Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010751
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3114010751.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému X. I., nar. XX.XX.XXXX
v X., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2 písm.c), ods.3 písm.a) Tr.zák. s
poukazom na § 139 ods.1 písm.e) Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. septembra 2014
prejednal sťažnosť obžalovaného X. I. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8Tk/1/2014 zo

dňa 18.9.2014 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 193 ods.1 písm.c/ Tr.por. sa sťažnosť obžalovaného X. I. z a m i e t a .

II. Podľa § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. sa písomný sľub obžalovaného X. I. ako náhrada za väzbu n e
p r i j í m a.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín dňa 25.04.2014 podal na Okresný súd Trenčín obžalobu č.k. 1
Kv 34/13/3300-95 na obvineného X. I. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2
písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.

V súvislosti s podozrením zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti bol X. I. uznesením sudkyne
pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0Tp/97/2013 zo dňa 25.11.2013 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 2Tpo/57/2013 zo dňa 12.12.2013 podľa § 87 ods. 2 z
dôvodov § 71 ods. 1 písm. a), b), c ) Tr. por. vzatý do väzby. Väzba sa začala dňom 22.11.2013 o 10.15
hod. a bola nariadená vykonávať v Ústave na výkon väzby Ilava.

Okresný súd Trenčín po podaní obžaloby rozhodol o ďalšom trvaní väzby obvineného uznesením zo
dňa 9.5.2014, sp.zn. 8Tk/1/2014 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.5.2014,

sp.zn.23Tos/54/2014)tak,žeobvinenéhoponechalvoväzbezdôvodovuvedenýchv§71ods.1písm.a),
b), c) Tr.por., pre ktoré bol vzatý do väzby, pretože dôvody jeho väzby naďalej trvali a zároveň žiadosť
obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

Dňa 1.8.2014 Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní vyhlásil rozsudok, sp.zn. 8Tk/1/2014,
ktorýmbolobžalovanýX.I.uznanývinnýmzobzvlášťzávažnéhozločinuvraždypodľa§145ods.1,ods.2

písm.c), ods.3 písm.a) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm.e) Tr.zák. na skutkovom
základe, že dňa 21.11.2013 asi o 22,15 hod. vošiel po návrate z krčmy do drevenice č. XXX v obci
B. A., kde býval a v izbe na gauči našiel sedieť O.. L. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom
B. A. č. XX, ktorý bol u neho na návšteve už od popoludňajších hodín, pričom spoločne konzumovali
alkoholické nápoje a keď si obvinený X. I. všimol, že steny na izbe a kuchyni sú postriekané muštom,
začalO..L.F.vyčítať,žemudomaurobilneporiadok, vkuchynimedzinimidošlokhádkeavzájomnému

fyzickému konfliktu, pri ktorom obvinený X. I. pravdepodobne drevenou palicou o dĺžke cca 81,5 cm
viackrát udrel O.. L. F. do oblasti hlavy a trupu a tiež ho presne nestotožneným jednobritým kuchynskýmnožom o dĺžke čepele cca XX-XX cm a šírkou čepele cca 2,5 cm bodol najmenej sedemkrát do krku a
hrudníka, následkom čoho O.. L. F. utrpel dve plytké rezné poranenia na koži krku vpravo pod sánkou,
jeden plytký škrabanec kože krku vpravo, dve bodné poranenia dolnej časti krku, bodné poranenie

dolnej časti krku v oblasti jugulárnej jamky, jeden nábod kože hrudníka vpravo a viacnásobné bodné
poranenia hrudníka s trojnásobným priebodom horného laloka pravých pľúc, bodnorezné poškodenia
magistrálnych ciev pre horný lalok pravých pľúc a poškodenie pľúcnice s následným vykrvácaním
navonok a do pohrudničnej dutiny vpravo, ktoré zapríčinili traumaticko-hemoragický šok, ktorý bol
bezprostrednou príčinou smrti O.. L. F., pričom O.. L. F. pri útoku utrpel i ďalšie zranenia, ktoré

