Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/213/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508213434
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7508213434.10

Uznesenie

Okresný A. C. U. Z. O. Z. G.: X. T.. A. A., bývajúceho Z. C., C. XXX/XX, zast. Q. A., bývajúcou v C.,
C. XXX/XX, 2. Q. O., bývajúcej v O. XXX, proti odporcovi: Poľnohospodárskemu družstvu Paňovce, so
sídlom v Paňovciach 203, IČO: 31 692 966, zastúpený JUDr. Jánom Andrášim, advokátom, Advokátska
kancelária Medzev, Kováčska 80, o určení neplatnosti nájomnej zmluvy

r o z h o d o l :

Navrhovatelia sú povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 754,30 eur

do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je určenie neplatnosti nájomnej zmluvy.

Uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 17.12.2013 súd prvého stupňa

1. konanie zastavil.

2. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu, a to iba proti výroku o trovách konania sa včas odvolal odporca. Mal za to, že

súd prvého stupňa o trovách konania nesprávne rozhodol, keď vec posúdil podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. Podľa jeho názoru mal súd vec posúdiť s poukazom na ust. § 146 ods. 2 a priznať náhradu trov
odporcovi, keďže z procesného hľadiska navrhovatelia zavinili, že konanie sa muselo zastaviť. Odporca
vyčíslil aj trovy konania spolu vo výške 754,99 eur.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2
O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a

preto uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Odvolací súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že vôbec nie je zrejmé prečo súd prvého stupňa o trovách
konanianerozhodolspoukazomnaust.146ods.2O.s.p.,keďžetakátopovinnosťmuztohtozákonného
ustanovenia vyplýva. Je nepochybné, že v danom prípade zastavenie konania zavinili navrhovatelia,
a to bez ohľadu na to, že navrhovatelia, ktorí v súčasnosti boli v konaní ako právni nástupcovia sa do
konania dostali len v dôsledku toho, že pôvodná navrhovateľka A. A. zomrela. Aj v takomto prípade bolo

povinnosťou súdu s prihliadnutím na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. posúdiť, či niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť a či teda je povinný uhradiť trovy konania. Bolo potrebné posúdiť aj to, činavrhovatelianezobralispäťnávrhpresprávaniesaodporcu,atedačinávrhpôvodnepodanýA.A.É.bol
podaný dôvodne alebo nie. Keďže týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa nezaoberal, je uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti nepreskúmateľné, a teda ak nepreskúmateľným rozhodnutím

bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, bolo porušené právo
účastníka, ktorý nie je s rozhodnutím spokojný na spravodlivý proces, lebo pri nedostatku dôvodov
nemá možnosť efektívnym spôsobom využiť svoje procesné prostriedky na opravu tohto rozhodnutia, to
znamená, že nemá možnosť svoje odvolanie náležite zdôvodniť z hľadiska ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. V
konečnomdôsledkutentopostupsúduprvéhostupňapostupom,ktorýmsaodnímaúčastníkovimožnosť

konať pred súdom a je tu preto dôvod pre zrušenie uznesenia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Súd prvého stupňa následne po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a s poukazom na
rozhodnutie odvolacieho súdu opätovne posúdil nárok účastníkov konania na náhradu trov konania.

Navrhovatelia sa pôvodným návrhom domáhali voči odporcovi určenia neplatnosti nájomnej zmluvy.
Prvostupňový súd rozsudkom č.k. 14C/2132008-48 zo dňa 2.12.2009 návrhu navrhovateľov vyhovel a
určil, že nájomná zmluva, ktorá je predmetom tohto sporu je absolútne neplatná. Zároveň rozhodol o

povinnosti odporcu nahradiť trovy konania navrhovateľom. Proti cit. rozsudku podal odporca odvolanie,
o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením č.k. 1Co/119/2010-137 zo dňa 28.4.2011 a to tak, že zrušil
rozsudok prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie okrem iného
odôvodnil doposiaľ nepreukázanou existenciou naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určenie
neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu by naliehavý právny záujem

na určení konkrétnej nájomnej zmluvy mohol existovať vtedy, ak by sa týmto právnym úkonom zakladal
nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom a bol by sporný samotný nájomný vzťah. Ak sa
ale návrhom s takýmto určovacím petitom nedosiahne odstránenie spornosti práva alebo neistoty v
nájomnom vzťahu, nie je určovacia žaloba z tohto hľadiska opodstatnená. Pre určenie existencie alebo
neexistencie právneho vzťahu alebo práva je pritom rozhodujúci stav v dobe vyhlásenia rozsudku. K

