Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010290
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6213010290.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci obžalovaného R. T. za prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 21. januára 2015 o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 124/2013 zo dňa 2. 10. 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš 8T

124/2013 zo dňa 2. 10. 2014.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš 8T 124/2013 zo dňa 2. 10. 2014 bol obž. R. T. podľa § 285
písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý

je obžalovaný stíhaný, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm.
a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tým, že
dňa 10. 6. 2013 o 08.50 h na ceste I/78 v kilometri 158.8 vo Veľkom Krtíši v smere Dolné Plachtince
- Lučenec, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Mercedes, EČ: X.-XXX Z., rýchlej zdravotnej
služby Falck, počas prevozu detskej pacientky na ošetrenie do nemocnice pred príchodom na križovatku
ciest pri obchodnom dome Billa používal zvláštne výstražné zvukové znamenia a svetlá, pričom nedbal

na potrebnú opatrnosť voči iným účastníkom cestnej premávky a jazdil rýchlosťou 70 km/h, ktorá
nebola primeraná situácii v cestnej premávke, nakoľko z autobusového nástupišťa vľavo od obvineného
vychádzal na cestu autobus, ktorý zakryl výhľad obvinenému na priechod pre chodcov zľava, cez ktorý
prechádzala J. X. nar. X. XX. XXXX a v dôsledku neprimeranej rýchlosti obvinený nestihol včas vozidlo
zabrzdiť a na priechode pre chodcov v smere k obchodnému domu Billa v svojom jazdnom pruhu zrazil
poškodenú, ktorá utrpela zranenia úrazovo krvácavý šokový stav pri roztrhnutí hrudnej srdcovnice so

stratoukrvimimocievneriečiskodopohrudničnýchdutín,otvorenúzlomeninukostipravéhopredkolenia,
zlomeninu hrudnej chrbtice, zlomeninu panvovej kosti, na následky ktorých zranení zomrela v NsP Veľký
Krtíš o 10.06 h, obvinený svojím konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 1, § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonom.

Súčasne prvostupňový súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s., Krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22 so svojim nárokom na náhradu škody
odkázal na občianskosúdne konanie.
Svoje rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prvostupňový súd odôvodnil tým, že po
vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich súhrne dospel k záveru, že obžalovaný si nepočínal spôsobom,
že by ako vodič vozidla bol porušil pravidlá cestnej premávky v tých ustanoveniach, ako mu kládla
za vinu obžaloba. Podľa názoru prvostupňového súdu výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom

pojednávaní nevytvárajú jednoznačný záver, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Zdôrazňuje,
že pokiaľ by aj pripustil, že obžalovaný s prihliadnutím na znalosť miestnych pomerov mal prispôsobiťjazdu okolnostiam premávky, nie je podľa jeho názoru naplnený znak „ktoré mohol predvídať“, lebo
chodkyňa mu vytvorila náhlu prekážku, ktorej nemohol nijako zabrániť. Náhlosť prekážky spočívala
podľa názoru prvostupňového súdu v tom, že chodkyňa sa pohybovala za autobusom, ktorý clonil

obžalovanému v riadnom výhľade a v momente, keď obžalovaný chodkyňu zaregistroval, už zrážke
zabrániť nemohol. Rovnako prvostupňový súd akcentuje, že nebolo preukázané, že by obžalovaný riadil
motorové vozidlo riskantným a nebezpečným spôsobom, ktorý by rozporoval ustanoveniam Smernice
702 ako interného predpisu vydaného jeho zamestnávateľmi v intenciách § 16 ods. 1 a § 40 ods. 1
zák. č. 8/2009 Z. z. V konečnom dôsledku potom prvostupňový súd dospel k záveru, že obžalovaný

ako vodič jazdil v danom mieste rýchlosťou na hranici povolenej rýchlosti, vozidlo sa pohybovalo
za zapnutej výstražnej zvukovej a svetelnej signalizácie, čo odôvodňuje ten záver, že obžalovaný
konaním nenaplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia, pre ktorý bola na neho podaná
obžaloba. Z uvedeného dôvodu preto prvostupňový súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný obvinený. S poukazom potom na záver
o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, poškodenú VšZP odkázal potom so svojim nárokom na

náhradu škody na občianskosúdne konanie.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré
neskôr písomne doplnil. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uvádza, že s rozhodnutím
prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa nestotožňuje. Poukazuje najmä na

záver znaleckého posudku vypracovaného znalcom Z.. D. X. a to najmä na videozáznam z kamery,
ktorá bola umiestnená na čelnom skle sanitky, kde poukazuje na spôsob prechodu priechodu pre
chodcov poškodenou a to, že najskôr sa chodkyňa pohybovala chôdzou normálnou a neskôr zrýchlila.
Ďalej poukazuje na záver uvedeného znalca, že pokiaľ by sa obžalovaný pohyboval maximálne
rýchlosťou 58 km/h, ktorá bola primeraná zakrytému výhľadu, mohol obžalovaný sanitku zastaviť s

