Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/317/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211630
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113211630.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX Z., štátnej občianke SR, v konaní o
zaplatenie zmenkovej sumy 475,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/284/2013-52 zo dňa 12.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/284/2013-52 zo dňa 12.06.2014 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca žiadal žalovanú zaviazať na

zaplatenie zmenkovej sumy 475,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 475,- Eur
od 28.05.2010 do zaplatenia, ďalej na zaplatenie 6 % ročného úroku zo sumy 475,- Eur od 11.08.2010
do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 1,58 Eur a náhrady trov konania. Pohľadávku
žalobca uplatnil v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).
Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila

žalovaná dňa 14.01.2010 na zmenkovú sumu 475,- Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 28.05.2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia zmenky bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ na zmenkovú
sumu a na úroky neuhradil nič.

Okresný súd žalobcu vyzval na doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky tak, aby v opise
rozhodujúcich skutočností uviedol právny dôvod záväzkového vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky,

aby špecifikoval žalovanú sumu uvedením presného spôsobu jej výpočtu a položiek, z ktorých
pozostáva, a aby ku každej položke uviedol výšku, dátum, právny dôvod vzniku a odôvodnil počiatok
uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy. V reakcii na túto výzvu žalobca okresnému súdu
oznámil,žeposkytoldostatočnejasnéaprimeranéinformácieouplatnenejpohľadávke,predložiloriginál
zmenky, zmenkové informácie preniesol do žaloby a z jeho strany nie je čo doplniť alebo opraviť.
Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, pričom disponuje len

indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné údaje alebo listiny, ktoré okresný súd vyžadoval. Zmenka
je samostatným abstraktným záväzkom a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami,
než sú na zmenke uvedené.Okresný súd v súlade s čl. 5 Nariadenia doručil žalovanej tlačivo C na odpoveď, na ktoré žalovaná
žiadnym spôsobom nereagovala. Okresný súd nenariadil ústne pojednávanie, keďže to nepovažoval
za potrebné a ani žiadna zo strán o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadala. Okresný súd tak

oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 12.06.2014.

Okresný súd vykonal dokazovanie zmenkou, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp.zn. 3Er/108/2011 a zistený skutkový stav posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5
Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
podľačl.3ods.1a2,čl.5,čl.6ods.1Smerniceč.93/13/EHSauplatnenýnárokžalobcuvcelomrozsahu

zamietol. Okresný súd mal preukázané, že pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvoril
so žalovanou dňa 14.01.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej
sumu 520,- Eur, ktorú žalovaná ako dlžník mala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 492,- Eur, t.j. v
mesačných splátkach vo výške 41,- Eur, s počtom splátok 12. Tento vzťah bol zabezpečený zmenkou
vystavenou žalovanou. Okresnému súdu bolo z jeho úradnej činnosti známe, že predmetom podnikania
spoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.jeajposkytovanieúverovzvlastnýchzdrojov,pričomúverovázmluva,

napriek tomu, že je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom podľa Obchodného zákonníka, je
súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako dodávateľ pri uzatváraní
a plnení zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, ktorá je spotrebiteľom, pri
uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Hoci
je v úverovej zmluve uvedené, že žalovanej sa poskytol úver na výkon zamestnania, žalobca, ktorého

zaťažuje dôkazné bremeno, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukazovali. Je na
ťarchu žalobcu, aby preukázal, že úver bol poskytnutý žalovanej na účely výkonu zamestnania. Okresný
súd tak právny vzťah medzi pôvodným veriteľom - spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou
vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, aplikoval na daný vzťah ustanovenia spotrebiteľského práva a
dospel k záveru, že indosovanie zmenky, ktoré má za následok zmenu veriteľa, nemení nič na povahe

záväzku,vyplývajúcehozpredmetnéhozáväzkovéhovzťahu.Zmenkaslúžilaakozabezpečovacíprávny
prostriedokzospotrebiteľskéhovzťahu.Okresnýsúdneplatnosťzmenkyskúmalexoffo,ajkeďžalovaná
neplatnosť zmenky nenamietala, čo odôvodnil tým, že vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských
zmlúv právny princíp „právo patrí bdelým“, ustupuje dôležitejšiemu princípu založenému na ochrane
práv spotrebiteľa, čo opakovane zdôraznil vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky.

Okresný súd poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14. 03. 2013,
v ktorom Európsky súdny dvor z úradnej moci skúmal postavenie žalovanej ako spotrebiteľa s tým,
že je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, aj keď ide o vzťah uplatnený
na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera. K záveru o prelomení zásady zmenky ako

abstraktného cenného papiera vo vzťahu k spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho
súdu (BGH) z 25.2.1965. Okresný súd poukázal tiež na nemecký rozsudok sp. zn. Z 1965, podľa
ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt, (čo je prípad súdenej veci), a pritom existujú
indície,žezmenkazabezpečovalaúveralebopôžičkuprespotrebiteľa,niejemožnéžalobcoviposkytnúť
ochranu, lebo aj nový zmenkový veriteľ mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka

zabezpečovala spotrebiteľský úver. Okresný súd poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa
16.11.2010 č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., podľa ktorého má vnútroštátny súd v každom
štádiu konania povinnosť posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere. Z európskych,
ako aj z vnútroštátnych právnych noriem vyplýva povinnosť vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok a tiež abstraktnú kontrolu zmlúv s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané

podmienky. Zmenkový vzťah tak nie je možné izolovať od vzťahu spotrebiteľského. Tento vzťah je
vyjadrený aj v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v ust. § 4 ods. 6. Hoci
bola zmluva uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle intertemporálneho ustanovenia
§ 25 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. sa na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru
zmenkou do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov, t.j. § 4 ods. 6 zákona č.

258/2001 Z.z. V čase prijatia zmenkového a šekového zákona z roku 1950 ešte nebola v podmienkach
Slovenskej republiky aktuálna otázka ochrany spotrebiteľa, ktorá sa do popredia dostala až v súvislosti
so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Okresný súd poukázal tiež na pripomienku
Európskej komisie vo veci vedenej na Európskom súdnom dvore pod sp. zn. C-558/13, predmetom
ktorej je návrh na začatie prejudiciálneho konania súvisiaci s konaním CD Consulting s.r.o. proti A. K.,

ktorý sa týka výkladu článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS a čl. 4 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Európska komisia zaujala stanovisko, podľa ktorého je rizikovým prvkom z pohľadu ochrany
spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu. Spotrebiteľovi ostáva možnosť uspokojiť veriteľa, nadobúdateľa

indosovanej zmenky, a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle § 17 zákona zmenkového
a šekového by spotrebiteľ musel dokázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, čo
neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Ak by došlo k súdnemu sporu o platnosť vydanej zmenky,
bolo by potrebné, aby príslušný súd mal možnosť hodnotiť pôvodnú zmluvu, aby mohol posúdiť, či ide o
spotrebiteľskú zmluvu a či zmenková suma rešpektuje limity uvedené v príslušnom právnom predpise,

a to aj v situácii, keď zmenka medzičasom zmenila majiteľa. Ak vnútroštátna úprava neumožňuje, aby
súd ex offo zamietol návrh zo zmenky v rámci konania o návrhu zo zmenky, potom táto úprava nie je v
súlade so zásadou efektivity, keďže sťažuje uplatnenie ochrany, ktorú spotrebiteľom priznáva Smernica
Rady 93/13 EHS.

Okresný súd ďalej uviedol, že pri zmenke ako cennom papieri treba rozlišovať neplatnosť zmenky pre
nesplneniepodmienokpodľazákonazmenkovéhoašekovéhoanadruhejstraneneplatnosťdojednanío

vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských vzťahov,
či už pre rozpor s dobrými mravmi alebo po vyhodnotení dojednaní o zmenke ako neprijateľných
podmienok. Podľa okresného súdu z dokazovania vyplynulo, že podmienky pre prijatie zmenky od
spotrebiteľa stanovené zákonom neboli splnené. Istina úveru predstavovala 250,- Eur, pričom zmenka
bola vystavená na sumu 475,- Eur, pričom zákon č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2011

zakazoval v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie
zmenkou. Aj dohody o vyplnení zmenky, uzatvorené pred týmto zákazom, je možné podľa okresného
súdu hodnotiť ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi alebo ako neprijateľné zmluvné podmienky.
Okresný súd tak považoval dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
spôsobila značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa s tým, že cieľom uzatvorenia tejto dohody

bolo obchádzať ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení
zmenky umožňovala vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum
začiatku jej úročenia tak, že zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov.
Takéto zmluvné dojednanie okresný súd za zisteného skutkového stavu považoval za neprijateľné, a
tým aj neplatné podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že zmenka je neplatná,

nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Žalobca uplatnil právo z neplatnej zmenky, a preto bolo
potrebné návrh zamietnuť bez toho, aby súd skúmal výšku žalovanej sumy. Vyplnením zmenky došlo k
značnémuzhoršeniupostaveniaspotrebiteľa,pretoževeriteľvyplnenímzmenkyzamýšľalobísťzákonné
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a na základe vyplnenej zmenky požadoval úrok 0,25 % denne,
ktorý je vzhľadom na výšku v rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch je

