Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 26, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9Er/264/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708207690
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Ferková
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7708207690.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35804598, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Mačajom, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnému: H. o vymoženie 1.228,17 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Exekúciu, vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom
Bratislava, Záhradnícka 62, z a s t a v u j e .

II. Exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Tunajšísúd poverildňa 18.6.2008súdnehoexekútoravykonanímexekúcieprotipovinnému,nazáklade
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 00875/08 zo
dňa 7.2.2008, na vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky oprávneného.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady

na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať.

Na výzvu súdu sa k veci vyjadril oprávnený, ktorý vo svojom písomnom podaní zo dňa 15.4.2014
uviedol, že v prípade, že súd je toho názoru, že sa jedná o spotrebiteľa, tak rozhodcovská doložka
v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda nemôže byť považovaná za

neprijateľnú. Umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Spotrebiteľ má kedykoľvek právo sa slobodnerozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Podľa názoru oprávneného tzv. alternatívne
rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práv ale aj európskeho
práva. V zmysle príslušnej smernice ( č. 93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania,

ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo
podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Domnieva
sa, že nedochádza k porušovaniu ustanovení na ochranu spotrebiteľov.

V priebehu exekučného konania, súd po znovupreskúmaní exekučného titulu, ktorý bol podkladom pre

začatie predmetného exekučného konania, zistil následovný skutkový stav:

V predmetnej exekučnej veci bola dňa 4.9.2007 uzatvorená Zmluva o úvere č. 9171114 (ďalej len
„zmluva“). V zmysle uvedenej zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 14.000,-Sk (464,71
EUR), ktorý mal zaplatiť v 12 splátkach po 2.280,-Sk (75,68 EUR) mesačne.

Súd vyhodnotil úverovú zmluvu ako zmluvu o úvere uzavretú v zmysle § 497 a nasl. ObZ. a teda
malo by sa jednať o absolútny obchod, ktorý by sa mal výlučne spravovať ustanoveniami Obchodného
zákonníka.

Zo zmluvy je zrejmé, že oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky, pričom konal v

rámci svojej obchodnej činnosti a povinný za zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok
za poskytnutie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ani z úverovej zmluvy nijakým spôsobom
nevyplýva, žeby oprávnený poskytol povinnému úver na výkon povolania. Súd preto vyhodnotil
zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko oprávnený tu vystupuje ako dodávateľ, ktorý
poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby a povinný vystupuje ako

spotrebiteľ, ktorý predmetnú zmluvu uzavrel ako fyzická osoba. Súd preto na uvedený právny vzťah
použil spotrebiteľské právne normy t.j. zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, neskôr č.
129/2010 Z.z., Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. a smernicu Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek
dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom

ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHC zo dňa 5.4.1993).

Pretože v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, zmluvné podmienky nesmú byť
dohodnuté v neprospech spotrebiteľa a spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachmedzi zmluvnými stranami. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 4 OZ uviedol zoznam niektorých podmienok,
ktoré možno považovať za neprijateľné. V zmysle písm. r) vyššie spomenutého ustanovenia za

neprijateľnú podmienku sa považuje aj tá podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Z obsahu rozhodcovskej doložky, nachádzajúcej sa v bode 17 všeobecných podmienok k úverovej
zmluve súd zistil, že podľa tejto sa oprávnený a povinný dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto

zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného

právneho predpisu.

Súd poukazuje na to, že praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť,
že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou

osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť
obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ bol nútený tieto
obchodné podmienky prijať ako celok alebo odmietnuť.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali túto právomoc. Význam rozhodcovskej
doložky je osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

V predmetnej uzavretej rozhodcovskej doložke je vopred ustanovený rozhodcovský súd, ktorý bude v
prípade majetkového sporu predmetnú vec riešiť a aj napriek tomu, že výber je určený dvoma súdmi,
tento je obmedzený. Teda už len znenie rozhodcovskej doložky umožňovalo veriteľovi jednostranne
si určiť rozhodcu na konanie vo veci, čo možno považovať za rozporné s ustanovením § 3 zákona č.
244/2002 Z.z. s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným

aj za neprijateľnú podmienku.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Ustanovenie § 53
Občianskehozákonníkaniejeomožnostivýberumedzištátnymasúkromnýmsúdom,alepredovšetkým

o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky, reálne
dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú

procesnú obranu. Spôsob, akým bola doložka koncipovaná pod bodom a/, napĺňa podmienku uvedenú
v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto

vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť
exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Možno konštatovať, že takto teda neboli splnené
podmienky pre ďalšie preskúmavanie rozhodcovského rozsudku, ktorý vlastne nie je ani exekučným
titulom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže exekučný titul z vyššie uvedených dôvodov neexistuje,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd však exekútorovi trovy exekúcie nepriznal vzhľadom k tomu, že aj napriek výzve súdu, exekútor

si náhradu trov exekúcie nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
v 3 vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť

z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonania exekúcie.