Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Mária Blahovská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10Cb/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212013
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615212013.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci navrhovateľa S. Š. - A. I., J. D. XXXX/XX I., X.: XX XXX
XXX, právne zastúpený JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom, Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves
proti odporcovi K. I. R. C., W. R.K. X, I. R. C., X.: XX XXX XXX o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.6.2015 domáhal nariadenia predbežného opatrenia,
ktorým by bolo odporcovi nariadené zdržať sa konania, ktorým by odporca sám alebo prostredníctvom
iných osôb poškodzoval vedenia navrhovateľa alebo rušil prevádzku sietí navrhovateľa, nachádzajúcich
sa na území K. I. R. C. alebo poskytovanie služieb navrhovateľa na území K. I. R. C. a aby sa odporca

zdržal neoprávneného zásahu do siete navrhovateľa na území K. I. R. C. a neoprávneného zásahu do
poskytovania služieb navrhovateľa na území K. I. R. C..

Návrh odôvodnil tým, že je podnikom v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., a za účelom
poskytovania telekomunikačných služieb má vybudovanú verejnú elektronickú komunikačnú sieť na
území K. I. R. C.. Pri výkone svojej činnosti poskytuje služby aj odporcovi s ktorým má uzavretú zmluvu.
Odporca listom zo dňa 20.3.2015 vypovedal zmluvu o pripojení zo dňa 1.11.2004 a zmluvu o poskytnutí
služieb zo dňa 30.12.2010 a vyzval navrhovateľa na odstránenie optických a metalických vedení vrátane

s nimi súvisiacich telekomunikačných zariadení.

Listom zo dňa 7.5.2015 odporcovi oznámil, že výpoveď považuje za neplatnú. Zároveň poukázal
na to, že vedenia a zariadenia sú súčasťou verejnej siete a povinnosti zodpovedajúce s nimi
súvisiacimi oprávneniami sú zákonnými vecnými bremenami. Z toho dôvodu zriaďovanie verejných
sietí a výstavba ich vedení nie je podmienená trvaním zmlúv. Odporca na ich list neodpovedal.
Namiesto toho zaznamenali neoprávnené zásahy do telekomunikačných zariadení a vedení, kedy

došlo k neoprávnenému odpojeniu telekomunikačných zariadení a poškodeniu ( prestrihnutiu a
odcudzeniu ) existujúcich vedení. Týmto spôsobom došlo k výpadkom v sieti navrhovateľa a k ohrozeniu
navrhovateľom poskytovaných služieb. Zásahy do vedení a zariadení sú momentálne predmetom
vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní.

Navrhovateľ navrhuje za účelom osvedčenia týchto skutočností, aby si súd vyžiadal od orgánov činných
v trestom konaní podanie správy o priebehu a výsledku konania v jednotlivých trestných veciach.

Navrhovateľ je toho názoru, že neoprávneným zásahom dochádza na základe úkonov odporcu, pretože
ich kontaktoval pracovník spoločnosti W., I..r.o., že dostal objednávku od Mesta I. R. C. na odstránenievedenia. Pri preverovaní neoprávneného zásahu do telekomunikačných zariadení v budove Mestského
úradu v I. R. C., zamestnanec mesta uviedol privolaným príslušníkom policajného zboru, že tento zásah
vykonalonsám.Vďalšomnavrhovateľpoukázalnaskutočnosť,žeoprávneniezriaďovaťaprevádzkovať

verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti vyplýva priamo zo zákona č. 351/2011 Z.z..

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa ods.
2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia

ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa, uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak nim bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné

opatrenie bude trvať len po určený čas.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích
prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a
ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah
súdu. Predpoklady jeho nariadenia sú jednak stanovené výslovne v platnej právnej úprave a jednak ich

vyvodilazozákonnejúpravyprávnateóriaasúdnapraxajehonariadenieprichádzadoúvahyvtedy,akje
potrebné, v prípade tak naliehavej potreby, že s jej úpravou nemožno vyčkať do konečného rozhodnutia
vo veci samej, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by budúci výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhované predbežné

opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o
žalobe, čo musí byť zrejmé už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (vzťah, ktorý sa ním
upraví, bude upravený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby).

Okrem toho musí súd uvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma
niektorému z účastníkov (ujma žalovanému nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením

predbežného získa žalobca), ďalej predbežné opatrenie nie je možné vydať tam, kde by išlo o úpravu
faktických (nie právnych vzťahov) medzi účastníkmi a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich
dôsledkoch konečnú, resp. by sa predbežným opatrením vytvoril nenávratný (nenapraviteľný) stav v
právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania a napokon, že obsah predbežného opatrenia by mal byť
zásadne odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné riešenieveci a tiež, že predbežným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom
rozsahu a len prechodne tak, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký
stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.

Navrhovateľ navrhuje, aby si súd vyžiadal správy o výsledku trestného konania. Pri rozhodovaní
o predbežnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza zo skutočností osvedčených
žalobcom. Pred nariadením predbežného opatrenia súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Ak by sa pred vydaním predbežného opatrenia vyžadovalo

nepochybné preukázanie nároku pri dokazovaní, nebol by rozdiel medzi konečným rozhodnutím vo veci
a predbežným opatrením. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
prezáveropravdepodobnostinároku,ktorémusamáposkytnúťochrana.Preosvedčenieprávajepritom
potrebné, aby uplatňovaní nárok bol opodstatnený, túto skutočnosť preukazuje žalobca.

Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nemožno ani
prejudicionálne riešiť otázky platnosti, resp. neplatnosti zmluvy a samozrejme, čo aj navrhovateľ dobre

vie, že nezákonný zásah do jeho práva, ku ktorému by malo dôjsť v budúcnosti, ako poškodzovanie
vedenia, nepreukazuje ohrozenie právnych vzťahov, ale len jeho domnienky. Poškodzovanie vedenia a
neoprávnené zásahy môže riešiť prostredníctvom polície, čo už v minulosti aj urobil.

Z predloženého návrhu nevyplývajú zákonom stanovené skutočnosti a to je dočasnosť a nevyhnutnosť
navrhovaného predbežného opatrenia. Navrhovateľ nepreukázal, že je ohrozený budúci výkon

rozhodnutia a aký, a akou žalobou mieni svoje práva riešiť.

Súd na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ich náhradu účastníkom nepriznal, keďže
navrhovateľ, ktorý podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol v tomto konaní neúspešný a

odporcovi trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.