plným brzdením pred koridorom pohybu poškodenej. V tejto súvislosti okresný prokurátor poukazuje
na rýchlosť obžalovaného v kritickom čase, ktorá bola stanovená na 70 až 73 km/h, kde z technického
hľadiska bola táto rýchlosť neprimeraná rozhľadu a nesprávna. Uznáva síce, že i samotná poškodená
nesprávnym spôsobom prechádzania priechodu pre chodcov sa taktiež podieľala na vzniku dopravnej
nehody, ale v tejto súvislosti má rovnako za to, že i obžalovaný, ako vodič jednoznačne mal prispôsobiť

rýchlosť a to ohľadom na okolnosti, ktoré mohol predvídať. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v kritickom
úseku sa nachádza zastávka autobusov, že sa tam nachádza aj priechod pre chodcov a v neposlednej
rade aj nákupné centrum, kde obžalovaný mal brať zreteľ i vzhľadom na miesto a osobné pomery,
že v tomto mieste, aj po priechode pre chodcov môžu kedykoľvek prechádzať nejaké osoby a že túto
skutočnosť, ako vodič motorového vozidla mohol a mal predvídať, naviac ešte za situácie, kedy v

inkriminovanom čase zo zastávky odchádzal autobus. Zdôrazňuje tiež, že obžalovaný bol povinný dbať
na primeranú potrebnú opatrnosť, aby neohrozil iných účastníkov cestnej premávky, teda konkrétne
poškodenú a že i keď viezol pacienta, ktorý bol v ohrození života, to neznamená, že záchrana jedného
ľudského života môže ohroziť iný ľudský život, resp. záchrana človeka nesmie byť na úkor iného človeka.
Vo vzťahu k Smernici spoločnosť Falck poukazuje, že ide o interný predpis, ktorý nemôže byť v rozpore

so zákonom o cestnej premávke, ktorý zákon má vyššiu právnu silu a že obžalovaný mal rýchlosť svojej
jazdy prispôsobiť v tomto mieste tak, aby mohol bezpečne prejsť, čím by nemuselo dôjsť k závažnému
následku, ktorý nastal a to k smrti poškodenej. Záverom odvolania poukazuje ešte na skutočnosť, že
poškodená,včasekeďprichádzalasanitka,užbolanapriechodeprechodcovaževkonečnomdôsledku
sasnažilavbehuopustiťpriechodprechodcovpozaregistrovanísanitky.Podanímodvolaniasadomáha

zrušenia rozsudku prvostupňového súdu a vrátenia veci prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu okresného prokurátora sa písomne vyjadril i obhajca obžalovaného, kde v písomných
dôvodoch svojho vyjadrenia tento uvádza, že zistenia prvostupňového súdu považuje za presné a

vyčerpávajúce z hľadiska rozhodnutia vo veci samej. Rozhodne popiera, že by poškodená bežala cez
priechod, kde poukazuje na to, že všetci vypočutí svedkovia videli pohyb poškodenej po priechode
pre chodcov a títo uviedli, že išla pomaly, ležérne a nereagovala na zvukovú a svetelnú situáciu. Vo
vzťahu k záveru o neprispôsobení rýchlosti motorového vozidla, ktoré v kritickom čase riadil obžalovaný,
zdôrazňuje, že prvostupňový súd túto otázku správne vyhodnotil, keď ako vodič dbal na pokyny

vedúceho záchrannej služby, v tom čase lekára, ktorý sa snažil zachrániť život dieťaťu, ktoré bolo v
akútnom ohrození života, pričom všetci účastníci cestnej premávky, či už vodič autobusu, resp. vodiči
ďalších áut, ktoré sa v kritickom úseku nachádzali, dávali prednosť sanitke a rovnako tak sa správali i
chodci, ktorí okrem poškodenej rešpektovali situáciu na ceste a reagovali na to, že prichádza sanitnévozidlo, ktoré dáva zvukové a svetelné znamenia. Akcentuje tiež skutočnosť, že obžalovaný ako vodič
urobil všetko, aby zabránil dopravnej nehode, kde záverom svojho vyjadrenia navrhuje, aby odvolanie
okresného prokurátora bolo ako nedôvodné zamietnuté.

Krajský súd na základe podaného odvolania v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupukonania,ktorétýmtovýrokompredchádzalostým,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel

k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo predčasné, že v doterajšom konaní sa vyskytli
pochybenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby a ďalej, že sa tiež súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a taktiež, že na objasnenie treba
dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa § 271 ods. 1 Tr. por. obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba po vykonaní

každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do zápisnice.