však v krátkodobom časovom horizonte nemohli spôsobiť jeho smrť, obvinený X. I. následne vyzliekol
O.. L. F. donaha, všetko jeho oblečenie spálil v kuchyni v šporáku na tuhé palivo a jeho nahé telo
odtiahol ku hnojisku nachádzajúcemu sa neďaleko drevenice, kam telo vyložil za pomoci dreveného
konára a v kuchyni handrou a čistou vodou poumýval podlahu od krvi a nôž, ktorým spôsobil O.. L. F.
smrteľnézraneniazahodilnadoposiaľnezistenémiesto,pričomobvinený X.I.saskutkudopustilnapriek
tomu, že bol za taký čin odsúdený, a to rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/33/90

zo dňa 18.11.1992, právoplatným a vykonateľným u obžalovaného X. I. dňa 05.01.1993, ktorým bol
uznaný vinným za spáchanie okrem iného trestného činu vraždy podľa § 219 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.,
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.

Bolmuzatopodľa§145ods.3Tr.zák.spoužitím§38ods.2Tr.zák.sprihliadnutímk§37písm.m)Tr.zák.,

v spojení s § 47 ods.1 písm.a), písm.b) Tr.zák. uložený trest odňatia slobody na doživotie, na výkon
ktorého bol podľa § 48 ods.3 písm.a), písm.b) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia. Podľa § 60 ods.1 písm.a) Tr.zák. mu bol uložený tiež trest prepadnutia veci a to: 1
ks drevený konár o dĺžke 0,80 metra a priemere 4 cm a 1 ks drevenej palice čiastočne okresanej z kôry,
celkovej dĺžky 81,5 cm a priemere cca 4,7 cm. Podľa § 73 ods.2 písm.d), ods.4 Tr.zák. mu bolo uložené

aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a podľa § 287 ods.1 Tr.por. v spojení s § 261
ods.2 veta druhá Tr.por. bol zaviazaný uhradiť poškodenému A.. O. F., nar. XX.X.XXXX v B. A., trvale
bytom B. A. č. XX, škodu vo výške 728,46 €.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť z dôvodu zahláseného odvolania obžalovaným a jeho

obhajcom ihneď po jeho vyhlásení.

Dňa 8.9.2014 boli Okresnému súdu Trenčín doručené písomné odôvodnenie odvolania obžalovaného
X. I., v rámci ktorého tiež žiadal o prepustenie z väzby na slobodu, pretože skutok sa nestal tak, ako
je uvedený v obžalobe a rozsudku. Celé vyšetrovanie bolo zmanipulované príslušníkmi polície, ktorí

na neho dňa 22.11.2013 po predvedení na oddelenie polície robili hrubý nátlak, bili ho a i keď žiadal
o advokáta, toto mu odopreli. Z uvedeného dôvodu uvádzal to, čo chceli oni a nie to čo bola pravda.
Preto skutok sa nestal tak, ako je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, obžalobe ani rozsudku
okresného súdu. Pravda je taká, že on sa len bránil útoku poškodeného O.. F., ktorý na neho zaútočil
nožom a chcel ho zabiť. Celá vec je vykonštruovaný a ničím nepodložený prípad.

Okresný súd Trenčín dňa 18.9.2014 vypočul obžalovaného k žiadosti o prepustenie z väzby, pričom
tento na nej zotrval. Po vypočutí obžalovaného prokurátor navrhol žiadosť obžalovaného zamietnuť,
nakoľko podľa jeho názoru dôvody väzby u neho v nezmenenom rozsahu trvajú naďalej.

Obhajkyňa obžalovaného poukázala na skutočnosť, že rozsudok súdu prvého stupňa doposiaľ nie
je právoplatný a v prípade prepustenia by obžalovaný nastúpil protialkoholickú liečbu, prípadne sa
zamestnal. Jediným problémom obžalovaného bolo požívanie alkoholu, pričom mal záujem svoju
chorobu liečiť. Do spáchania skutku tiež viedol život bez trestných stíhaní. Preto navrhla vyhovieť
žiadosti.

Obžalovaný okrem skutočností uvádzaných v žiadosti uviedol, že podľa jeho názoru u neho nie sú dané
väzobné dôvody. Chcel by sa liečiť a nie je obava, že by pokračoval v páchaní trestnej činnosti a nemá
dôvod utekať, nemal žiadneho komplica.

