Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514010200
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3514010200.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
RomanaHargašaaJUDr.DušanaKrč-ŠeberuvtrestnejveciprotiobžalovanémuT.A.,nar.XX.XX.XXXX
vK.,preprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b),písm.c)Tr.zák.,prejednal
na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. júna 2015, odvolanie obžalovaného T. A. proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. januára 2015, sp.zn.1T/76/2014, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného T. A. zamieta, pretože nie je dôvodné .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.01.2015, sp.zn. 1T/76/2014 bol
obžalovaný T. A. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b), písm. c) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť
starať sa o výživu svojich detí T. A., nar. XX.XX.XXXX, N. A., nar. XX.XX.XXXX a V. A., nar. XX.XX.XXXX

a rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 10C/128/2011 zo dňa 26.01.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2013, bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa
sumou po 26 € mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí - M. A., túto
povinnosť si v Brezovej pod Bradlom a všade tam, kde sa zdržiaval, úmyselne riadne a pravidelne
neplnil v období od 12.04.2013 doposiaľ, pričom nemal vážny záujem o oficiálnu prácu, ale pracoval na
stavbách načierno bez akýchkoľvek zmlúv a príjmy z takto vykonaných prác si ponechával len pre svoju

potrebu, od 01.04.2014 pracoval ako dohodár v spoločnosti EBASTAV, s.r.o., Brezová pod Bradlom,
kde svoju vyživovaciu povinnosť nenahlásil, pričom za uvedené obdobie uhradil na výživnom celkovú
sumu 100 Eur, v dôsledku čoho je dlžný M. A. na výživnom za obdobie od 01.04.2013 doposiaľ sumu
najmenej 1.460 Eur, a to napriek tomu, že bol dňa 30.10.2012 prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody, uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/35/2010 zo dňa 07.04.2010,
právoplatným dňa 25.06.2010, ktorým bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207

ods. 2, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr.zák.
Za tento trestný čin bol obžalovaný T. A. odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s poukazom na § 36 písm.
l) Tr.zák., § 37 písm. m) Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol
odvolaním obžalovaný T. A.. V písomných dôvodoch uviedol len toľko, že podáva odvolanie voči
rozsudku okresného súdu. Na verejnom zasadnutí krajského súdu doplnil svoje odvolanie a uviedol, že
odvolanie podal len proti výroku o treste odňatia slobody, ktorý mu bol uložený. Dodal, že chcel nazbierať

peniaze na úhradu výživného, čo sa mu nepodarilo, preto ani dlžné výživné neuhradil.Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne navrhol odvolanie obžalovaného T. A. ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Tr.por., nakoľko napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný
a správny.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr.por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por.,
na verejnom zasadnutí dňa 17. júna 2015 na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 24. apríla 2015, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť

len obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
obžalovaného T. A. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného

skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli napadnuté odvolaním
a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému
T. A., pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. Nezistil
pritom žiadne podstatné chyby konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzali a ktoré by spočívali
v porušení ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci a právo obhajoby obžalovaného. V uvedenom

smere totiž okresný súd tiež postupoval v súlade so zákonom.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému T. A. vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne podľa
trestnej sadzby stanovenej v § 207 ods. 3 Tr.zák. (s dolnou hranicou trestu odňatia slobody vo výmere
1 rok a s hornou hranicou trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov) považuje aj krajský súd za

zákonný a správny. Súd prvého stupňa pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému správne zistil
u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák., že sa obžalovaný priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Tr.zák., že bol už za trestný čin odsúdený. Krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru,
ženaobžalovanéhojepotrebnépôsobiťnepodmienečnýmtrestomodňatiaslobody,nakoľkoobžalovaný

bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, naposledy Okresným súdom Trenčín, sp.zn. 3T/35/2010 pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr.zák., pričom mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením pre výkon trestu
do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný v predmetnej trestnej veci spáchal trestný čin vo
forme úmyselného zavinenia a je zrejmé, že ani predchádzajúci nepodmienečný trest odňatia neviedol k

náprave obžalovaného T. A.. Preto vzhľadom na osobu obžalovaného a vzhľadom na okolnosti prípadu
odvolací súd dospel rovnako, ako súd prvého stupňa, k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a najmä na nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody u neho nevyhnutný. Trest uložený
súdom prvého stupňa zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v
zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr.zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny

stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj
pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej
prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že rovnako
vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. je aj výrok napadnutého rozsudku

o zaradení obžalovaného T. A. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, preto

odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ho.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch
o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu v prospech obžalovaného tak, ako sa domáhal vo
svojom odvolaní, preto podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného T. A. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.