Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213225589
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213225589.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: G. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, B. Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom,
so sídlom Štefana Rosívala 2, P.O.BOX 14, Bratislava, pod sp. zn. EX 1082/13, o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12Er/1841/2013-14 zo dňa 07. marca 2014 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na

základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného stálym rozhodcovským súdom Victoria
rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC-2074/13-EK zo dňa 26.09.2013. Zamietnutie žiadosti o
udeleniepoverenianazákladetohtoexekučnéhotituluodôvodnilustanoveniami§44ods.2Exekučného
poriadku (ďalej len „EP“), § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl. OZ. Zmluvu o
úvere uzavretú účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľskú, nakoľko podlieha právnemu režimu §
52 a nasl. OZ. V tejto súvislosti posúdil predmetnú zmluvu podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Preskúmaniu podrobil rozhodcovskú zmluvu a vyhodnotil ju
ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne
neplatná, pretože spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Reálne tým dochádza k narušeniu
rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Súd prvého stupňa preto dospel k
záveru, že rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa, ale na začiatku (spolu) zmluvného (úverového) vzťahu, núti spotrebiteľa podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu, z ktorého dôvodu sa prieči dobrým mravom a preto je v zmysle §
53 ods. 4 písm. r) a ods. 5 OZ neprijateľná, a teda neplatná. Z tohto dôvodu preto nemalo prebehnúť
ani rozhodcovské konanie, a predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom

na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že daná
rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je podmienkou uzavretia úverovej
zmluvy. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou.

Spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Poukázal
na uznesenie NS SR sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012, kde súd posudzoval možnosťzrušenia rozhodcovskej zmluvy zakotvenú vo všeobecných podmienkach. V prejednávanej veci pritom
rozhodcovskázmluvaaniniejesúčasťouvšeobecnýchpodmienok.Ďalejuviedol,ženeprijateľnýmmôže
byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby.

Zmluva však neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania,
pretože rozhodcovské konanie bolo dohodnuté len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa,
aby postupoval len pred arbitrážou. § 53 ods. 4 písm. r) OZ nerieši situáciu, keď žalobu podá
dodávateľ. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa
21.11.2013, ktorý v ňom dospel k záveru, že skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva bola oprávneným

vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť ovplyvniť žiadnym
spôsobom ešte nezakladá predpokladá, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto
bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola rozhodcovská
zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa
dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy
o revolvingovom úvere (úverová zmluva). Takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi

uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov,
ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu na rozhodcovský, ale aj
všeobecný súd. Rozhodcovská zmluva je preto individuálne dojednaná a je platným právnym úkonom.
Podobne poukázal i na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013
zo dňa 10.12.2013 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014, ktoré dospeli k

obdobnému záveru.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“),
po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p., § 44 EP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého

uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v
potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.

Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44
ods. 2 EP posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný
titul z formálnej stránky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z
13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (R 46/2012), podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie

exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku

vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 EP vyjde najavo existencia
relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Aj v uznesení zo dňa 27.02.2013 sp. zn. 5 Cdo 232/2012 Najvyšší súd SR konštatoval, že

skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť či tento exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozporeso zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť)rozhodcovskéhorozsudku.Takútointerpretáciuustanovenia§44ods.2EPvyžadujeúčel
právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie zjavnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Najvyšší súd ďalej uviedol,

že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti
s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ani ustanovenia zákona o
rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú
všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ,
pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria
bdelým"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského

konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc
rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel -
boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta
sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je

spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany

práv spotrebiteľa.

Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

Podobný názor vyslovil aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III. ÚS 1624/12 zo dňa 27.09.2012, podľa
ktorého všeobecný súd sa dopustí porušenia práva účastníka na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods.
1 Listiny, ak v exekučnom konaní nepreskúma otázku právomoci rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský
rozsudok predstavujúci v danom konaní exekučný titul. Ak spor nebol rozhodovaný rozhodcom, ktorého
výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto

rozhodovania.Zákonorozhodcovskomkonanínevylučuje,abyotázka(nedostatku)právomocirozhodcu
bola skúmaná i v exekučnom konaní.

