠupolovápritomspracovalivprípravnomkonaní

znalecký posudok o duševnom stave X. I., v ktorom konštatovali, že X. I. v dobe spáchania trestného
činu, ako aj v súčasnosti trpí duševnou chorobou a to syndrómom závislosti od alkoholu. Menovaný sa
nachádza v treťom kruciálnom až štvrtom - terminálnom štádiu alkoholizmu podľa Jellineka. V dôsledku
požitia alkoholických nápojov v období spáchania trestného činu došlo u posudzovaného k odbrzdeniu
racionálnych brzdných mechanizmov osobnosti a tým k nepremyslenému, neuváženému, impulzívnemu

a agresívnemu správaniu s nedostatočným domyslením dôsledkov takéhoto konania. V čase spáchania
posudzovaného skutku boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obvineného znížené v podstatnej
(forenzne významnej) miere. Záver týkajúci sa ovládacích a rozpoznávacích schopností obžalovaného
X. I., ktorý v konečnom dôsledku viedol k zmene právnej kvalifikácie posudzovaného skutku na zločin
opilstva podľa § 363 odsek 1 Trestného poriadku, znalkyne zmenili až na hlavnom pojednávaní, po

tom, ako sa oboznámili so závermi posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne
lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) MUDr. Andreja Hajtmana, PhD. Ten spracoval
dňa 10.1.2015 znalecký posudok, na základe ktorého stanovil orientačnú hodnotu alkoholu v krvi X. I.,
akú mohol približne mať v čase spáchania skutku na 3,37 g/kg (promile). Znalec vo svojom posudku
zároveň poukázal na skutočnosť, že nemohol realizovať ani jednoduchý, ani zložitý spätný prepočet

hladiny alkoholu v krvi, nakoľko obžalovaný jednak požil alkohol aj po skutku a zároveň je známy len
druh alkoholu (vodka, víno), avšak nie sú známe ani časové súvislosti, ani množstvo skonzumovaného
alkoholu. Na základe uvedených skutočností znalec pristúpil k bilančnému prepočtu, ktorý označil sám
za orientačný, nakoľko výpoveď obžalovaného, z ktorej pri výpočte čerpal, je nepresná. Pri bilančnom
prepočte znalec vychádzal z vlastných predpokladov, ktoré však nie je možné žiadnym spôsobom

verifikovať (znalec napr. na strane 7 posudku konštatoval, že obžalovaný mal skonzumovať karpatské
brandy (40 obj %) v bližšie neurčenom množstve a toto množstvo samotný znalec určil na základe
vlastnej úvahy ako „jedno poldeci“).

V súvislosti s tým prokurátor uviedol, že objektívne nie je možné stanoviť ani orientačné množstvo

a ani druh alkoholu, ktorý obžalovaný vypil, rovnako ani čas, kedy sa tak malo udiať. Znalec pri
svojich výpočtoch vychádzal z informácií, ktoré poskytol vo svojich výpovediach obžalovaný. Prokurátor
poukázal na skutočnosť, že obžalovaný mal, vzhľadom k stavu, v akom sa nachádzal, po skutku zrejme
výpadky pamäte, nakoľko vo svojich výpovediach v procesnom postavení zadržaného a rovnako tak aj
obvineného, popísal udalosti po umytí miesta činu tak, že handru s kýblom vyložil na dvor a nôž, ktorým

pichol poškodeného zahodil ku drevu. Dal si znova vodky (resp. víno) a išiel spať. Z výpovede svedka
J. T. (č.l. 123 vyšetrovacieho spisu) však vyplýva, že obžalovaný bol dňa 21.11.2013 o 23:30 hod. u
neho doma, búchal na dvere jeho bytovky a svedok mu vynadal, lebo mu zobudil dieťa. Obžalovaný
však v žiadnej zo svojich výpovedí neuvádzal, že by dňa 21.11.2013 po skutku ešte kamkoľvek išiel, na
základe čoho sa možno domnievať, že udalosti po tom, ako si po skutku a umytí miesta činu išiel ľahnúť

si nepamätá, až do nasledujúceho rána. Na základe uvedeného nie je možné vylúčiť, že v čase, ktorý
si obžalovaný nepamätá, nepožíval opätovne alkohol, ako tak robil v priebehu celého dňa 21.11.2013
a rovnako bezprostredne po skutku.Vzhľadom k nesprávnosti základných údajov a skutočnosti, že časové údaje, množstvo a druh alkoholu,
ktorý obžalovaný požil nie sú známe, možno hodnotiť posudok MUDr. Hajtmana, PhD. ako nepresný,
vysoko orientačný a neobjektívny.