tomu, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd prihliada z úradnej moci a to v
ktoromkoľvek štádiu konania. Ak sa prvostupňový súd nevysporiadal dôsledne s otázkou naliehavého
právneho záujmu, alebo ak sa s ňou vysporiadal nesprávne, ide o takú vadu konania, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a takouto vadou konania ako inou vadou sa odvolací
súd musí zaoberať bez ohľadu na ostatné odvolacie dôvody odvolateľa. Podľa odvolacieho súdu

odôvodnenie naliehavého právneho záujmu tak, ako ho uznal prvostupňový súd, neobstojí, pretože
nie je preukázaná existencia nájomného vzťahu medzi účastníkmi len od predmetnej nájomnej zmluvy,
nakoľko zástupca odporcu v odvolacom konaní predložil aj nájomnú zmluvu s navrhovateľkou v 1.
rade zo dňa 16.11.2002 obdobného obsahu ako predmetná nájomná zmluva s tým, že k obom týmto
zmluvám mal spracovanú prílohu „list vlastníka“, z ktorého vyplýva identifikácia a výmera jednotlivých

parciel a potvrdil, že ide o dlhodobý nájomný vzťah. Je pravdepodobné, že ide o nájomný vzťah, ktorý
vznikol ešte podľa § 22 zákona č. 220/1991 Zb., resp. v súvislosti s transformáciou družstiev, ktorý sa
zrejme určitým spôsobom vyvíjal aj v zmysle Nariadenia vlády č. 208/1994 Zb. a zákona č. 503/2003
Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Či
tomu skutočne je tak a aký bol vlastne vývoj nájomného vzťahu medzi navrhovateľkou v 1. rade a

odporcom k tej poľnohospodárskej pôde, ktorej sa týka aj predmetná nájomná zmluva zo dňa 2.1.2006
a či už skôr vzniknutý nájomný vzťah trval bez ohľadu na túto nájomnú zmluvu, musí byť predmetom
dokazovania pre posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu, pretože ak nájomný vzťah vznikol
už pred uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy a žiadnym zákonným spôsobom doposiaľ nezanikol,
predmetná nájomná zmluva by nemusela mať pre existujúci nájomný vzťah taký právny význam, aby

bolo možné mať za to, že vyhovením takémuto návrhu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo
dňa 2.1.2006, aký bol podaný, sa zmení právne postavenie navrhovateliek, či odstráni spornosť alebo
neistota v tomto právnom vzťahu. Nie je totiž vylúčené, že nájomný vzťah k tejto poľnohospodárskej
pôde existoval aj mimo tejto nájomnej zmluvy a predmetná nájomná zmluva mala vlastne len akúsi
deklaratórnu povahu. Odvolací súd tiež konštatoval, že naliehavý právny záujem na takom určovacom

návrhu, ako bol podaný, by nebol daný vtedy, ak by z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bez
predmetnej nájomnej zmluvy ku dňu rozhodovania súdu by na základe iných skutočností existoval
nájomný vzťah odporcu k tejto poľnohospodárskej pôde. Až pre prípad, že by bol takto preukázaný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy, bude aktuálne zaoberať sa
tým, či nájomná zmluva z 2.1.2006 má náležitosti platného právneho úkonu z hľadiska § 37 a nasl. OZ.Pôvodná navrhovateľka v 1. rade A. A. dňa 11.9.2011 zomrela, súd preto v konaní pokračoval s dedičmi
navrhovateľky v 1. rade, ktorými sa na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 12D/193/2011zo dňa
21.9.2012 stali T.. A. A. a Ž. O.. Tá však písomným podaním zo dňa 15.11.2013 oznámila, že nevstupuje

do tohto konania.

Z písomného podania zo dňa 20.6.2013 doručenému tunajšiemu súdu dňa 25.6.2013 navrhovateľ v
prvom rade ako právny nástupca (dedič) po pôvodnej navrhovateľke v prvom rade neb. A. A., vzal svoj
návrh na začatie konania späť a žiadal konanie zastaviť. Svoje späťvzatie návrhu nijako neodôvodnil.

