Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/719/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111215092
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111215092.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa doc. R.. B. B., H.., bytom K. XX/XX, X. M. proti
odporcovi Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, so sídlom v Trenčíne, Študentská 2,
IČO: 31 118 259, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so
sídlom Trenčín, Piaristická 6667, o neplatnosť výpovede a o náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa
a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. mája 2014, č. k. 26C/141/2011- 339,

jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec v r a c i aokresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa zo dňa 15. mája 2014 č. k. 26C/141/2011- 339 určil, že výpoveď
odporcu z pracovného pomeru zo dňa 07.02.2011 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorá
bola doručená navrhovateľovi dňa 08.02.2011, je neplatná, že pracovný pomer

navrhovateľa u odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2008 sa skončil dohodou ku dňu
31.05.2011, a návrh v časti o zaplatenie náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozsudku okresný
súd uviedol, že pracovnoprávny vzťah účastníkov konania bol založený pracovnou zmluvou zo dňa
31.12.2008. V znení písomnej dohody o zmene pracovnej zmluvy bol navrhovateľ zaradený na pracovné
miesto docent v študijnom odbore Priemyselné inžinierstvo a pracovný pomer bol dojednaný na dobu

určitú, a to do 31.12.2014. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že reálne bol zaradený na pracovné miesto
docent v študijnom odbore Kvalita produkcie na FM. Pracovný pomer s navrhovateľom ukončil odporca
v zastúpení rektorom TnUAD výpoveďou zo dňa 07.02.2011, doručenou navrhovateľovi dňa 08.02.2011.
Výpoveď bola navrhovateľovi daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti.
Výpovedná doba (§ 62 ods. 1 Zákonníka práce) začala plynúť dňa 01.03.2011. Navrhovateľ s danou
výpoveďou nesúhlasil a listom zo dňa 13.05.2011 rektorovi TnUAD oznámil, že výpoveď považuje za

neplatnú. Zároveň navrhol stiahnutie predošlej výpovede a vystavenie novej výpovede so začiatkom
výpovednej doby ku dňu 10.06.2011, rešpektujúcej zákonné výpovedné lehoty, t. j. 3 + 4 mesačné
odstupné s ukončením pracovného pomeru ku dňu 31.08.2011. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu
dňa 28.06.2011 v lehote stanovenej v § 77 Zákonníka práce uplatnil navrhovateľ svoje právo na určenie
neplatnostiskončeniapracovnéhopomerunasúde.ZdôvoduočakávanéhodeficituhospodárenianaFM
v roku 2011 v sume 52.112,94 € rozhodol rektor TnUAD o zavedení mimoriadneho opatrenia - krízového

manažmentu podľa čl. 10 ods. 5 štatútu TnUAD účinného v čase jeho zavedenia. V zmysle čl. 10 ods.
5 štatútu TnUAD účinného v čase vyhlásenia krízového manažmentu mal právo v prípade porušenia
rozpočtových pravidiel niektorou zo súčastí zaviesť mimoriadne opatrenie (krízový manažment). V
konaní nebolo preukázané, že by iný vnútorný predpis upravoval podmienky, dôsledky a prechod práv a
povinností z dekana fakulty na rektora univerzity v prípade zavedenia mimoriadneho opatrenia. Rektor
TnUAD v oznámení o zavedení mimoriadneho opatrenia - krízového manažmentu rozhodol o jeho

prebratí rozhodovacích právomocí dekana FM v ekonomickej, organizačnej a personálnej oblasti s
účinnosťou od 16.12.2010. Štatút TnUAD v čl. 10 ods. 12 v znení účinnom od 13.03.2009 priznávalrektorovi univerzity právo rozhodovať o pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami univerzity,
ktorí nie sú zaradení na fakultách a v čl. 16 ods. 1 účinnom od 13.03.2009 priznával právo dekanovi
fakulty rozhodovať o pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami zaradenými na fakulte. Štatút

