Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211206947
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7211206947.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Q. S., I. W. XX/A, S., H.: XX XXX XXX, proti
povinnému: U. s.r.o., O. XXX/X, S., H.: XX XXX XXX, o vymoženie XX,XX eur s príslušenstvom, vedenej
pred súdnym exekútorom X.. X. R., Q. XX, S., pod č. EX XXX/XXXX, o návrhu súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie zo dňa XX.X.XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice H., takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti dôvodom uznesenia.

Vracia vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní proti výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi X.. X. R. so sídlom v S., Q. XX, trovy exekúcie v sume XX,XX eur
a to do X dní od právoplatnosti uznesenia.

Výrok o zastavení exekúcie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Zákona č. 233/1995 Z.z.

(Exekučnýporiadok) a výrok o povinnosti nahradiť trovy ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. V písomných dôvodoch svojho
odvolania uviedol, že podľa ich právneho názoru v danom prípade o zastavení exekúcie bolo nesprávne
rozhodnuté pokiaľ bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) vyššie citovaného zákona, pretože
odvolateľ má za to, že exekúcia by mala byť zastavená z dôvodu neprípustnosti, pretože je tu iný dôvod,
pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Oprávnený je presvedčený, že exekúcia mala byť zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený.

Súdny exekútor sa týmto podnetom snaží o to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku a to z dôvodu, aby dosiahla trovy konania. Súdny exekútor žiada o zastavenie
konania z dôvodu toho, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov konania, pretože vie, že
následkom uplatnenia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, by trovy konania mal
zaplatiť oprávnený.

Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.Exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy možno pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného.
V tomto prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia oprávneného. Návrh

na vykonanie exekúcie bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcie
nielen začala, ale mohlo dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky.

Preto odvolateľ zastáva názor, že nie je daný žiadaný zákonný dôvod, aby trovy zastaveného
exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.

Podzavinenímoprávnenéhopodľa§203ods.1Exekučnéhoporiadkujemožnérozumieťtaképorušenie
procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré majú za následok buď neodôvodnený vznik trov

exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie.

Ako už oprávnený uviedol v zmysle § 197 vyššie citovaného zákona trovy exekúcie exekútorovi uhrádza
zásadne povinný. Exekútor v zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia môže požadovať od
oprávneného iba primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, teda v čase
pred začatím exekučného konania. Keďže exekútor pred začatím exekučného konania preddavok trov

exekúcie od oprávneného nevyžadoval, spätne už nato nie je oprávnený. Súd v zmysle § 203 citovaného
zákona môže zaviazať dodatočne aj oprávneného nahradiť exekútorovi jeho trovy konania.

V danom prípade nebolo preukázané, že by zavinením oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie.
Zavinenie sa posudzuje rovnako ako v občianskom súdnom konaní z procesného hľadiska, v rámci
ktorého je potrebné zistiť, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia

exekúcie.

V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku. V tomto prípade by boli zohľadnené len potreby exekútora.

Odvolateľ poukázať taktiež na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS IV. XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.X.XXXX, kde sa uvádza, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom na túto činnosť ho

splnomocnil štát. Na druhej strane však je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva ako slobodné
povolanie.Vsúladesuvedenýmsúdzastávanázor,žemôženastaťstav,keďnebudúuspokojenévšetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery
kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti
konštatuje, že na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor

Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci B. der Q. proti O. (rozsudok z
XX.XX.XXXX, séria č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko
neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom
tejto profesie a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo
vzťahu k výkonu povolania advokáta.

Z vyššie uvedených dôvodov oprávnený navrhuje, aby odvolací súd exekúciu zastavil z dôvodu
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a trovy konania účastníkom konania nepriznal.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa

§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.Podľa § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Oprávnený napadol odvolaním proti zastavujúcemu výroku napadnutého uznesenia len dôvody, pre
ktoré súd prvého stupňa exekúciu zastavil, samotné zastavenie konania nenamietal. Vzhľadom na to,

že odvolanie len proti dôvodom uznesenia nie je prípustné, neboli splnené podmienky pre konanie o
odvolaní a preto odvolací súd v súlade s § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolanie oprávneného proti
dôvodom uznesenia odmietol.

Odvolanie oprávneného smerovalo aj proti výroku o trovách exekúcie.

Možnosť podať odvolanie proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v
§ 202 ods. 2 a príslušné ustanovenia Exekučného poriadku.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného
zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.

O zastavení exekúcie v predmetnej veci a o náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa

uznesením dňa XX.X.XXXX.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do XX.XX.XXXX proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. a čl. 142 Ústavy
SR odvolanie vždy prípustné.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie bolo prípustné iba
podľa právnej úpravy účinnej do XX.XX.XXXX. Zmena ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku
účinná od 1.11.2013 znamená, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné. Súd

prvého stupňa preto nesprávne poučil účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti jeho uzneseniu
vo výroku o trovách exekúcie. Správne mal súd prvého stupňa poučiť účastníkov konania o tom, že
ak rozhodoval vo veci vyšší súdny úradník, podaním odvolania sa rozhodnutie, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa (s odkazom na ustanovenie § 202 O.s.p.) zrušuje a vo veci opätovne rozhodne
sudca (§ 374 ods. 4 veta tretia O.s.p.).

Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti výroku o trovách exekúcie, proti ktorému odvolanie
nie je od X.XX.XXXX prípustné a vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník, podaním odvolania sa výrok
uznesenia o trovách exekúcie zrušil. To znamená, že neexistuje rozhodnutie (o trovách exekúcie), ktoré
by mal preskúmavať odvolací súd. O trovách exekúcie preto musí rozhodnúť opätovne sudca súdu
prvého stupňa a jeho rozhodnutie je konečné, pretože nie je proti nemu prípustné odvolanie.

Odvolacísúdpretovraciavecsúduprvéhostupňanarozhodnutieotrováchexekúcie,oktorýchopätovne
rozhodne zákonný sudca.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.