Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112010427
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112010427.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 24. júna 2015, prejednal
odvolanie obžalovaného W. T., proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 08.09.2014 sp.zn.
4T/41/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. T. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

SúdprvéhostupňauznalobžalovanéhoW.T.zavinnéhozobzvlášťzávažnéhozločinuspreneverypodľa
§ 213 ods. 1,4 písm. a) Tr. zák., ktorý spáchal tak, že

dňa 11.09.2007 ako prokurista spoločnosti Dopravná, s.r.o., Majerská cesta 65, Banská Bystrica uzavrel
akonájomcasospoločnosťouB.O.F.,a.s.,Miletičova1,Bratislava,tohočasuVÚBLeasing,a.s.,Mlynské
Nivy 1, Bratislava, ako prenajímateľom lízingové zmluvy č. XXXXXX, XXXXXX, predmetom ktorých

boli ťahač návesu zn. Mercedes Actros 1844 LS 36, VIN: WDB9340321L243978 v obstarávacej cene
99.365,-Eur,ťahačnávesuzn.MercedesActros1844LS36,VIN:WDB9340321L252559vobstarávacej
cene 99.365,- Eur, pričom po prevzatí predmetov lízingu si ako nájomca riadne neplnil povinnosti
vyplývajúce z lízingových zmlúv, riadne neuhrádzal lízingové splátky, na základe čoho prenajímateľ
05.08.2008 mimoriadne ukončil predmetné lízingové zmluvy a nájomcu 06.08.2008 vyzval na okamžité
odovzdanie predmetov lízingu, pričom tieto predmety lízingových zmlúv do nevrátil, resp. neodovzdal ich

postupníkovi - spoločnosti BFS, a.s., Prievozská 2/A, Bratislava, z titulu uzavretých zmlúv o postúpení
pohľadávok vyplývajúcich z vyššie uvedených lízingových zmlúv zo dňa 21.01.2009, 21.11.2008, pričom
obvinený na základe zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti Dopravná, s.r.o., Majerská
cesta 65, Banská Bystrica na inú osobu uzavretej dňa 27.09.2010 v Banskej Bystrici predmety lízingu
odovzdal preberajúcemu A. T., čím takto spoločnosti VÚB Leasing, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO:
31318045 spôsobil škodu v celkovej výške 180.488,55 Eur.

Zatobolodsúdenýpodľa§213ods.4Tr.zák.spoužitím§38ods.2,4Tr.zák.,§37písm.m)Tr.zák.,§42

ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť rokov. Podľa § 48 ods. 3
Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica z 30.06.2011 sp.zn. 1T/16/2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad
na tri roky. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti vykonávania akejkoľvek

podnikateľskej činnosti vo svojom mene, ako aj v mene iného, vo výmere päť rokov.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane -
spoločnosti BFS, a.s., Prievozská 2/A, Bratislava, škodu v sume 180.488,55 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný odvolanie už do zápisnice o hlavnom pojednávaní

po vyhlásení rozsudku, a to do viny a trestu.

Obžalovanývpísomnomvypracovaníodvolaniaprostredníctvomobhajcuupresnildôvodyodvolaniatak,
že sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátenia veci súdu prvého stupňa z
dôvodov ust. § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. s tým, aby súd vec znovu prejednal a rozhodol.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania s poukazom na konkrétne pochybenia sa upriamil právne na skutočnosť,
že podľa jeho názoru bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané spáchanie žalovaného obzvlášť

závažného zločinu jeho osobou, keď v posudzovanom prípade je dôkazná neistota, pretože jednotlivé
dôkazy sú len opisom určitých udalostí tak, ako sa stali, ale podľa jeho názoru v rámci svojho
hodnotiaceho resumé súd upriamil pozornosť len na dôkazy, ktoré zdanlivo svedčia v jeho neprospech
bez toho, aby boli komplexne skúmané všetky dôkazy a teda svedčiace aj v jeho prospech. Okrem
iného uvádza, že pri skúmaní hmotnoprávneho znaku skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nie

je výška škoda riadne ustálená a preukázaná, len predpokladaná, resp. dokazovaná Z.. X. bez bližšej
špecifikácie, keď inak škoda musí byť preukázaná a určená presne a musí byť verifikovaná aj inými
dôkazmi, t.j. akým spôsobom a akými postupmi bola výška škoda ustálená. Podľa jeho názoru tiež z
dokazovania nevyplýva, že by si predmety leasingu prisvojil, tieto prenajímateľ mohol v období rokov
2008 až 2010 kedykoľvek odobrať, nie je vysvetlené, prečo tak VÚB Leasing, a.s. nekonala.