neprípustný. O náhrade trov okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že konanie má
vadypodľa§205ods.2písm.a),b),f)OSP.Žalobcauviedol,ženemávedomosťoinýchvzťahochmedzi
pôvodným vlastníkom zmenky a jej vystaviteľom. Žalobca ako vlastník cenného papiera má len zmenku,
ktorú nadobudol na základe indosamentu. Žalobca nemá iné informácie, či dokumenty k zmenke a

v zmysle platného právneho poriadku ich ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s
týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení
zmenkového nároku je neprípustné a nezákonné. Podľa konštantnej judikatúry českých a slovenských
súdov je zmenka samostatným, abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa aplikáciou ustanovení

o zmenke v zákone zmenkovom a šekovom vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom okresný súd posudzoval bežný
zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Okresný súd k rozhodnutiu dospel
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a nesprávnou interpretáciou právnych predpisov
a práva Európskej únie. Žalobca nesúhlasil s tým, že súd je v takomto konaní oprávnený z úradnej

povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Žalobca trval na tom, aby okresný súd konal v
zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to
právny poriadok neumožňuje. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom
zmenky a žalovanou vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd si
sám vytvoril pochybnosť v podobe ničím nepodloženého dohadu o tom, že by medzi predchádzajúcim

majiteľom zmenky, ktorý nebol účastníkom tohto konania, a žalovanou mal existovať iný záväzkovývzťah, než aký je predmetom súdneho konania. Okresný súd teda vykonštruoval tvrdenie, ohľadom
ktorého žiadal, aby ho žalobca preukázal. V sporovom konaní môže súd rozhodnutie založiť len na
tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania, a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza

v iných konaniach a ktoré nie sú výsledkom dokazovania. Ak by mala existovať dôkazná povinnosť
žalobcu vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, tak žalobca ad absurdum tvrdí, že by existovala aj
dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Okresný súd zjavne a zreteľne
porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a presiahol svoju právomoc. Súd je nezávislým arbitrom,
ktorý rozhodne na základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania. Okresný súd ignoroval § 17

zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný vo všeobecností
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak
môže činiť sám súd. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa

22. októbra 2008, podľa ktorého ...„Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva,
že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu
odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb.
síce vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky,
je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na

žalovanej a nie na žalobcovi. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky
plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovanej na žalobcu.
Námietkatakmusíbyťvznesenázostranyžalovanejažalovanánesiedôkaznébremenonapreukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd. Okresný súd tak porušil
ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo

možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vykonané bez návrhu. Žalovaná mohla na
základe čl. 5 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť iné námietky
odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd bez
návrhu žalovanej a na ťarchu žalobcu žiadal vykonať dokazovanie, ktoré by údajne preukázalo charakter
žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa pritom tejto obrany nedovolávala a uplatnenú pohľadávku

nerozporovala. Okresný súd od žalobcu žiadal preukázanie skutočností, o ktorých žalobca nemal žiadnu
vedomosť a nemal k dispozícii žiadne požadované listinné dôkazy. Okresným súdom tvrdený rozpor
medzi uplatneným nárokom žalobcu a spotrebiteľským právom zo žiadnych okresným súdom citovaných
ustanovení nevyplýva. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou a
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak žalobca a ani žalovaná dokazovanie takýmito

listinnýmidôkazminenavrhli.Súdsícemôžepodľa§120OSPvykonaťajinédôkazyakotie,ktorénavrhli
účastníci, avšak len v prípade, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade
mal okresný súd rozhodnúť len z predloženej zmenky, nakoľko z prednesov sporových strán potreba
vykonávania dokazovania nevyplynula. Okresný súd vychádzal z údajne nesporných skutočností, že
žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorila zmluvu o úvere a že zmenka zabezpečovala

zmluvu, ktorú žalovaná uzatvorila ako spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné skutočnosti však neboli
tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Účastníci sa k týmto okolnostiam nikdy nevyjadrili, a preto
nie je možné, aby okresný súd dospel k záveru o ich nespornosti. Ak na týchto údajne nesporných
skutočnostiach okresný súd založil svoje rozhodnutie, je takéto rozhodnutie nesprávne.

