Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115204707
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115204707.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s .r. o., advokátska kancelária,
so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej C. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX Y., vedenej pod sp. 199/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 1

118,13 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.
k. 4Er/596/2015-9 zo dňa 18.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie sp. zn. EX 199/15 zo dňa 06.03.2015 zamietol, podľa ust. § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej

doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie, ide o právny
akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nemožno vykonať, bol vydaný nepríslušným orgánom. Súd
posúdil, že v exekučnej veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 13.10.2009, právny vzťah účastníkov zmluvy podlieha režimu spotrebiteľského práva.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru (VPPÚ) - bod 15., ktorú oprávnený (dodávateľ) v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa

v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, preto ju nemožno považovať za
individuálne dohodnutú. Spotrebiteľ mohol zmluvu iba ako celok odmietnuť, alebo sa jej ako celku
podrobiť. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa zákonnú podmienku,
že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, avšak
nebola skutočnou alternatívou výberu medzi rozhodcovským a civilným súdom. Svojimi dôsledkami
sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, zákon obchádza. Rozhodcovská doložka je

od počiatku neprijateľná a absolútne neplatná podmienka zmluvy v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) zákona
č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom
umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy,
ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby
spotrebiteľov nekalé podmienky nezaväzovali.Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby okresný (exekučný) súd udelil exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu podanej žiadosti.

Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., že súd neprávne právne posúdil vec. Exekučný
súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, pričom formálna vykonateľnosť je

vyjadrená doložkou vykonateľnosti. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi)
a v tomto zmysle má skúmať iba plnenie vyplývajúce z exekučného titulu (výrok rozhodcovského
rozsudku). V exekučnom konaní súd nemôže preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v
rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo, ale má sa zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským
rozsudkom ako takým. Postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu

konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu)
exekučným konaním.

Exekučný súd neúplne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že medzi účastníkmi nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská doložka, čo je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p. Oprávnený

s povinným uzatvára rozhodcovskú doložku (zmluvu) podľa § 3 a nasl. ZoRK formou
samostatného právneho úkonu, na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je dohodnutá v rámci
VPPÚ, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.

Povinná, ani súdny exekútor vyjadrenie k odvolaniu nepodali.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd, a s
ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd dodáva, že v ďalšom je vylúčená akákoľvek

polemika týkajúca sa textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod
sankciou neplatnosti právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. A táto
zákonná podmienka jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej doložke
zakotvenej iba v tzv. Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ((bod 15.) nemožno vysloviť iný
záver, než že nespĺňa náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi nie

je podpísaná. Napriek tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 13.10.2009 v časti pred podpismi účastníkov
je uvedené: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane
tejto zmluvy) ....“, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú len nepodpísaný a dátumom neoznačený

dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve, a hoci boli takéto Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru (písomný dokument) technicky spojené so zmluvou o úvere, nemožno z toho vyvodiť jednoznačný
záver, že danú rozhodcovskú zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp. že ju dohodli a uzavreli
ako samostatnú zmluvu.

Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na rozhodcovskú
doložku spísanú ako osobitný dokument - samostatnú listinu - oprávnený takúto listinu súdu ani v
odvolacom konaní nepredložil.Rovnako pokiaľ odvolateľ odkazuje na „článok 2 a článok 2 odsek 2 zmluvy“ a v odvolaní ich znenie
cituje, súdu dosiaľ listiny s takýmto obsahom predložené neboli, a to ani v odvolacom konaní, nie sú
obsahom spisu. Preto nie je dôvodné, aby sa odvolací súd bližšie zaoberal tou oprávneným namietanou

skutočnosťou, že exekučný súd v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával, pretože pre výsledok
rozhodnutia okresného súdu to nebolo právne významné.

Pokiaľ odvolateľ dôvodí tým, že vzhľadom na text rozhodcovskej doložky povinnému nebola odňatá
možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok so zmluvou o úvere na všeobecný

súd, okresný súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne
alternatívnou, čo namieta oprávnený. Oprávnený podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský
súd zahájil rozhodcovské konanie. Po tomto úkone už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh
na začatie konania pred všeobecným súdom. Ak aj rozhodcovská doložka poskytla spotrebiteľovi
(povinnému) možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť bola len iluzórna, pretože trvala
len za predpokladu, že spotrebiteľ by vystupoval v postavení žalobcu. Skutočnosť, že v rozhodcovskej

doložke je uvedená aj alternatíva, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka totiž rovnocennú možnosť výberu
medzi všeobecným a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi poskytuje len za predpokladu, ak má
tento záujem viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a
niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Znenie rozhodcovskej doložky teda síce neodporuje

doslovnému zneniu ustanovenia smernice (aj neskôr prijatému ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka), avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, t. j.
zákon obchádza. Pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej
doložky osobitý, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch účastníkov. Rozhodcovské konanie je dohodnuté ako jediný spôsob riešenia

sporu, iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické
až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou
stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie
sporu rozhodcom. Aj z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských

zmlúv je to výlučne dodávateľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie. V prípade že si dodávateľ vynúti
od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do VPPÚ)
nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť kto s konečnou
platnosťou ich spor rozhodne.

Odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa údajnej nemožnosti, či len obmedzenej možnosti
preskúmania exekučného titulu, ktorý v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok, vyvracia
samotná koncepcia a znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého má
exekučný súd právo preskúmavať súlad rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) so zákonom.
Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Každé

rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené
podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný
titul nielen pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods.
2 Exekučného konania), ale môže skúmať počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu
konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu). Postup exekučného súdu keď posudzoval,

či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, nebol posudzovaním vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný ani tým,
ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s

existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK,
napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne
účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie
postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu

v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v
spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu aleboplatnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Zistenieoneplatnostirozhodcovskejdoložkyjepostačujúcimdôvodomprezamietnutiežiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže
právomocrozhodcovskéhosúdu,ktorývydalrozhodcovskýrozsudokjezaloženánaneplatnomprávnom
úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre

exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie
je spôsobilým exekučným titulom.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.