Z písomného podania zo dňa 26.8.2013 doručenému tunajšiemu súdu dňa 28.8.2013 navrhovateľka v
druhom rade rovnako tak vzala svoj návrh na začatie konania späť a žiadala konanie zastaviť. Svoje

späťvzatie návrhu nijako neodôvodnil.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania posudzoval teda otázky, či návrh na určenie neplatnosti
nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.2006 bol podaný dôvodne a či vzhľadom na podané späťvzatia návrhu
oboma navrhovateľmi bolo zapríčinené správaním odporcu resp. či zastavenie konania zapríčinil niektorí
z účastníkov konania.

Súd má za to, že k preukázaniu naliehavého právneho záujmu tak, ako to uviedol aj odvolací súd vo
svojomrozhodnutízodňa č.k.1Co/119/2010-137zodňa28.4.2011,naktorévpodrobnostiachodkazuje,
zo strany navrhovateľov do rozhodnutia súdu nedošlo. Navrhovatelia nijako nepreukázali skončenie
nájomného vzťahu, ktorý vznikol na základe nájomnej zmluvy zo dňa 16.11.2002, preto pre určenie
neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.2006 neexistuje naliehavý právny záujem, na čo poukázal aj

odvolací súd v cit. rozhodnutí. Súd má preto za to, že návrh z tohto dôvodu nebol podaný dôvodne.

Súd sa tiež zaoberal otázkami, či navrhovatelia zobrali svoj návrh späť pre správanie odporcu a či
niektorý z účastníkov konania zavinil zastavenie konania. V tejto časti súd konštatuje, že odporca
nevykonal žiadne úkony, ktoré by mali za následok urovnanie sporu s odporcami, ktoré by následne
mohli viesť k späťvzatiu návrhu a od začiatku žiadal podaný návrh zamietnuť. Súd rovnako tak nezistil

žiadne iné správanie odporcu pre ktoré by navrhovatelia vzali svoj návrh späť.

Prvým úkonom navrhovateľa v prvom rade po vstupe konania bolo späťvzatie návrhu, ktoré bližšie
neodôvodnil. Späťvzatie návrhu tiež nijako neodôvodnila ani navrhovateľka v 2. rade.

Súd prvého stupňa má preto za to, že pôvodný návrh nebol podaný dôvodne, nakoľko nebol preukázaný
zo strany navrhovateľov naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy

a tiež má za to, že navrhovatelia nezobrali svoj návrh späť z dôvodu správania na strane odporcu
a že zastavenie konania zavinili sami. Súd preto rozhodol o priznaní náhrady trov konania odporcovi
s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. V prípade zastavenia konania sa totiž uplatňuje už
nie zásada zodpovednosti za výsledok konania, ale zásada zodpovednosti za zavinenie na zastavení
konania. V zmysle uvedeného ustanovenia sú preto navrhovatelia povinní uhradiť odporcovi trovy

konania, nakoľko zastavenie konania zavinili procesne navrhovatelia.

Právny zástupca odporcu si výšku trov konania vyčíslil v písomnom podaním zo dňa 14.1.2014 na
celkovú sumu 699,86 eur. V jeho podaní však zrejme došlo k chybe v písaní pri súčte jednotlivých
odmien, nakoľko po sčítaní jednotlivých odmien za úkony právnej služby, režijný paušál a zaplatený
súdny poplatok súd dospel k sume 754,99 eur.

Trovy konania v predloženom vyúčtovaní v sume 754,99 eur pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za odvolanie v sume 99,58 eur a trov právneho zastúpenia v sume 655,41 eur.Na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb trovy právneho zastúpenia pozostávajú z
nasledovných úkonov právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia,

- písomné vyjadrenie 30.1.12009,

- účasť na pojednávaní dňa 29.10.2009,

- účasť na pojednávaní dňa 2.12.2009,

- podanie odvolania 7.1.2010,

- účasť na pojednávaní dňa 7.4.2011,

- písomné podanie 21.4.2011,

- účasť na pojednávaní dňa 28.4.2011,

- písomné podanie 13.1.2012,

- účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 27.6.2013,

- písomné podanie 20.9.2013

Vyúčtované úkony právnej služby sa uskutočnili v rokoch 2009, 2010, 2011, 2012 a 2013. Výška odmeny
za jednotlivé úkony právnej služby bola určená v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, podľa
ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s
nepomernými ťažkosťami. V roku 2009 bola výška výpočtového základu 695,41 eur, preto odmena za

úkony vykonané v roku 2009 je 53,49 eur. V roku 2010 bola výška výpočtového základu 721,40 eur,
preto odmena za úkony vykonané v roku 2010 je 55,49 eur. V roku 2011 bola výška výpočtového
základu 741 eur, preto odmena za úkony vykonané v roku 2011 je 57 eur. V roku 2012 bola výška
výpočtového základu 763 eur, preto odmena za úkony vykonané v roku 2012 je 58,69 eur a v roku 2013
bola výška výpočtového základu 781 eur, preto odmena za úkony vykonané v roku 2013 je 60,07 eur.

