Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509201318
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3509201318.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov) 1) B., 2) V., 3) V. proti odporcom: 1) V., 2) P., obaja
zastúpení Q., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24. septembra 2013, č.k. 6C/41/2009-144, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím uznesením v dôsledku späťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. konanie
o návrhu, ktorým navrhovatelia žiadali, aby súd určil, že časť súčasnej parcely č. XXX druh záhrady o
výmere336m2zapísanejnaLVč.XXXvk.ú.H.,ObecH.,okresN.voveľkostivýmery49m2jesúčasťou
pôvodnej parc. č. XXX záhrady o výmere 520 m2 zapísanej v LV č. XXXX v k.ú. H., Obec H., okres

N.vpodielovomspoluvlastníctvenavrhovateľovvpodieloch -B.D.v3/5-inách,V.D.v1/5-ine
a V. D. v 1/5-ine zastavil. Odporcom 1), 2) priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení
uznesenia uviedol, že odporcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrili svoj nesúhlas
so späťvzatím návrhu navrhovateľov, pokiaľ nedôjde k podpísaniu dohody z dôvodu, že spor ohľadne
nehnuteľností by následne pokračoval a v budúcnosti by mohlo dôjsť k podaniu nového návrhu na
súd. Svoje oznámenie doplnili tým, že k písomnej dohode medzi účastníkmi nedošlo a odporcovia

trvajú na tom, aby konanie pokračovalo a súd vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa po oboznámení
sa s obsahom spisu dospel k záveru, že zo strany odporcov nebola preukázaná existencia vážnych
dôvodov, ktoré by bránili zastaveniu konania. Uviedol, že dôvody, uvádzané odporcami, nemajú motív
závažného charakteru, ide len o ich domnienky. Ani z podaného návrhu, ani z vyjadrení navrhovateľov
nevyvodil, že by sa po späťvzatí návrhu v budúcnosti opätovne domáhali určenia vlastníckeho práva
k predmetu sporu. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporcami nebola preukázaná existencia vážnych

dôvodov, súd konanie v nadväznosti na späťvzatie návrhu navrhovateľov zastavil. Keďže navrhovatelia
bližšie neuviedli dôvod späťvzatia návrhu, konštatoval, že navrhovatelia späťvzatím zavinili zastavenie
konania, s čím je spojená povinnosť navrhovateľov uhradiť trovy konania.

Proti uzneseniu vo výrokoch, ktorým bola odporcom 1), 2) priznaná náhrada trov konania vo výške
100 %, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí žiadali, aby odvolací súd

uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že povinnosť uhradiť odporcom 1), 2) trovy konania v plnom
rozsahu im uložená nebude. Poukazovali na to, že s odporcami sa snažili mimosúdne dohodnúť celých
6 rokov, ale odporcovia neustále menili podmienky dohody. Majú veľa dôkazov, ktoré dosvedčujú, že
spravili všetko na dosiahnutie dohody. Len vinou odporcov a ich právnej zástupkyne nedošlo ani v
júni 2012 k dohode. Právna zástupkyňa odporcov sa ani po jej prísľube v júni 2012 viac neozvala
a nedotiahla ústretovú dohodu podľa požiadaviek odporcov do písomnej formy. Navrhovatelia ďalej

uviedli, že následne budú mať náklady na otvorenie nového konania na určenie práva prechodu, pretože
odporcovia im určite prechod znemožnia a oni nebudú môcť užívať a udržiavať skoro 600 m2 veľkýpozemok. Navrhovateľka 1) poukazovala na svoju finančnú situáciu. Záverom uviedli, že za chybu, ktorá
tento spor spôsobila, nemôžu navrhovatelia, ani odporcovia.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania, t. j. vo
výroku o náhrade trov prvostupňového konania a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je
potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v tejto časti ako vecne správne potvrdiť. Vo veci bolo rozhodnuté
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

V danej veci okresný súd rozhodol o zastavení konania a o náhrade trov konania. Odvolanie smerovalo
len proti výrokom o náhrade trov prvostupňového konania, pričom výrok o zastavení konania nadobudol
právoplatnosť(§206ods.2O.s.p.),apretotentovýrokodvolacísúdnepreskúmavalaniejerozhodnutím
odvolacieho súdu dotknutý.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za

výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, ktorá situácia nastáva aj v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania pred
rozhodnutím súdu vo veci samej, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p..

Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, zásadne nemá žiaden z účastníkov právo

na náhradu trov konania podľa jeho výsledku (§ 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.). Len výnimočne možno
uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania.

Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené,
sa riadi ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník, ktorý zavinil, že

konanie muselo byť zastavené, je povinný hradiť jeho trovy. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti
so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil
jeho zastavenie. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. však použitý výraz
„zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí

návrhu), eventuálne tiež náhoda a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Zavinenie zastavenia sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t. j. podľa procesného výsledku. Zavinenie zastavenia
konania môže spočívať napr. v tom, že bol podaný návrh na začatie konania vo veci, v ktorej už
bolo právoplatne rozhodnuté, alebo v ktorej prebieha iné konanie, alebo že bol podaný návrh na začatie
konania proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a pod. Zavinením zastavenia

konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania.

Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. však je povinný hradiť trovy konania odporca, ak bol návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie odporcu vo vzťahu k požiadavkám
navrhovateľa, pričom obidve tieto podmienky, t. j. dôvodnosť návrhu na začatie konania a

správanie odporcu musia byť splnené súčasne. Pokiaľ ide o správanie odporcu, potom musí ísť výlučne
o správanie samotného odporcu, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch účastníkov.
O dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania
odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne, najmä v prípade, kedy
odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu

nemal právnu povinnosť. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu
odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu).
Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním (konaním)
odporcu bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním odporcu a žalobným
návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil

trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bol dôvodný návrh (žaloba) vzatý späť
pre správanie druhého účastníka, nesmú ísť trovy konania na ťarchu navrhovateľa, aj keď ten svojím
prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorý
z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba vychádzať z
porovnania toho, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia

žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia návrhu podaného dôvodne správanie odporcu v súlade so
žalobnou požiadavkou navrhovateľa, treba dospieť k záveru, že odporca zastavenie konania zavinil.V prejednávanej veci navrhovatelia podali návrh na začatie konania proti odporcom. Tento návrh vzali v
celom rozsahu späť a súd preto konanie zastavil (§ 96 ods. 1 až 3 O.s.p.). Zo spisu vyplýva, že dôvodom
pre späťvzatie návrhu voči odporcom nebolo žiadne správanie odporcov (odôvodňujúce aplikáciu § 146

ods. 2 veta druhá O.s.p.), ale okolnosť výlučne na strane navrhovateľov - to, že sami dospeli
k názoru, ktorý ich viedol k späťvzatiu návrhu, keď uviedli: „K tomuto rozhodnutiu nás priviedlo viacero
vážnych skutočností. Hlavným dôvodom je, že my nevinní občania musíme doplácať na chyby vykonané
štátnymi zamestnancami pred niekoľkými rokmi a nemáme možnosť napraviť tieto chyby.“ „Nečinnosť
a zároveň nezáujem oboch právnych zástupcov je ďalším vážnym dôvodom na zastavenie

konania.“ Keďže v danom prípade nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., z procesného
hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinili navrhovatelia a podľa § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. sú povinní nahradiť trovy konania odporcom.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výrokoch o trovách prvostupňového
konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. Odporcovia boli v odvolacom konaní úspešní, patrila by im náhrada trov odvolacieho konania.
Keďže nepodali návrh, ktorým by si náhradu trov odvolacieho konania uplatnili a naviac im ani žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli, náhrada trov odvolacieho konania im priznaná nebola.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .