Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Zdenka Kohútová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/439/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514208498
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514208498.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: V. B. P., s.r.o., U. 5, Q., I.: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou A. B., s.r.o., U. 5, Q., I.: XX XXX XXX proti povinnému: U. T., nar.
XX.XX.XXXX, K. XXX, N., o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom T..
D. B., V. úrad Q., S. XX, Q. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - G., takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora T.. D. B., so sídlom S. XX,
XXX XX Q. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex XXXXX/XXXX zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa XX.X.XXXX návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému na vymoženie svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., Q. č. EP XXXXX/XX zo
dňa X.X.XXXX. Dňa X.X.XXXX požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/, písm. b/, § 3 ods.
1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až
3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), smernice Rady 93/13/
EHS a zistil, že pohľadávka oprávneného vznikla zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel
právny predchodca oprávneného (K. N. W., a.s.) s povinným dňa XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa

posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia § 52 a nasl. OZ, preto na
právny vzťah medzi účastníkmi aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Po preskúmaní zmluvy o pôžičke a Všeobecných obchodných podmienok
pôžičky , ktoré tvoria súčasť zmluvy súd prvého stupňa zistil, že zmluva obsahuje viacero neprijateľných
podmienok. Ide najmä o rozhodcovskú doložku, ktorá bola obsiahnutá v článku 15, bod 15.24 podľa
ktorej sa účastníci dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy

alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia
na rozhodnutie rozhodcovskému súdu podľa jeho základných vnútorných predpisov. Rozhodcovskú
doložku v predmetnej veci považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4
OZ, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Túto
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť

všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zmluvná podmienka nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná, vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,atedabránilatomu,abynajejzákladevydanýrozhodcovskýrozsudok
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Preto súd prvého stupňa zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a
to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom, keďže nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť exekučného titulu, ale iba materiálnu a formálnu správnosť exekučného titulu. Poukázal na
nesprávnyprekladrozhodnutiaJ.doslovenskéhojazyka,čojezreteľnépriporovnanízneniavanglickom
jazyku. Uviedol, že správny preklad je však taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť „posúdiť“, resp.
„vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá (alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie
skutkové okolnosti k dispozícii. Súd prvého stupňa nie je podľa rozhodnutia Európskeho súdu vo veci J.

povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu.
Citoval ustanovenie § 35 a § 37zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre
opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie.

Uviedol, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku J. povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku
ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby
vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho

dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve, avšak v slovenskom právnom poriadku je príslušný
na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského
konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Poukázal aj na nesprávny preklad prílohy 1 písm.
q/ smernice 93/13/EHS. Namietal, že ani zo slovenského a ani z európskeho práva nemožno vyvodiť

záver, podľa ktorého by súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu
spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich.

Oprávnený zastával názor, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza k

neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže
založiť zodpovednosť štátu za škodu. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X
M K./XX/XXXX zo dňa XX. 9. XXXX, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské

zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je
možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor
s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje

neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj
rozporplneniasdobrýmimravmi.Rozhodujúcimbudelento,čiplnenie,ktorémábyťvykonané,odporuje
alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa X.X.XXXX.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo

odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa,
ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie

podľa§214ods.1O.s.p.,naprejednaniektoréhojepotrebnénariadiťodvolaciepojednávanie,odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na

doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z

dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd má vzhľadom na vnútroštátnu úpravu obsiahnutú v ustanovení §
44 ods. 2 Exekučného poriadku nielen právo, ale aj povinnosť zo zákona preskúmať v spotrebiteľských
zmluvách nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Súd prvého stupňa pri posudzovaní žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval teda v súlade s vnútroštátnou
právnou úpravou i právnou úpravou Európskeho spoločenstva.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania
dojednali platne vo všeobecných obchodných podmienkach.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 citovaného zákona).

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskomkonaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva
podľa § 3 (§ 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej doložky - článok 15, bod 15.24 VOP, zmluvné strany sa
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o pôžičke vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom
konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom
dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol
len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal

práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy,
čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho
zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Odvolací súd dospel k záveru, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo
veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu,
ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého

stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (uznesenie
Najvyššieho súdu P. republiky sp. zn. X K. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

Námietka oprávneného, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho prekladu smernice Rady

93/13/EHS do slovenského jazyka, nie je dôvodná. Príloha smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé. Členské štáty však môžu prijať aj úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeranosť zmluvných podmienok súdy posudzujú pri
zohľadnení všetkých okolností veci, pričom aplikujú národnú úpravu. Smernicu súd priamo neaplikuje,

môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo. Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods.1
Občianskeho zákonníka exekučným súdom a jej následné vyhodnotenie ako neplatnej je v
súlade so slovenským právom. Navyše zákonodarca novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka
účinnou od 1.1.2008, priamo v § 53 ods. 4 písm. r) menuje ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní, za neprijateľné.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože
oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.