Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207076
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714207076.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. XXXX/XX, XXX
XX F., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 14721/14, na vymoženie pohľadávky

oprávneného v sume 470,83 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
10Er/312/2014-28 zo dňa 29. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/312/2014-28 zo dňa 29. júla 2014 zrušuje a vec
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie voči povinnému podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uviedol, že exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje
rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 02687/13 zo dňa 19.07.2013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“),
ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava.
Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému

sumu 470,83 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 470,83 Eur od
05.09.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 470,83 Eur od 24.10.2012
do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Okresný súd s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru, že zmluvu o úvere zo dňa 27.09.2011 uzavretú medzi

oprávneným a povinným (ďalej len Zmluva“), s prihliadnutím na povahu účastníkov obsah a formu
zmluvy, vyhodnotil ako spotrebiteľskú, resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 1 ods.
2 a 3 a § 2 písm. a) a b) zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že Zmluvu je
potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože napĺňa znaky spotrebiteľskej
zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. K prípadnej klauzule o
aplikácii Obchodného zákonníka okresný súd uviedol, že táto klauzula nie je žiadnou prekážkou na

aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a
nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Za základný právny akt ochrany spotrebiteľa označil Smernicu
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len
„Smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z.
účinným od 1. apríla 2004 (okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy
o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník. Okresný súd

poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora (ES), čl. 169 ods. 1 a čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 a prílohu Smernice. Z hľadiska obsahu je zmluvaznačne jednostranná s množstvom zmluvných pokút a sankcií v neprospech dlžníka. Z obsahu zmluvy
a jej formálnej úpravy je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah dlžník nemohol podstatným
spôsobom ovplyvniť. V súvislosti s neprijateľnými podmienkami okresný súd uviedol, že ust. § 53 ods. 4

Občianskehozákonníkaobsahujeexemplifikatívnyvýpočetneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľských
zmluvách, preto pri posudzovaní neprijateľných podmienok súd nie je viazaný ich výpočtom v zákone.
Poukázal aj na absenciu určenia ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“), čo má
za následok to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohodu o vyplnení
zmenky, ako aj rozhodcovskú doložku okresný súd označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo má

za následok neplatnosť dojednania v zmysle ust. § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
sú zahrnuté vo všeobecných podmienkach, neboli individuálne dojednané a tým bola spotrebiteľovi
odopretá ochrana jeho práv zaručených Smernicou aj vnútroštátnymi predpismi. Takéto dojednania sú
sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, na ktorú súd prihliada ex offo. Na základe
uvedených skutočností okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne,
okresný súd na správne zistený skutkový stav veci, nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citovaného ustanovenia

okresným súdom, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozhodnutí, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ
tiež namietol neúplné zistenie skutkového stavu, keď okresný súd uviedol, že zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Poukázal na ust. § 3 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého uzatvára s povinným rozhodcovskú

zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Okresný súd uvedené skutočnosti nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Tiež poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré
pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory medzi spotrebiteľom a dodávateľom boli

riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účelom predmetného ustanovenia je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Konajúci súd teda konal nad rámec zákonných ustanovení. S
ohľadom na uvedené námietky odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlenO.s.p.),beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.
a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 27.09.2011 oprávnený a povinný uzatvorili Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 200,- Eur.
Povinný sa v Zmluve zaviazal vrátiť úver zvýšený o poplatok v sume 143,- Eur, čo je 71,5 % z
výšky poskytnutého úveru. Povinný sa zaviazal oprávnenému splatiť sumu 343,-Eur v 7-ich mesačných
splátkach po 49,- Eur. K Zmluve oprávnený priložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len

„VPPÚ“), v ktorých podľa bodu 14 sa zmluvné strany dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred
rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany
pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody
o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie. Za týmto
účelom zmluvné strany uzavreli mediačnú doložku v tom znení, že akékoľvek spory, nezrovnalosti

alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou
zmluvy, ručiteľského vyhlásenia či dohody o vyplnení zmenky, budú riešené primárne mediáciou
pred Mediačným centrom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava podľa
vnútorných predpisov Mediačného centra. Súčasne v ten istý deň, teda dňa 27.09.2011 zmluvné
strany uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským konaním sa rozumie konanie pred

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava podľa
procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu,
platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania. (čl. I Rozhodcovskej zmluvy). V čl. II.
je upravený predmet Rozhodcovskej zmluvy tak, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 27.09.2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené

pred rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov alebo pred všeobecným súdom, podľa toho, kde podá žalujúca strana žalobu. V
bode 2 toho istého článku je upravená rozväzovacia podmienky rozhodcovskej zmluvy, ktorá je viazaná
na podanie žaloby na všeobecnom súde vynímajúc konaní vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského

súdu. Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či Zmluva, ktorá založila záväzkový vzťah medzi
oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou a či rozhodcovská doložka, na základe ktorej si
založil právomoc rozhodcovský súd, bola platne dojednaná. Záver okresného súdu o spotrebiteľskej
povahe zmluvné vzťahu medzi oprávneným a povinným považuje odvolací súd za správny. Pre úplnosť

argumentácii o správnosti tohto záveru odvolací súd ďalej uvádza nasledovné. V právnom poriadku
Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať
bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný
spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti, alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku

má účinky normy lex specialis. Popri tejto špeciálnej norme výraznú ochranu pre spotrebiteľa poskytuje
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, vrátane služieb na finančnom trhu,
upravený v ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka (v spojení s ustanovením § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi
oprávneným a povinným zmluvou, od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v danej exekučnej veci

odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch platné a účinné v čase
uzatvoreniazmluvy,akoajpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkazaoberajúcesaproblematikou
spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola
uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je
žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj

ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, na ktoré odkazuje aj odvolací súd. Odvolací
súd tiež poukazuje na ustanovenie § 2 písm. a) a b) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré definuje
zmluvné strany. Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je zakázané konanie v rozpore s
dobrými mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely vyššie uvedených zákonov
rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie,

alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, prípadne ktoré
môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti
a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a
porušovaniezmluvnejslobody.Zmluvadojednanámedzioprávnenýmapovinnýmobsahujeustanovenia
(dojednania), ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami, preto, ako je už vyššie uvedené, túto zmluvu

možno nesporne považovať za typovú zmluvu podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, je možné za spotrebiteľské zmluvy
v širšom ponímaní považovať zmluvy uzavreté podľa Občianskeho i podľa Obchodného zákonníka, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Význam spotrebiteľských

zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa
z jeho práv. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontaktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva
a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a zo zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky

jednostranneprostredníctvomformulárovýchzmlúv.Ochranespotrebiteľavenujemimoriadnupozornosť
aj Európska únia, a preto aj odvolací súd poukazuje na Smernicu, ktorá je základným právnym aktom
ochrany spotrebiteľa. Táto bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z.
(účinným od 1. apríla 2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy
o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii). Okrem toho, že tento zákon novelizoval Občiansky

zákonník, Smernica má aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži ako
interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov, čo však neznamená, že nemožno
na ňu odkazovať pri výklade vnútroštátneho práva.Ďalej sa odvolací súd zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy, od ktorej rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc. Okresný súd nesprávne právne posúdil otázku formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, v tomto prípade, či ide o rozhodnutie vydané orgánom majúcim

právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Okresný súd označil rozhodcovskú zmluvu za neplatnú s
odôvodnením,ženeboladojednanáindividuálne,atosprihliadnutímvetunabodu14VPPÚvtomznení,
že „...pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana
využiť mediáciu...“ Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia odvolaciemu súdu vyplýva skutočnosť, ako keby
okresný súd opomenul rozhodcovskú zmluvu, ako samostatný právny úkon. (č.l. 15) Preto sa odvolací

súd primárne zaoberal skúmaním rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského
súdu rozhodovať vo veci, a či bola splnená podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 ZoRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Úprava formy rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 ZoRK je prísne striktná, bez možnosti extenzívneho
výkladu a formálna podmienka písomnosti v danom prípade bola dodržaná. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je uzavretá na samostatnej listine, ktorú
povinný podpisoval osobitne od Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Zmluvné dojednania
Zmluvy o revolvingovom úvere. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným, ako veriteľom vopred
pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník
možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolací súd tiež

poukazuje na znenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebráni povinnému, ako spotrebiteľovi uplatniť svoje
práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným
spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný
súd.
To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv.

Odvolací súd totiž poukazuje na rozdiel medzi rozhodcovskou zmluvou podľa § 3 a nasl. ZoRK a
rozhodcovskou doložkou podľa § 5 ods. 2 ZoRK, ako súčasťou inej zmluvy. Tým, že zmluvné strany
výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 ZoRK tak, že ju podpísali,
došlo k jej individuálnemu dojednaniu, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v
zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka. S ohľadom na formu, obsah a ostatné podmienky Zmluvy, ako aj znenie ustanovení
rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinný, ako spotrebiteľ kvalifikovaným
spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo
o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa,akotooznačilokresnýsúd.Tentoprávnyzávervšaknemožnopaušálneaplikovaťnavšetky

Zmluvy a rozhodcovské zmluvy uzatvárané oprávneným. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka
je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s
ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich
obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa
ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať
neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na
zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z.z. novelizujúci Občiansky
zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvnýchpodmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za
neprijateľnúnepovažovalzmluvnúpodmienku,ktoráboladohodnutáindividuálne,novelazaneprijateľné
nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,

ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne.

Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Kpostupuokresnéhosúdu,ktorýodvolateľoznačil,akopostup,ktorýnemáoporuvzákone,odvolacísúd
uvádza, že exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie skúmať podmienky formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.
II.ÚS 545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom
na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom

ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho
charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať
aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd
tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 2007
(publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998)

a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku
zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je
exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt. Odvolací súd podporne

odkazuje aj na európsku judikatúru, konkrétne rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť
C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy

o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede, je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s
cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, rozhodcovská zmluva bola

uzavretá platne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods.
1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, v ktorom okresný súd opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.