Následne rozhodol okresný súd uznesením zo dňa 18.9.2014, sp.zn. 8Tk/1/2014 tak, že podľa § 79
ods.3 Tr.por. v spojení s § 72 ods.1 písm.b) Tr.por. z dôvodov uvedených v § 71 ods.1 písm.a), b),
c) Tr.por. žiadosť obžalovaného X. I. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.Proti citovanému uzneseniu okresného súdu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť obžalovaný X. I..

Krajskému súdu v Trenčíne bola trestná vec dňa 19.9.2014 predložená ako nadriadenému súdu na

rozhodnutie jednak o podanom odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 1.8.2014, sp.zn. 8Tk/1/2014 (vec je vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 2To/94/2014) a tiež
na rozhodnutie o podanej sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
18.9.2014, sp.zn. 8Tk/1/2014.

Dňa 24.9.2014 bolo krajskému súdu doručené písomné odôvodnenie sťažnosti obžalovaného zo dňa
22.9.2014. V písomných dôvodoch sťažnosti pomerne podrobne zopakoval svoju obranu uvádzanú už
vo svojej žiadosti a tiež pred súdom prvého stupňa v rámci hlavného pojednávania, ktorej podstata
spočívala v tom, že skutok, z ktorého je obžalovaný, sa stal inak ako je uvedený v obžalobe a tiež v
rozsudku súdu prvého stupňa, pričom to bol práve poškodený O.. F., ktorý jeho ohrozoval nožom a chcel
ho zabiť, pričom on sám sa len bránil jeho útoku. Taktiež poukázal na skutočnosť, že počas vyšetrovania

veci bol vyšetrovateľom a ďalšími príslušníkmi polície fyzicky napadnutý a bolo mu odopreté od jeho
zadržania dňa 22.11.2013 právo na obhajobu, čo sa doposiaľ nijako nerieši. Príslušníci polície ho
fyzickým násilím, zastrašovaním a urážkami nútili k tomu, aby vypovedal tak ako oni chceli a teda
musel vypovedať klamlivo. Preto žiadal, aby bolo začaté trestné stíhanie voči týmto príslušníkom polície.
Uvedené skutočnosti písal aj dozorujúcemu prokurátorovi a taktiež na Generálnu prokuratúru SR, t.j.,

že sa nevedie trestné stíhanie v súlade so zákonom, pričom dozorujúci prokurátor nechce, aby sa
všetko riadne vyšetrilo a vyšlo najavo. V ďalšej časti namietal, že súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia poukazoval na jeho predchádzajúcu trestnú činnosť. Žiadny trestný čin vraždy ako
mladistvý nespáchal, to čo vtedy uviedol, vie len on a je to jeho vec. Preto sa toho netreba držať ani
poukazovať na to. Tiež namietal súdom prvého stupňa uvádzanú skutočnosť, že nemá rodinné väzby a

pri stretnutí s rodinnými príslušníkmi a známymi išlo o stretnutia za účelom konzumácie alkoholických
nápojov. Toto sú len nepodložené závery a predpoklady. Taktiež sa nestotožnil s tým, že by mal byť
agresívny. V ďalšej časti písomného podania uviedol, že po prepustení z väzby na slobodu, o ktoré
žiada, sa bude zdržiavať v mieste prechodného pobytu v B. A. č. XXX, bude preberať úradné zásielky,
bude sa dostavovať na predvolania a nebude páchať žiadnu trestnú činnosť. Taktiež nebude požívať

alkohol, bude viesť normálny život, zabezpečí si brigádu a chce si dať do poriadku svoje osobné veci.
Preto žiadal, aby bol prepustený z väzby na slobodu a aby bol vyšetrovaný na slobode.

Krajský súd v Trenčíne dňa 24.9.2014 rozhodoval na neverejnom zasadnutí o podanej sťažnosti
obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.9.2014, sp.zn. 8Tk/1/2014, pričom

zistil, že písomne odôvodnenú sťažnosť je podľa obsahu nutné posúdiť aj ako obžalovaným podaný
písomný sľub v zmysle § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. na nahradenie väzby.

Následne krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmajúc správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného

nie je dôvodná, pričom podaný písomný sľub v zmysle § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. na nahradenie väzby,
krajský súd neprijal.