Trovy právneho zastúpenia tiež pozostávajú z režijného paušálu za uvedené úkony právnej služby a to
v sume 6,95 eur za úkony vykonané v roku 2009, 7,21 eur za úkony vykonané v roku 2010, 7,41 eur za
úkony vykonané v roku 2011, 7,63 eur za úkony vykonané v roku 2012 a 7,81 eur za úkony vykonané
v roku 2013, t.j. spolu 80,49 eur.

Právny zástupca odporcu si nesprávne účtoval výšku odmeny za úkony vykonané v roku 2010 v sume

55,13 eur, pričom správne malo byť uvedené 55,49 eur, za úkony vykonané v roku 2011 v sume 57,24
eur, pričom správne malo byť uvedené 57 eur za každý úkon právnej služby a za úkony vykonané v roku
2012 v sume 59,02, pričom správne malo byť uvedené 58,69 eur.

Celkové trovy právneho zastúpenia odporcu, ktorých náhradu mu súd priznal sú preto 754,30 eur.

Súd povinnosť navrhovateľov nahradiť trovy konania odporcovi posúdil aj so zreteľom na ustanovenie

§ 150 O.s.p. Pre použitie ust. § 150 O. s. p. zákon stanovuje všeobecné podmienky. Sú to jednak
dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti, pričom obidve podmienky musia
byť splnené. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa, ku ktorým môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom (charakterom)konania alebo určitejprocesnejsituácii (napr. v dôsledku zmeny zákonnej úpravy)
a zároveň musí ísť o výnimočné okolnosti, tie sa týkajú najmä sociálnych aspektov. Použitie tohto

ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter.Vychádzajúc zo skutkových podkladov obsiahnutých v spise (potvrdenia o osobných a majetkových
pomeroch navrhovateľa v 1. rade, nepredloženie potvrdenia o osobných a majetkových pomeroch
navrhovateľky v 2. rade na výzvu súdu), ktoré nie sú bez významu pre rozhodnutie o trovách konania, je

v danej veci potrebné skúmať otázku, či sú v prejednávanej veci dané podmienky, pre ktoré účastníkovi,
ktorému inak prislúcha nárok na náhradu trov konania, nemusí súd podľa ust. § 150 O. s. p. výnimočne
náhradu trov celkom alebo čiastočne priznať. Podľa názoru súdu aplikácia ust. § 150 O. s. p. tu nie je
namieste.Súdvtomtoprípadenezistilžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľaanivýnimočnéokolnosti.
Z toho dôvodu aj súd skúmal osobné a majetkové pomery navrhovateľov, pričom navrhovateľka v 2.

rade na výzvu súdu ani nijako nereagovala a navrhovateľ v 1. rade predložil súdu vyplnené tlačivo pre
dokladovanie pomerov účastníka konania, z ktorého súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade je zamestnaný
v spoločnosti SKY DEUTSCHLAND AG od 1.1.2012 ako IT administrátor na dobu neurčitú s mesačným
príjmom 2.050 eur. Iné príjmy neuviedol. Výdavky súvisiace s bývaním uviedol v celkovej sume 401
eur. Je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú O. - orná pôda o výmere 4,4486 ha, vlastní
4 izbový byt, a je spoluvlastníkom rodinného domu zapísaného na LV č. XXX, k.ú. O. v podiele 1. Je

vlastníkom motorového vozidla Renault Megane, r.v. 2005, iné hnuteľné veci s hodnotou nad 450 eur
neuviedol. Navrhovateľ v 1. rade neuviedol žiadne úspory ani pohľadávky voči tretím osobám. Uviedol
bankové úvery s mesačnou splátkou spolu v sume 1.303 eur. Navrhovateľ je ženatý, príjem manželky
uviedol v priemere 3.400 eur mesačne. Súd teda nezistil ani existenciu výnimočných okolností týkajúcich
sa sociálnych pomerov na strane navrhovateľov.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva

náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Na základe vyššie uvedených skutočností, v súlade s cit. zák. ust. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.