TnUAD účinný v čase vyhlásenia mimoriadneho opatrenia - krízového manažmentu neupravoval, a teda
neumožňoval prechod práva rozhodovať v pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami zaradenými
na fakulte z dekana fakulty na rektora univerzity, nakoľko oprávnenia rektora a dekana v týchto
vzťahoch upravoval konkrétne čl. 10 ods. 12 a čl. 16 ods. 1 štatútu. Rozhodnutie č. 1/57/2011 zo
dňa 19.01.2011 o zrušení sedemnástich funkčných miest na FM vydal rektor TnUAD. Rovnako žiadosť

o prerokovanie výpovedí zamestnancov zo dňa 21.01.2011 (vrátane výpovede navrhovateľovi danej
odporcom zastúpeným rektorom univerzity) v zmysle organizačných zmien podal rektor. V konaní nebolo
preukázané, že by pracovný pomer s navrhovateľom ukončil dekan fakulty v rámci svojej právomoci a
ani že by zo strany dekana fakulty bola podaná žiadosť o prerokovanie výpovede odborovému orgánu,
v dôsledku čoho teda nemohlo dôjsť ani k platnému skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom.
V predmetnej veci okresný súd zastáva názor, že posúdenie právomoci rektora univerzity konať v

pracovnoprávnych vzťahov týkajúcich sa FM ako súčasti univerzity nedošlo k preskúmavania postupu
zákonnosti rozhodnutia rektora podľa § 244 ods. 1, 2 O. s. p.. V predmetnej veci nemal okresný
súd preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede uvedenej v ustanovení § 74
Zákonníka práce, a to jej riadne prerokovanie zamestnávateľom so zástupcami zamestnancov, ktorá má
tiež za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Za prerokovanie výpovede totiž nemožno považovať

len predloženie žiadosti o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru a návrhu výpovede. Takúto
žiadosť rektora TnUAD možno vyhodnotiť len ako jeho oznámenie odborovému orgánu o úmysle
rozviazať pracovný pomer s navrhovateľom. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce o účasti zástupcov
zamestnancov pri skončení pracovného pomeru nemožno totiž vykladať izolovane, ale v nadväznosti
na ďalšie ustanovenia Zákonníka práce. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale

smeruje na ochranu zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a bez dôvodu
neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení
pracovného pomeru nemožno považovať len za formálny úkon bez materiálneho obsahu. Opačný záver
by viedol k tomu, že povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s odborovým orgánom výpoveď z
pracovného pomeru, ktorej nesplnenie je sankcionované jej neplatnosťou, by bola výlučne formálna,

bez reálnej možnosti odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť
sa k nej (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2008). Prerokovaním sa rozumie taká forma spolupráce
medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorá spočíva v tom, že zamestnávateľ
má povinnosť predložiť vymenované okruhy otázok príslušnému odborovému orgánu na prerokovanie,
či prekonzultovanie, a to pred tým, než vo veci rozhodne s tým, že forma prerokovania nie je

zákonom stanovená, preto sa môže uskutočniť ústne, ale aj písomne. Za takú sa však nepovažuje iba
jednostranné oznámenie rektora univerzity o zamýšľanom rozhodnutí tak, ako sa to v prejednávanej
veci udialo, čo je zrejmé zo zápisnice z rokovania výboru Základnej organizácie odborového zväzu
pracovníkov školstva a vedy pri TnUAD konaného dňa 26.01.2011, z ktorej vyplýva, že prítomní na
zasadnutí boli len členovia výboru odborového orgánu podľa prezenčnej listiny zo dňa 26.01.2011.

Navyše okresný súd nepovažoval zápisnicu z rokovania výboru Základnej organizácie odborového
zväzu pracovníkov školstva a vedy pri TnUAD zo dňa 26.01.2011 za dôkaz o prerokovaní výpovede
danej odporcom navrhovateľovi aj s poukazom na to, že z jej obsahu vyplýva len konštatovanie, že
vzhľadom k skutočnostiam uvedeným v predmetnej žiadosti ako aj na základe spoločných rokovaní s
vedením TnUAD a rokovaniami v Akademickom senáte TnUAD výbor plne rešpektuje obsah uvedenej

žiadosti rektora TnUAD a súhlasí s ním, pričom z uvedeného vôbec nie je zrejmé, čo bolo predmetnom
uvedených rokovaní a kto sa ich zúčastnil. Svedok Doc. Ing. X. G., bývalý zamestnanec odporcu, vo
svojej výpovedi tvrdil, že sa prerokovania osobne zúčastnil. Z prezenčnej listiny ani zo zápisnice z
rokovania výboru Základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri TnUAD
nevplýva, že by sa svedok ako poverený zástupca odporcu zúčastnil rokovania odborového orgánu.