Na základe tohto posudku MUDr. Hajtmana, PhD., potom zmenili svoj predchádzajúci záver aj znalkyne
MUDr. Monika Rosivalová a MUDr. Stanislava Šupolová v tom smere, že ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti obžalovaného boli v čase spáchania skutku z medicínskeho hľadiska vymiznuté v plnej
miere, pričom vychádzali výlučne z číselnej hodnoty, ako ju stanovil znalec toxikológ. Uvedený záver

je však v rozpore so znaleckými posudkami, ktoré spracovávali znalci z odboru psychiatrie v iných
trestných veciach, kde u páchateľov trestných činov bola zistená vyššia hladina alkoholu v krvi a pritom
znalci dospeli k záveru, že v čase spáchania skutku páchatelia dokázali rozpoznať nebezpečnosť svojho
konaniaaovládaťsvojekonaniepriforenznenevýznamnejmierezníženianiektorejzozložiekvdôsledku
jednoduchej alkoholovej ebriety. Preto pri konštatovaní týkajúcom sa ovládacích a rozpoznávacích
schopností nie je možné vychádzať výlučne z číselnej hodnoty, ako ju stanovil znalec toxikológ, ale

je potrebné venovať pozornosť aj osobe obžalovaného a rovnako tak analýze skutku a správania
obžalovaného pred, počas a po skutku. Napriek tomu, že obžalovaný ako bolo zistené, trpí duševnou
chorobou a to syndrómom závislosti od alkoholu, nachádza sa v treťom kruciálnom až štvrtom -
terminálnom štádiu alkoholizmu podľa Jellineka a prvé skúsenosti s alkoholom má už od 11 rokov,
zintenzívnenie pitia priznal 5-6 rokov dozadu a pred skutkom bol celý týždeň opitý a pil každý deň,

možno hodnotiť jeho správanie aj v deň spáchania skutku vo večerných hodinách ako racionálne a
logické. Na základe vyššie uvedených skutočností možno hodnotiť závery znalkýň MUDr. Rosivalovej a
MUDr. Šupolovej, týkajúce sa ovládacích a rozpoznávacích schopností obžalovaného v čase spáchania
skutku ako nesprávne, čo Okresný súd Trenčín pri svojom rozhodovaní nedostatočne vyhodnotil, pritom
mal v zmysle § 145 Trestného poriadku v súlade s návrhom prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín,

na základe pochybností o správnosti znaleckého posudku pribrať do konania iných znalcov, čo však
nevykonal a nesprávne konštatoval, že zmenený záver znalkýň ohľadom ovládacích a rozpoznávacích
schopností obžalovaného nie je v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno súhlasiť so záverom prvostupňového súdu o

nepríčetnosti obžalovaného, ktorý sa mal do uvedeného stavu úmyselne priviesť požitím návykovej látky
a z tohto dôvodu skutok obžalovaného právne kvalifikovať ako zločin opilstva podľa § 363 odsek 1
Trestného poriadku.

Preto prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno a), b), c) Trestného poriadku

zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril aj prokurátor, ktorý uviedol, že skutočnosti uvedené
obžalovaným v odvolaní považuje za zavádzajúce a nepravdivé a nemožno sa s nimi stotožniť. Vo

vzťahu k skutkovému stavu, ktorý obhajoba napáda svojím odvolaním, poukázal predovšetkým na
výpovede obžalovaného X. I. z prípravného konania, realizované bezprostredne po spáchaní skutku,
teda dňa 22.11.2013 a 23.11.2013, kedy obžalovaný bez nátlaku a akéhokoľvek donútenia, v triezvom
stave, čo dokazujú zápisy o dychovej skúške (č.l. 24-28 vyšetrovacieho spisu), v druhom prípade aj
za prítomnosti svojej obhajkyne vypovedal o tom, kedy, kde a akým spôsobom poškodeného O.. L. F.

usmrtil. O tom, že mal byť obžalovaný poškodeným napadnutý nožom, tento vypovedal až s odstupom
4 mesiacov od svojich prvotných výpovedí, zjavne s úmyslom ospravedlniť svoj skutok, čo preukazuje aj
jeho písomné podanie zo dňa 22.04.2014, adresované Generálnej prokuratúre SR, v ktorom obžalovaný
v podstate konštatoval, že nebohému len stočil ruku a tento sa dobodal sám. Tvrdenia, že v čase
spáchania skutku na mieste činu ani nebol, obžalovaný začal uvádzať až v priebehu súdneho konania.

