Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112220289
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112220289.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X, X., zastúpeného JUDr.
Janou Toporcerovou, advokátkou so sídlom Lipany, Námestie sv. Martina 39, proti žalovaným: 1/ Z. V. -
KAVER, s miestom podnikania Z., Y. XXX/XX, IČO: 14367149, zastúpenému JUDr. Jozefom Onďákom,
advokátom so sídlom Prešov, Slovenská 69, 2/ K. S. - SLUŽBYT, s miestom podnikania X., ul. H.. J. XX,
IČO: 14366371, (podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k 6.11.2014) o zaplatenie 1.408,50 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 7Cb/12/2013-69 zo
dňa 3.3.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a
žalovaného v 1. rade.

N e p r i z n á v ažalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným uznesením konanie voči

žalovanému 1/ zastavil (§ 96 O.s.p.). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy konania
vo výške 84,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 304,62 eur na účet jeho právneho zástupcu
do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil § 146
ods. 2, prvá veta, O.s.p. a uviedol, že žalobca vzal svoju žalobu voči žalovanému 1/ späť, späťvzatie
žaloby nijako neodôvodnil, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a právo na náhradu
trov konania tak vzniklo žalovanému 1/.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, len proti výroku o trovách konania, podal včas žalobca odvolanie
a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti náhrady trov konania zmenil tak, že náhradu
trov konania žalovanému 1/ neprizná. Odvolanie odôvodnil tým, že je živnostníkom a jeho právne
povedomie je mierne. Návrh na súd vypracovával sám z dôvodu jeho nie dobrej finančnej situácie. V
súlade s podmienkami poctivého obchodného styku a odbornej starostlivosti vychádzal zo zmluvy o
dielo, podpísanej žalovaným na stane dodávateľa. Tento postup je v súlade s pravidlami formálnej logiky

a nemožno od žalobcu očakávať, že ak nemá právnické vzdelanie, úplne je nepochopenie princípu
pasívnej legitimity. Žalobca je živnostníkom a suma nevyplatených prác pre neho predstavuje obrovskú
čiastku, aj preto bol nútený pristúpiť k podaniu návrhu na súd, hoci bez právneho posúdenia veci
právnikom. Žalobca sa až počas konania a najmä po výsluchu žalovaného 1/, mohol dozvedieť o
podnikateľských vzťahoch vyplývajúcich zo zmluvy, pri ktorých figuroval ako subdodávateľ. Preto má
za to, že sú to okolnosti hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. na to,

aby súd náhradu trov konania nepriznal.Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 4.6.2014 uviedol, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu zo dňa 3.3.2014
navrhuje zamietnuť a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca sám zapríčinil, že došlo k zastaveniu
konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa
rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému 1/ trovy konania, v tejto súvislosti správne zistil
skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie
uznesenia v napadnutej časti okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd

dopĺňa:

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vyššie citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania
podľa úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť

za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Účastník, ktorý
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť trovy druhého účastníka.

Je nesporné, že sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby voči
žalovanému 1/ (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne
žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci,

túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Ak žalobca vezme žalobu späť
a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods. 2, vety druhej, O.s.p., z procesného hľadiska platí, že zavinil
zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (viď R 49/1993).

Len výnimočne nemusí súd účastníkovi konania priznať náhradu trov konania, aj keď mu patrí právo na
ich náhradu. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia
uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Vždy však musí ísť o celkom výnimočný
prípad.

Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že na strane žalobcu nie sú také dôvody hodné
osobitného zreteľa a okolnosti prípadu nie sú natoľko výnimočné, aby súdu umožňovali postupovať
podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Skutočnosť, že právne povedomie žalobcu je mierne a z dôvodu
nie dobrej finančnej situácie sám podal na súd žalobu, v ktorej bol nesprávne označený žalovaný, nie je
dôvodom hodným osobitného zreteľa, aký má na mysli vyššie citované ustanovenie § 150 O.s.p..

Na tomto mieste odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa
ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesnéoprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod..

V danom prípade žalobca vzal svoju žalobu voči žalovanému 1/ späť, pričom sa tak nestalo v
dôsledku správania žalovaného v 1/. rade. Preto z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil
zastavenie konania voči tomuto žalovanému a je preto povinný nahradiť mu účelne vynaložené trovy
konania (§ 146 ods. 2, veta prvá, O.s.p.). Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu v tejto časti správne
a v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania

vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému v 1/. rade ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný 1/, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tento však náhradu trov odvolacieho konania
nežiadal a preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.