V predmetnej veci bola medzi povinným a oprávneným dňa 31.08.2012 (povinným podpísaná dňa
20.08.2012) uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8100045583. Predmetná zmluva spĺňa kritéria

stanovené ustanovením § 52 OZ, bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na tento právny
vzťah je teda nevyhnutné použiť ustanovenia § 53 až 54 OZ účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Exekučný
súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ.

Medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva, pričom povinným bola

podpísaná dňa 20.08.2012, teda v rovnaký deň, v ktorý podpísal aj predmetnú zmluvu o úvere.
Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením oprávneného o individuálnom dojednaní tejto zmluvy. Predmetná
rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou nachádzajúcou sa na samostatnej listine, podpísaná
oboma zmluvnými stranami. Z týchto skutočností však jednoznačne nevyplýva, že ide o samostatnú
zmluvu. Je nesporné, že predmetnú zmluvu podpísal povinný spolu so zmluvou o úvere ako viacero

spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný list malo za
účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie individuálne dojednanie rozhodcovskej
doložky. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka je
uvedená ako samostatná rozhodcovská zmluva, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej
zmluvy, ktorá má formulárový charakter, a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, preto ju v zmysle §

53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednanú. Skutočnosť, že vo formulári rozhodcovskej
zmluvyjeuvedené,žeuzatvorenierozhodcovskejzmluvyniejepodmienkouuzatvoreniazmluvyoúvere,
nie je dostatočným dôkazom, že tomu tak aj bolo. Nesporným dôkazom slobodného a individuálneho
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy by bola situácia, keď rozhodcovská doložka resp. zmluva by bolauzatvorenáažurčitýčaspouzatvorenízmluvyoúvereaposkytnutífinančnýchprostriedkov,samozrejme
len za predpokladu, že by nebolo uzatvorenie inej dohody v prospech dlžníka (napr. splátkového
kalendára) podmienené uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, ako to v praxi často býva. Z tohto dôvodu

odvolací súd podrobil predmetnú rozhodcovskú doložku preskúmaniu z hľadiska, či nejde o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

Z predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnýmistranamivyplývajúcealebosúvisiacesustanoveniamiZmluvyoRÚ,sporušením,ukončením

či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred
rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. V prípade, že žalobca sa rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý
z uvedených rozhodcovských súdov. Súd prvého stupňa rozhodcovskú doložku správne posúdil
ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber medzi všeobecným a rozhodcovským

súdom, pričom možnosť voľby je vždy na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ -
dodávateľ (oprávnený), a teda aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa
je len iluzórna. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná
rozhodcovskádoložkaspôsobujehrubújednostrannúvýhodnosťpreveriteľa-dodávateľa,pretoževýber

rozhodcov dodávateľom je obsahom všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, ktorá
je dodávateľom vopred pripravená, a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej
doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda
uvažovať nad tým, že by rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou.
Rozhodcovská zmluva dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej

právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský
súd (rozhodca) bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd (rozhodcu) zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u
dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne.

Cit. § 53 ods. 4 písm. r) OZ je potrebné vykladať tak, že rozhodcovskú doložku/zmluvu nie je možné
akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Navyše tunajší súd
dodáva, že ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ taktiež nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa
arbitráži.Odoložku,ktorávyžaduje,abyspotrebiteľriešilsporyvýlučnevrozhodcovskomkonaníideteda

aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ako je tomu v danom prípade, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd
zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je
len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, a to na vybraný

rozhodcovský súd.

Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská zmluva bola správne posúdená ako
neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.

Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky, na základe
ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul v danej veci odvodil z ustanovenia § 53 ods.
4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z toho dôvodu, že spôsobila značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5
OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský
súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor,

preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný
právny akt.Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a
nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) je spojený s povinnosťou
súdu prvého stupňa rozhodnúť v konečnom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods.
4 a § 224 ods. 4 O.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0, t. j. jednohlasne (§ 3 ods.
9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.