V prípravnom konaní bolo zabezpečených 5 znaleckých posudkov vypracovaných kriminalistickým
expertíznym ústavom PZ, pričom ani z jedného posudku nevyplynula možnosť, že by v čase skutku bola
namiestečinuprítomnáináosobaakoobžalovanýanebohýL.F..Namiestečinubolizaistenébiologické
a vecného stopy, ktoré boli vyhodnotené znaleckými posudkami Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ z odboru kriminalistika, odvetvia mechanoskopia, daktyloskopia, trasológia, chémia a biológia. Zo

znaleckého posudku z odvetvia biológia vyplýva, že na stope č. 1D-2 (spodné prádlo vydané obvineným
I.) bol zistený biologický materiál a izolovaná DNA. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil
zistený z biologického materiálu zaisteného zo stopy č. 1D-2 je kombináciou DNA profilu porovnávacej
vzorky krvi zaistenej pri pitve O.. L. F. a porovnávacej vzorky bukálneho výteru X. I.. Uvedený dôkazvyvracia tvrdenia obžalovaného, že na mieste činu nebol. Čo sa týka námietok vznesených obhajobou
ohľadne konania, ktoré predchádzalo priznaniu obžalovaného X. I. v prípravnom konaní, predovšetkým
údajnéhodonúteniakjehopriznaniuafyzickýmútokomnajehoosobu,prokurátorpoukázalnavýpovede

svedkov U.. O. A. a U.. A. J., vyšetrovateľov PZ vykonávajúcich výsluchy obvineného v prípravnom
konaní, z ktorých vyplynulo, že tieto boli vykonané zákonným spôsobom. Napokon podanie obvineného
X.I.zodňa23.01.2014,doručenéKrajskejprokuratúreTrenčíndňa28.01.2014bolobezodkladnevčasti,
v ktorej obvinený uvádzal, že ho dňa 22.11.2013 počas výsluchu na OR PZ Považská Bystrica príslušníci
Policajného zboru SR fyzicky napádali, odstúpené Inšpekcii Ministerstva vnútra SR, pričom uznesenie

vyšetrovateľa PZ ČVS: SKIS-37/OISS-V-2014 podľa § 197 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku je
súčasťou vyšetrovacieho spisu (č.l. 79-81). V priebehu prípravného konania nebolo porušené ani právo
obžalovaného X. I. na obhajobu. Súčasťou spisového materiálu (č.l. 47,48 vyšetrovacieho spisu) sú
obžalovaným vlastnoručne podpísané vyhlásenia o tom, že ako zadržaný, resp. obvinený si obhajcu
nevolí. Na základe uvedených vyhlásení bola z dôvodu povinnej obhajoby sudkyňou pre prípravné
konanie Okresného súdu Trenčín opatrením sp.zn. 0Tp/898/2013 zo dňa 23.11.2013 obvinenému

ustanovená obhajkyňa JUDr. Zuzana Tomášová, ktorá sa následne zúčastňovala vyšetrovacích úkonov,
vrátane výsluchu X. I. v procesnom postavení obvineného dňa 23.11.2013. S poukazom na uvedené
považuje prokurátor odvolanie obžalovaného X. I. za nedôvodné a navrhol, aby Krajský súd Trenčín
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že s poukazom na
písomnédôvodyodvolanianavrhujepodľa§321ods.1písm.a/,b/,c/Tr.por.zrušiťnapadnutýrozsudokv
celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol,
pričom odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné.