Krozhodnutiunemeckéhonajvyššiehosúduzroku1965žalobcauviedol,žemuobsahtohtorozhodnutia

nie je známy a takéto rozhodnutie mu nie je dostupné. Jeho závery pritom ani nie sú použiteľné, nakoľko
je takmer 50 rokov staré a v období jeho vzniku prakticky neexistovalo Európske spotrebiteľské právo.
Zrejme sa jedná o prekonaný a ojedinelý názor, z ktorého nie je možné vychádzať. Takéto rozhodnutie
nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy podľa zákona č. 191/1950 Zb. Okresný súd sa pritom
nijakým spôsobom nevysporiadal so zhodou či rozdielnosťou právnej úpravy Nemecka a Slovenskej

republiky ohľadom zmenkového práva. Záveru, ktorý by mal vyplývať z tohto nemeckého rozhodnutia,
priamo odporuje záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z
rovnakých záverov vychádzal aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 1839/2000,
podľa ktorého je zmenkový záväzok samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol dôvodom
jeho vzniku. Zmenkový záväzok je záväzkom priamym, bezpodmienečným, nesporným, abstraktným a

samostatným a je celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Súd preto nemôže od žalobcu
požadovať preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, pretože ide o celkomodlišný právny vzťah, než aký je predmetom súdneho konania. Ohľadom okresným súdom uvádzanej
pripomienky Európskej komisie žalobca uviedol, že táto nie je súčasťou súdneho spisu a nie je ani
verejne dostupná. Okresný súd tak odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na argumentácii, ktorú získal

z neznámeho a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné. Jedná sa pritom len o jeden
z názorov jedného z účastníkov prejudiciálneho konania, pričom v tejto veci poskytli pripomienky aj
ostatní účastníci konania, medzi nimi Slovenská republika a Nemecko, ktorých vyjadrenia boli opačné.
Vyjadreniami a pripomienkami iných účastníkov sa okresný súd vôbec nezaoberal. Ustanovenie §
17 slovenského zákona zmenkového a šekového pritom predstavuje obsahové prebratie článku 17

ženevského dohovoru o jednotnom zmenkovom zákone.

K názoru okresného súdu, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, žalobca uviedol, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Zákonodarca pritom pripúšťal aj to, že zmenky boli vyplňované dodatočne po vystavení, nakoľko
nevylúčil vyplňovanie znenia zmenky zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve tak nemohla

byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca v tomto smere poukázal na závery
uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013, v ktorom krajský súd konštatoval, že
v preskúmavanej veci sa nejedná o prípad uplatňovania pohľadávky zjavne neopodstatnenej, ani o
podanie zjavne neprípustného návrhu s tým, že ak dlžník neuplatnil v konaní námietku podľa ust. § 17
zákona zmenkového a šekového, neexistuje dôvod, na základe ktorého by súd mohol opodstatnene

vykonaťdokazovanietýkajúcesaobsahukauzálnejzmluvypredchádzajúcejvystaveniuzmenky.Krajský
súd v Prešove ďalej uviedol, že dokazovanie na preukázanie dôvodnosti kauzálnych námietok je možné
vykonať len za predpokladu, že odporca v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie
pohľadávky sa k návrhu vyjadrí s tým, že ak odpoveď odporcu nie je doručená súdu v lehote 30 dní,
musí súd vydať rozsudok o pohľadávke, a teda rozhodnúť vo veci samej, s tým, že podľa čl. 7 ods.

3 Nariadenia, ktorý ustanovuje koncentračnú zásadu, má pasivita odporcu ten následok, že súd musí
rozhodnúť len na základe dôkazov predložených navrhovateľom, a teda dokazovanie nevykonáva.
Rovnako Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 potvrdil
uvedené závery žalobcu. Žalobca konštatoval, že okresný súd zmaril konanie ako také, a to porušením
Nariadenia č. 861/2007, čl. 4 a čl. 5, keď vôbec neumožnil viesť kontradiktórny spor, čoho dôsledkom

došlo aj k porušeniu práva žalobcu na prístup k súdu. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť
tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky súd v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov
konania.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach § 212 ods. 1

OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa §
221 ods. 1 písm. f), h) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom podaného odvolania oboznámil s obsahom
spisového materiálu. Z tohto zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej

zo zmenky vystavenej žalovanou, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „Nariadenie“). Žalobca v tomto návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej
pohľadávky voči žalovanej a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. V súvislosti s
posudzovaním postupu okresného súdu považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné ustanovenia

Nariadeniaasohľadomnacharakteruplatnenéhonárokutiežpríslušnéustanoveniazákonač.191/1950
Zb., Zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutiasa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky

súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek

protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ

nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Krajskýsúdzistil,ževpostupeokresnéhosúdudošlokvadámatentopostupnebolvsúladescitovanými
ustanoveniami Nariadenia. Okresný súd rovnako nedodržal relevantné ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku a nepostupoval pri vykonávaní dokazovania v súlade s ust. § 120 OSP.

