Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2MCdo/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109239690
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1109239690.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. Vladimíra Pavlova, bývajúceho v
Košiciach, Mlynárska č. 19, správcu konkurznej podstaty úpadcu UNICOM JIV, s.r.o., so sídlom
v Košiciach - Šaca, Učňovská č. 6/574, zastúpeného JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom v
Bratislave, Dostojevského rad č. 1 a obchodnou spoločnosťou AKAK s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Slowackého č. 56, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja

vidiekaSlovenskejrepubliky,sosídlomvBratislave,Dobrovičovač.12,zastúpenejspoločnosťouAKMG,
s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná č. 6A, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava
I pod sp. zn. 16 C 287/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. augusta 2013 sp. zn. 2 Co 287/2013 v spojení s
medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 7. marca 2013 č. k. 16 C 287/2009-831, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudokKrajskéhosúduvBratislavezo14.augusta2013sp.zn. 2Co287/2013vspojení

s medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 7. marca 2013 č. k. 16 C 287/2009-831 a
vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I medzitýmnym rozsudkom zo 7. marca 2013 č. k. 16 C 287/2009-831 vyslovil,
že je daná zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym úradným postupom
orgánov štátu, s tým, že o výške nároku na náhradu škody a o trovách konania bude rozhodnuté

v konečnom rozsudku. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo preukázané, že v rámci postupu o
schvaľovaní prevádzkarne Mäsokombinát Melek neboli dodržané zákonom požadované postupy a bolo
vydané právoplatné rozhodnutie č. 581/2008 z 31. marca 2008, ktorým sa prevádzkareň Melek 231
schválilaatoinapriektomu,žepodmienkyprejejschváleniesplnenéneboliatedazostranypracovníkov
RVPS Nitra došlo k nesprávnemu úradnému postupu pri vydávaní rozhodnutia o udelení certifikátu a
pridelení euročísla. Táto skutočnosť vyplýva jednak z internej správy o vykonanom audite Generálneho

riaditeľstva pre zdravie a spotrebiteľov Európskej komisie, ktorý sa uskutočnil 23. októbra
2008, a pri ktorom bolo preukázateľne zistené, že v prevádzkarni bola zistená krížová kontaminácia,
keď stavebno-technické nedostatky (usporiadanie, riešenia a veľkosť) kontaminácii nezabraňujú. Z
interného záznamu spísaného o audite - špecifický audit DG SANCO 2008-7815, tiež vyplýva,
že príslušný orgán mal pri schvaľovacom postupe identifikovať všetky nedostatky a nedodržiavanie
predpisov, tieto mali byť zaznamenané a pred schválením mal prevádzkovateľ potravinového podniku

mať akčný plán na ich úplné odstránenie, aby sa neschválil závod s hygienickými chybami, resp.
mohol sa schváliť podmienečne. Schválenie Mäsokombinátu Melek nebolo podmienené splnením a
dodržiavanímpodmienok,alebolo„bezpodmienečné“.Predpísanýschvaľovacípostupbolsíceformálne
dodržaný, ale neriešil krížovú kontamináciu, neboli vzaté do úvahy všetky nedostatky prevádzkarne,
ktoré mal prevádzkovateľ potravinárskeho podniku (PPP) odstrániť, a až potom dostať úplné schválenie.
Zo záveru vyplýva, že neboli vymenované všetky nedostatky, nakoľko nešlo o inšpekciu, ale o

audit systému. Bolo odporučené dôkladne skontrolovať a prehodnotiť prevádzkareň, identifikovať
všetky nedostatky, a oddelene zvážiť, čo je problém usporiadania, riešenia konštrukcie a veľkostipriestorov (stavebno-technický) a čo je prevádzkový problém, vyhotoviť akčný plán na zlepšenie a
prijať opatrenia krátkodobé a dlhodobé. Skutočnosť, že pri schválení prevádzkarne v roku 2008 došlo k
nesprávnemu úradnému postupu podľa názoru súdu prvého stupňa vyplýva tiež z kontrolného záznamu