Obhajkyňa navrhla zamietnuť odvolanie prokurátora, pretože tento svojim návrhom len obhajuje svoj
názor k znaleckému dokazovaniu. Súd má vychádzať z dôkazov založených v trestnom spise, pričom ani
ďalším prípadným doplnením dokazovania sa nič nové nedá zistiť s poukazom na to, že už v prípravnom
konaní orgány činné v trestnom konaní nedôsledne zisťovali hladinu alkoholu u obžalovaného po
spáchaní činu. Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, najmä znalkýň z odboru psychiatrie,

ktoré doplnili svoj znalecký posudok po vypracovaní znaleckého posudku MUDr. Hajtmana, je zrejmé, že
u obžalovaného v čase činu absentovala tak rozpoznávacia, ako aj ovládacia zložka, pričom takýto záver
znalkyne riadne odôvodnili. Vzhľadom k tomu, že je viazaná v návrhu klientom, navrhla, aby odvolací
súd po preskúmaní napadnutého rozsudku rozhodol vo veci spravodlivo.

Obžalovaný uviedol, že predmetný skutok nespáchal, keď prišiel domov, našiel nebohého F. na hnoji.
Keď sa začala vec šetriť, vyšetrovatelia si robili svoje vyšetrovanie tak, ako to potrebovali a chceli. Žiadal,
aby bol oslobodený spod obžaloby.

Na podklade takto riadne a včas podaných odvolaní osobami na to oprávnenými krajský súd v zmysle

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr.por., a zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaných odvolaní napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.,
pričom zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine v záujme zistenia skutkového stavu
veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam
i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne

v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací
súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo
vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného.

V prvom rade je však nutné uviesť, že vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcich sa
jeho tvrdení, že boli pri prvotných výpovediach porušené jeho práva na obhajobu, resp., že bol na neho
vyvíjaný psychický a fyzický nátlak zo strany vyšetrujúcich orgánov prípravného konania a pri výpovedi
ho nútili k tomu, aby vypovedal tak ako oni chceli a teda musel vypovedať klamlivo, týmto nie je možnéprisvedčiť. Tak ako už krajský súd uvádzal v prechádzajúcom rozhodnutí vo veci (uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 2To/94/2014 zo dňa 14.10.2014 ), je potrebné poukázať na to, že dňa 22.11.2013
bol X. I. po zadržaní vypočúvaný vyšetrovateľom v postavení podozrivého, kde po poučení v zmysle 34

ods.1, § 122 ods.1 Tr.por. o práve zvoliť si obhajcu a práve odmietnuť vypovedať uviedol, že obhajcu si
nevolí(čovyplývaajzosobitnéhozáznamupodpísanéhoX.I.na.č.l.47spisu)avypovedaťbude,pričom
popísal udalosti zo dňa 21.11.2013 za akých došlo k skutku tvoriaceho predmet vyšetrovania. Dôvody
povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods.1 písm.c/ Tr.por. nastali vznesením obvinenia dňa 23.11.2013
a od tohto momentu mal X. I. ustanovenú obhajkyňu (sám si obhajcu nezvolil) a za jej prítomnosti

aj toho istého dňa vypovedal. V súvislosti s tvrdením obžalovaného, že mal byť fyzickým násilím a
nátlakom zo strany príslušníkov polície nútený k priznaniu, odvolací súd uvádza, že pri jeho výpovediach
dňa 23.11.2013 (po vznesení obvinenia) a dňa 25.11.2013 pred sudkyňou pre prípravné konanie pri
rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby, bola prítomná obhajkyňa (resp. obhajca), pričom obvinený
neuvádzal nič o násilí, resp. nátlaku voči nemu. Pritom pred sudkyňou pre prípravné konanie dňa
25.11.2013 obvinený uviedol: „Ja som bol vo veci vypočúvaný ako osoba obvinená dňa 23.11.2013

o 16:55 hod za prítomnosti mojej obhajkyne JUDr. Tomášovej, kde som popísal spáchanie skutku a
kde som sa doznal k spáchaniu skutku, ktorý je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia. Stalo sa
to, čo sa stalo. Ja zotrvávam na výpovedi, ktorú som urobil pred vyšetrovateľom, nechcem na nej nič
meniť. Zotrvávam na tejto v celom rozsahu. Ja chcem len uviesť, že som sa musel brániť, on chcel na
mňa tiež útočiť nožom a som sa vlastne len bránil..... Svoju výpoveď, ktorú som urobil za prítomnosti

