Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 10, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/596/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610204493
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Ferenčík
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5610204493.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného URRCO, spoločnosť s ručením
obmedzeným, so sídlom Ondrejovova 3, Bratislava, IČO: 00 643 921, právne zastúpený JUDr. Róbertom
Pappom, advokátom so sídlom Turecká 6, Senec, proti povinnému LANDSDALE, s.r.o., so sídlom
Okoličné 832, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 404 098, o vymoženie 5.711,90 eur s príslušenstvom a trov
exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Zuzane Papcunovej trovy exekúcie
vo výške 50,03 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš poverením zo dňa 6.7.2010 č. 5505 023549? poveril súdneho

exekútora JUDr. Zuzanu Papcunovú vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky
oprávneného v sume 5.711,90 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu -
platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.: 1Rob/39/2010-18 zo dňa 16.3.2010.

Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 1.6.2015 návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol,
že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo, a preto podal súdu podnet na zastavenie

exekučného konania na základe § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť,
alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je to iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vkonaníbolopreukázané,žepovinnývpriebehukonaniastratilspôsobilosťbyťúčastníkomexekučného
konania, nakoľko bol dňa 19.9.2014 vymazaný z obchodného na základe uznesenia Okresnéhosúdu Žilina č. k. 4K 34/2013-204 zo dňa 22.05.2014, ktorým bolo konkurzné konanie voči dlžníkovi
LANDSDALE s.r.o. zastavené pre nedostatok majetku. V zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka
bol povinný z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 19.9.2014 vymazaný. Súd potom s

poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku uznesením konanie zastavil, nakoľko povinný
nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky oprávneného a zároveň je exekúcia neprípustná s
poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný stratil v priebehu konania
spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd mal v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku

povinnosť rozhodnúť. Súd mal za to, že je splnená hypotéza podľa § 203 ods. 2 cit. zákona, pretože
k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného a preto súd zaviazal k náhrade trov
oprávneného.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Súdny exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v sume 119,90 Eur. Pričom súdu predložil na

nahliadnutie aj exekučný spis č. EX 362/2010.

V súlade s § 14 a 15 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhláška“) súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti len
v minimálnej sume 33,19 Eur. Priznaná odmena za výkon exekučnej činnosti pozostáva z úkonov

odmeňovaných paušálnou sumou vo výške 3,32 eur/úkon. Súd priznal odmenu za nasledovné úkony
exekučnej činnosti v zmysle § 15 vyhlášky: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie príkazu na začatie
exekúcie, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Súd priznal v
súlade s gramatickým výkladom vyhlášky odmenu len za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie a

exekučného príkazu. V prípade ak by bolo úmyslom vyhlášky priznať odmenu za každé jedno doručenie
uvedených písomností v exekučnom konaní, vyhláška by aj v tomto prípade priznávala odmenu slovným
spojením „každé“ ako je tomu v prípade nasledujúcich úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných
paušálnou sumou. Príkladmo: „každé zisťovanie účtu povinného“. Zároveň súd vzhľadom na charakter
povinného (právnická osoba), nepriznal súdnej exekútorke vyúčtované úkony exekučnej činnosti za -

každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného. Vynaloženie týchto
úkonov exekučnej činnosti zároveň nebolo preukázané v predloženom exekútorskom spise.

Súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: 5 M Cdo/12/2004 z 30.06.2005,
v ktorom súd konštatoval: „na odvrátenie stavu spočívajúceho vo vyčíslení exekútorom vyšších

než nárokovateľných trov exekúcie (či dokonca trov nemajúcich vôbec oporu v práve) a tiež v
hrozbe vymoženia takýchto trov totiž slúži iný mechanizmus rozhodovania, pri ktorom na námietku
ktoréhokoľvek z účastníkov exekučného konania (zjavne s výnimkou samotného exekútora určujúceho
trovy) je povinný správnosť vyčíslenia trov exekúcie preskúmať exekučný súd (ktorý tak môže riziku
vymoženia trov od povinného v nesprávnej výške predísť).“

S poukazom na § 22 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
v sume 8,50 Eur, ktoré súdny exekútor účelne vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie
(žiadosť o udelenie poverenia (1,30 €), upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému(2 x 1,30 €), doručovanie exekučného príkazu (3 x 1,30 eur). Išlo o náhradu preukázateľne
vynaloženého poštovného. Zvyšné uplatnené poštové výdavky súd nepriznal s poukazom na to, že tieto
nevyplývali z predloženého exekučného spisu, k písomnostiam založeným v exekučnom spise neboli

pripojené potvrdenia o doručení („doručenky“), ktoré by preukazovali vykonanie doručenia písomnosti
prostredníctvom poštového doručovateľa. Súd nemôže priznať náhradu poštových výdavkov, v prípade
ak táto zo strany súdneho exekútora nie je riadne vydokladovaná príslušnými potvrdeniami o tom,
že jednotlivé písomnosti exekučného konania boli súdnym exekútorom doručované prostredníctvom
poštovéhodoručovateľa.Súdnyexekútormávproceserozhodovaniaonáhradetrovkonaniapostavenie

účastníka konania. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje aj na nedávne odpublikované rozhodnutie
Ústavného súdu SR, spis. zn.: PLz. US/1/2014, v ktorom Ústavný súd SR, poukazuje na paralelu v
rámci dokazovania medzi exekučným konaním a občianskym súdnym konaním. V smere naznačeného
možno poukázať na „analógiu iuris“, keď v zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku sa aj na exekučné konanie primerane použijú predchádzajúce ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku, medzi inými aj ustanovenia o dokazovaní v občianskom súdnom konaní. Súdny

exekútor svoju dôkaznú povinnosť pri uplatňovaní vyčíslených trov exekúcie v časti neuniesol, keď
súdu riadne nepreukázal vyúčtované trovy exekúcie. V predloženom exekučnom spise sa nenachádzajú
žiadne listinné dôkazy odôvodňujúce uplatňovanú výšku hotových výdavkov v uvedenej výške a taktiež
súd môže v zmysle vyššie citovanej vyhlášky priznať len náhradu skutočne vynaložených hotových
výdavkov, ktoré sú vynaložené na vlastný výkon exekučnej činnosti súdneho exekútora. Súd nepriznal v

rámci náhrad hotových výdavkov vyúčtovanú náhradu za ostatné administratívne náklady v sume 10 eur,
keď súdna exekútorka, žiadnym spôsobom nešpecifikovala ich vynaloženie a ani neboli vyúčtované v
predloženom exekútorskom spise. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie § 25 vyhlášky, podľa ktorého
náhrady za administratívne práce sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora.

Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú 20 %-nú DPH z priznanej odmeny 33,19 Eur a z
priznaných náhrad hotových výdavkov 8,50 Eur, a to v sume 8,34 Eur.

Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 50,03 eur a na ich náhradu zaviazal
oprávneného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde.
(§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).

Odvolanie možno podať do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Liptovský

Mikuláš, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.
1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a

datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).