z 27. októbra 2007, v ktorom sú uvedené rovnaké nedostatky ako v internej správe z vykonaného
auditu, z úradného záznamu z marca 2009, kde sa konštatuje krížová kontaminácia zapríčinená
stavebno-technickým usporiadaním priestorov, z úradného záznamu z 5. apríla 2011, 12. septembra
2011 a následného nariadenia o zastavení výrobných činností, ktoré sa vykonávajú v nevyhovujúcich
priestoroch, pričom z predložených listinných dokladov vyplýva, že k zmene stavebno-technického stavu

či iným zmenám v Mäsokombináte Melek od schválenia prevádzky v marci 2008 nedošlo. Z
konania RVPS Nitra vyplýva, že pri schválení prevádzky došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nakoľko v marci 2008 bola prevádzka Mäsokombinátu Melek schválená bez podmienok a bez časového
obmedzenia v súvislosti so žiadosťou D., tak isto bola schválená aj pri zmene vlastníka
prevádzky v máji 2008 a to na žiadosť žalobcu, keď opätovne bola schválená prevádzka bez podmienok
a bez časového obmedzenia na všetky činnosti a následne bez toho, aby došlo k stavebno-technickým

úpravám, či iným zmenám v predmetnom mäsokombináte. Po tom, ako žalobca prenajal mäsokombinát
spoločnosti EKOVEX s.r.o., pracovníci RVPS Nitra skonštatovali pri kontrole 7. septembra 2011, že
v prevádzke nie je možná výroba z dôvodu ohrozenia potravinovej bezpečnosti a napokon zastavili
prevádzkovú činnosť aj pre žalobcu, čím potvrdili bez ďalšieho, že prevádzka nevyhovovala ani v marci
2008 ani v máji 2008, nakoľko k žiadnej zmene stavebno-technickej u žalobcu nedošlo a nezmenil

sa predmet činnosti a ani objem výrobkov potravín živočíšneho pôvodu oproti schválenému objemu a
výrobkov a činnosti v marci 2008. Túto skutočnosť žalovaná nijak nevysvetlila ani nepreukázala,
že by v priebehu obdobia od roku 2008 do roku 2011 došlo k legislatívnym zmenám, či zmenám
priamo v predmetnej prevádzke. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že zistenú krížovú
kontamináciu je možné riešiť prostredníctvom časového harmonogramu a to z dôvodu, že žalovaná

toto tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, poukazovala len na tvrdenia svedkov - pracovníkov
RVPS Nitra, ktorí sa však bližšie k časovému harmonogramu nijakým spôsobom nevedeli vyjadriť ani
nepreukázali, že by takýto časový harmonogram bol ešte počas prevádzky Mäsokombinátu Melek D. U.
schválený, a či z ich strany bolo jeho dodržiavanie kontrolované, a už vôbec sa nijako nevyjadrili
k obsahu - postupnosti nimi tvrdeného časového harmonogramu. Napokon zákon o veterinárnej

starostlivosti možnosť odstránenia krížovej kontaminácie časovým harmonogramom ani nepripúšťa.
Žalovaná v priebehu konania namietala nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s odôvodnením, že
o schválenie Mäsokombinátu Melek požiadal Vladimír Trubíni, a teda že žalobca nebol účastníkom
konania po schválenie predmetnej prevádzkarne. So žalovanou vznesenou námietkou nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu sa súd prvého stupňa nestotožnil, a to z dôvodu, že podľa § 9 ods. 2 zákona

