Uznesenie Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204347
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614204347.1

Uznesenie

Krajský súd Žilina, ako odvolací súd, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu V. Y. XXX, XXX XX C. L., vo veci
oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. D. XX/X, XXX XX N. Q.,

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Er/689/2014-12 zo dňa 28.07.2014, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zamietol podľa § 44 ods.

2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Okresný súd v odôvodnení uviedol, že oprávneným predloženým exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline sp. zn. RK-PC-1378/13-LP zo dňa 17.05.2013. Právnym
dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa oprávneným plnenia zo Zmluvy o

revolvingovom úvere uzatvorenej dňa 04.07.2012 medzi oprávneným a povinným. Z predmetnej zmluvy
mal súd prvého stupňa preukázané, že sa s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy a
obsah zmluvy jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Veriteľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti dočasne
poskytol dlžníkovi (povinný v exekúcii) peňažné prostriedky vo forme úveru. Povinný mal postavenie
spotrebiteľa, keďže šlo o poskytnutie finančných prostriedkov fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Za
použitia všeobecného interpretačného pravidla týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je namieste pri

pochybnostiach o obsahu zmluvy použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa a dôkazné bremeno, že
dlžník koná pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ťaží toho, kto tvrdí takúto
výnimku. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné.
Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom umožňuje, aby aj exekučný súd skúmal
spotrebiteľskú zmluvu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta
nekalý charakter tejto podmienky.

Právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou č. 8200045743
zo dňa 04.07.2012, v zmysle ktorej budú všetky spory riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z rozhodcovských súdov podľa ich rokovacieho
poriadku. Dôsledkom tejto zmluvy, ktorú si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber
vzhľadom na jej vopred pripravené znenie, bola spotrebiteľovi odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom, ak oprávnený podal voči nemu žalobu na ním vybranom rozhodcovskom súde.

Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkamisleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie nebolo dodržané, teda zákon obchádza, keďže výber jednej z
alternatív riešenia sporov spočíva na dodávateľovi. Oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním
riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv

spotrebiteľa. Rovnako považoval okresný súd za obchádzanie zákona aj v rozhodcovskej zmluve
uvedenú možnosť odstúpiť od zmluvy do 14 dní. Rozhodcovskú zmluvu nepovažoval okresný súd za
individuálne dojednanú. Oprávnený mal preukázať, že by poskytol peňažné prostriedky povinnému aj v
prípade odmietnutia uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je v rozpore so znením §
53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré obchádza, čo má za následok absolútnu neplatnosť

zmluvného dojednania, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti.

Okresný súd právne argumentoval, že exekučný súd pri skúmaní platnosti rozhodcovskej doložky sa
zaoberá tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený. Predpokladom na vydanie poverenia na
vykonanieexekúciejeexistenciavykonateľnéhorozhodnutiapomateriálnejajformálnejstránke.Ktýmto
predpokladom prihliada súd z úradnej povinnosti. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny
akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Keďže právomoc rozhodcovského súdu

je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd dospel k záveru, že oprávneným
predložený exekučný titul je v rozpore so zákonom.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu a
navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

Namietal záver exekučného súdu o tom, že už len tá skutočnosť, že s povinným ako spotrebiteľom
bola uzatvorená rozhodcovská doložka (správne malo byť zmluva), a to v akomkoľvek znení, zakladá
neprijateľnosť takéhoto ujednania o právomoci rozhodcovského súdu a jeho neplatnosť podľa § 53
a nasl. z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Týmto záverom exekučný súd vylúčil možnosť platne
dojednať so spotrebiteľom rozhodcovskú doložku, čím poprel existenciu ustanovení zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré sa vzťahujú práve k ochrane spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní
a k zachovaniu jeho procesných práv. V pripomienkovom konaní sa nachádza aj nový zákon/ novela o
spotrebiteľskej arbitráži, ktorej súčasťou sú aj ustanovenia, ktoré sa vzťahujú k rozhodcovským zmluvám
uzavretým pred účinnosťou novely a nepočítajú s neplatnosťou rozhodcovských zmlúv v zmysle, v akom
túto neplatnosť deklaruje exekučný súd. Oprávnený v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej

