Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211628
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113211628.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. XXX, XXX XX A., občan SR, zastúpenému právnou
zástupkyňou JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom B. XXX, XXX XX U. O., v konaní o

zaplatenie zmenkových nárokov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 5C/276/2013-39 zo dňa 30.04.2014

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/276/2013-39 zo dňa 30.04.2014 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie zmenkovej sumy 942,13
Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 06.04.2010 do zaplatenia, 6 %
ročný úrok z dlžnej sumy od 15.06.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,14 Eur (1/3 %
zmenkovej sumy) a náhrady trov konania. Žalobca pohľadávku uplatnil v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. (ďalej len „Nariadenie“). Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako indosatár je

nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 25.09.2009 na zmenkovú sumu
942,13 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 06.04.2010.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 25.09.2009 na sumu 942,13 Eur, pričom do jej textu bol poňatý
záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 06.04.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného

zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil
žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Okresný súd žalobcu vyzval na doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky tak, aby v opise
rozhodujúcich skutočností uviedol právny dôvod záväzkového vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky,

aby špecifikoval žalovanú sumu uvedením presného spôsobu jej výpočtu a položiek, z ktorých
pozostáva, a aby ku každej položke uviedol výšku, dátum, právny dôvod vzniku a odôvodnil počiatok
uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy. V reakcii na túto výzvu žalobca okresnému súdu
oznámil,žeposkytoldostatočnejasnéaprimeranéinformácieouplatnenejpohľadávke,predložiloriginál
zmenky, zmenkové informácie preniesol do žaloby a z jeho strany nie je čo doplniť alebo opraviť.
Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, pričom disponuje len

indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné údaje alebo listiny, ktoré okresný súd vyžadoval. Zmenkaje samostatným abstraktným záväzkom a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami,
než sú na zmenke uvedené.

Okresný súd v súlade s čl. 5 Nariadenia doručil žalovanému tlačivo C na odpoveď, na ktoré žalovaný
žiadnym spôsobom nereagoval. Okresný súd nenariadil ústne pojednávanie, keďže to nepovažoval za
potrebnéaanižiadnazostránonariadenieústnehopojednávanianepožiadala.Okresnýsúdtakoznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 30.4.2014.

Okresný súd vykonal dokazovanie zmenkou, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 6Er/81/2011 a zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,
5 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) a ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS a uplatnený nárok
žalobcu v celom rozsahu zamietol. Okresný súd mal preukázané, že pôvodný veriteľ spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 25.09.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa

spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi sumu 400 Eur, ktorú
sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 392 Eur, t.j. celkovú sumu 792 Eur v mesačných
splátkach vo výške 66 Eur, v počte splátok 12. Tento vzťah bol zabezpečený zmenkou vystavenou
žalovaným. Okresnému súdu bolo z jeho úradnej činnosti známe, že predmetom podnikania spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, pričom úverová zmluva, napriek

tomu, že je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom podľa Obchodného zákonníka, je súčasne
aj spotrebiteľskou zmluvou. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako dodávateľ pri uzatváraní a plnení
zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný, ktorý je spotrebiteľom, pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Hoci je v úverovej
zmluve uvedené, že žalovanému sa poskytol úver na výkon zamestnania, žalobca, ktorého zaťažuje

dôkazné bremeno, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukazovali. Je na ťarchu
žalobcu, aby preukázal, že úver bol poskytnutý žalovanému na účely výkonu zamestnania. Okresný
súd tak právny vzťah medzi pôvodným veriteľom - spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným
vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, aplikoval na daný vzťah ustanovenia spotrebiteľského práva a
dospel k záveru, že indosovanie zmenky, ktoré má za následok zmenu veriteľa, nemení nič na povahe

záväzku,vyplývajúcehozpredmetnéhozáväzkovéhovzťahu.Zmenkaslúžilaakozabezpečovacíprávny
prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Okresný súd neplatnosť zmenky skúmal ex offo, aj keď žalovaný
neplatnosť zmenky nenamietal, čo odôvodnil tým, že vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských
zmlúv právny princíp „právo patrí bdelým“, ustupuje dôležitejšiemu princípu založenému na ochrane
práv spotrebiteľa, čo opakovane zdôraznil vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky.

Okresný súd poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14. 03. 2013,
v ktorom Európsky súdny dvor z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa s tým,
že je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, aj keď ide o vzťah uplatnený

na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera. K záveru o prelomení zásady zmenky ako
abstraktného cenného papiera vo vzťahu k spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho
súdu (BGH) z 25.2.1965. Okresný súd poukázal tiež na nemecký rozsudok sp. zn. Z 1965, podľa
ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt, (čo je prípad súdenej veci), a pritom existujú
indície,žezmenkazabezpečovalaúveralebopôžičkuprespotrebiteľa,niejemožnéžalobcoviposkytnúť

ochranu, lebo aj nový zmenkový veriteľ mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver. Okresný súd poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa
16.11.2010 č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., podľa ktorého má vnútroštátny súd v každom
štádiu konania povinnosť posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere. Z európskych,
ako aj z vnútroštátnych právnych noriem vyplýva povinnosť vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných

podmienok a tiež abstraktnú kontrolu zmlúv s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané
podmienky. Zmenkový vzťah tak nie je možné izolovať od vzťahu spotrebiteľského. Tento vzťah je
vyjadrený aj v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v ust. § 4 ods. 6.
V čase prijatia zmenkového a šekového zákona z roku 1950 ešte nebola v podmienkach Slovenskej
republiky aktuálna otázka ochrany spotrebiteľa, ktorá sa do popredia dostala až v súvislosti so vstupom

Slovenskej republiky do Európskej únie.