obhajkyne som vnímal pri plnom vedomí, pamätám si na všetko, čo som vypovedal.“ Vzhľadom na
uvedené potom súčasné tvrdenie o fyzickom násilí a nátlaku v prípravnom konaní sa javí ako účelové
aj s poukazom na súdom prvého stupňa vykonané dôkazy v tomto smere na hlavnom pojednávaní, kde
súd prvého stupňa vypočul k spôsobu realizácie výsluchu X. I. v dňoch 22.11.2013 a 23.11.2013 svedkov
A.. O. A. a U.. A. J., príslušníkov polície, z ktorých vyplynulo, že výsluchy boli vykonávané v súlade

so zákonom. Preto výpoveď obžalovaného zo dňa 23.11.2013 správne súd prvého stupňa hodnotil
ako dôkaz získaný zákonným spôsobom. Napokon pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že sa len bránil
útoku poškodeného, odvolací súd konštatuje, že ani v tomto smere nemožno prisvedčiť obžalovanému.
Takéto tvrdenie o obrane je v rozpore so zadováženými dôkazmi, najmä výpoveďou obžalovaného z
prípravnéhokonania,zktorejjezrejmé,žetobolobžalovaný,ktovzalnožíkdorukyapicholnebohéhodo

hrudníka, ale i znaleckým posudkom o zistených zraneniach poškodeného, spôsobe ich vzniku a stavom
intoxikácie poškodeného v čase činu (3,33 promile alkoholu v krvi) tak ako je konštatované podrobne
v znaleckom posudku znalcov z odvetvia súdneho lekárstva, nepomerom ich telesných proporcií, ale i
vek poškodeného a jeho povahu, tak ako na to poukázal súd prvého stupňa, ale aj prokurátor vo svojom
vyjadrení. Správne pritom okresný súd uviedol, že ak by aj bolo pravdivé tvrdenie obžalovaného z

prípravného konania o tom, že poškodený ho najskôr udrel do hrude, bol obžalovaný spôsobilý bez
použitia akejkoľvek zbrane odvrátiť útok nebohého O.. L. F. a zabrániť mu v prípadnom pokračovaní
konfliktu a navyše zo znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva vyplýva, že obžalovaný svoj
útok stupňoval, keď tento začal rezaním, kde bola použitá slabšia intenzita prítlaku nástroja a nasledoval
bodaním, kde už bola použitá veľká intenzita bodania, pričom bodanie prebiehalo zhora nadol - od krku

k hrudníku. S poukazom na uvedené, ako aj ďalšie dôkazy, najmä znalecký posudok z odvetvia biológia,
podľa ktorého na spodnom prádle vydanom obžalovaným bol zistený biologický materiál, pričom z
výsledkov analýzy vyplýva, že DNA profil zistený z biologického materiálu na prádle je kombináciou DNA
profilu porovnávacej vzorky krvi zaistenej pri pitve O.. L. F. a porovnávacej vzorky bukálneho výteru X.
I., potom neskoršia obrana obžalovaného, že na mieste činu nebol, vyznieva nelogicky a nepravdivo.

Napokon pokiaľ sa obžalovaný domáha vykonania rekonštrukcie na preverenie jeho výpovede, je táto
jeho požiadavka nelogická a to s prihliadnutím na súčasné tvrdenie obžalovaného, že na mieste činu
nebol.

Vzhľadom k uvedenému obžalovaným namietané procesné pochybenia a zákonnosť zadovážených

vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, nemajúce
žiadny vplyv na zákonnosť postupu predchádzajúcemu napadnutého rozsudku. Na základe vykonaných
dôkazov,takakoichkonštatovalpodrobnesúdprvéhostupňavnapadnutomrozhodnutíapoichriadnom
vyhodnotení v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por., potom aj podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil,
že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný X. I. dňa 21.11.2013 asi o

22.15 hod. vošiel po návrate z krčmy do drevenice č. XXX v obci B. A., kde býval a v izbe na gauči našiel
sedieť O.. L. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom B. A. č. XX, ktorý bol u neho na návšteve
už od popoludňajších hodín, pričom spoločne konzumovali alkoholické nápoje a keď si obvinený X. I.
všimol, že steny na izbe a kuchyni sú postriekané muštom, začal O.. L. F. vyčítať, že mu doma urobilneporiadok, v kuchyni medzi nimi došlo k hádke a vzájomnému fyzickému konfliktu, pri ktorom obvinený
X. I. pravdepodobne drevenou palicou o dĺžke cca 81,5 cm viackrát udrel O.. L. F. do oblasti hlavy a
trupu a tiež ho presne nestotožneným jednobritým kuchynským nožom o dĺžke čepele cca 10 - 12 cm

a šírke čepele cca 2,5 cm bodol najmenej sedemkrát do krku a hrudníka, následkom čoho O.. L. F.
zomrel. Preto odvolanie obžalovaného voči uvedeným skutkovým zisteniam odvolací súd nepovažuje
za dôvodné, pričom v podstatnej časti sa s nimi zaoberal a riadne vysporiadal už súd prvého stupňa.