Výpoveď svedka je preto v rozpore s vykonaným dokazovaním, a to s prezenčnou listinou a aj zo
zápisnicou z rokovania výboru Základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy
pri TnUAD, a preto okresný súd ju považoval za účelovú.. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že z
vykonaného dokazovania nevyplýva, že zástupcom zamestnancov bola v súlade s § 74 Zákonníka
práce v znení účinnom v čase doručenia výpovede navrhovateľovi, daná na prerokovanie samotná

výpoveď ako písomný právny úkon v zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce. Zo žiadosti o prerokovanie
a jej prílohy, ani zo zápisnice z rokovania nevyplýva, že sa výbor Základnej organizácie odborového
zväzu pracovníkov školstva a vedy pri TnUAD oboznámil s výpoveďou, ktorú odporca zamýšľal dať
navrhovateľovi, ale iba vyjadril rešpektovanie obsahu žiadosti rektora a vyjadril s ňou súhlas. Aj z tohtodôvodu mal súd za preukázané, že k riadnemu prerokovaniu výpovede podľa § 74 Zákonníka práce
nedošlo. Dodatkom č. 1 k štatútu TnUAD účinným od 26.01.2011 došlo v zmysle čl. 16 ods. 10 k
prechodu kompetencie v pracovnoprávnych vzťahoch v plnom rozsahu z dekana fakulty na rektora

univerzity. Uvedené však nemá vplyv na skutočnosť, že právne úkony vykonané rektorom TnUAD do
účinnosti dodatku č. 1 k štatútu (do 26.01.2011) v pracovnoprávnych vzťahoch voči zamestnancom,
ktorí sú pracovnoprávne zaradení na fakulte, sú neplatné. Pre neplatnosť týchto právnych úkonov preto
nemohlo ani dôjsť k ich platnému prerokovaniu. Dôkazom o prerokovaní výpovede danej navrhovateľovi
nie je ani zápisnica z rokovania výboru Základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva

a vedy pri TnUAD zo dňa 19.01.2011 a ani prezenčná listina z rokovania rady Základnej organizácie
odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri TnUAD zo dňa 19.01.2011, nakoľko z predmetnej
zápisnice je zrejmé, že predseda informoval výbor, že s predsedom AS TnUAD už pred rokovaním
výboru prejednal celú oblasť bodov, ktorá bola predmetom rokovania výboru a zastáva rovnaké postoje
ako ZO OZ PŠaV pri TnUAD. Ďalej zo zápisnice vyplýva, že výbor prerokoval rozhodnutia R TnUAD
č. 1/2011 s nasledovným stanoviskom: výbor plne rešpektuje obsah uvedeného rozhodnutia a súhlasí

s ním. Z uvedených dôkazov nie je zrejmé, že sa rokovania zúčastnil zástupca zamestnávateľa. Zo
zápisnice nie je vôbec zrejmé, čo bolo predmetom tohto prejednania, najmä to, či bolo predmetom tohto
prejedania skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom. Navrhovateľ považoval výpoveď zo strany
odporcu za neplatnú i z dôvodu, že jeho pracovné miesto nebolo odporcom zrušené. Uviedol, že bol
pracovne zaradený v odbore Kvalita produkcie na FM. Uvedenú skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi

svedkyňa Ing. V. E.. Odporca takéto pracovné zaradenie navrhovateľa nenamietal. V tejto súvislosti
súd poukazuje na ustanovenie § 42 ods. 1 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že pracovný pomer
zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Teda i každá zmena
pracovnej zmluvy by mala mať písomnú formu. V tejto súvislosti súd však podotýka, že ak v rámci
organizačných zmien dôjde k zmene náplne práce zamestnanca, v tomto prípade navrhovateľa, mal

by sa zamestnávateľ, teda odporca, usilovať o dohodu so zamestnancom o zmene pracovnej zmluvy.
Až v prípade, že by k takejto dohode nedošlo, mal by zamestnávateľ možnosť skončiť pracovný pomer
s navrhovateľom. Takéto riešenie danej situácie odporcom v konaní preukázané nebolo. Na základe
uvedeného dospel súd k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom síce nedošlo k písomnej dohode
o zmene pracovného zaradenia navrhovateľa, avšak navrhovateľ s vedomím odporcu fakticky vykonával