zmluvy poukázal aj na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Oprávnený
zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola zjednaná alternatívne. V prípade sporu majú zmluvné strany
možnosťsvojichprávvočidruhejstranedomáhaťsabuďnavšeobecnomsúde,alebonarozhodcovskom
súde. Právo povinného je z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované, a to až od okamihu
podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít. Okresný súd sa nedôsledne zaoberal povahou

rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu. Rozhodcovská zmluva
je samostatným úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp.
jej trvania ako takej (bod 2 rozhodcovskej zmluvy). V zmysle bodu 7 zmluvy mohol dlžník odstúpiť
od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva
môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, a to bez toho,

aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený je presvedčený, že nie je
silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy. Rozhodcovská zmluva nepodmieňuje
uzavretie zmluvy o úvere, zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, nestanoví žiadne sankcie ani
podmienky pre odstúpenie, obsahuje poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach,
právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. Z pohľadu oprávneného nie je možné variovať obsah

rozhodcovskej zmluvy od jednotlivca k jednotlivcovi, avšak je možné ponúknuť mu čas na rozmyslenie,
a to ako pred jej uzavretím, tak aj 14 dní potom, bez toho, aby využitie jeho práva akokoľvek ovplyvnilo
jeho hlavný záväzok. Oprávnený poukázal na znenie novely zákona o rozhodcovskom konaní týkajúce
sa obsahu rozhodcovskej zmluvy, ktoré obsahuje vzor spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré v
prípade i malej zmeny zo strany spotrebiteľa nebude v súlade so zákonom. Oprávnený poukázal na

rozhodnutie NS SR zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3M Cdo 14/2011, v ktorom NS SR dojednanie odstúpenia
od rozhodcovskej zmluvy pripustil v rámci všeobecných podmienok. Na podporu svojej argumentácie
poukázal oprávnený na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoE/372/2013 zo dňa
21.11.2013, ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v
tejto veci, a ktorý konštatoval, že skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom

úvere bola vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť ovplyvniť,ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Tá bola uzatvorená
medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne...Dlžník mal možnosť túto odmietnuť bez
toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni

spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom...Rozhodcovskú zmluvu považoval odvolací
súd za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka. V súvislosti s posúdením platnosti rozhodcovskej zmluvy v skutkovo a právne rovnakej veci
citoval oprávnený pasáže z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE/328/2013 zo
dňa 10.12.2013 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec
podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predložil na rozhodnutie
odvolaciemu súdu. Uviedol pritom, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd
založil svoju právomoc, nie je individuálne dojednaná. Z obsahu listiny vyplýva, že jej podstatná časť
predstavuje vopred pripravenú listinu adresovanú neurčitému počtu spotrebiteľov. Zmluva sa dopĺňa len
o identifikačné údaje o dlžníkovi a o číslo rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal, že zmluvné

dojednania sa považujú za individuálne dojednané. Znenie rozhodcovskej zmluvy obchádza zákon - §
53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Možnosť voľby dlžníka (povinného) je len iluzórna. Sudca
poukázal aj na to, že rozhodca pred vydaním rozhodcovského rozsudku neposkytol žalovanému časový
a vecný priestor na podanie žalobnej odpovede. Právna úprava nepripúšťa rozhodcovský rozsudok v
skrátenom rozhodcovskom konaní. K tejto časti krajský súd poznamenáva, že napadnuté uznesenie ako

dôvod neudelenia poverenia s takýmto argumentovalo neoperovalo, a preto krajský súd sa ním nemohol
zaoberať.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania(§204ods.1O.s.p.,§37ods.1Exekučnéhoporiadku)protirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a preto
uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Podkladom pre vydanie

rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 04.07.2012 uzavretá medzi
oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o revolvingovom úvere je
spotrebiteľskou zmluvou, keďže oprávnený je podnikateľským subjektom, ktorý pri jej uzatváraní konal
v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný je fyzická osoba, ktorej boli poskytnuté dočasne finančné

prostriedky vo forme úveru. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a pri riešení tejto otázky nie je
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Správne preto exekučný súd už v tomto štádiu
konania skúmal nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu.

Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (1) Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (2)

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.V citovanom ust. § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Odsek 1 tohto ustanovenia zakotvuje všeobecnú

zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň
však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na
neprijateľné. Predovšetkým v prípade individuálnych dojednaní, kedy je posudzovanie ich neprijateľnosti
zo zákona vylúčené. Taktiež nepovažujú sa za neprijateľné ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne. Z uvedeného vyplýva, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba
na tie, pri ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa
však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, a preto sa nemožno dovolávať ich
neprijateľnosti.

V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od

Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 04.07.2012.

Podľa bodu 4. a 5. Rozhodcovskej zmluvy sa Veriteľ a Dlžník dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov

podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,

so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

V zmysle bodu 3. Rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzavretím tejto rozhodcovskej zmluvy poučil

Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej
zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o
revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (Ďalej len
Zmluva RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v
rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia

sporov spočíva na žalobcovi.

V bode 2. Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o
tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Napokon v zmysle bodu 7. Rozhodcovskej zmluvy dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je
dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak
je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej
zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľovi ostáva možnosť riešiť spory v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky popri rozhodcovskom konaní aj v súdnom konaní, nejedná sa
apriori o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je však potrebné posúdiť aj ostatné okolnosti uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, za ktorých síce inak „prijateľná doložka“ stráca túto kvalifikáciu.
Napr. v prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie „alternatívnej“ rozhodcovskej doložky jej

včlenením do formulára hlavnej spotrebiteľskej zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok
a nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou
platnosťou rozhodne spor (veriteľ v zásade podáva žalobu prvý). V takomto prípade musí veriteľ
nespochybniteľne preukázať, že spotrebiteľa dostatočne upozornil na takúto zmluvnú podmienku a že
ho poučil o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie jeho
procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.

V okolnostiach predmetného prípadu však bola rozhodcovská doložka uzatvorená vo forme samostatnej
listiny, ktorá vzbudzuje dojem, že sa jedná o individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, tak ako namietal oprávnený v odvolacích dôvodoch a dôsledkom posúdenia zmluvného
dojednania ako individuálneho je, že nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. S uvedenou právnou argumentáciu sa odvolací súd nestotožnil. Predložená

rozhodcovská zmluva spĺňa všetky atribúty formulárovej zmluvy, ktorá sa používa vo viacerých
prípadoch, a obsahuje predformulované znenia zmluvných ustanovení. Vyjednávanie jednotlivých
zmluvných bodov je zo strany spotrebiteľa nemožné. Na naplnenie znaku individuálnosti nestačí ani
skutočnosť, že na prečítanie návrhu zmluvy mal spotrebiteľ dostatok času. Do zmluvy boli vpísané len
osobné údaje dlžníka a číslo zmluvy.

Správne preto súd prvého stupňa podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu a podľa ustanovení o súdnej kontrole
neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Krajský súd sa však nestotožnil so záverom okresného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy
v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Tunajší senát už viackrát judikoval, že o

doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vždy sa však jednalo o doložku nekalo včlenenú do VOP alebo
zmluvy bez toho, aby oprávnený vôbec spotrebiteľa o tejto doložke informoval. V predmetnom prípade

však treba vziať do úvahy nielen samostatnú formu zmluvu - spotrebiteľ je už takouto formou upozornený
na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ale predovšetkým aj bod 2/ a 7/ rozhodcovskej zmluvy. V
prípade uzavretia rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že spory z daného právneho vzťahu sa budú
prejednávať cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ mal
ale bodom 7/ zmluvy založené právo, aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne

odstúpil (teda ju odmietol) od rozhodcovskej zmluvy. Povinný preto mohol nepristúpiť k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy alebo jednostranne od nej odstúpiť v stanovenej lehote a takto dosiahnuť zánik
takejto zmluvy, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu zmluvy o revolvingovom
úvere. Krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu o tom, že dojednanie možnosti odstúpiť
od rozhodcovskej doložky je obchádzaním zákona. Zdôvodnenie tohto záveru považuje krajský súd aj