Napokon okresný súd s poukazom na doplnené znalecké dokazovanie a zistené nové podstatné

skutočnosti pre rozhodnutie o vine obžalovaného, s prihliadnutím na znalecký posudok z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia) a výpoveď znalca MUDr.
AndrejaHajtmana,PhD.,anáslednezmenenýzáverznalkýňzodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetvie
psychiatria, súd prvého stupňa upravil skutkovú vetu oproti podanej obžalobe o zistenie, že v čase
spáchania skutku obžalovaný z dôvodu ovplyvnenia alkoholickými nápojmi nemohol z medicínskeho
hľadiska v čase spáchania tohto činu rozpoznať jeho protiprávnosť a ovládať svoje konanie, pričom

skutok následne po právnej stránke na rozdiel od obžaloby kvalifikoval ako zločin opilstva podľa §
363 ods.1 Tr.zák.

Odvolací súd zaoberajúc sa starostlivo vyššie uvedeným konštatovaním o nepríčetnosti obžalovaného
v čase činu vzhľadom na dôvody odvolania prokurátora dospel k záveru, že tento záver súdu je správny

a zákonný a má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Ako už uvádzal okresný súd, zo znaleckého posudku znalca MUDr. Andreja Hajtmana, PhD. č.
07/2014 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia), ktorý
na hlavnom pojednávaní predniesol vyplynulo, že bilančným prepočtom stanovil orientačnú hodnotu

koncentrácie alkoholu v krvi obžalovaného v čase činu na 3,37 g/kg (promile). Z posudku vyplýva,
že znalec pritom vychádzal zo skutkových zistení a dôkazov založených v trestnom spise, najmä
výpovede obžalovaného o množstve a čase ním požitých alkoholických nápojov dňa 21.11.2013
pred spáchaním skutku. Je pravda, že obžalovaným udávané množstvá nemusia byť presné, avšak
na základe dokazovania sa možno domnievať, že vypil aj viac, no podstatné je, že z posudku

vyplýva, že znalec bral správne do úvahy minimálne preukázané množstvo skonzumovaného alkoholu
obžalovaným. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažuje námietky prokurátora k uvedenému
posudku, že znalec vychádzal z vlastných predpokladov, ktoré nie je možné nijako verifikovať, nie je
možnéstanoviťdruh,množstvoaničaspožitéhoalkoholuobžalovanýmaniemožnévylúčiťanipožívanie
alkoholu po skutku, za neopodstatnené. Napokon uvedené skutočnosti k množstve a času požitého

alkoholu sú skutkovými zisteniami a pri absencii ďalších dôkazov v tomto smere je potrebné vychádzať
z výpovede obžalovaného a pri pochybnostiach postupovať v jeho prospech. Preto sa odvolací súd
nestotožnil s názorom prokurátora, že posudok znalca je nepresný a neobjektívny.

Znalec tiež v súvislosti s takouto zistenou koncentráciou alkoholu v krvi uviedol, že u ovplyvneného

jedinca sú vždy závažne narušené psychické, motorické aj zmyslové funkcie organizmu. V oblasti
psychickej ide o tuposť, porušenie vôľového konania, výrazné predĺženie reakčných časov, poruchu
časovej a priestorovej orientácie, je porušené objektívne hodnotenie reality, je predĺžená odpoveď
centrálneho nervového systému na vonkajšie podnety, dostavia sa aj kvantitatívne poruchy vedomia vo
forme somnolencie (spavosť) až stuporu, u niektorých jedincov dochádza ku strate vedomia charakteru

soporu až kómy. V oblasti motorickej sa poruchy prejavujú vyblokovaním koordinácie pohybov a
rovnováhy, chôdza je neistá, sprevádzaná častými pádmi a narážaním do prekážok. V oblasti zmyslovej
je porušená adaptácia zraku na svetlo a tmu, je výrazne poškodené priestorové videnie a recepcia
zvukových podnetov. Z porúch zmyslového ústrojenstva vyplýva hlavne zlý odhad vzdialenosti a
dezorientácia v priestore. Všetky tieto vyššie uvedené atribúty však môžu byť do istej miery zmiernené

hlavne u jedincov navyknutých piť pravidelne alkoholické nápoje.