prácu v študijnom odbore Kvalita produkcie, čim došlo medzi účastníkmi konania k dohode o pracovnom
zaradení navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že pracovné miesto navrhovateľa
v odbore Kvalita produkcie rozhodnutím rektora č. 1/57/2011 zo dňa 19.01.2011 zrušené nebolo, aj
z tohto dôvodu teda považoval súd výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 07.02.2011 za neplatnú.
Navrhovateľ v konaní namietal neplatnosť výpovede aj z dôvodu, že odporca si nesplnil ponukovú

povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Dôkazné bremeno o splnení ponukovej povinnosti
zaťažuje odporcu. Odporca v konaní na preukázanie skutočnosti, že si v prípade navrhovateľa splnil túto
povinnosťpredložilmailovúkomunikáciusosúčasťamiuniverzityzodňa24.01.2011azodňa25.01.2011
ohľadne zisťovania voľných pracovných miest, písomné vyjadrenie Fakulty sociálno - ekonomických
vzťahov TnUAD, písomné vyjadrenie Fakulty zdravotníctva TnUAD zo dňa 24.01.2011, z ktorých je

zrejmé, že odporca nemá možnosť zamestnávať navrhovateľa na inom, pre neho vhodnom mieste.
Naproti tomu navrhovateľ v konaní navrhol vykonanie dôkazov pracovnými zmluvami uzatvorenými
medzi odporcom ako zamestnávateľom a doc. Ing. G. U., Csc., doc. Ing. O. J., CSc. a doc. RNDr. X.
Q., PhD., doc. Ing. O. H., Csc. ako zamestnancami. Pracovné pomery týchto zamestnancov u odporcu
vznikli v čase od 01.05.2011 do 12.07.2011 s dohodnutým druhom práce vysokoškolského učiteľa

na funkčnom mieste docent v odbore Mechatronika (doc. Ing. G. U., Csc., doc. RNDr. X. Q., PhD.)
v odbore Strojárstvo (doc. Ing. O. J., CSc.) a v odbore Kvalita produkcie (doc. Ing. O. H., Csc.). Z
uvedeného je zrejmé, že odporca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že v čase
doručenia výpovede navrhovateľovi dňa 08.02.2011 nedisponoval vhodným pracovným miestom pre
navrhovateľa i s poukazom na to, že odporca zisťoval voľné pracovné miesta ešte v januári 2011. Keďže

ponuka vhodnej práce je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa,
jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede a teda aj z tohto dôvodu považoval súd výpoveď zo
dňa 07.02.2011 za neplatnú. Podľa § 62 ods. 1, § 79 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce účinného v
čase doručenia výpovede navrhovateľovi súd určil, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil
dohodou ku dňu 31.05.2011, keďže navrhovateľ nemal záujem, aby ho odporca naďalej zamestnával.

Odporca síce vo výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 07.02.2011 uviedol, že výpovedná doba je
v súlade s § 62 ods. 1 Zákonníka práce dva mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po jej doručení t. j. od 01.03.2011. Následne dňa 16.05.2011 odporca oznámil
navrhovateľovi, že jeho pracovný pomer s odporcom končí dňom 31.05.2011. Aj z potvrdenia o dĺžkezamestnania a o zápočte dôb zamestnania zo dňa 31.05.2011 je zrejmé, že navrhovateľ pracoval u
odporcu od 01.01.2009 do 31.05.2011. Vzhľadom k tomu súd určil, že pracovný pomer navrhovateľa
u odporcu skončil k 31.05.2011, uvedené nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Odporca navrhol

v konaní ako dôkaz výsluch svedkyne Ing. G. K.j, PhD.. Keďže Ing. G. K., PhD. vystupovala v konaní
ako poverená zástupkyňa odporcu a na základe poverenia rektora univerzity sa osobne zúčastnila
pojednávania dňa 16.05.2013, nebolo možné z dôvodu jej účasti na predmetnom pojednávaní vykonať
jej výsluch ako svedkyne. Vierohodnosť svedkyne W. N. znižuje skutočnosť, že sa jedná o manželku
bývalého rektora TnUAD, ktorý prijal predmetné opatrenia, ktoré sú základom tohto sporu a navyše

sa jedná o bývalú zamestnankyňu odporcu. Vzhľadom na uvedené mal súd dôvodné pochybnosti o
vierohodnosti výpovedi svedkyne, preto na ňu neprihliadal. O vierohodností výpovedí svedkov Ing. V.
G., PhD. a Ing. W. K., PhD. mal súd dôvodné pochybnosti z dôvodu, že svedkovia vedú s odporcom
súdne konania ohľadne ukončenia ich pracovných pomerov a z uvedeného možno vyvodiť záver, že
majú z tohto dôvodu snahu privodiť svojimi výpoveďami pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie veci.
Vzhľadom na uvedené mal súd pochybnosti o vierohodnosti uvedených svedkov a preto na ich výpovede

neprihliadal. V zmysle ustanovenia § 112 ods. 2 O. s. p. súd návrh v časti o zaplatenie náhrady mzdy
vylúčil na samostatné konanie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p.