za nepreskúmateľné. Nie je zrejmé ako dojednanie možnosti odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, resp.
predloženie rozhodcovej zmluvy s takou klauzulou zákon obchádza. Zmyslom rozhodcovskej zmluvy je
preniesť právomoc rozhodovať spor zo všeobecného súdu na rozhodcu. Veriteľ však musí koncipovať
takú doložku, ktorá nie je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Posudzovanie
platnosti rozhodcovských zmlúv exekučnými súdmi nesmie byť také prísne, aby vo svojich dôsledkoch

uzatváranie rozhodcovských zmlúv v spotrebiteľských veciach vylučovalo.Krajský súd sa stotožnil s námietkou oprávneného, že výklad exekučného súdu presahuje rozsah
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Exekučného poriadku, keď ho vykladá tak, že rozhodcovské konanie
v spotrebiteľských veciach je vylúčené. Je nepochybné, že judikatúra Súdneho dvora EÚ vychádza

z dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej strany, ktorá má nižšiu mieru informovanosti a
vyjednávaciu silu ako podnikateľ. Nemožno však tento princíp rozširovať o prezumovaný nekalý
úmysel veriteľa, ktorý predkladá rozhodcovské zmluvy spotrebiteľom, aby sťažil uplatnenie práv
spotrebiteľom. Pokiaľ by už samotné predloženie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľovi bolo nekalé, tak
uzatváranie rozhodcovských zmlúv v spotrebiteľských veciach by bolo vylúčené. Rozsah prieskumnej

činnosti exekučného súdu v prejednávanej veci, ktorý z dôvodu dôslednej ochrany práv spotrebiteľa
pred veriteľom obchádzajúcim právne normy na ochranu spotrebiteľa, vylúčil možnosť uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy, je nad rámec zákona, a teda neprípustný.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a na opätovné rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora na
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Povráteníveciexekučnýsúdopätovneposúdirozhodcovskú

zmluvu v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, či nezakladá nerovnováhu v
právach a povinnostiach značne v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola
oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym
spôsobom ovplyvniť, ešte nezakladá predpoklad, že spôsobuje automaticky značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aj keď bola vopred pripravená

oprávneným ako veriteľom na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník
možnosť túto odmietnuť, ako to vyplýva z bodu 2./ tejto zmluvy. Zároveň v zmysle bodu 7/ zmluvy
povinný ako spotrebiteľ mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní
od jej uzavretia. Text zmluvy nasvedčuje tomu, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný preto mohol nepristúpiť k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy

alebo jednostranne od nej odstúpiť v stanovenej lehote a takto dosiahnuť zánik takejto zmluvy, a
to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere. Pri
hodnotení rovnováhy v právach a povinnostiach je potrebné zvážiť tú skutočnosť, či spotrebiteľ má
reálnu možnosť formulárovú rozhodcovskú zmluvu odmietnuť bez vplyvu na uzatvorenie alebo trvanie
samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ďalej zvážiť ten aspekt, či poučenie spotrebiteľa o rozdieloch medzi

rozhodcovským a súdnym konaním bolo dostatočné a vziať do úvahy aj lehotu na odstúpenie, v
rámci ktorej môže spotrebiteľ v domácom prostredí preštudovať rozhodcovskú zmluvu. Návodom na
posúdenie rovnováhy v právach a povinnostiach sú aj náležitosti rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č
335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aj
keď sa neuplatní ešte na prejednávanú vec. Aj v prípade, že okresný súd ustáli, že rozhodcovská zmluva

bola platne uzatvorená, môže podrobiť kontrole rozhodcovským rozsudkom priznané plnenie v zmysle
§ 45 v spojení s § 54b zákona č. 244/2002 Z.z., či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí o veci podľa § 224
ods. 3 O.s.p., resp. v prípade, že bude vydané poverenie, súdny exekútor.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.