Nebolo tiež preukázané a neobstojí čiastkový záver súdu, že predmet leasingu predal, hoci dohodnutú
cenu leasingu nesplatil, ani to, že porušil dohodnuté povinnosti a zveril tieto hnuteľné veci tretej osobe a
tým ich odňal z dispozície vlastníka. Poukázal na to, že zmena osoby spoločníka a konateľa spoločnosti,
Dopravná, s.r.o. neoznámila zmenu právneho postavenia tejto právnickej osoby, teda predmety leasingu
neboli pri tejto zmene odovzdané inému subjektu práva. Nový spoločník a konateľ nadobudol na základe

zmluvy o prevode obchodného podielu všetky práva a povinnosti spoločníka spoločnosti vo vzťahu k
tretím osobám a v tomto smere neobstojí to, že odplata za prevod obchodného podielu vo výške 3.000,-
Eur je nezodpovedajúca reálne existujúcim obchodným zvyklostiam, pretože platí zásada voľnosti pri
uzatváraní právnych úkonov medzi účastníkmi, ktorú pri tomto type zmluvy zákon neobmedzuje. Inak
základné imanie spoločnosti bolo v čase prevodu obchodného podielu ku dňu 27.09.2010 splatené.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné. V prvom rade
treba uviesť, že odvolací súd preskúmal zákonnosť postupov aj z procesného hľadiska okresným súdom
a v celom rozsahu musí konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy v záujme

ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy
oprel svoje právne a skutkové závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo
i v ich súhrne.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné
dôkazy v záujme ustálenia skutočného stavu veci, dôkazy hodnotil v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., teda
na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia, so všetkými náležitosťami § 2 ods.
12 Tr. por., § 168 ods. 1 Tr. por. a takéto hodnotenie dôkazov a závery hodnotenia vedú aj odvolací
súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný je páchateľom predmetného skutku a trestného činu,

ako bol ustálený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa
dostatočne zrozumiteľne a podrobne odôvodnil napadnutý rozsudok, odvolací súd si toto hodnotenieosvojil, stotožňuje sa s ním, a preto v ďalšej časti naň iba poukazuje, pretože by vlastne opakoval
odôvodnenie veci súdom prvého stupňa v otázke skutkových záverov, ako aj právneho posúdenia
predmetného skutku, ktoré zodpovedá stavu veci, zneniu skutku a jeho podradeniu pod ust. § 213 ods.

1,4 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil na
cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania, k tomu v rámci odpovede odvolací súd musí konštatovať, že tieto sú
skôr účelové, ako opodstatnené z hľadiska posúdenia právneho skutku po objektívnej a subjektívnej
stránke predmetného trestného činu, resp. zločinu. Je z nich skôr zjavná snaha dosiahnuť posúdenie

predmetného skutku podľa miernejších ustanovení Trestného zákona a tým aj dosiahnuť zjavne
podstatne miernejší trest u obžalovaného a tiež aj z pohľadu výroku o náhrade škody. Obhajoba
obžalovaného pritom ani dostatočne erudovane nenamieta postupy a samotné hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa, len ich spochybňuje so všeobecnou argumentáciou argumentmi, ktoré skutočne
pri výklade jednotlivých ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku platia, ale na druhej strane
sanevzťahujúdostatočnenatentoprípad,abyichbolomožnérešpektovaťsúdomprvého,resp.druhého

stupňa.

Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku žiadne pochybenie, pretože
súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti
vyplývajúce z ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák., ako aj ostatné ustanovenia, ktoré by mohli mať vplyv na druh
a výmeru trestu.

Nie je pravdou, že súd prvého stupňa hodnotil dôkazy nezákonne, keď bral v úvahu len skutočnosti
svedčiace v neprospech obžalovaného a prehliadol skutočnosti a dôkazy, ktoré vyplynuli v prospech
obžalovaného. Už vyššie krajský súd pri hodnotení postupov pri ustálení viny uviedol a zamieta takýto
názor ako neopodstatnený. Naopak treba uviesť, že u obžalovaného bolo možné skutok posúdiť aj
podstatne prísnejšie ustanovenie Trestného zákona z hľadiska výmery trestu, keď miernejší trest v tomto

prípade neprichádza v úvahu. V neprospech obžalovaného nebolo podané odvolanie, a teda odvolací
súd nemohol výrok o treste zrušiť a uložiť obžalovanému prísnejší trest, rešpektujúc tak ust. § 322 ods.
3 Tr. por., podľa ktorého

odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade
skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi

vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý
rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo
výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok
na náhradu škody (zákaz reformácie in peius). Súd prvého stupňa pri postupe v zmysle výrokovej časti
napadnutého rozsudku vo výroku o treste prehliadol nezákonnosť uloženého súhrnného trestu, ktorý

následne sám tiež nezákonným spôsobom zrušoval vo výroku o súhrnnom treste, hoci tu bola prekážka
inej, už právoplatne rozhodnutej veci.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší

ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Pokiaľ by odvolací súd zrušil výrok o treste, obžalovaný by sa dostal do nevýhody, pretože okrem

zákonného uloženia trestu z pohľadu prvého rozsudku po spáchaní predmetných skutkov a trestných
činov by tak bola zhoršená jeho situácia, pretože by zostali v platnosti nasledujúce rozsudky, teda aj
trest zrušený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 30.06.2011 sp.zn. 1T/16/2011, ktorým
bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a podmienečne mubol odložený na skúšobnú dobu päť rokov a zároveň peňažný trest 17.000,- Eur, ktorý už obžalovaný
vykonal. Preto by boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie výkonu tohto trestu po tom, ako
bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa v teraz prejednávanej veci odvolacím súdom namiesto

rozsudku okresného súdu 1T/16/2011 a vo vzťahu k tomuto rozsudku a v ňom uloženému trestu mal byť
rozsudkom súdu prvého stupňa ukladaný súhrnný trest.

Teda napravením pochybenia v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa by skutočne došlo k
zhoršeniu situácie v neprospech obžalovaného v rozpore s už uvedenou procesnou zásadou zákazu
zmeny k horšiemu (§ 322 ods. 3 Tr. por.).

Súd prvého stupňa však obžalovaného správne obligatórne pri obzvlášť závažnom zločine zaradil podľa

§ 48 ods. 3 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Rovnako obligatórne uložil obžalovanému aj ochranný dohľad vo výmere troch rokov v zmysle § 76 ods.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák.

Trest zákazu činnosti zodpovedá zneniu ust. § 61 ods. 2 Tr. zák., ktorý trest by mal spolupôsobiť pri
prevýchove obžalovaného, ako aj prevencii pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným toho

istého druhu, a to aj po vykonaní uvedeného trestu alebo jeho časti.

Vzhľadom k tomu, že poškodená strana spoločnosť BFS, a.s., Prievozská 2/A, Bratislava, si
riadne a včas uplatnila svoj nárok na náhradu škody, pritom tento nárok je zákonný a podložený
konkrétnymi dôkazmi, o jeho opodstatnenosti nevznikli žiadne pochybnosti, teda bola uložená povinnosť
obžalovanému nahradiť škodu v tej časti, ktorá bola nesporne preukázaná. Poškodená strana si pritom

svoj nárok uplatnila riadne a včas.

Preto odvolací súd pri uvedených zisteniach nemal dôvod na zmenu, resp. vrátenie veci súdu prvého
stupňa, keď považuje napadnutý rozsudok za zákonný a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.