Okresný súd ďalej uviedol, že pri zmenke ako cennom papieri treba rozlišovať neplatnosť zmenky pre
nesplneniepodmienokpodľazákonazmenkovéhoašekovéhoanadruhejstraneneplatnosťdojednaníovystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských vzťahov,
či už pre rozpor s dobrými mravmi alebo po vyhodnotení dojednaní o zmenke ako neprijateľných
podmienok. Podľa okresného súdu z dokazovania vyplynulo, že podmienky pre prijatie zmenky od

spotrebiteľa stanovené zákonom neboli splnené. Istina poskytnutého úveru predstavovala 400 Eur,
zmenka bola vystavená na sumu 942,13 Eur, pričom zákon č. 129/2010 Z.z. zakazoval v súvislosti
s poskytnutím spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. Aj dohody
o vyplnení zmenky, uzatvorené pred týmto zákazom, je možné podľa okresného súdu hodnotiť ako
neplatné pre rozpor s dobrými mravmi alebo ako neprijateľné zmluvné podmienky. Okresný súd tak

považoval dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobila značnú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa s tým, že cieľom uzatvorenia tejto dohody bolo obchádzať
ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky
umožňovala vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
jej úročenia tak, že zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov. Takéto
zmluvné dojednanie okresný súd za zisteného skutkového stavu považoval za neprijateľné, a tým

aj neplatné podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že zmenka je neplatná,
nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Žalobca uplatnil právo z neplatnej zmenky, a preto bolo
potrebné návrh zamietnuť bez toho, aby súd skúmal výšku žalovanej sumy. Vyplnením zmenky došlo k
značnémuzhoršeniupostaveniaspotrebiteľa,pretoževeriteľvyplnenímzmenkyzamýšľalobísťzákonné
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a na základe vyplnenej zmenky požadoval úrok 0,25 % denne,

ktorý je vzhľadom na výšku v rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch je
neprípustný. O náhrade trov okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom žalovanému
ako úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov z dôvodu, že si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že konanie

má vady podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o iných
vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a jej vystaviteľom. Žalobca ako vlastník cenného papiera
má len zmenku, ktorú nadobudol na základe indosamentu. Žalobca nemá iné informácie, či dokumenty
k zmenke a v zmysle platného právneho poriadku ich ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať
práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri

uplatnení zmenkového nároku je neprípustné a nezákonné. Podľa konštantnej judikatúry českých a
slovenských súdov je zmenka samostatným, abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa
aplikáciou ustanovení o zmenke v zákone zmenkovom a šekovom vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom

okresný súd posudzoval bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci.
Okresný súd k rozhodnutiu dospel na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a nesprávnou
interpretáciou právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca nesúhlasil s tým, že súd je v takomto
konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Žalobca trval na tom,
aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci

tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena.
Okresný súd si sám vytvoril pochybnosť v podobe ničím nepodloženého dohadu o tom, že by medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý nebol účastníkom tohto konania, a žalovaným mal existovať
iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom súdneho konania. Okresný súd teda vykonštruoval tvrdenie,

ohľadom ktorého žiadal, aby ho žalobca preukázal. V sporovom konaní môže súd rozhodnutie založiť
len na tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania, a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd
nachádza v iných konaniach a ktoré nie sú výsledkom dokazovania. Ak by mala existovať dôkazná
povinnosť žalobcu vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, tak žalobca ad absurdum tvrdí, že by
existovala aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Okresný súd zjavne

a zreteľne porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a presiahol svoju právomoc. Súd je nezávislým
arbitrom, ktorý rozhodne na základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania.

Okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Žalovaný vo všeobecností nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SRsp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, podľa ktorého ...„Z povahy zmenky ako abstraktného
a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne
vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“. Z

ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať
proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal.
Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie na žalobcovi. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno
neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie
dôkazného bremena zo žalovanému na žalobcu. Námietka tak musí byť vznesená zo strany žalovaného

a žalovaný nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu
a iniciatívu na seba prevzal súd. Okresný súd tak porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vykonané bez návrhu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd bez návrhu žalovaného a na ťarchu

žalobcu žiadal vykonať dokazovanie, ktoré by údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa.
Žalovaný sa pritom tejto obrany nedovolával a uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Okresný súd od
žalobcu žiadal preukázanie skutočností, o ktorých žalobca nemal žiadnu vedomosť a nemal k dispozícii
žiadne požadované listinné dôkazy. Okresným súdom tvrdený rozpor medzi uplatneným nárokom
žalobcu a spotrebiteľským právom zo žiadnych okresným súdom citovaných ustanovení nevyplýva.

Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou a exekučným spisom a ďalšími
listinnými dôkazmi, avšak žalobca a ani žalovaný dokazovanie takýmito listinnými dôkazmi nenavrhli.
Súd síce môže podľa ust. § 120 O.s.p. vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci, avšak
len v prípade, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade mal okresný
súd rozhodnúť len z predloženej zmenky, nakoľko z prednesov sporových strán potreba vykonávania

dokazovania nevyplynula. Okresný súd vychádzal z údajne nesporných skutočností, že žalovaný so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvoril zmluvu o úvere a že zmenka zabezpečovala zmluvu, ktorú
žalovaný uzatvoril ako spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného
z účastníkov konania. Účastníci sa k týmto okolnostiam nikdy nevyjadrili, a preto nie je možné, aby
okresný súd dospel k záveru o ich nespornosti. Ak na týchto údajne nesporných skutočnostiach okresný

súd založil svoje rozhodnutie, je takéto rozhodnutie nesprávne.

Krozhodnutiunemeckéhonajvyššiehosúduzroku1965žalobcauviedol,žemuobsahtohtorozhodnutia
nie je známy a takéto rozhodnutie mu nie je dostupné. Jeho závery pritom ani nie sú použiteľné, nakoľko
je takmer 50 rokov staré a v období jeho vzniku prakticky neexistovalo Európske spotrebiteľské právo.

Zrejme sa jedná o prekonaný a ojedinelý názor, z ktorého nie je možné vychádzať. Takéto rozhodnutie
nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy podľa zákona č. 191/1950 Zb. Okresný súd sa pritom
nijakým spôsobom nevysporiadal so zhodou či rozdielnosťou právnej úpravy Nemecka a Slovenskej
republiky ohľadom zmenkového práva. Záveru, ktorý by mal vyplývať z tohto nemeckého rozhodnutia,
priamo odporuje záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra

2008. Z rovnakých záverov vychádzal aj rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1839/2000, podľa ktorého
je zmenkový záväzok samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol dôvodom jeho vzniku.
Zmenkovýzáväzokjezáväzkompriamym,bezpodmienečným, nesporným,abstraktnýmasamostatným
a je celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Súd preto nemôže od žalobcu požadovať
preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, pretože ide o celkom odlišný

právny vzťah, než aký je predmetom súdneho konania.

Žalobca v podanom odvolaní k záveru okresného súdu, v zmysle ktorého nemožno prihliadať ani na
neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky v podobe zmenkového úroku 0,25% denne, t.j. 91,25%
ročne, namietol, že zmenku vystavil žalovaný. Dobrovoľne ju podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle.

V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 s tým, že
nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý v zmenke,
zmenkový úrok nevynímajúc. Okresný súd pritom nepriznal žiadny zmenkový úrok, hoci na základe
jeho argumentácie mohla byť neplatnosťou postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa
dobrým mravom neprieči. V súvislosti s uplatnenou výškou zmenkového úroku žalobca poukázal na

rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške
0,25% z istiny za každý deň omeškania, nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta
ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje.Žalobca poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013, v ktorom
krajský súd konštatoval, že v preskúmavanej veci sa nejedná o prípad uplatňovania pohľadávky zjavne
neopodstatnenej, ani o podanie zjavne neprípustného návrhu s tým, že ak dlžník neuplatnil v konaní

námietku podľa ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, neexistuje dôvod, na základe ktorého by
súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej
vystaveniu zmenky. Krajský súd v Prešove ďalej uviedol, že dokazovanie na preukázanie dôvodnosti
kauzálnych námietok je možné vykonať len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní po doručení
tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky sa k návrhu vyjadrí s tým, že ak odpoveď žalovaného nie

je doručená súdu v lehote 30 dní, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke, a teda rozhodnúť vo veci
samej. Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý ustanovuje koncentračnú zásadu, má pasivita žalovaného ten
následok, že súd musí rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda dokazovanie
nevykonáva. Rovnako Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa
21.11.2013 potvrdil uvedené závery žalobcu. Žalobca konštatoval, že okresný súd zmaril konanie ako
také, a to porušením Nariadenia č. 861/2007, čl. 4 a čl. 5, keď vôbec neumožnil viesť kontradiktórny

spor, čoho dôsledkom došlo aj k porušeniu práva žalobcu na prístup k súdu. Žalobca žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky súd v celom rozsahu vyhovie a prizná
žalobcovi náhradu trov konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 21.08.2014 prostredníctvom

právnej zástupkyne. Podstatou vyjadrenia žalovaného bolo stotožnenie sa so záverom okresného
súdu, ktorý žalovaný považoval za vecne správny. Žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu činnosť
iných všeobecných súdov v súvislosti s uplatňovaním Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s tým, že zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. dochádzalo k porušovaniu práv spotrebiteľov, z ktorého titulu všeobecné súdy nepriznali právo na

plnenie tejto spoločnosti. Žalovaný zdôraznil, že nesúhlasí so žalovanou sumu, ani s jej príslušenstvom
a nestotožňuje sa ani s poukazom žalobcu na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013. Konanie spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. podľa názoru žalovaného vykazuje znaky
vedomého obchádzania zákona. Súčasne žalovaný zdôraznil, že vznáša námietku voči žalobcovi,
pretože tento pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu žalovaného s poukazom aj na aplikáciu

