Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/569/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114209852
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114209852.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom v
Bratislave, Olejkárska ul. 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava proti odporcovi
S. G., bydliskom O. nad I., U. I. XX/XX, zastúpenému opatrovníčkou JUDr. Andreou Bučencovou, vyššou
súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. apríla 2015 č.k. 18C/162/2014 - 31,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel v celom rozsahu návrhu a priznal navrhovateľovi peňažné
plnenie vo výške 50,70 € titulom porušenia zmluvy o preprave zo strany odporcu. Úspešnému

navrhovateľovi priznal proti odporcovi náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorej výšku
však podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. znížil na sumu 16,50 €, pretože v danom prípade sa jedná o
drobný spor a zároveň uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia
11,83 €. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporca sa na výzvu revízora dňa 16.10.2013 na linke
MHD č. 50 v Bratislave nepreukázal platným cestovným lístkom. Odporca využil u navrhovateľa právo
na prepravu, avšak svoju povinnosť zaplatiť určené cestovné nesplnil, keďže cestoval v prostriedku

mestskej hromadnej dopravy bez cestovného lístka. Vzhľadom k tomu vznikol navrhovateľovi nárok na
náhradu cestovného určeného podľa tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vo výške 0,70 €
a k tomu i nárok na úhradu za cestovanie bez cestovného lístka v sume 50,00 €; spolu teda 50,70 €.
Odporca z uvedených súm doposiaľ nič nezaplatil, a to napriek tomu, že ho na to vyzval právny zástupca
navrhovateľa listom zo dňa 16.05.2011. Súd poukázal na ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníka, čl.
5 tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, čl. 6 bod 3 prepravného poriadku mestskej hromadnej

dopravy v Bratislave. Vzhľadom na zistené skutočnosti mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa
je dôvodný. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2
O.s.p.. V predmetnej právnej veci sa jedná o tzv. drobný spor, keď predmet konania nedosahuje výšku
1.000,00 € a nejde o vec uvedenú v § 200ea ods. 1 O.s.p.. V konaní úspešný navrhovateľ si uplatnil trovy
konaniazaprávnezastupovanievovýške88,70€vrátaneDPH,ktorúvšaksúdprimeraneznížil,nakoľko
trovy právneho zastúpenia uplatnené navrhovateľom považoval za neprimerané voči pohľadávke, ktorej

výška predstavuje sumu 50,70 €. Navrhovateľovi tak priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 €
titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 11,83 € titulom trov právneho zastúpenia. Suma 11,83
€ predstavuje 20 % zo sumy za 2 úkony po 16,60 € + 2x režijný paušál v sume 8,04 € + 20 % DPH, spolu
59,14 €, z toho 20 % = 11,83 €. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu za úkon - výzva na zaplatenie -
a k tomu prináležiaci režijný paušál, nakoľko tento úkon nepovažuje za úkon nevyhnutný pre uplatnenie
pohľadávky v súdnom konaní a v dôsledku toho možno konštatovať, že sa jedná o trovy neúčelne

vynaložené.Proti rozsudku okresného súdu, v časti náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať náhradu trov konania v plnej
výške a súčasne priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,03 €. Uviedol, že znížením

náhrady trov v drobných sporoch je potrebné sa zaoberať vždy individuálne a samotné konštatovanie
existencie drobného sporu a neprimeranosti trov k uplatnenej pohľadávke je nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie súdu upierajúce účastníkovi právo na spravodlivý proces. Navrhovateľ poukázal tiež na
dôvodovú správu k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej je pojem neprimerané trovy potrebné
vykladať ako trovy aspoň dvakrát prevyšujúce uplatnenú pohľadávku, pretože dôvodová správa uvádza,

že ustanovenie má dopadať na konania, kde trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako
samotná pohľadávka. Domnieval sa, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického
výkladu dôvodovej správy k novele ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. chápať ako minimálne dvojnásobne
vyššiu sumu ako samotná istina, čomu tak v predmetnej veci nie je. V danom prípade tomu tak
nebolo a okresný súd sa vzájomným pomerom uplatnenej pohľadávky a výšky trov konania dokonca
vôbec nezaoberal. Mal za to, že v danom prípade mal o trovách konania rozhodnúť súd podľa § 142

ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejedávanej veci
uplatnené trovy konania považoval za účelné. Dodal, že úkony právnych služieb a postup advokáta pri
prevzatí právneho prípadu zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu na začatie
konania, príprave návrhu na začatie konania a podaní návrhu na príslušnom súde je náročný a zložitý

proces vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov
odvolania a zistil, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť, pretože je vo výroku vecne
správne (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a
ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že okresný súd správne použil ustanovenie
§ 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch znížiť alebo nepriznať,
ak sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Citované ustanovenie pripúšťa rozhodnúť podľa úvahy
súdu a odvolací súd sa stotožňuje s navrhovateľom, že riadne odôvodnené rozhodnutie musí východiská
tejto úvahy obsahovať. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené východiská videné v skutočnosti, že pri

právnom zastúpení navrhovateľa sa nejednalo o zložité úkony právnej služby, ale o opakujúce sa úkony
so zmenou spravidla iba v osobe odporcu a výšky požadovaného plnenia. Tieto východiská zodpovedajú
skutočnému stavu veci a nemožno sa stotožniť s námietkami navrhovateľa v odvolaní. Neprimeranosť
trov k uplatnenej pohľadávke je tak potrebné vnímať nielen prostým porovnaním ich výšky, ale tiež
hodnotením náročnosti poskytnutej právnej služby. Tiež nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že zníženie

náhrady trov podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy pri výške trov najmenej dvojnásobnej
oproti uplatnenej pohľadávke, i keď by sa to z dôvodovej správy mohlo skutočne podávať. Samotný
zákonný text totiž umožňuje trovy nielen znížiť, ale dokonca i nepriznať, teda znížiť pod výšku uplatnenej
pohľadávky. Aj trovy nižšie ako uplatnená pohľadávka tak umožňuje vyhodnotiť ako neprimerané a
aplikovať na ich náhradu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Okresný súd použil predmetné ustanovenie v situácii,

na ktorú dopadá a pri svojej úvahe o znížení náhrady trov sa riadil správnymi východiskami, ktoré vo
svojom rozhodnutí aj uviedol. Záver okresného súdu o priznanej výške náhrady nevybočuje z medzí
úvahy, ktorú možno v týchto prípadoch akceptovať.

Vzhľadom na uvedené neboli odvolacie námietky navrhovateľa naplnené, rozhodnutie okresného súdu
bolo v napadnutej časti vecne správne a odvolací súd ho preto potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.