Okresný súd žiadosťou o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle
Nariadenia zo dňa 19.11.2013 vyzýval žalobcu, aby uviedol právny dôvod záväzkového vzťahu, ktorý
viedol k vystaveniu zmenky, žiadal špecifikovať žalovanú sumu s uvedením spôsobu jej výpočtu a
položiek, z ktorých pozostáva, odôvodniť počiatok uplatneného 6% ročného úroku z omeškania a

predložiť príslušné listinné dôkazy. Z návrhu podaného žalobcom je však nepochybné, že žalobca
uplatnil nárok výlučne na základe predloženej zmenky vystavenej žalovanou. Zmenka je pritom cennýmpapierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi
zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je
priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Abstraktnosť záväzku zo zmenky má ten dôsledok,

že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít,
ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a ani na
hospodárske dôvody vzniku zmenky. S abstraktnosťou zmenkového záväzku počíta priamo citované
ust. § 495 Občianskeho zákonníka. Ďalším charakteristickým znakom záväzku vyplývajúceho zo
zmenky je jeho nespornosť. Táto je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na

zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iné len to, že je vlastníkom zmenky. Nemá
dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka
samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú a
je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje
námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal. Zmenkový záväzok je tiež záväzkom samostatným,
ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkový záväzok nemá pôvod v

predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov.
Vprípadevystaveniazabezpečovacejzmenkypotomexistujúvedľasebadvazáväzky,záväzokpôvodný
apopriňomzáväzokzmenkový.Účelomzabezpečovacejzmenkyje,abyvprípadeomeškaniasplnením
záväzku všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo zmenky; avšak aj záväzok z
takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

V zmysle uvedených záverov potom krajský súd konštatuje, že zo strany okresného súdu nebol daný
dôvod, aby okresný súd žalobcu dodatočne vyzýval na doplnenie jeho tvrdení o právny dôvod záväzku,
ktorýviedolkvystaveniuzmenky,aninapreukazovaniespôsobuvýpočtuapoložiek,zktorýchpozostáva
uplatnená zmenková suma. Na riadne uplatnenie nároku na zaplatenie zmenkovej pohľadávky s
príslušenstvom žalobcovi postačuje predloženie zmenky a opis rozhodujúcich skutočností, ktorý žalobca

podal v čl. 8. návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Okresný súd po tom, čo žalobca v reakcii na žiadosť okresného súdu o doplnenie podkladov oznámil, že
inými listinami nedisponuje a že na uplatnenie nároku postačuje predloženie zmenky, zaslal žalovanej
tlačivo na odpoveď v zmysle čl. 5. ods. 2 a 3 Nariadenia. Žalovaná v Nariadením stanovenej lehote 30-
tich dní na nárok uplatnený žalobcom neodpovedala. V takomto prípade mal okresný súd postupovať

podľa čl. 7. ods. 3 Nariadenia a v dôsledku nedoručenia odpovede dotknutej strany (žalovanej), mal v
lehote podľa čl. 5. ods. 3 alebo 6 vydať rozsudok o uplatnenej pohľadávke žalobcu. I napriek tomu, že
žalovaná v stanovenej lehote neodpovedala a neuplatnila žiadne námietky voči nároku uplatnenému
žalobcom, okresný súd rozhodol o pripojení spisu sp.zn. 3Er/108/2011.

V tomto prípade podľa názoru krajského súdu nie sú naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov

nad rámec dôkazných návrhov účastníka konania podľa § 120 ods. 1 OSP. Žalobca v danom prípade v
tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným majiteľom zmenky, ale je indosatárom.
Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie s výnimkou
oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným súdom nebolo vykonávané ani vo
vzťahu k tvrdeniam žalovanej, nakoľko žalovaná žiadne tvrdenia na svoju obranu voči uplatnenému

nároku žalobcu nevzniesla. Okresný súd napriek tomu vykonával dokazovanie úverovou zmluvou a
ďalšími listinami získanými z exekučného spisu.

Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
499/2012, a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako
všeobecne uplatniteľné, pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k

pojmu dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania,
dospel k názoru, že okresný súd mal posudzovať práva zo zmenky. Účelom tohto práva účastníka
konania je vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd
zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie
ako súdu. Aktivita účastníka pri využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery

presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a
miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.Okresný súd dospel z listinných dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu účastníka konania, k inému
skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca
vo vzťahu k týmto zisteniam okresného súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú

povinnosť a nemal možnosť reagovať na posúdenie nároku, ktorý žalobca uplatnil zo zmenky, okresným
súdom ako nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Žalobca v konaní uplatnil záväzok žalovanej zaplatiť sumu, ktorú do zmenky doplnil pôvodný majiteľ
zmenky. Okresný súd však posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo
spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom žalobcom

uplatneného nároku nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou
stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie
základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaná ako spotrebiteľ vzniesla voči majiteľovi
námietky, že k indosácii došlo na jej škodu alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky
týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musela zároveň preukázať.
Okresný súd napriek tomu, že predmetom uplatneného nároku je nárok zo zmenky, z vykonaného

dokazovania konštatoval záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovanou
a spoločnosťou pohotovosť, s.r.o. Okresný súd konštatoval, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, a to napriek tomu, že zo samotnej zmluvy zistil, že úver mal byť žalovanej poskytnutý na výkon
zamestnania, pričom uviedol, že nositeľom dôkazného bremena preukázania skutočnosti, že úver bol
skutočneposkytnutýnavýkonzamestnania,ježalobca.Suvedenýmposúdenímdôkaznéhobremenasa

krajský súd nestotožnil. Okresný súd konštatoval povinnosť žalobcu preukázať skutočnosť, že úver bol
poskytnutý na výkon zamestnania napriek tomu, že o vykonávaní takýchto dôkazov, teda o vykonávaní
dôkazov oboznámením zmluvy o úvere uzatvorenej medzi spoločnosťou pohotovosť, s.r.o. a žalovanou,
žalobca nemal žiadnu vedomosť. Záver vyplývajúci z listinného dôkazu tejto zmluvy o úvere, ktorého
vykonanie nikto nenavrhol, spochybnil samotný okresný súd.

Vo vzťahu k ust. § 17 zákona zmenkového a šekového okresný súd argumentuje rozhodnutiami
Európskeho súdneho dvora a nemeckým rozsudkom, ktorý okresný súd označil ako Z 1965, z ktorých
má vyplývať záver, že je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovanej strany ako spotrebiteľa bez
ohľadu na skutočnosť, že sa jedná o nárok uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových

záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky, ktoré sú úplne oddelené od všeobecných
záväzkovýchvzťahov,ktoréviedlikichvzniku.Vzmysletohtoustanoveniapotomdlžníkniejeoprávnený
namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku skutočnosti, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným
majiteľom zmenky, a to práve z dôvodu, že došlo k jej indosácii. Odvolací súd je toho názoru, že výlučne
žalovaná strana je tým subjektom, ktorý je oprávnený a zároveň aj povinný tvrdiť na svoju obranu proti

platobnej povinnosti všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Žalovaná strana tak musí tvrdiť
a preukázať tiež okolnosti, ktoré by spochybnili abstraktný charakter indosamentu v zmysle ust. § 17
zákona zmenkového a šekového, teda okolnosti, ktoré by preukazovali záver, že majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dlžník tak musí preukázať, že nový majiteľ nadobudol zmenku
nepoctivo. Pri posudzovaní tejto okolnosti je možné zobrať do úvahy charakter účastníkov zmenkovo-

právneho vzťahu. Je možné rozlišovať situáciu, kedy do zmenkového vzťahu vstupuje podnikateľ, ktorý
zmenky využíva aktívne pri svojej podnikateľskej činnosti, napríklad na zabezpečenie svojich záväzkov
vyplývajúcich z úverových vzťahov, a postavenie spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmenkovo-právneho
vzťahu výlučne z dôvodu potreby zabezpečenia jeho záväzku voči veriteľovi, pričom nie je možné
predpokladať jeho aktívnu znalosť zmenkovej úpravy. Je tak možné zaoberať sa otázkou, či zo strany

veriteľa, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý bol pôvodným majiteľom zmenky, nedošlo k zneužívaniu
zmenkového práva a či tým nedošlo k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na
úkor druhej strany. Takéto zisťovanie a posudzovanie je však možné v prípade, ak zo strany dlžníka
sú vznesené námietky proti jeho povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej inak nie
sú žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky v konaní nielen uplatniť, ale ich aj riadne

zdôvodniť a preukázať, nakoľko samotný majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už tým, že drží
zmenku, bez toho, aby musel preukazovať dôvod jej vzniku, dôvod jej prijatia, či dôvod jej indosácie a
nadobudnutia aktuálnym majiteľom. Záväzok vyplývajúci zo zmenky je záväzkom samostatným, a preto
nie je závislým na pôvodnom úverovom vzťahu. Ak žalobca uplatnil nárok zo zmenky, bez ďalšieho nie
je možné rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď by bolo nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.Neobstojí ani odkaz na nemecký rozsudok Z 1965. Ohľadom tohto rozsudku krajský súd uvádza,
že nie je zrejmé, na základe akého právneho stavu bol daný rozsudok vydaný. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplýva, či právna úprava, ktorú nemecký súd v danom