§ 39 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný vznáša aj ďalšie námietky. Vzhľadom k rozhodnutiu
ESD sp. zn. C-19/2011, rozhodnutie ESD sp. zn. C-76/10 podľa názoru žalovaného je súd povinný v
každom štádiu konania a v každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či v tej ktorej konkrétnej
veci nejde o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na daný právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ tak súd je povinný urobiť

v každom druhu konania, vzťahuje sa táto povinnosť aj na konanie, v ktorom sa uplatňuje právo
zo zmenky. Pôvodom vzniku zmenky bola zmluva o úvere. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, predtlačený
formulár, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluva je koncipovaná tak, že je
hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a celá zmluva
sa prieči dobrým mravom. Pokiaľ je zmluva absolútne neplatná, nemohlo právnemu predchodcovi

žalobcovi - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi z uzavretej úverovej zmluvy vzniknúť právo
na vyplnenie blankozmenky podľa článku 14 Všeobecných podmienok, z čoho vyplýva, že ak aj zmenka
bola vyplnená, nebolo možné na jej základe sa úspešne domáhať akýchkoľvek práv (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp. zn. 4 Obo 161/2007). Pre neplatnosť zmluvy nevzniklo
veriteľovi právo vyplniť vystavenú blanko- zmenku, zmenka nevznikla, a preto veriteľ nemal v čase

indosamentu zmenky na žalobcu práva a povinnosti zo zmenky a nemohol práva zo žalovanej zmenky
previesť na žalobcu, pretože ich sám nemal (uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 50/2010-11 zo dňa
10.02.2010). Žalovaný vzniesol voči žalobcovmu uplatnenému nároku na zaplatenie zmenkovej sumy
942,13 Eur námietku premlčania, a táto bola vznesená aj voči zmenkovému úroku vo výške 0,25 %
denne vo väzbe aj na 6 % ročný úrok, v spojení s premlčaním zmenkovej odmeny. Žalovaný poukázal

na to, že pri zmenke bolo potrebné skúmať, či spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, pretože v
zmenke, pokiaľ sú uvedené dve možnosti splatnosti, spôsobuje to absolútnu neplatnosť z dôvodu jej
neurčitosti. Žaloba žalobcu je preto nedôvodná a má byť v celom rozsahu zamietnutá. Žalovaný sa
stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý poukázal na § 17 zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských
úveroch. S prihliadnutím aj na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ktoré zaujali argumentačne

názory zhodné s vyjadrením žalovaného, bol návrh na potvrdenie rozsudku okresného súdu s priznaním
trov súdneho konania.K vyjadreniu žalovaného doručil odpoveď žalobca prostredníctvom zástupcu. V odpovedi na vyjadrenie,
ktorá odpoveď je zo dňa 12.09.2014, žalobca uviedol, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý
inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Pre uplatnenie nárokov žalobcu bolo postačujúce

predložiť platnú zmenku, k čomu aj zo strany žalobcu došlo. Z ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. síce
vyplýva, že žalovaný môže vznášať námietky, avšak dôkazné bremeno spočíva na žalovanom. Ohľadom
neplatnosti zmenky v názore žalovaného pre dvojitú splatnosť žalobca poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm/3/2014 zo dňa 13.06.2014, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne
zhodnej veci žalobcu. Na zmenke nie sú dva rozdielne údaje zročnosti zmenky, pretože nie sú na nej

ani uvedené dva údaje „zaplatím“. K námietke premlčania vznesenej žalovaným žalobca uviedol, že táto
sa vzťahuje k inému právnemu vzťahu, než je predmetom konania a na túto nemôže súd prihliadať.
Uplatnenápohľadávkazozmenkyniejepremlčaná.Niesúsplnenéanipodmienkynaprerušeniedaného
konania. Skúmanie určitých skutkových a právnych okolností ex offo zo strany súdu je ako možnosť
vylúčená práve Nariadením. Žalobca vo väzbe k svojej právnej argumentácii poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, z ktorého vyplýva, že

posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, ak by žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol
voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo, ak by podal relevantné kauzálne
námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť,

že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212
ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahŕňa v sebe jednak
kvalitatívnu,akoikvantitatívnustránkuasámodvolateľsispravidlaurčujerozsah,akomábyťnapadnuté
rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu
posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa
12.06.2014. Pokiaľ aj k písomnému odvolaniu žalobcu bolo zaslané písomné vyjadrenie žalovaným v
podaní zo dňa 21.08.2014, tak vo vzťahu k argumentácii žalovaného, obsiahnutej v tomto vyjadrení,
krajský súd uvádza, že rešpektovaním zákonného ust. § 212 ods. 1 O.s.p. mohol a bol oprávnený

posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu,
obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 12.06.2014. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného preto krajský
súd nemohol zaujímať stanovisko skôr, ako k obrane žalovaným by sa vyjadril súd prvého stupňa.

Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom podaného odvolania oboznámil s obsahom

spisového materiálu. Z tohto zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej
zo zmenky vystavenej žalovaným, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „Nariadenie“). Žalobca v tomto návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej
pohľadávky voči žalovanému a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. V súvislosti s

posudzovaním postupu okresného súdu považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné ustanovenia
Nariadeniaasohľadomnacharakteruplatnenéhonárokutiežpríslušnéustanoveniazákonač.191/1950
Zb., Zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd

alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplnenýmtlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách

ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Krajskýsúdzistil,ževpostupeokresnéhosúdudošlokvadámatentopostupnebolvsúladescitovanými

ustanoveniami Nariadenia. Okresný súd rovnako nedodržal relevantné ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku a nepostupoval pri vykonávaní dokazovania v súlade s ust. § 120 O.s.p.