Proti rozsudku do výroku, ktorým okresný súd určil, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu založený
pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2008 sa skončil dohodou ku dňu 31.05.2011, podal navrhovateľ včas

odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd „zrušil určenie ukončenia pracovného pomeru ku dňu 31.5.2011“.
Uviedol, že okresný súd tak rozhodol napriek tomu, že medzi ním a odporcom nedošlo k inak
formulovanej dohode. Podľa jeho názoru, pokiaľ je pracovná zmluva platná do rozhodnutia súdu t.j.
15.05.2014adotohočasunedošlokdohode,nietdôvodunarozhodnutieoukončeníuvedenéhovzťahu,
ktorý má skončiť ku dňu 31.12.2014. Toto rozhodnutie podľa jeho názoru je nelogické, nesprávne a

právne nezdôvodniteľné.

Proti tomuto rozsudku do všetkých výrokov podal včas odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh zamietne a navrhovateľovi uloží nahradiť mu
trovy konania vo výške 8.650,32 Eur a trovy odvolacieho konania. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle

§ 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.. Uviedol námietky k jednotlivým dôvodom vyhovujúceho
rozhodnutia okresného súdu vo veci určenia neplatnosti výpovede. Za 1. to boli námietky k záveru
okresného súdu, že rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne nebol oprávnený
konať v pracovnoprávnych vzťahoch. Podľa jeho názoru rozhodnutím rektora boli zavedené mimoriadne
opatrenia s účinnosťou od 16.12.2010. Zavedením mimoriadnych opatrení rektor TnUAD odňal

rozhodovacie právomoci navrhovateľa ako dekana Fakulty mechatroniky TnUAD. Toto rozhodnutie
orgánu akademickej samosprávy nebol oprávnený preskúmavať okresný súd v konaní o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Rovnaký právny názor zaujal aj Okresný súd Trenčín v
konaní vedenom pod sp. zn. 21C/124/2009 v rozsudku č. k. 21C/124/2009-203 zo dňa 27.03.2013.
Krajský súd v Trenčíne rozsudok okresného súdu č. k. 21C/124/2009 - 203 ako vecne správny

potvrdil. Vecne príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia
rektora je krajský súd a nie okresný súd. Postup Okresného súdu Trenčín, ktorý preskúmaval zákonnosť
rozhodnutia rektora o zavedení mimoriadnych opatrení je porušením ústavného práva upraveného
v článku 48 ods. 1 Ústavy SR, t. j. práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. V čase vydania
rozhodnutia rektora TnUAD č. 1/57/2011 zo dňa 19.01.2011 o zrušení funkčných miest na Fakulte

mechatroniky, ako aj v čase doručenia výpovede navrhovateľovi, t. j. dňa 08.02.11 dekan Fakulty
mechatroniky TnUAD nemal kompetencie v oblasti personálnej, organizačnej a ekonomickej, teda
nebol oprávnený konať vo vzťahu k navrhovateľovi v pracovnoprávnych vzťahoch a konať mohol jedine
rektor TnUAD. V zmysle ust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce za zamestnávateľa, ktorý je právnickou
osobou, sú oprávnené robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch štatutárne orgány, ktoré

sú oprávnené vykonávať v mene zamestnávateľa všetky právne úkony. Podľa § 10 ods. 1 ZoVŠ
rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy. Podľa čl. 2 pracovného poriadku právne
úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, vykonáva štatutárny orgán, ktorým je rektor TnUAD. Namiesto
rektora môžu robiť práve úkony v pracovnoprávnych vzťahoch ním poverení zamestnanci v určenom
rozsahu, a to dekani fakúlt. Na základe uvedeného je zrejmé, že oprávnenie rektora ako štatutárneho