Zo znaleckého posudku č. 02/2014, 04/2014 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
na ktorý sa na hlavnom pojednávaní odvolali znalkyne MUDr. Stanislava Šupolová a MUDr. Monika
Rosivalová a tiež z ich výpovedí bolo zistené, že obžalovaný X. I. v čase spáchania trestného činu,

ako aj v súčasnosti trpí duševnou chorobou a to syndrómom závislosti od alkoholu a je premorbídne
polymorfne abnormne štruktúrovaná osobnosť s emočne nestabilnými a antisociálnymi rysmi, so
zvýšenou egocentričnosťou a absenciou empatie. V popredí jeho klinického obrazu aktuálne stoja
zmeny osobnosti obžalovaného v zmysle tzv. alkoholovej deprivácie, čo sa prejavuje vystupňovanímpremorbídnych osobnostných rysov v zmysle labilizácie afektivity, zvýšenia dráždivosti, impulzivity
až explozivity, výrazným narušením sféry vyšších citov sociálnych, etických, estetických a mravných
noriem, s deformovanou hierarchiou hodnôt, s tendenciou k dissociálnemu, sociálne neprijateľnému až

agresívnemu správaniu voči okoliu. Znalkyne uviedli, že na základe znaleckého posudku MUDr. Andreja
Hajtmana a jeho bilančného výpočtu hladiny alkoholu v čase spáchania skutku sa u obžalovaného
jedná z medicínskeho hľadiska o ťažkú otravu alkoholom a v čase spáchania posudzovaného skutku
boli z medicínskeho hľadiska so zohľadnením vypočítaného množstva alkoholu v krvi obžalovaného
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného vymiznuté v plnej miere. Avšak vzhľadom k

tomu, že rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvnil rozpoznávacie a ovládacie mechanizmy osobnosti
obžalovaného bol alkohol, ktorý požil a obžalovaný dobre pozná všeobecné účinky alkoholu, má
opakované skúsenosti s požívaním alkoholu, s jeho účinkom na svoju osobu a prejavy v správaní, mohol
tentovplyvpredvídaťajpredpokladaťmožnédôsledky.Vovšeobecnostimožnopovedať,žeakmániekto
vymiznutú ovládaciu schopnosť, koná neprimerane s neuvedomením si dôsledkov svojho konania, nevie
ovládnuť pud, koná impulzívne, skratovo, pudovo bez ohľadu na nejakú racionálnu kontrolu. V súvislosti

so zahladzovaním stôp obžalovaným bezprostredne po spáchaní predmetného skutku znalkyňa uviedla,
že takéto konanie obžalovaného môže pôsobiť ako racionálne, ale zároveň aj vzhľadom k tomu, že na
to predchádzajúce obdobie môže mať výpadky pamäti, že si nepamätal a prebral sa práve keď videl,
že tam leží a nevedel presne čo urobil, mohol konať pudovo, proste prvé čo človeka napadne, zahladiť
stopy, lebo neviem čo sa deje. Teda obžalovaný mohol konať racionálne, ale aj pudovo, v afekte.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na takomto závere znalkyne zotrvali na hlavnom pojednávaní
aj napriek tomu, že im boli známe osobnostné charakteristiky obžalovaného ako osoby nachádzajúcej
sa v treťom kruciálnom až štvrtom - terminálnom štádiu alkoholizmu podľa Jellineka a požívajúceho
alkoholické nápoje každý deň. Uvedený záver nezmenili ani vzhľadom na okolnosti spáchania skutku,

konkrétne chovanie obžalovaného pred skutkom a po ňom, k čomu sa vyjadrili na hlavnom pojednávaní.
Správne teda okresný súd uzavrel, že nie je možné vylúčiť, že obžalovaný konal v súvislosti so
zahladzovaním stôp tak ako vyššie konštatovala znalkyňa, alebo aj jednoducho pudovo vo vzťahu k
osobnosti obžalovaného (v zmysle znaleckého posudku č. 16/2015 z odboru Psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých znalca PhDr. Andreja Benkoviča sa patologické

rysy osobnosti obžalovaného prejavujú v neuznávaní sociálnych zväzkov, nedostatkom citov k iným,
správanie je realizované bez premyslenia a pudovo s prejavmi násilia realizovaného bez citu alebo
schopnosti súcitiť s obeťou), ktorý si mohol proste iba „upratať neporiadok“. Preto nie je namieste ani
námietkaprokurátora,žepráveosobeobžalovanéhoajehochovaniupred,počasaposkutkunevenovali
pozornosť a preto sa ich posudok javí ako nesprávny a na základe týchto pochybností mal súd prvého

stupňa pribrať do konania iných znalcov.