č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody má ten, komu bola vytýkaným postupom škoda spôsobená
ako i z dôvodu, že prevodom vlastníckeho práva k predmetnému Mäsokombinátu Melek žalobca vstúpil
do práv a povinností pôvodného vlastníka D. U.. So zreteľom na uvedené závery súd prvého stupňa
zhrnul, že postup pracovníkov RVPS Nitra bol pri schvaľovaní prevádzkarne v roku 2008 nesprávny,
nakoľko táto skutočnosť okrem iného jednoznačne vyplýva z predloženého listinného dokladu -

interný záznam spísaný v audite - špecifický audit DG SANCO 2008-7815 a preto uzavrel, že v tomto
ohľade je daná zodpovednosť žalovanej za nesprávny úradný postup, ktorého sa dopustil orgán verejnej
moci, pre ktorý je žalovaná ústredným orgánom štátnej správy.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 14. augusta 2013 sp. zn. 2 Co 287/2013
medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa s dôvodmi týkajúcimi sa

odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku po skutkovej a právnej stránke stotožnil. K
odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu uviedol, že súd prvého
stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci,
aplikoval na neho správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil.
K nedostatku vecne aktívnej legitimácie žalobcu namietanej žalovanou uviedol, že žalobca vstúpil

do práv a povinností pôvodného vlastníka, ktorému aj bolo udelené rozhodnutie na prevádzkovanie
mäsokombinátu z dôvodu, že prevádzkareň splnila všetky požiadavky. Preto je v prejednávanej veci
nositeľom vecnej aktívnej legitimácie a skutočnosť, že účastníkom konania nebol právny nástupca
pôvodného prevádzkovateľa mäsokombinátu, ktorému aj bolo vydané rozhodnutie, z ktorého si žalobca
vtomtokonaníuplatnilsvojnárok,jeprávneirelevantná.Považovalzapotrebnépoukázaťnaskutočnosť,

že RVPS Nitra schválila prevádzku potravinárskeho podniku tri dni po podaní žiadosti žiadateľovi D. U.
Melek rozhodnutím z 31. marca 2008 č. 581/2008 na všetky činnosti bezpodmienečne a bez časového
obmedzenia, pričom pôvodný žiadateľ o mesiac predal prevádzku novému majiteľovi, žalobcovi,
ktorému rozhodnutie o schválení prevádzky vydala žalovaná 2. mája 2008. Z uvedeného teda vyplýva,že RVPS Nitra v priebehu jedného mesiaca schválila prevádzkareň najprv prevádzkovateľovi D. U.
UNICOM a následne aj žalobcovi z dôvodu splnenia všetkých zákonom požadovaných podmienok. Od
udelenia rozhodnutia na prevádzkovanie mäsokombinátu vykonala v období od 13. mája 2008 do 13.

októbra 2008 12 kontrol, pri ktorých žiadne nedostatky nezistila. Až kontrolou vykonanou 23. októbra
2008 bola zistená kondenzácia vo viacerých priestoroch, čo svedčí o nie dobrej konštrukcii a riešení
priestorov, pričom k samotnému schvaľovaciemu postupu je v internom zázname uvedené, že
„keď príslušný orgán hodnotil závod, pri schvaľovaní mali byť identifikované všetky nedostatky a
nedodržiavaniepredpisovmalobyťzaznamenané.Predschválenímmalmaťpotravinárskypodnikakčný

plán na ich úplné odstránenie, aby sa neschválil závod s hygienickými chybami. Z interného záznamu
ďalej vyplýva, že predpísaný schvaľovací postup bol síce formálne dodržaný, ale neriešil krížovú
kontamináciu, neboli vzaté do úvahy všetky nedostatky prevádzkarne, ktoré mal nový prevádzkovateľ
potravinárskeho podniku (PPP) odstrániť a až potom dostať úplné schválenie. Zo záveru vyplýva, že
nebolivymenovanévšetkynedostatky,nakoľkonešlooinšpekciualeo audit systému. Bolo odporučené
dôkladne skontrolovať a prehodnotiť prevádzkareň, identifikovať všetky nedostatky a oddelene

zvážiť, čo je problém usporiadania, riešenia konštrukcie a veľkosti priestorov (stavebno-technický) a
čo je prevádzkový problém, vyhotoviť akčný plán na zlepšenie a prijať opatrenia krátkodobé a dlhodobé.
Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalovanej v podanom odvolaní, že
súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku neodôvodnil, v čom spočíva nesprávny úradný postup
žalovanej v schvaľovacom konaní Mäsokombinátu Melek, nakoľko súd prvého stupňa nesprávny právny