V súvislosti so skúmaním priebehu konania, ktoré vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo,
krajský súd konštatuje, že citovaným ustanovením sa prvostupňový súd pri hlavnom pojednávaní
dňa 29. 9. 2014 dôsledne neriadil. Zo strany 309 trestného spisu možno konštatovať, že v závere

dokazovania prvostupňový súd len konštatuje, že bol oboznámený vyšetrovací spis ČVS:ORP-153/KP-
VK-203. Takýto postup súdu je nesprávny, pretože vôbec nie je zrejmé, čo konkrétne, ktorý dôkaz bol
oboznámený a to najmä v súvislosti s hodnotením osoby obžalovaného, kde napr. sa nedá preskúmať,
či bola oboznámená evidenčná karta vodiča, správy zamestnávateľa a pod., ktoré správy podľa názoru
krajského súdu sú rozhodujúce pre posúdenie, či v prípade obžalovaného ide o zodpovedného alebo o

nezodpovedného vodiča. Rovnako tak i v prípade odpisu z registra trestov, ako aj ďalších dôkazov, ktoré
boli vykonané, je bezpodmienečne potrebné, aby všetky takéto listinné dôkazy, ktoré sa oboznamujú
boli riadne do zápisnice o hlavnom pojednávaní zachytené a to konkrétne č.l. a aby bolo umožnené
obžalovanému k týmto dôkazom sa jednotlivo vyjadriť. Až potom môže súd v odôvodnení svojho
rozsudku prihliadnuť na takéto dôkazy a môže s nimi odôvodňovať svoje rozhodnutie.

Rovnako tak krajský súd konštatuje, že esenciálnou zložkou správneho a zákonného rozhodnutia o
tom, či vodič v danom úseku jazdil primerane alebo neprimerane, čo je otázkou právnou, je vykonanie
všetkých dostupných dôkazov, ktoré je možné vykonať pre takýto záver. Zo spisového materiálu je
zrejmé, že samotný znalec Z.. X. pri príprave znaleckého posudku pracoval so záznamom z technického

zariadeniaumiestnenéhovkabínevodiča,ktorévydalaspoločnosťFalckč.l.214-215,kdedoznaleckého
posudku zapracoval fotografie z jednotlivých fáz vývojového deja dopravnej nehody a na základe týchto
údajov potom dochádzal i znalec k záverom o posúdení technického hľadiska z pohľadu rýchlosti
primeranej rozhľadu jazdy vodiča sanitky. S poukazom potom na tento záver a osobitne na skutočnosť,
že primeranosť jazdy je otázkou právnou a je bezpodmienečne potrebné vykonať všetky dostupné

dôkazy, ktoré je možné vykonať pre správne zhodnotenie techniky jazdy vodiča. Podľa názoru krajského
súdu je preto potrebné vykonať i tento dôkaz a to prehratím videozáznamu (nielen posúdiť fotografie
v znaleckom posudku, ale vidieť jazdu z hľadiska dynamiky vývoja situácie pred DN a pri DN) a
samozrejmeumožniťobžalovanému,akoiďalšímprocesnýmstranámvyjadriťsaktakémutodôkazu.Až
po vykonaní tohto dôkazu bude potom môcť prvostupňový súd dospieť k záveru, či jazda obžalovaného

bola primeraná okolnostiam, resp. nebola primeraná okolnostiam (správanie sa iných účastníkov cestnej
premávky, jazda s osobou, ktorá bola v ohrození života a pod.).

Rovnako tak prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal
so všetkými možnými spôsobmi kvalifikácie konania obžalovaného. Po vyhodnotení doterajšieho

dokazovania, ktoré bolo vykonané (okrem už vytýkaných nedostatkov pri pojednávaní dňa 29. 9. 2014)
má krajský súd za to, že síce prvostupňový súd vyložil svoje názory ohľadne možného posúdenia
konania obžalovaného v zmysle ods. 2 písm. a), § 149 Tr. zák., s ktorými závermi sa s poukazom na
výrazné spoluzavinenie poškodenej na priebehu dopravnej nehody, kedy v zmysle záverov znaleckého
dokazovania i sama vytvorila náhlu prekážku, sa stotožňuje. Prvostupňový súd sa však dostatočne

nevysporiadal so skutočnosťou, či konanie obžalovaného nie je možné kvalifikovať v zmysle ust. § 149
ods. 1 Tr. zák., t.j. bez konštatovania porušenia dôležitej povinnosti. V tejto súvislosti bude potrebné,
aby v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd dôsledne vyhodnotil tak práva a povinnosti
všetkých účastníkov cestnej premávky, t.j. nielen vodiča ale i chodkyne v kritickom čase a samozrejme,aby dôsledne vyhodnotil po prehratí videozáznamu, či bola rýchlosť jazdy vodiča motorového vozidla
primeraná okolnostiam, za ktorých došlo k dopravnej nehode.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu konštatuje, že v danom prípade je
potrebné vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, aby prvostupňový súd
oboznámil všetky listinné dôkazy, a to jednotlivo za situácie, kedy umožní obžalovanému k jednotlivým
dôkazom sa vyjadriť a rovnako tak bude potrebné prehrať videozáznam spoločnosti Falck, ktorý dôkaz
považuje krajský súd za dôkaz zákonný a v konečnom dôsledku pri rozhodovaní o vine, resp. nevine

obžalovaného bude potrebné sa podrobne zaoberať všetkými možnými spôsobmi právnej kvalifikácie
konania obžalovaného tak, ako to naznačil vo svojom rozhodnutí odvolací súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.