Okresný súd žiadosťou o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle
Nariadenia zo dňa 02.10.2013 vyzýval žalobcu, aby uviedol právny dôvod záväzkového vzťahu, ktorý

viedol k vystaveniu zmenky, žiadal špecifikovať žalovanú sumu s uvedením spôsobu jej výpočtu a
položiek, z ktorých pozostáva, odôvodniť počiatok uplatneného 6% ročného úroku a predložiť príslušné
listinné dôkazy. Z návrhu podaného žalobcom je však nepochybné, že žalobca uplatnil nárok výlučne
na základe predloženej zmenky vystavenej žalovaným. Zmenka je pritom cenným papierom vydaným
v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste

a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný,
nesporný a abstraktný. Abstraktnosť záväzku zo zmenky má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik
zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda
o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a ani na hospodárske dôvody vzniku zmenky. S
abstraktnosťou zmenkového záväzku počíta priamo citované ust. § 495 Občianskeho zákonníka. Ďalším

charakteristickým znakom záväzku vyplývajúceho zo zmenky je jeho nespornosť. Táto je daná tým, že
majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať
ničinélento,žejevlastníkomzmenky.Nemádôkaznúpovinnosťpreukazovať,žemupovinnýzozmenky
skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik
nároku na čiastku v nej uvedenú a je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného

súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal. Zmenkový záväzok je
tiež záväzkom samostatným, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkový
záväzok nemá pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia
zmenkových záväzkov. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky potom existujú vedľa seba dva
záväzky, záväzok pôvodný a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je, aby v

prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo
zmenky; avšak aj záväzok z takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

V zmysle uvedených záverov potom krajský súd konštatuje, že zo strany okresného súdu nebol daný
dôvod, aby okresný súd žalobcu dodatočne vyzýval na doplnenie jeho tvrdení o právny dôvod záväzku,

ktorýviedolkvystaveniuzmenky,aninapreukazovaniespôsobuvýpočtuapoložiek,zktorýchpozostáva
uplatnená zmenková suma. Na riadne uplatnenie nároku na zaplatenie zmenkovej pohľadávky s
príslušenstvom žalobcovi postačuje predloženie zmenky a opis rozhodujúcich skutočností, ktorý žalobca
podal v čl. 8. návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Okresný súd po tom, čo žalobca v reakcii na žiadosť okresného súdu o doplnenie podkladov oznámil, že
inými listinami nedisponuje a že na uplatnenie nároku postačuje predloženie zmenky, zaslal žalovanému
tlačivo na odpoveď v zmysle čl. 5. ods. 2 a 3 Nariadenia. Žalovaný v Nariadením stanovenej lehote 30-
tich dní na nárok uplatnený žalobcom neodpovedal. V takomto prípade mal okresný súd postupovaťpodľa čl. 7. ods. 3 Nariadenia a v dôsledku nedoručenia odpovede dotknutej strany (žalovaného), mal
v lehote podľa čl. 5. ods. 3 alebo 6 vydať rozsudok o uplatnenej pohľadávke žalobcu. I napriek tomu,
že žalovaný v stanovenej lehote neodpovedal a neuplatnil žiadne námietky voči nároku uplatnenému

žalobcom, okresný súd rozhodol o pripojení spisu sp. zn. 6Er/81/2011. Keďže žalovaný k uplatnenému
nároku nevzniesol žiadne relevantné skutočnosti, mal okresný súd v zmysle Nariadenia vychádzať
z uplatneného nároku zo zmenky a vo veci rozhodnúť bez vykonávania dokazovania pripojením
exekučného spisu. Žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci vykonať žiadne dokazovanie. Ustanovenie čl.
7 ods. 3 Nariadenia pritom stanovuje koncentračnú zásadu, ktorá má ten dôsledok, že v prípade pasivity

žalovanej strany, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu nedoručí v Nariadením stanovenej lehote
súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva
dokazovanie uvedené v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Tento záver vyplýva z prvej vety čl. 7 ods. 1 Nariadenia,
ktorý podmieňuje vykonávanie uvedených dôkazov doručením odpovede žalovanej strany. Vykonávanie
dôkazov pritom upravuje čl. 9 Nariadenia s tým, že súd je povinný určiť spôsob a rozsah vykonania
dôkazov potrebných na rozhodnutie, a to podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov.

V tomto prípade podľa názoru krajského súdu nie sú naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov
nad rámec dôkazných návrhov účastníka konania podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Žalobca v danom
prípade jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným
majiteľom zmenky, ale je indosatárom. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať

ďalšie dokazovanie s výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným
súdom nebolo vykonávané ani vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, nakoľko žalovaný žiadne tvrdenia
na svoju obranu voči uplatnenému nároku žalobcu nevzniesol. Okresný súd napriek tomu vykonával
dokazovanie úverovou zmluvou a ďalšími listinami získanými z exekučného spisu, ktoré pre rozhodnutie
o uplatnenom nároku na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom neboli nevyhnutné, nakoľko na

posúdenie a rozhodnutie o takomto nároku postačovala v origináli predložená zmenka.

Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012,
a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako všeobecne
uplatniteľnépokiaľideozaujatiestanoviskakukontradiktórnostisúdnehoprocesu,kpojmudokazovanie,

k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, dospel k názoru,
že okresný súd mal posudzovať práva zo zmenky. Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie,
keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri
využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov,

skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve
týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka. Okresný súd dospel z listinných
dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu účastníka konania, k inému skutkovému stavu, na ktorom založil
svoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca vo vzťahu k týmto zisteniam okresného
súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a nemal možnosť reagovať na

posúdenie nároku, ktorý žalobca uplatnil zo zmenky, okresným súdom ako nároku vyplývajúceho zo
spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Žalobca v konaní uplatnil záväzok žalovaného zaplatiť sumu, ktorú do zmenky doplnil pôvodný majiteľ
zmenky. Okresný súd však posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo

spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom žalobcom
uplatneného nároku nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou
stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie
základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi
námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa

úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musel zároveň preukázať. Okresný súd napriek
tomu, že predmetom uplatneného nároku je nárok zo zmenky, z vykonaného dokazovania konštatoval
záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou
pohotovosť, s.r.o. Okresný súd konštatoval, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to napriek
tomu, že zo samotnej zmluvy zistil, že úver mal byť žalovanému poskytnutý na výkon povolania,

pričom uviedol, že nositeľom dôkazného bremena preukázania skutočnosti, že úver bol skutočne
poskytnutý na výkon povolania, je žalobca. S uvedeným posúdením dôkazného bremena sa krajský súd
nestotožnil. Okresný súd konštatoval povinnosť žalobcu preukázať skutočnosť, že úver bol poskytnutý
na výkon povolania napriek tomu, že o vykonávaní takýchto dôkazov, teda o vykonávaní dôkazovoboznámením zmluvy o úvere uzatvorenej medzi spoločnosťou pohotovosť, s.r.o. a žalovaným, žalobca
nemal žiadnu vedomosť. Záver vyplývajúci z listinného dôkazu tejto zmluvy o úvere, ktorého vykonanie
niktonenavrhol,spochybnilsamotnýokresnýsúdstým,žetátoskutočnosťžalobcom,ktorýtútookolnosť

ani netvrdil, nebola preukázaná. Ak žalobca uplatnil nárok titulom zaplatenia zmenkovej pohľadávky
podľa predloženej zmenky, môže byť nositeľom dôkazného bremena len ohľadom tých skutkových
tvrdení, na základe ktorých uplatňuje nárok voči žalovanému. Ak žalobca netvrdí existenciu zmluvy o
úvere, tak nemôže byť nositeľom dôkazného bremena ohľadom preukázania skutočnosti, že úver bol
žalovanému poskytnutý za účelom výkonu jeho zamestnania.

Vo vzťahu k ust. § 17 zákona zmenkového a šekového okresný súd argumentuje rozhodnutiami
Európskeho súdneho dvora a nemeckým rozsudkom, ktorý okresný súd označil ako Z 1965, z ktorých
má vyplývať záver, že je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovanej strany ako spotrebiteľa bez
ohľadu na skutočnosť, že sa jedná o nárok uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových

záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky, ktoré sú úplne oddelené od všeobecných
záväzkovýchvzťahov,ktoréviedlikichvzniku.Vzmysletohtoustanoveniapotomdlžníkniejeoprávnený
namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku skutočnosti, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným
majiteľom zmenky, a to práve z dôvodu, že došlo k jej indosácii. Odvolací súd je toho názoru, že výlučne
žalovaná strana je tým subjektom, ktorý je oprávnený a zároveň aj povinný tvrdiť na svoju obranu proti

platobnej povinnosti všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Žalovaná strana tak musí tvrdiť
a preukázať tiež okolnosti, ktoré by spochybnili abstraktný charakter indosamentu v zmysle ust. § 17
zákona zmenkového a šekového, teda okolnosti, ktoré by preukazovali záver, že majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dlžník tak musí preukázať, že nový majiteľ nadobudol zmenku
nepoctivo. Pri posudzovaní tejto okolnosti je možné zobrať do úvahy charakter účastníkov zmenkovo-

právneho vzťahu. Je možné rozlišovať situáciu, kedy do zmenkového vzťahu vstupuje podnikateľ, ktorý
zmenky využíva aktívne pri svojej podnikateľskej činnosti, napríklad na zabezpečenie svojich záväzkov
vyplývajúcich z úverových vzťahov, a postavenie spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmenkovo-právneho
vzťahu výlučne z dôvodu potreby zabezpečenia jeho záväzku voči veriteľovi, pričom nie je možné
predpokladať jeho aktívnu znalosť zmenkovej úpravy. Je tak možné zaoberať sa otázkou, či zo strany

veriteľa, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý bol pôvodným majiteľom zmenky, nedošlo k zneužívaniu
zmenkového práva a či tým nedošlo k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor
druhej strany. Takéto zisťovanie a posudzovanie je však možné výlučne v prípade, ak zo strany dlžníka
sú vznesené námietky proti jeho povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej inak nie
sú žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky v konaní nielen uplatniť, ale ich aj riadne