Vzhľadom na uvedené závery znaleckého dokazovania potom okresný súd správne po už
konštatovanom doplnení skutkovej vety uznal obžalovaného X. I. vinným zo zločinu opilstva podľa § 363
ods.1 Tr.zák., pretože sa požitím návykovej látky úmyselne priviedol do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa

dopustil konania, ktoré má inak znaky trestného činu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145
odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139
odsek 1 písmeno e) Trestného zákona. S uvedenými skutkovými ako aj právnymi závermi sa odvolací
súd stotožnil a v tomto smere odkazuje v plnej miere na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Napokon preskúmajúc výrok o treste krajský súd zistil, že pri ukladaní trestu okresný súd správne
prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa,
znalecké posudky znalcov psychológov PhDr. Andreja Franeka a PhDr. Andreja Benkoviča, ktoré
podrobne konštatoval okresný súd v napadnutom rozsudku, charakterizujúce osobu obžalovaného

a jeho patologické rysy a ktorí okrem iného uviedli, že možnosť nápravy u obžalovaného a jeho
resocializáciu považujú za nulovú. S ohľadom na jeho osobnostnú štruktúru a skutočnosť, že
ani doposiaľ vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody nedokázali v prípade obžalovaného
tohto prevychovať je prognóza, že nedôjde k jeho náprave a k zmene. Skutočnosť, že náprava u
obžalovaného aj v podmienkach dlhodobého výkonu trestu odňatia slobody je vylúčená, potvrdzuje

aj jeho opakované vykonávanie trestu odňatia slobody. Spáchanie ďalšieho závažného zločinu je len
dôkazom o neúspešnej resocializácii obžalovaného. Preto odvolací súd dospel k rovnakému záveru
ako súd prvého stupňa, že pre nápravu obžalovaného bude nevyhnutné uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody na hornej hranici vyššie uvedenej výmery trestnej sadzby v trvaní 8 rokov, navýkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. V súvislosti s jeho zaradením na výkon trestu správne
okresný súd uviedol, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného

trestnéhočinu-zločinuvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýbymuboluloženýzaúmyselnýtrestnýčin
a ani odvolací súd nedospel k záveru, že by so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia
obžalovaného, bola náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody
iného stupňa stráženia. Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci a to: 1ks drevený konár o dĺžke 0,80 metra a
priemere 4 cm a 1 ks drevenej palice čiastočne okresanej z kôry, celkovej dĺžky 81,5 cm a priemere cca

4,7 cm v zmysle § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, tento je zákonný, pretože nimi bol spáchaný
trestný čin a neboli pochybnosti, že patria obžalovanému. Takto uloženými trestami aj podľa názoru
odvolacieho súdu bude splnený jeho účel, tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 odsek 1 Tr. zák.

S poukazom na závery znalkýň z odvetvia psychiatrie a skutočnosť, že obžalovaný spáchal predmetný
trestný čin pod vplyvom alkoholu, správne bolo obžalovanému podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4

Tr. zák. uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Výrok o náhrade škody, ktorým bol podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku Tr. por. obžalovaný
zaviazaný uhradiť poškodenému A.. O. F., nar. XX.XX.XXXX v B. A., trvale bytom B. A. č. XX, škodu
vo výške 728,46 Eur, je taktiež v súlade so zákonom.

Vyššie uvedené dôvody sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd poukázať vzhľadom
na podané odvolania obžalovaného a prokurátora krajskej prokuratúry. Nakoľko dospel k záveru, že
tieto nie sú dôvodné, odvolania obžalovaného aj prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol, pričom s
ďalším podrobnejším odôvodnením rozhodnutia o vine a treste v plnej miere odkazuje na odôvodnenie

napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.