V prvom rade krajský súd uvádza, že okresný súd postupoval pri rozhodovaní vecne správne a v súlade
s ustanovením Trestného poriadku, upravujúcim rozhodovanie o väzbe pred súdom a v tomto smere

nezistil žiadne pochybenie. Vo veci bolo riadne začaté trestné stíhanie, obvinenému bolo v súlade so
zákonom vznesené obvinenie, pre ktorý bola napokon podaná aj obžaloba, pričom obžalovaný bol
za prítomnosti obhajcu vypočutý a mohol sa vyjadriť k svojej žiadosti a dôvodom väzby. Pokiaľ ide
o splnenie materiálnych podmienok väzby, krajský súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa,
že dôvodnosť trestného stíhania je naďalej daná, pričom podozrenie, že skutok bol spáchaný a tento

spáchal X. I. naďalej pretrváva a súčasne skutok, pre ktorý je stíhaný a bola podaná obžaloba, vykazuje
znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2 písm.c), ods.3 písm.a) Tr.zák.
s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm.e) Tr.zák. Uvedenému záveru nasvedčujú doposiaľ
zadovážené dôkazy, ktoré boli vykonané aj pred súdom prvého stupňa v rámci dokazovania na hlavnom
pojednávaní, na základe ktorých možno skonštatovať pretrvávajúcu dôvodnosť trestného stíhania.

Pokiaľ ide o sťažnosťou obžalovaného vytýkané porušenie práv na obhajobu v prípravnom konaní,
krajský súd uvádza, že takéto porušenie nezistil. Dňa 22.11.2013 bol X. I. po zadržaní vypočúvaný
vyšetrovateľom v postavení podozrivého, kde po poučení v zmysle 34 ods.1, § 122 ods.1 Tr.por. o
práve zvoliť si obhajcu a práve odmietnuť vypovedať uviedol, že obhajcu si nevolí (čo vyplýva aj zosobitného záznamu podpísaného X. I. na. č.l. 47 spisu) a vypovedať bude, pričom popísal udalosti zo
dňa 21.11.2013 za akých došlo k skutku tvoriaceho predmet vyšetrovania. Dôvody povinnej obhajoby v
zmysle § 37 ods.1 písm.c) Tr.por. nastali vznesením obvinenia dňa 23.11.2013 a od tohto momentu mal

X. I. ustanovenú obhajkyňu (sám si obhajcu nezvolil) a za jej prítomnosti aj toho istého dňa vypovedal.
V súvislosti s tvrdením obžalovaného, že mal byť fyzickým násilím a nátlakom zo strany príslušníkov
polície nútený k priznaniu, krajský súd uvádza, že pri jeho výpovediach dňa 23.11.2013 (po vznesení
obvinenia) a dňa 25.11.2013 pred sudkyňou pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu na vzatie
do väzby bola prítomná obhajkyňa (resp. obhajca), pričom obvinený neuvádzal nič o násilí, resp. nátlaku

voči nemu. Pritom pred sudkyňou pre prípravné konanie dňa 25.11.2013 obvinený uviedol: „Ja som bol
vo veci vypočúvaný ako osoba obvinená dňa 23.11.2013 o 16:55 hod za prítomnosti mojej obhajkyne
JUDr. Tomášovej, kde som popísal spáchanie skutku a kde som sa doznal k spáchaniu skutku, ktorý je
uvedený v uznesení o vznesení obvinenia. Stalo sa to, čo sa stalo. Ja zotrvávam na výpovedi, ktorú som
urobil pred vyšetrovateľom, nechcem na nej nič meniť. Zotrvávam na tejto v celom rozsahu. Ja chcem
len uviesť, že som sa musel brániť, on chcel na mňa tiež útočiť nožom a som sa vlastne len bránil.....