zdôvodniť a preukázať, nakoľko samotný majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už tým, že drží
zmenku, bez toho, aby musel preukazovať dôvod jej vzniku, dôvod jej prijatia, či dôvod jej indosácie a
nadobudnutia aktuálnym majiteľom. Záväzok vyplývajúci zo zmenky je záväzkom samostatným, a preto
nie je závislým na pôvodnom úverovom vzťahu. Ak žalobca uplatnil nárok zo zmenky, bez ďalšieho nie
je možné rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď by bolo nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Neobstojí ani odkaz na nemecký rozsudok Z 1965. Ohľadom tohto rozsudku krajský súd uvádza, že nie
je zrejmé, na základe akého právneho stavu bol daný rozsudok vydaný. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu nevyplýva, či právna úprava, ktorú nemecký súd v danom rozsudku aplikoval,
je totožná s právnou úpravou obsiahnutou v slovenskom Zákone zmenkovom a šekovom. Z citácie

dotknutého nemeckého rozsudku okresným súdom nie je možné zistiť, aký nárok nemecký súd
posudzoval, či sa jednalo o zmenku prevedenú bežným rubopisom alebo rubopisom uskutočneným po
lehote na protest, ktorý má len účinky postúpenia pohľadávky, ani to, či nemecký súd na spotrebiteľský
charakter zmluvy o úvere prihliadol na námietku zmenkového dlžníka alebo bez takejto námietky. Okrem
toho treba poukázať na judikatúru súdov SR, ktorá závery tohto nemeckého rozhodnutia prekonáva

názorom, podľa ktorého ...„z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že
majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu
odporca zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“ (rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008). Krajský súd
poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 21/2012, podľa ktorého ...„Pohľadávka
majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného

právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom
nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než
predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo
na jej zaplatenie“.Krajský súd je potom názoru, že závery okresného súdu, ktoré vychádzali z právneho vyhodnotenia
základného vzťahu, posúdenie ktorého ani nebolo predmetom sporu, pretože žalovaný ako dlžník

zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesol, nemôže stačiť na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v ust. § 17 zákona zmenkového a šekového. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a
šekového dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak ohľadom kauzálneho vzťahu
boli podané a preukázané námietky zo strany dlžníka. Nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov
môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ pri nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal

na škodu dlžníka. Námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom na škodu dlžníka však
musí byť ako relatívna námietka uplatnená dlžníkom a musí ním byť aj preukázaná. Okresný súd tak pri
posudzovaní uplatneného nároku žalobcu bol oprávnený posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky
zákonom zmenkovým a šekovým vyžadované náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť povinne do nej
uviesť. Nebol však oprávnený skúmať podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Zákaz zneužitia
práva je síce jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava

zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť
zásadu uvedenú v ust. § 17 zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať základným
záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter vzťahu spotrebiteľského.

Krajský súd v súvislosti s právnym posúdením, ktoré okresný súd vykonal vo vzťahu k § 4 zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považuje za potrebné citovať relevantné odseky tohto
ustanovenia.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od

dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať

a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Okresný súd z ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. dospel k záveru, že podmienky pre prijatie zmenky
od spotrebiteľa stanovené týmto zákonom neboli splnené, čo odôvodnil tým, že istina poskytnutého
úveru predstavovala 400 Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 942,13 Eur. Pokiaľ by aj
zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu stanovenú ust. § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z., uvedená skutočnosť mohla mať pritom podľa názoru krajského súdu za

následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky
a ani neplatnosť dohody o vyplnení zmenky. Uvedený zákon totiž v ust. § 4 ods. 7 porušenie ust. §
4 ods. 6 nesankcionoval neplatnosťou zmenky, či neplatnosťou dohody o jej vyplnení, ale vznikom
zodpovednosti veriteľa za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením povinnosti podľa ods. 6 veriteľom.
V dôsledku porušenia tohto obmedzenia tak prípadne mohol žalovanému vzniknúť výlučne nárok na

náhradu škody voči pôvodnému veriteľovi, teda voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá zmenku
vystavenú v rozpore s týmto ustanovením od žalovaného ako dlžníka prijala. pohotovosť, s.r.o. však nie
je účastníkom tohto konania, a v dôsledku porušenia tejto zákonnej povinnosti nemohol vzniknúť žiaden
nárok žalovanému ako dlžníkovi voči žalobcovi, ktorý nie je veriteľom z pôvodného úverového vzťahu.

S ohľadom na uvedené skutočnosti neobstoja ani právne závery okresného súdu, podľa ktorých je
dohoda o vyplnení zmenky neplatná pre rozpor s dobrými mravmi alebo ako neprijateľná zmluvná
podmienka. Okresný súd takýto záver vyvodil s odkazom na ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý
v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru zakazuje splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie
zmenkou. Okresný súd argumentuje tiež tým, že dohoda o vyplnení zmenky má byť neprijateľnou

zmluvnou podmienkou z dôvodu, že obchádza právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a umožňuje
vystaviť zmenku, v ktorej nie je uvedená zmenková suma a dátum začiatku jej úročenia, čo dodatočne
vyplní veriteľ v rozsahu svojich peňažných nárokov voči dlžníkovi. Krajský súd v tejto súvislosti opätovne
poukazuje na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Toto ustanovenie priamo počítalo s tým, že zaúčelom zabezpečenia nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru je možné vystaviť zabezpečovaciu
zmenku, ktorá musí spĺňať zákonom v danom ustanovení určené podmienky. Zákon pritom priamo
počítal aj s tým, že zmenka bude vystavená ako blankozmenka, keď uvádzal, že veriteľ je povinný