postup žalovanej nielen presvedčivo odôvodnil, ale najmä v odôvodnení napadnutého rozsudku
špecifikoval všetky dôkazy, z ktorých nesprávny úradný postup žalovanej jednoznačne vyplýva. K
odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa existencie príčinnej súvislosti ako predpokladu vzniku
zodpovednosti za škodu a skutkovou otázkou uviedol, že predmetom odvolacieho konania je posúdenie
vecnej správnosti medzitýmneho rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o základe nároku, t. j. že žalovaná

za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedá svojím nesprávnym úradným postupom, otázku príčinnej
súvislosti medzi jednotlivými čiastkovými nárokmi na náhradu škody uplatnenej žalobcom bude právne
posudzovať a o nich rozhodovať súd prvého stupňa až v konečnom rozsudku. Pri riešení otázky
príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.
NajvyššísúdSlovenskejrepublikyuznesenímz31.júla2014sp.zn.2Cdo153/2014dovolaniežalovanej
proti rozsudku odvolacieho súdu odmietol ako neprípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b
ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby sa mohol zaoberať správnosťou rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.
Proti rozsudku odvolacieho súdu v spojení s medzitýmnym rozsudkom súdu prvého stupňa následne
podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktoré riadne v zákonnej lehote
doplnil. Žiadal napadnuté rozsudky zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
Namietal, že súd tým, že nevykonal dôkazy na verifikáciu právne významných skutočností a aplikované

právne normy nesprávne vyložil, zaťažil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že súd napriek tomu, že rozhodol o základe
uplatňovaného nároku,jednoznačneneustáliltitul,nazákladektoréhopovažovalnávrhzadôvodný,hoci
práve jednoznačné ustálenie titulu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) je pre posúdenie

dôvodnosti návrhu rozhodujúce. Zaujal právny názor, že je vylúčené, aby nesprávny úradný postup
spočíval vo vydaní (nezákonného) rozhodnutia. Ďalej generálny prokurátor súdu vyčítal, že sa vôbec
nezaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi jednotlivými čiastkovými nárokmi a žalobcom tvrdeným
nesprávnym úradným postupom, riadiac sa pritom nesprávnym právny názorom, že otázku príčinnej
súvislosti bude právne posudzovať až v konečnomrozsudku.Napokonsúdomnižšiehostupňavyčítal,

že v ich rozhodnutiach absentuje záver o existencii škody, najmä z pohľadu jednotlivých uplatňovaných
nárokov.
Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora žiadal Najvyšší súd
Slovenskej republiky, aby mimoriadne dovolanie odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je mimoriadne dovolanie prípustné (§ 243f ods. 2 písm. c/ O.s.p.), resp. ako podané

oneskorene, nespĺňajúce podmienky na aplikáciu § 243h ods. 3 O.s.p., resp. nemajúce náležitosti alebo
alternatívne zamietol, pretože nie sú dané dôvody mimoriadneho dovolania.
Žalovaná sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora plne stotožnila.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),
po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g v spojení s § 243h ods. 3 O.s.p.) generálny
prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243h ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v
rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene.
Pokiaľ ide o prípustnosť mimoriadneho dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za

potrebné uviesť, že generálny prokurátor bol v súdenej veci oprávnený podať mimoriadne dovolanie
postupom podľa § 243e ods. 1 v spojení s § 243h ods. 3 O.s.p., nakoľko na základe podnetu účastníka
konania a oboznámením sa s obsahom pripojených právoplatných súdnych rozhodnutí zistil (s čím
sa dovolací súd stotožňuje), že určením zodpovednosti žalovanej za petitom uplatňovanú škodu hrozí
štátu značná hospodárska škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok a rozhodnutiami súdov
bol porušený zákon, pričom podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv žalovanej