orgánu verejnej vysokej školy konať v pracovnoprávnych vzťahoch nie je obmedzené a právo dekanov
fakúlt konať v prípade zamestnancov zaradených na fakultách je len právom delegovaným. Za
2. to boli námietky k záveru okresného súdu, že Žiadosť o prerokovanie výpovede bola podaná
neoprávnenou osobou. Podľa jeho názoru rektor je oprávnený rozhodnúť aj o organizačných zmenácha rovnako je oprávnený podať žiadosť odborovej organizácii o prerokovanie výpovede z pracovného
pomeru. Právny názor navrhoavteľa a tiež okresného súdu, že rektor TnUAD nebol oprávnený konať
v pracovnoprávnych vzťahoch, t. j. nebol oprávnený prijať rozhodnutie o organizačných zmenách a

podpísať výpoveď zamestnanca fakulty TnUAD považuje za absolútne nesprávny.
Za 3. to boli námietky k záveru okresného súdu, že výpoveď nebola prerokovaná s odborovou
organizáciou.Jednoznačnejetohonázoru,žekprerokovaniuvýpovede navrhovateľadošlo.Skutočnosť
potvrdila aj samotná odborová organizácia v zápisnici z rokovania výboru Základnej organizácie
odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri TnUAD zo dňa 26.01.2011. To, že svedok doc.

Ing. X. G. nie je uvedený na prezenčnej listine odborovej organizácie neznamená, že sa prerokovania
nezúčastnil. Túto skutočnosť potvrdil nielen samotný svedok doc. Ing. X. G., ale aj vedúca oddelenia
personalistiky a miezd Ing. W. N., dokonca aj samotná odborová organizácia v zápisnici z jej zasadnutia
uvádza, že k prerokovaniu došlo a dokonca sa uskutočnilo spoločné rokovanie odborovej organizácie
s vedením TnUAD. Pokiaľ ide o svedkyňu Ing. W. N., okresný súd uviedol, že neprihliadal na jej
výpoveď,pretožebolamanželkourektoraTnUAD.Ktomutoprávnemunázoru,akoajkprávnemunázoru

o účelovosti výpovede svedka doc. G., pretože tento už v obdobnej právnej veci vypovedal, keď bol
ešte zamestnancom odporcu, uvádza, že v tejto časti sa okresný súd úplne nepochopiteľne stotožnil
s námietkami navrhovateľa o nevierohodnosti týchto svedkov, a to bez hlbšieho a predovšetkým
racionálneho odôvodnenia. V konaní pred okresným súdom ani z pripojených spisov nebola zistená
žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala účelovosti alebo tendenčnosti výpovede svedkov doc. G.

alebo Ing. N.. Za 4. to boli námietky k záveru okresného súdu, že pracovné miesto navrhovateľa nebolo
zrušené. Argumentácii okresného súdu v tejto časti odvolaním napadnutého rozsudku nerozumie.
To, že navrhovateľ tvrdil, že bol zaradený na odbore Kvalita produkcie nie je pravda, navrhovateľ bol
zaradený v odbore priemyselné inžinierstvo. Tvrdenia okresného súdu o tom, že navrhovateľ s vedomím
odporcu fakticky vykonával prácu v študijnom odbore Kvalita produkcie, čím údajne došlo k dohode o

pracovnom zaradení, je ničím nepodložené, len tvrdením navrhovateľa a domnienkou svedkyne V. E.,
ktoré svedectvo je v priamom rozpore s listinnými dôkazmi. Keďže výsluch svedkyne E. sa konal na
pojednávaní, o ktorého odročenie požiadal, avšak súd mu nevyhovel, bola mu odňatá možnosť konať
pred súdom. Navrhovateľ pracoval vo funkcii docent v odbore priemyselné inžinierstvo, organizačne bol
zaradený na Katedre metrológie a manažérstva kvality, na Fakulte mechatroniky TnUAD, nepracoval

v odbore Kvalita produkcie. Je rozdiel medzi študijným odborom a katedrou. Za 5. to boli námietky k
záveru okresného súdu, že si údajne nesplnil ponukovú povinnosť upravenú v § 63 ods. 2 Zákonníka
práce. Tvrdenie i preukazovanie, že ku dňu výpovede mal voľné pracovné miesta, je procesnou
povinnosťou navrhovateľa. Tvrdil a stále tvrdí, že pre navrhovateľa vhodné voľné pracovné miesto
nemal, a preto mu ho nemohol ponúknuť. Navrhovateľ poukazoval na to, že na takéto, pre neho

vhodné pracovné miesta, boli prijatí zamestnanci doc. Ing. G. U., CSc., doc. Ing. O. J., CSc., doc.
RNDr. X. Q., PhD., doc. Ing. O. H., CSc. Títo uzatvorili pracovnú zmluvu až niekoľko mesiacov po
tom, čo bola navrhovateľovi doručená výpoveď. Okresný súd, ktoré konkrétne miesto to malo byť,
už neuvádza. Splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa sa podľa § 63 ods. 2 ZP skúma podľa
stavu v dobe výpovede. V prípade, kedy navrhovateľovi bola doručená výpoveď dňa 08.02.2011

