Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/442/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612220356
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6612220356.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému J. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX
XX J., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený opatrovníčkou Evou Pivarčovou, zamestnankyňou
Okresného súdu Zvolen, v konaní o zaplatenie 798,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/29/2013 - 68, zo dňa 28. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Vedľajšieho účastníka Hlas spotrebiteľa, občianske združenie, so sídlom J.
Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen pripúšťa do konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov

konania nepriznal. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že na dohode o uznaní záväzku zo dňa
15. 11. 2011 je podpis dlžníka „Hoferka“, kde chýba meno, ale aj ďalšie údaje ako bydlisko dlžníka,
dátum narodenia, tak, aby bolo možné nepochybne identifikovať, že uznanie dlhu podpísal žalovaný.
Pokiaľ súd porovnal písmo na zmluve o úvere zo dňa 07. 12. 2004 a písmo žalovaného na dohode o
uznaní záväzku, je rozdielne, aj keď táto okolnosť nebola rozhodujúca pri posúdení platnosti právneho
úkonu - dohody o uznaní dlhu. Ďalej poukázal prvostupňový súd na to, že uznanie dlhu ako jednostranný

právny úkon dlžníka musí mať podľa § 558 Občianskeho zákonníka písomnú formu, len tak dochádza
k zastaveniu plynutia premlčacej doby a začne plynúť nová premlčacia doba. Na dohode chýba úplný
podpis žalovaného s uvedením mena, priezviska, prípadne identifikačných údajov žalovaného ako
je dátum narodenia, bydlisko, takže právny úkon uznania dlhu je neplatný. Nebolo preukázané, že
žalovaný dlh voči žalobcovi platne uznal, podpísal uznanie dlhu a vedel o jeho premlčaní. Právny úkon
je neplatný podľa § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, pretože nedošlo k platnému uznaniu dlhu, a

žalovaný sa mohol v zastúpení opatrovníčkou brániť úspešne námietkou premlčania nároku podľa § 407
Obchodného zákonníka. Na základe týchto skutočností okresný súd žalobu žalobcu proti žalovanému
zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť tak, že vyhovie návrhu žalobcu voči
žalovanému v plnom rozsahu a vedľajšiemu účastníkovi a žalovanému náhradu trov konania neprizná,
resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 O. s. p. rozhodnutie zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanému trovy konania za podanie odvolania, ktoré si vyčíslil na

sumu 71,11 eur s DPH. V odvolaní poukázal na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558
Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka
zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa §
110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa §558 Občianskeho zákonníka. Tým, že žalovaný podpísal dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo
je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa
môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením, že

písmo žalovaného na zmluve a písmo na dohode sú rozdielne. Z vykonaného dokazovania nie je vôbec
zrejmé, ako dospel súd k záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom je nekalá obchodná
praktika. Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov súdom žalobca považuje za zarážajúci, keď súd
neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že žalovaný sa dohodol s veriteľom na splátkach, zároveň uznal
svoj záväzok voči žalobcovi. Poukázal na tú skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a

v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Následne po podaní odvolania do konania podaním zo dňa 19. 08. 2013, došlým odvolaciemu súdu dňa
22. 08. 2013, vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovaného Hlas spotrebiteľa, občianske združenie,
so sídlom vo Zvolene.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia

pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p . napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221
ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 mu vec vracia na ďalšie konanie.

Odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, pokiaľ ide o uznanie dlhu. V prvom rade
dáva odvolací súd do pozornosti prvostupňovému súdu, že v danom prípade, nakoľko sa jedná o

zmluvu o kontokorentnom úvere č. 341122903, ktorú uzavrel predchodca žalobcu so žalovaným
je absolútnym obchodom, ako to správne vyhodnotil aj prvostupňový súd svojím rozhodnutím. Preto
nie je potrebné skúmať pri uzavretí dohody náležitosti s poukazom na ust. § 558 Občianskeho
zákonníka. V čase uznania záväzku dlžník nemusí mať vedomosť o tom, že právo je premlčané, aj tak
nastanú účinky uznania záväzku. Námietka žalobcu ohľadom vyhodnocovania podpisov žalovaného v

odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je dôvodná. Nie je možné, aby súd bez nariadenia znaleckého
dokazovania ohľadom pravosti podpisov vyhodnocoval voľnou úvahou podpisy žalovaného na zmluve o
kontokorentnom úvere, zo dňa 07. 12. 2004 a podpis žalovaného (písmo) na dohode o uznaní záväzku.
Podľanázorusúdudohodaspĺňavšetkynáležitostiplatnéhoúkonu,ktorézákonvyžadujeprejejplatnosť
ohľadomuznaniadlhuzostranydlžníka,tedamápísomnúformu,vyplývaznejdôvodvznikupohľadávky,

výška pohľadávky a prísľup dlžníka tento dlh zaplatiť. Z dohody je jasné, kto sú zmluvné strany a podľa
názoru odvolacieho súdu dlžník - žalovaný je dostatočne identifikovaný v predmetnej dohode o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. V tomto smere rozhodnutie prvostupňového súdu nie je
správne a námietka žalobcu uvedená v odvolaní je dôvodná. Pokiaľ opatrovníčka žalovaného vzniesla
v konaní námietku premlčania, je potrebné sa opätovne touto námietkou premlčania zaoberať vzhľadom

na uznanie dlhu. Zo spisu ďalej vyplýva, a to z listinného dôkazu „pokus o zmier zo dňa 12. 11. 2012“,
že predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť mala byť
žalovanému oznámená. V konaní však nebolo zistené, kedy došlo k mimoriadnej splatnosti, nakoľko
dátum na uvedenom listinnom dôkaze chýba. Po zistení tohto dátumu potom bude potrebné počítať
prípadné premlčacie lehoty s poukazom na ust. § 407 Obchodného zákonníka, a to odo dňa splatnosti

pohľadávky v zmysle vyhlásenej mimoriadnej splatnosti úveru.

Vzhľadom na uvedené nedostatky zo strany okresného súdu a nesprávne právne posúdenie veci, ako aj
tú skutočnosť, že okresný súd nevykonal dostatočným spôsobom zisťovanie pobytu žalovaného, musel
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vracia na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať posúdením uznania dlhu zo strany

žalovaného, ako aj vznesenou námietkou premlčania. Zistí, či a kedy bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť poskytnutého úveru, od ktorej potom bude počítať plynutie premlčacej lehoty. Vzhľadom napochybnosti súdu ohľadom podpisu žalovaného bude v konaní potrebné vypočuť žalovaného. Za tým
účelom sa opätovne pokúsi okresný súd zistiť pobyt žalovaného, a to aj urobením dopytu na mestský
úrad, obecný úrad ohľadom príbuzných žalovaného s tým, že súd po ich prípadnom zistení urobí dopyt

napríbuznýchohľadompobytužalovaného. Budepotrebnévprípade,žežalovaný sanachádzanaďalej
v Čechách, zistiť pobyt aj prostredníctvom českých orgánov ohľadom jeho prípadného trvalého alebo
prechodného pobytu, poprípade zistenia zamestnávateľa žalovaného v Čechách. Po zistení pobytu
žalovaného okresný súd žalovaného vypočuje, bude skúmať jeho výsluchom, akým spôsobom vznikla
dohoda o splátkach a uznaní záväzku, či tieto úkony urobil žalovaný na základe primeraných informácií,

aby mu bol zrejmý dôsledok vyhlásenia zachyteného v dohode o splátkach a uznaní záväzku. Zistí,
či podpis na dohode je žalovaného a po takto doplnenom dokazovaní opätovne prvostupňový súd vo
veci rozhodne.

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Vzhľadom k tomu, že po začatí odvolacieho konania vstúpil do odvolacieho konania na strane
žalovaného vedľajší účastník a navrhovateľ svojím podaním zo dňa 09. 11. 2013 došlým Krajskému

súdu v Banskej Bystrici dňa 20. 11. 2013 namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, odvolací súd
rozhodol aj o tejto námietke.

V námietke žalobca poukázal na to, že združenie nedisponuje súhlasom dotknutej osoby s nakladaním
s osobnými údajmi, ktorý je striktne vyžadovaný, pričom podľa § 49 a nasl. zákona č. 428/2002 Z.
z. o ochrane osobných údajov je nakladanie s osobnými údajmi bez súhlasu dotknutej osoby prísne

sankcionované. Poukázal na obdobný právny názor, ktorý zaujal aj Okresný súd Brezno, ktorý dňa
23. 01. 2013 podal návrh, aby Ústavný súd SR vydal nález, ktorým vysloví nesúlad ustanovenia § 93
ods. 2 O. s. p. s čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade, ak má združenie skutočný
záujem na ochrane spotrebiteľov, mal by pomoc poskytovať tým, ktorý o ňu prejavia záujem, a nie
takýmto spôsobom umelo predlžovať konania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti

súdneho konania. Ďalej žalobca zastával názor, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva zo strany vedľajšieho účastníka. Navrhol, aby súd
nepripustil Združenie do súdneho konania.

Vzhľadom na námietku ohľadom vstupu vedľajšieho účastníka do konania vznesenú žalobcom súd v
súlade s § 93 ods. 3 O. s. p. musel o vstupe vedľajšieho účastníka rozhodnúť.

Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že vstupom do konania oboznámil aj opatrovníčku žalovaného
prípisomzodňa10.10.2013,ktoréoznámenieopatrovníčkaprevzaladňa15.10.2013.Opatrovníčkana
oznámenie nereagovala, resp. nenamietala vstup vedľajšieho účastníka do konania. Ust. § 93 ods. 3 O.
s. p. upravuje, že vedľajší účastník do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len

na návrh. Keďže žalovaný nenamietal vstup vedľajšieho účastníka na jeho strane, neexistuje prekážka
vstupu do konania.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu so vstupom, odvolací súd predovšetkým vychádzal z ust. § 93 ods.
2 O. s . p, kde v zmysle tohto ustanovenia ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo
žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu. Takýmto predpisom je aj zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vedľajší
účastník je nepochybne organizáciou v zmysle citovaného zákona a môže v konaní vystupovať na
strane žalovaného, ktorý s jeho vstupom nesúhlas nevyslovil. Vstup vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného je výsledkom aproximácie práva Európskej únie do Právneho poriadku Slovenskej republiky
a napĺňa ciele Európskej únie v spotrebiteľských vzťahoch, keď na strane spotrebiteľov takáto

organizáciamôževystupovaťnepochybnepredovšetkým ztohodôvodu,žeEurópskaúniamuselaprijať
zodpovedajúce mechanizmy k vzniknutej situácii, v ktorých sa ocitli spotrebitelia čeliaci nevyváženým
podmienkam v obchodných vzťahoch, resp. pri vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľského práva. Dané
organizácie práve vyvažujú postavenie účastníkov konania, keď spotrebiteľ, ako bežný priemerný
občan nemá dostatok vedomostí v danej oblasti a vystupuje proti silnému konkurentovi, profesionálovi,vystupujúcemu v obchodných vzťahoch poznajúceho všetky špecifiká právnej úpravy, pričom spotrebiteľ
často čelí ich nekalým obchodným praktikám, ktorým je vystavený. O správnosti danej úpravy a pomoci
spotrebiteľovi danými organizáciami svedčí aj skutočnosť, ktorou je enormná snaha daných spoločností

vytesnať z týchto konaní podobné združenia argumentujúc ich neoprávnenosť vstupu, a to aj napriek
tomu, že daná skutočnosť nesporne vyplýva celkovo z práva Európskej únie, z právnych noriem
Slovenskej republiky a nepochybne i z množstva rozhodnutí súdov Slovenskej republiky zvlášť aj
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Spotrebiteľské združenie do konania nevstúpilo bez súhlasu
a vedomia spotrebiteľa a neobstojí ani námietka žalobcu ohľadom možnosti získania informácií o

citlivých údajoch týkajúcich sa spotrebiteľa, pretože akceptovaním danej námietky by došlo vôbec k
popretiu inštitútu vedľajšieho účastníka v zmysle ust. § 93 ods. 2 O. s. p. Samotný žalovaný má totiž
možnosť sám sa rozhodnúť, či na jeho strane môže vystupovať vedľajší účastník alebo nie, má právo
vzniesť námietku a proti jeho vôli by vedľajší účastník v konaní nemohol vystupovať. Ak takýto vstup
vedľajšieho účastníka nenamieta, prístup k osobným údajom spotrebiteľa nemôže byť v rozopre s
právom žalovaného spotrebiteľa.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.