(štátu) a túto nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Keďže generálny prokurátor napadol
rozhodnutia súdov nižšieho stupňa, ktoré rozhodovali o návrhu na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z., nemožno v súdenej veci hovoriť ani o neprípustnosti mimoriadneho dovolania v
zmysle ustanovenia § 243f ods. 2 O.s.p.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v

mimoriadnomdovolaní.Obligatórne(§243iods.2vspojenís§242ods.1O.s.p.)sazaoberáprocesnými
vadami uvedenými § 237 ods. 1 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237
ods. 1 O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené. Pokiaľ ide o tzv. iné vady konania generálny
prokurátor v texte mimoriadneho dovolania síce uviedol ustanovenie § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.,

existenciu iných vád konania, ktoré by mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci však žiadnym
spôsobom neodôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania ani tieto vady
nezistil.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, že rozsudky súdov
nižšieho stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Generálny prokurátor namietal, že súd jednoznačne neustálil titul, na základe ktorého považoval návrh
za dôvodný, hoci práve jednoznačné ustálenie titulu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup)
je pre posúdenie dôvodnosti návrhu rozhodujúce.
Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/
nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 9 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkonejej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Štúdiom v súdnom spise dovolací súd zistil, že súdy nižšieho stupňa dospeli v rámci rozhodovania k

rovnakému záveru, že žalovaná sa dopustila nesprávneho úradného postupu pri schvaľovaní prevádzky
žalobcu, resp. že nesprávny postup žalovanej spočíval v tom, že svojím rozhodnutím povolila v marci
2008 a opakovane v máji 2008 prevádzkovať Mäsokombinát Melek, pričom päť mesiacov po vydaní
schvaľujúceho rozhodnutia deklarovala závažné nedostatky tejto prevádzky, čo postupne viedlo k jej
zániku. Vzhľadom na to, že podľa súdov nižšieho stupňa nesprávny úradný postup žalovanej spočíval aj

vo vydaní rozhodnutia, resp. aj v skúmaní podmienok pre vydanie rozhodnutia, mali jednoznačne ustáliť,
v čom presne spočíva titul náhrady škody, či len v nesprávnom úradnom postupe alebo aj v nezákonnom
rozhodnutí. Presné definovanie titulu náhrady škody pri žalobách o náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné z dôvodu, že podmienky pre úspešné uplatnenie nároku z uvedených
jednotlivých titulov (nesprávny úradný postup, nezákonné rozhodnutie) sú zásadne rozdielne. V
prípade, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní ustáli, že titul náhrady škody v súdenej veci spočíva len

v nesprávnom úradnom postupe, bude jeho úlohou tento nesprávny postup podrobne konkretizovať.
V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
31. mája 2011 sp. zn. 6 Cdo 115/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 30. novembra
2006 sp. zn. 25 Cdo 613/2005, ktoré judikovali, že za nesprávny úradný postup nemožno považovať
úkony bezprostredne smerujúce k vydaniu rozhodnutia, prípadne úkony, ktoré by sa následne prejavili

v obsahu vydaného rozhodnutia.
Generálnyprokurátorďalejsúdomvyčítal,žesavôbecnezaoberaliexistencioupríčinnejsúvislosti medzi
jednotlivými čiastkovými nárokmi a žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom.
Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej

povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody - damnum
emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu
a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné

bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané [teda poškodeného (žalobcu)].
Občiansky súdny poriadok vo svojom ustanovení § 152 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu v osobitných
prípadoch rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom. Medzitýmnym rozsudkom sa rozhoduje o tom, či
je základ nároku daný, dôvodný resp. opodstatnený. Základom predmetu konania bude posúdenie

všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku (porušenie právnej povinnosti, vznik škody,
kauzálny nexus, vznesená námietka premlčania, otázka zániku nároku, spoluzavinenie poškodeného a
pod.) s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku. Následne po právoplatnosti medzitýmneho
rozsudku súd konečným rozsudkom rozhodne už len o výške uplatneného nároku, pričom v tomto
konaní súd už nemôže posudzovať otázky, ktoré sa týkajú samotného základu nároku z dôvodu