(teda k tomuto dátumu nastali účinky výpovede), je jedine v súlade s hmotným právom len k tomuto
dátumu skúmať, či nemal voľné pracovné miesto vhodné pre navrhovateľa, ktorý mu mohol ponúknuť.
Takýmto miestom nedisponoval. Podľa jeho právneho názoru v prípade odvolaním napadnutého
rozhodnutia okresného súdu sa jedná o arbitrárne rozhodnutie. Okrem vyššie uvedeného poukazuje
aj na vady konania pred súdom prvého stupňa, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď dňa 12.09.2013
okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom vypočul viacero svedkov, napriek tomu, že požiadal o
odročenie daného pojednávania. Dňa 06.09. 2013 ukončil spoluprácu so svojím vtedajším právnym
zástupcom, pričom svojím podaním zo dňa 09.09.2013 okresný súd požiadal o odročenie pojednávania
nariadeného na deň 12.09.2013, aby si mohol nájsť nového právneho zástupcu. Okresný súd však

pojednávanie neodročil a v jeho neprítomnosti vypočul viacerých svedkov, ktorým nemohol položiť
svoje otázky. Právneho zástupcu si pritom našiel už dňa 16.09.2013, čo bolo okresného súdu obratom
oznámené. Ďalej poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín vo veci vedenej týmto súdom
pod sp. zn. 21C/142/2011 v skutkovo rovnakej právnej veci. Dodatočne predložil aj rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne č.k. zo dňa 23.04.20154Co/132/2014-243, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného

súdu Trenčín pod sp. zn. 21C/142/2011, v ktorej veci boli vznesené rovnaké námietky ako vzniesol
navrhovateľ v tomto konaní.Kodvolaniunavrhovateľasavyjadrilodporca.Uviedol,ženavrhovateľnemáanilenelementárneznalosti
pracovnoprávnychpredpisov,čovyplývaajznímpodanéhoodvolania,vktoromneuvádzažiadneprávne
argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť ním napadnutú časť rozsudku. V ďalšom zotrvával na

svojom odvolacom návrhu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f), O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Odporca vo svojom odvolaní okrem iného namieta odňatie možnosti konať pred súdom, ku ktorému
malo dôjsť predovšetkým tým, že odvolací súd prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci pre taký postup
tu neboli zákonné podmienky.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd dňa 14.08.2013 určil termín pojednávania na deň 12.09.2013 o

09,00 hod. Predvolanie na toto pojednávanie predchádzajúci zástupca odporcu Advokátska kancelária
JUDr. Danica Birošová, s.r.o. (ďalej len „predchádzajúci zástupca odporcu“) prevzal dňa 22.08.2013. V
spise sa ďalej nachádza oznámenie predchádzajúceho zástupcu odporcu zo dňa 09.09.2013 o ukončení
právneho zastúpenia na základe výpovede plnej moci doručenej mu 02.09.2013 a žiadosť odporcu
o odročenie pojednávania zo dňa 09.09.2013 doručená okresnému súdu dňa 09.09.2013, v ktorej

odporca
žiada o odročenie pojednávania z dôvodu, že ukončil spoluprácu s predchádzajúcim zástupcom
odporcu a je pripravené rokovanie rektora s novým právnym zástupcom na deň 16.09.2013, kde
dôjde k podpisu plnomocenstva, pričom vzhľadom na pracovné povinnosti rektora nebolo možné
toto rokovanie uskutočniť v skoršom termíne, a o odročenie žiada aj z dôvodu, že rektor odporcu

sa pre pracovné povinnosti nemôže pojednávania zúčastniť. Ako dôkaz odporca k žiadosti predložil
odovzdávací protokol dokumentov vzťahujúcich sa k veci medzi predchádzajúcim zástupcom odporcu
ako odovzdávajúcim a odporcom ako preberajúcim zo dňa 06.09.2013. Súčasne odporca na podaní
uviedol svoju elektronickú adresu a telefónne číslo. V spise sa nenachádza dôkaz, že by okresný
súd odporcovi bezodkladne oznámil, ako návrh na odročenie pojednávania posúdil, a na pojednávaní