dlžníkovi vydať zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením. Samotný
zákon tak počítal s tým, že dlžník vystaví blankozmenku, ktorú dodatočne vyplní veriteľ. V danom čase
tak vystavenie takejto zmenky bolo v súlade s právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch, a
teda nie je možné konštatovať, že by sa malo jednať o postup veriteľa, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi alebo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ako už bolo uvedené vyššie, otázku porušenia

zákonom stanoveného limitu, do ktorého je možné stanoviť zmenkovú sumu, zákonodarca riešil nie
neplatnosťou zmenky alebo dohody o jej vyplnení, ale vznikom osobitného nároku spotrebiteľa na
náhradu škody vzniknutej spotrebiteľovi porušením tohto ustanovenia veriteľom. Krajský súd konštatuje,
že z doterajšieho stavu nebolo zistené, že by zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom. Žalobcom
predložená zmenka má zákonom zmenkovým a šekovým požadované náležitosti. Jedná sa o zmenku
vystavenú žalovaným.

Okresný súd tiež konštatoval značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa z dôvodu požiadavky žalobcu na
zmenkovýúrokvovýške0,25%denne,ktorýmábyťpodľaokresnéhosúduvrozporesdobrýmimravmia
vspotrebiteľskýchzmluvnýchvzťahochneprípustný.Krajskýsúdkonštatuje,žeztejtočastiodôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku nevyplývajú dôvody, pre ktoré okresný súd zmenkový úrok vo výške

0,25% denne považuje za rozporný s dobrými mravmi, okresný súd neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré
by takáto úroková miera mala byť v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch neprípustná. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku v tejto časti nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Vo všeobecnosti platí,
že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, pričom sa súd musí vysporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť odôvodnený a dostatočne vysvetlený.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia nie je len
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
aleboneurčitýchanezrozumiteľnýchrozhodnutí,alemábyťtiežprameňompoznaniaúvahsúduvotázke
zisťovania skutkového stavu a tiež v právnom posúdení veci. V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu

chýba akákoľvek úvaha a skutkové zistenia súdu, ktoré by odôvodňovali záver o rozpore úrokovej miery
0,25% s dobrými mravmi, resp. o zhoršení postavenia spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa
Nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovaným, pričom žalobca
v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho vzťahu a ani ďalšie
skutočnosti, na základe ktorých okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku.

Žalobcaakonadobúdateľzmenky,ktorýniejeprávnymnástupcompôvodnéhomajiteľa,nemápovinnosť
preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným. Okresný
súd bude vychádzať z aktuálneho stavu konania, v rámci ktorého žalovaný v Nariadením stanovenej
lehote neuplatnil žiadne námietky voči uplatnenému nároku žalobcu so záverom, že ak žalovaný žiadne
námietky nepodal, nie je okresný súd bez námietok oprávnený ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie

ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keď by tento záväzkovo-právny vzťah mohol byť vzťahom
spotrebiteľským. Keďže predmetom konania je výlučne nárok uplatnený žalobcom zo zmenky, bude
okresný súd tento nárok posudzovať podľa zákona zmenkového a šekového, pričom bude vychádzať
z prezentovaného právneho názoru krajského súdu v tom smere, že žalobcom predložená zmenka je
zmenkou,ktorámázákonomzmenkovýmašekovýmvyžadovanénáležitosti.Krajskýsúdjetohonázoru,

že ani dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi, nie je možné vyňať z pôsobnosti ust. § 17 zákona zmenkového
a šekového, najmä ak takíto dlžníci žiadne relevantné námietky týmto ustanovením predpokladané
v konaní voči indosatárovi zmenky neuplatnili. Bez relevantných námietok dlžníka, aj keď je tento
spotrebiteľom, je výklad, ktorý smeruje k prelomeniu zásad stanovených v ust. § 17 zákona zmenkového
a šekového, v nesúlade s výslovným znením tohto ustanovenia. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde

ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať
z uvedených záverov krajského súdu.Krajský súd v súvislosti s novým konaním okresného súdu uvádza, čo už uviedol v úvodnej časti
odôvodnenia tohto rozhodnutia za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., že bol oprávnený ako odvolací súd
posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu len zo zadefinovaných odvolacích dôvodov žalobcu.

Pokiaľ k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a uplatňoval ďalšie námietky, k uvedeným
v napadnutom rozsudku okresného súdu nebolo zaujaté stanovisko tohto súdu, t.j. neboli uvedené
zhodnotenia, právne závery, preto nemal možnosť ani krajský súd sa k argumentácii žalovaného a jeho
obrane vyjadrovať. Okresný súd bude vychádzať z vyššie prezentovaného právneho záveru krajského
súdu, pokiaľ v rámci vykonávaného konania, dokazovania nenastane podstatná zmena skutkového a

právneho stavu, pre ktorú nebude možné okresným súdom vychádzať z vyššie uvedeného vysloveného
záväzného právneho názoru krajským súdom. Okresný súd súčasne v novom konaní bude posudzovať
nielen nárok na zaplatenie zmenkových pohľadávok, ale bude sa zaoberať dobou úročenia zmenkovej
sumy podľa § 48, § 49 zákona č. 191/1950 Zb. a dôsledne sa vyjadrí k zmenkovému úroku 0,25 % denne
dojednanému podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. a jeho výšku posúdi.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.