prekážky res iudicatae. Ak je v konaní uplatnený nárok na náhradu škody, pozostávajúci z viacerých
čiastkových nárokov, ktoré majú samostatný skutkový základ, podmienkou pre vydanie medzitýmneho
rozsudku v takomto prípade navyše je, aby splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu bolo zistené vo vzťahu ku každému jednotlivému nároku, hoci sú uplatnené v jednom konaní;
v opačnom prípade nemožno o žalobe ako celku ani formou medzitýmneho rozsudku rozhodnúť.

Skutkovo samostatnými nárokmi na náhradu škody sú také nároky, ktorých existencia je navzájom
natoľko nezávislá, že každý z nich môže poškodenému vzniknúť samostatne bez ohľadu na vznik
nárokov ostatných, pretože predpoklady ich vzniku (najmä príčinná súvislosť medzi skutkom a škodou)
sú v porovnaní s ostatnými nárokmi odchylné, môžu sa aj odchylne napĺňať a nemusia ani byť uplatnené
naraz.

V konaní o nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Zb. základ veci zahŕňa posúdenie
všetkých podmienok zodpovednosti uvedených v tomto zákone okrem výšky škody; medzitýmny
rozsudok možno teda vydať, ak je vyriešené, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že vznikla
škoda (majetková ujma) a že medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom konkrétnej majetkovej
ujmy je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť). Odvolací súd (rovnako súd prvého stupňa) v

danej veci považoval z hľadiska zodpovednosti štátu za splnenú predovšetkým podmienku nesprávneho
úradného postupu a potvrdil medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa bez toho, aby bolo vyriešené,
či sú splnené ďalšie predpoklady tejto zodpovednosti, t. j. či práve v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom orgánu štátu vznikla žalobcovi tvrdená majetková ujma. Okrem toho prehliadol, žežalobca si v prejednávanej veci uplatnil nároky na náhradu škody spočívajúcej v zastavení porážania
zvierat, v uplatnení zmluvnej pokuty, v uplatnení ušlého zisku, vo vyhlásení konkurzu, v znemožnení
čerpania schválených Eurofondov a v nákladoch na rekonštrukciu bitúnku, teda viacero skutkovo

samostatných nárokov na náhradu škody, pri ktorých musí byť splnenie podmienok pre vydanie
medzitýmneho rozsudku (splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu) skúmané oddelene.
V tejto súvislosti treba jednoznačne odmietnuť záver odvolacieho súdu keď uviedol, že otázku príčinnej
súvislosti medzi jednotlivými čiastkovými nárokmi na náhradu škody uplatnenými žalobcom bude právne
posudzovať a o nich rozhodovať súd prvého stupňa až v konečnom rozsudku, nakoľko spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalej stotožnil s tvrdením generálneho prokurátora, že v
rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa absentuje záver o existencii škody, najmä z pohľadu jednotlivých
uplatňovaných nárokov. I keď súd medzitýmnym rozsudkom určuje danosť zodpovednosti žalovanej,
musí mať rovnako ako existenciu príčinnej súvislosti preukázanú aj existenciu škody, hoci o jej výške
by mal rozhodovať až v konečnom rozsudku. V súdenej veci sa ani prvostupňový a ani odvolací

súd existenciou škody nezaoberali, nevysvetlili v čom škoda pri jednotlivých uplatňovaných nárokoch
spočíva, v čom spočíva zmenšenie majetku poškodeného, či vôbec k nemu došlo, ani či došlo k ušlému
zisku a akým spôsobom.
Tým, že súdy nižšieho stupňa z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci v nadväznosti k
právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle

§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zostal skutkový stav
neúplný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na skutočnosť, že súdy nižšieho stupňa vec nesprávne
právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), v dôsledku čoho zostal skutkový stav neúplný, zrušil
rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.
Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd
znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.