konanom dňa 12. septembra 2013, ktoré začalo o 09.00 hod. konštatoval (zápisnica o pojednávaní), že
na pojednávanie sa odporca nedostavil a bude pojednávať v jeho neprítomnosti. Dňa 24.09.2013 bolo
okresnému súdu doručené oznámenie terajšieho zástupcu o prevzatí právneho zastúpenia odporcu v
tejto veci spolu s plnomocenstvom zo dňa 16.09.2013.

Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého
účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na
tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. určuje len jednu
výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti t.j. ak riadne
predvolaný účastník resp. jeho zástupca sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého

dôvodu o odročenie pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní odôvodnil prebiehajúcou
zmenou právneho zástupcu a svojimi pracovnými povinnosťami a požiadal z tohto dôvodu o
odročenie pojednávania. Dôvod uvedený účastníkom posudzuje vždy súd, a to v súvislosti s ďalšími

právne a skutkovo významnými skutočnosťami. V danej veci je zrejmé (aj z obsahu predloženého
odovzdávacieho protokolu), že ide o právne a skutkovo náročnú vec, ktorá náročnosť odôvodňuje
potrebu a účelnosť právneho zastúpenia odporcu a jeho náležitej prípravy. Odvolací súd v danej veci
dospel k záveru, že dôvod odročenia pojednávania bol dôležitý a okresný súd nemal vo veci pojednávať
a vykonať dokazovanie v neprítomnosti odporcu.

Aj v prípade, ak by okresný súd vyhodnotil dôvod odročenia pojednávania ako nedôležitý, mal okresný
súd postupovať podľa § 119 ods. 2 O.s.p. a oznámiť odporcovi na ním označenú elektronickú adresu
alebo telefonicky, ako rozhodol o jeho návrhu na odročenie pojednávania.

Ak súd prejednal vec a vykonal dokazovanie v neprítomnosti odporcu a neoznámil mu, ako rozhodol
o jeho návrhu na odročenia pojednávania, odňal mu možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.Táto skutočnosť spôsobuje vadu konania, ktorú by bolo možné bez ďalšieho opomenúť iba
za predpokladu, že s výsledkami dokazovania získanými pri tomto pojednávaní účastník, ktorého
procesné práva boli postupom súdu dotknuté, dodatočne vyslovil súhlas, alebo vtedy, ak nemal obsah

pojednávania žiadny vplyv na rozhodnutie súdu napr. preto, že súd nezaložil svoje rozhodnutie na
dôkazochvykonanýchpritomtopojednávaní(obdobneuzavrelNajvyššísúdČeskejrepublikyvuznesení
z 27.7. 2000, sp. zn. 20 Cdo 1538/2000). Tieto podmienky v danom prípade splnené neboli. Odporca
s vykonaným dokazovaním dodatočne nevyslovil súhlas a okresný súd založil svoje rozhodnutie na
dôkaze vykonanom na dotknutom pojednávaní výsluchom svedkyne Ing. V. E. (str. 23 rozsudku), ktorú

skutočnosť odporca v odvolaní výslovne namietal.

V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť, že po 12.09.2013 prebehli vo veci ďalšie pojednávania, na
ktorých bol prítomný zástupca odporcu, pričom podľa obsahu zápisníc o pojednávaní, okresný súd
na začiatku pojednávaní nepostupoval podľa § 119 ods. 5 O.s.p., teda neoznámil prítomným obsah
prednesov a dosiaľ vykonaných dôkazov. Odporcovi tak nebola daná možnosť dodatočne sa vyjadriť k

dovtedy vykonaným dôkazom z hľadiska dodržania príslušných procesných ustanovení.

Odvolací súd teda dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. je daný. Preto podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil uznesenie
okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O.s.p.mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu vykonať úkony smerujúce k tomu, aby bolo daná
možnosť účastníkom realizovať svoje právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť sa k dôkazom vykonaným na
pojednávaní dňa 12.09.2013 a to buď oznámením obsahu vykonaných dôkazov, alebo v prípade potreby
zopakovaním týchto dôkazov. Po ukončení potrebného dokazovania okresný súd vo veci opätovne

rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .