Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 1, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Er/523/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2205205775
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Edit Kotrba
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2205205775.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie, so sídlom poštový priečinok 29, Prievozská č. 32, 827 99 Bratislava 27, proti
povinnému: K. P., J.. XX.XX.XXXX, O. Ú.: XX.XX.XXXX, J. G. J. I. Č.. XXXX/X, XXX XX O. N., vedenej u
súdneho exekútora: JUDr. Vladimír Kotrla, Exekútorský úrad so sídlom Slovenská č. 9, 901 01 Malacky,
pod sp. zn. EX 270/2005, o vymoženie uloženej povinnosti 481,31 eur a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 28.04.2005 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým
sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozhodnutia
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, č. k. P/0609/01/2004 zo dňa

08.11.2004,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa03.12.2004avykonateľnosťdňa20.12.2004.Nazáklade
návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal tunajší súd dňa 10.06.2005
pod č.k. 12Er/523/2005-7 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5201 024939*.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.01.2013 postúpil oprávnený svoj návrh na zastavenie
exekúcie z dôvodu úmrtia povinného. Podľa oznámenia oprávneného zomrel povinný dňa 29.03.2012.

Tunajší súd lustráciou v dedičskej kancelárii zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské

konanie po povinnom bolo ukončené uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. XXD/XX/
XXXX, O. XX/XXXX zo dňa 23.07.2012, ktorým súd zastavil konanie v dedičskej veci pre nemajetnosť
poručiteľa. Predmetné uznesenie bolo pripojené k spisu.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie
exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.V prípade, ak povinný zomrie po vydaní poverenia, v konaní sa pokračuje s dedičmi. Po právoplatnosti
dedičského rozhodnutia sa koná s každým dedičom povinného v rozsahu, v ktorom na neho prešli
záväzky poručiteľa. Z uznesenia v dedičskej veci vyplýva, že dedičské konanie po povinnom bolo

právoplatne zastavené z dôvodu, že povinný nezanechal žiadny majetok.

Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom konania. Preto je potrebné posúdiť,
či povinnosť z exekučného titulu prešla na jeho právnych nástupcov (dedičov). Ak vymáhaná povinnosť
neprešla na dedičov z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok,
musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku preto, že je tu iný
dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Keďže v danom prípade povinný v priebehu exekučného

konaniastratilspôsobilosťbyťúčastníkomkonaniaanietprocesnespôsobiléhopovinného,súdvzmysle
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú

nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť
aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora. Súdny exekútor zaslal tunajšiemu súdu
vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 80,15 eur, ktoré požaduje priznať v zmysle vyhlášky MS SR

č. 288/1995 Z.z. účinnou do 30.04.2008, a to nasledovne:

podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 cit. vyhlášky

- prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie 40 min.

- vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 40 min.

- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 40 min.

- vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu 40 min.

- vypracovanie špecifikácie trov 40 min.

Spolu bez DPH 200 min. 26,56 eurpodľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur

- doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu 3,32 eur

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur

- každé zisťovanie majetku povinného 3,32 eur

Spolu bez DPH 13,28 eur

DPH 20 % z odmeny 7,97 eur

podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky

- poštovné s DPH 32,34 eur

Spolu s DPH 32,34 eur

Spolu trovy exekúcie 80,15 eur

Oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, nakoľko vznikol dôvod, pre ktorý nemožno v exekúcii
pokračovať.Týmtodôvodombolzánikpovinnéhobezprávnehonástupcu,čímpovinnýstratilspôsobilosť
byť účastníkom exekučného konania a preto nebolo s kým konať na strane povinného. Smrť povinného

predstavoval taký nedostatok podmienky konania, ktorý nebolo možné odstrániť, preto súd v zmysle §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdny
exekútor nepodal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom takýto návrh
nepodal ani skôr, aj keď zistil nemajetnosť povinného už počas vykonávania exekúcie. Súd poukazuje
na to, že povinnosťou súdneho exekútora je v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku predložiť

vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie
exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Pokiaľ súdny exekútor zistil počas vykonávania exekúcie
nemajetnosť povinného, resp. všetky jeho zistenia tomu nasvedčovali, bol povinný túto skutočnosť
bezodkladne oznámiť súdu ako aj oprávnenému. Nemajetnosť povinného je jedným z možných dôvodov
zastavenia exekúcie, a to podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré zastavenie následne

predpokladá uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
oprávnenému. Oprávnený žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu jej neprípustnosti, nakoľko povinný zanikol
bez právneho nástupcu a v prebiehajúcom konaní nebolo s kým konať na strane povinného. V danom
prípade na strane povinného ide o neexistujúci subjekt, ktorý neumožňuje exekúciu viesť a vôbec v
nej pokračovať, pričom prvoradým hľadiskom tu nie je majetok povinného, ale neexistencia povinného

subjektu. V prípade neexistencie povinného je neexistencia jeho majetku druhoradým hľadiskom, ktorý
nebol prioritným pre rozhodnutie súdu o neprípustnosti exekúcie (následne zastavenie exekúcie). Smrť
povinného nemohol oprávnený ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Preto aplikácia ustanovenia § 203
Exekučného poriadku, kedy by mal trovy exekúcie znášať oprávnený, nie je naplnená.

K zadanému problému zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo 11/2011, ku

ktorému odlišné stanovisko pripojil sudca JUDr. Rudolf Čirč a v tomto stanovisku okrem iného uvádza, že
„ak vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný
nezanechalmajetok,musíbyťexekúciazastavenápodľa§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku,teda
preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle
tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok,

ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, spol. s
r.o., 2009 jún, str. 207). (...) Neprichádza však do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.Uvedené ustanovenie umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t. j. ak po vykonaní
úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok
povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie by viedla

len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku povinného
z tohto hľadiska prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne
zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti (nemožno hovoriť o nedostatku majetku
resp. o nepatrnom majetku nikoho). Vylučuje to povaha smrti ako právnej skutočnosti.“

Dôvodom na zastavenie exekúcie bola neexistencia povinného, preto súd exekúciu vyhlásil za

neprípustnú a exekúciu zastavil. Nakoľko v tomto prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu zániku
povinného, nie z dôvodu nemajetnosti povinného, zastavenie exekúcie oprávnený takisto nezavinil,
nemohol súd zaviazať oprávneného na úhradu trov. Súčasne súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu sp. zn. IV ÚS 27/08-12 zo dňa 24.01.2008, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej

miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.“ Vzhľadom na
vyššie uvedené súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§
204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie

sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).