rozsudku aplikoval, je totožná s právnou úpravou obsiahnutou v slovenskom Zákone zmenkovom a
šekovom. Z citácie dotknutého nemeckého rozsudku okresným súdom nie je možné zistiť, aký nárok
nemecký súd posudzoval, či sa jednalo napríklad o zmenku prevedenú bežným rubopisom alebo
rubopisom uskutočneným po lehote na protest, ktorý má len účinky postúpenia pohľadávky, ani to, či
nemecký súd na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere prihliadol na námietku zmenkového dlžníka

alebo bez takejto námietky. Okrem toho treba poukázať na judikatúru súdov SR, ktorá závery tohto
nemeckého rozhodnutia prekonáva názorom, podľa ktorého ...„z povahy zmenky ako abstraktného
a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne
vymáhaniu preukazovať, že mu odporca zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“ (rozsudok NS SR sp.
zn. 5Obo 3/2008). Krajský súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4Obo 21/2012, podľa ktorého ...„Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť

zmenkovúsumusúprávnenezávisléodzákladnéhoprávnehopomeru,majúsamostatnúprávnupovahu
a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá
povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa
formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“.

Krajský súd je potom názoru, že závery okresného súdu, ktoré vychádzali z právneho vyhodnotenia

základného vzťahu, posúdenie ktorého ani nebolo predmetom sporu, pretože žalovaná ako dlžník
zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesla, nemôže stačiť na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v ust. § 17 zákona zmenkového a šekového. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a
šekového dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak ohľadom kauzálneho vzťahu
boli podané a preukázané námietky zo strany dlžníka. Nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov

môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ pri nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal
vedome na škodu dlžníka. Námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom na škodu
dlžníkavšakmusíbyťakorelatívnanámietkauplatnenádlžníkomamusínímbyťajpreukázaná.Okresný
súd tak pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu bol oprávnený posudzovať len to, či zmenka
obsahujevšetkyzákonomzmenkovýmašekovýmvyžadovanénáležitosti,ktorésamusiaprejejplatnosť

povinne do nej uviesť.

Krajský súd v súvislosti s právnym posúdením, ktoré okresný súd vykonal vo vzťahu k ustanoveniam
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, považuje za potrebné relevantné ustanovenia uvedených zákonov citovať.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 14.01.2010,

v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zabezpečenie nárokov veriteľa
zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia
doterajších predpisov.Okresný súd z uvedených ustanovení dospel k záveru, že hoci bola zmenka vystavená pred účinnosťou
zákona č. 129/2010 Z.z., vzťahoval sa na ňu teda § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. S týmto právnym
posúdením je možné sa stotožniť. V zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré je v zmysle § 25

ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. potrebné aplikovať aj na zmenku vystavenú žalovanou dňa 14.01.2010,
mohol veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru,
len ak sa jednalo o zmenku zabezpečovaciu a zmenková suma bola maximálne vo výške aktuálnej
výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že v danom prípade zmenková suma vyplnená do zmenky túto

maximálnu zmenkovú sumu podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. presahovala, mohla mať,
podľa názoru krajského súdu, za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť
absolútnu neplatnosť zmenky a ani neplatnosť dohody o vyplnení zmenky. Samotný zákon č. 258/2001
Z.z. totiž porušenie ust. § 4 ods. 6 nesakcionoval neplatnosťou zmenky, či neplatnosťou dohody o jej
vyplnení, ale vznikom zodpovednosti veriteľa za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením povinnosti
podľa ods. 6 veriteľom. V dôsledku porušenia tohto zákonom ustanoveného obmedzenia tak prípadne

mohol žalovanej vzniknúť výlučne nárok na náhradu škody voči pôvodnému veriteľovi, teda voči
spoločnosti pohotovosť, s.r.o., ktorá zmenku vystavenú v rozpore s týmto ustanovením od žalovanej ako
dlžníka prijala. pohotovosť, s.r.o. však nie je účastníkom tohto konania, a v dôsledku porušenia tejto
zákonnej povinnosti nemohol vzniknúť žiaden nárok žalovanej ako dlžníkovi voči žalobcovi, ktorý nie je
veriteľom z pôvodného úverového vzťahu.

S ohľadom na uvedené skutočnosti neobstoja ani právne závery okresného súdu, podľa ktorých je
dohoda o vyplnení zmenky neplatná pre rozpor s dobrými mravmi alebo ako neprijateľná zmluvná
podmienka. Okresný súd takýto záver vyvodil zo skutočnosti, že s účinnosťou od 01.01.2011
zákonodarca v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru zakázal takýto dlh splniť alebo
zabezpečiť zmenkou. Okresný súd argumentuje tiež tým, že dohoda o vyplnení zmenky má byť

neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že obchádza právne predpisy na ochranu spotrebiteľa
a umožňuje vystaviť zmenku, v ktorej nie je uvedená zmenková suma a dátum začiatku jej
úročenia, čo dodatočne vyplní veriteľ v rozsahu svojich peňažných nárokov voči dlžníkovi. Krajský
súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré v
dôsledku intertemporálneho ustanovenia je potrebné aplikovať aj na predmetnú zmenku vystavenú dňa

14.01.2010. Toto ustanovenie priamo počítalo s tým, že za účelom zabezpečenia nárokov veriteľa zo
spotrebiteľského úveru je možné vystaviť zabezpečovaciu zmenku, ktorá však musí spĺňať zákonom
v danom ustanovení určené podmienky. Zákon pritom priamo počítal aj s tým, že zmenka bude
vystavená ako blankozmenka, keď uvádzal, že veriteľ je povinný dlžníkovi vydať zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením. Samotný zákon tak počítal s tým, že dlžník vystaví

blankozmenku, ktorú dodatočne vyplní veriteľ. V danom čase tak vystavenie takejto zmenky bolo v
súlade s právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda nie je možné konštatovať, že
by sa malo jednať o postup veriteľa, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi alebo je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Ako už bolo uvedené vyššie, otázku porušenia zákonom stanoveného limitu, do
ktorého je možné stanoviť zmenkovú sumu, zákonodarca riešil nie neplatnosťou zmenky alebo dohody

o jej vyplnení, ale vznikom osobitného nároku spotrebiteľa na náhradu škody vzniknutej spotrebiteľovi
porušením tohto ustanovenia veriteľom. Krajský súd konštatuje, že z doterajšieho stavu nebolo zistené,
že by zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom. Žalobcom predložená zmenka má zákonom
zmenkovým a šekovým požadované náležitosti, alebo že by dohoda o jej vyplnení zákon obchádzala.
Jedná sa o zmenku vystavenú žalovanou.

Okresný súd tiež konštatoval značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa z dôvodu požiadavky žalobcu na
zmenkovýúrokvovýške0,25%denne,ktorýmábyťpodľaokresnéhosúduvrozporesdobrýmimravmia
vspotrebiteľskýchzmluvnýchvzťahochneprípustný.Krajskýsúdkonštatuje,žeztejtočastiodôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku nevyplývajú dôvody, pre ktoré okresný súd zmenkový úrok vo výške
0,25% denne považuje za rozporný s dobrými mravmi, okresný súd neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré

by takáto úroková miera mala byť v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch neprípustná. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku v tejto časti nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP. Vo všeobecnosti platí,
že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, pričom sa súd musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť odôvodnený a dostatočne vysvetlený.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia nie je lenformálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
aleboneurčitýchanezrozumiteľnýchrozhodnutí,alemábyťtiežprameňompoznaniaúvahsúduvotázke
zisťovania skutkového stavu a tiež v právnom posúdení veci.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa
Nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovanou, pričom žalobca
podľa doterajšieho stavu v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho
vzťahu a ani ďalšie skutočnosti, na základe ktorých okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti

uplatneného nároku. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky, ktorý nie je právnym nástupcom pôvodného
majiteľa, nemá povinnosť preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky
a žalovanou. Okresný súd bude vychádzať z aktuálneho stavu konania, v rámci ktorého žalovaná
v Nariadením stanovenej lehote neuplatnila žiadne námietky voči uplatnenému nároku žalobcu so
záverom, že ak žalovaná žiadne námietky nepodala, nie je okresný súd bez námietok oprávnený

ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keď by tento
záväzkovo-právny vzťah mohol byť vzťahom spotrebiteľským. Keďže predmetom konania je výlučne
nárokuplatnenýžalobcomzozmenky,budeokresnýsúdtentonárokprimárneposudzovaťpodľazákona
zmenkového a šekového, pričom bude vychádzať z prezentovaného právneho názoru krajského súdu
v tom smere, že žalobcom predložená zmenka je platnou zmenkou, ktorá má zákonom zmenkovým

a šekovým vyžadované náležitosti. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej
zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov
krajského súdu.

Podľa ust. § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.