Svoju výpoveď, ktorú som urobil za prítomnosti obhajkyne som vnímal pri plnom vedomí, pamätám si na
všetko, čo som vypovedal.“Vzhľadom na uvedené sa potom súčasné tvrdenie o fyzickom násilí a nátlaku
v prípravnom konaní javí ako účelové aj s poukazom na súdom prvého stupňa vykonané dôkazy v tomto
smere na hlavnom pojednávaní. Napokon pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že sa len bránil útoku
poškodeného, krajský súd uvádza, že súd pri rozhodovaní o väzbe vychádza zo zadovážených dôkazov

a nehodnotí dôkazy v takom rozsahu, ako tomu je na hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu, avšak v súčasnom štádiu trestného stíhania vzhľadom k doposiaľ zadováženým
dôkazom aj krajský súd dospel k záveru, že tieto v rovine závažného podozrenia a zároveň rozumnej
istoty naďalej svedčia pre záver o dôvodnosti trestného stíhania tak, ako je uvedené vyššie.

Pokiaľ ide o samotné dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. tieto sú aj v
súčasnosti podľa názoru krajského súdu v tomto štádiu konania prítomné. Dôvod väzby v zmysle
§ 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. je naďalej daný skutočnosťou, že obžalovanému za obzvlášť závažný
zločin vraždy, z ktorého je obvinený, reálne hrozí vysoký trest odňatia slobody a to na 25 rokov
alebo doživotie. Úteková väzba je umocnená osobnými pomermi obžalovaného, ktorý je bezdetný,

bez rodinných väzieb v mieste prechodného a trvalého pobytu tak, ako to konštatoval už súd prvého
stupňa. Taktiež skutočnosť, že obžalovaný po spáchaní skutku v podstate zahladzoval stopy umývaním
miesta činu, pálením oblečenia, zahodením noža, ktorý sa doposiaľ nepodarilo nájsť, odôvodňuje
naďalej obavu, že by obžalovaný maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Na
uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že okresným súdom už bol vyhlásený neprávoplatný

rozsudok, nakoľko nemožno vylúčiť ani doplnenie dokazovania vo veci po prípadnom zrušení rozsudku
napadnutého odvolaním. Napokon je tiež daný dôvod preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1
písm. c) Tr. por., pričom obava z pokračovania v trestnej činnosti vyplýva predovšetkým zo skutočnosti,
že obžalovaný už bol v minulosti sedemkrát súdne trestaný a to aj za trestný čin vraždy podľa §
219 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 a to rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

1T/33/1990 zo dňa 18.11.1992, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Krajský
súd zaoberajúc sa následne ponúknutým sľubom obžalovaného dospel k záveru, že tento nemožno
najmä vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu prejednávaného prípadu považovať za dostatočné
opatrenie a prijať ho. Zo znaleckého posudku znalcov psychiatrov vyplýva, že obžalovaný trpí duševnou
chorobou a to syndrómom závislosti od alkoholu, pričom alkoholické nápoje požíva v značnej miere.

Je premorbídne polymorfne štruktúrovaná osobnosť s nestabilnými a antisociálnymi rysmi so zvýšenou
egocentričnosťou a absenciou empatie. V popredí klinického obrazu stoja zmeny v jeho osobnosti v
zmysle tzv. alkoholovej deprivácie, čo sa prejavuje vystupňovaním premorbídnych osobnostných rysov
v zmysle labilizácie afektivity, zvýšenej dráždivosti, impulzivity až explozivity, výrazným narušením sféry
vyšších citov, sociálnych, etických, estetických a mravných noriem s deformovanou hierarchiou hodnôt,

s tendenciou k dissociálnemu, sociálne neprijateľnému až agresívnemu správaniu voči okoliu. Pobyt
obžalovaného na slobode pri pokračujúcom požívaní alkoholu je nebezpečný z protispoločenského
hľadiska a ani splnenie ochrannej ústavnej protialkoholickej liečby vzhľadom na osobnú charakteristiku
obžalovanéhoneznížirizikojehoprotispoločenskéhokonania.Krajskýsúdsprihliadnutímnatietozávery
a skutočnosť, že aj prejednávaného skutku sa mal obžalovaný dopustiť pod vplyvom alkoholických

nápojov, sľub obžalovaného na nahradenie väzy neprijal, pričom väzba obžalovaného je v súčasnosti
adekvátnym a nevyhnutným zabezpečovacím opatrením.Z takto rozvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť obžalovaného nepovažoval za dôvodnú a túto
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol a podľa § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. neprijal písomný sľub
obžalovaného X. I. ako náhradu za väzbu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.