Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12Er/2081/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110225817
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Franková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7110225817.2
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: 1. P. X., nar. X.XX.XXXX, bytom L.
XX, XXX XX O., 2. Y. Y., nar. XX.X.XXXX, W. Q. XX, XXX XX Q., o vymoženie 4.016,36 EUR s prísl. a
trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, takto
r o z h o d o l :
Návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa
11.10.2010, vydal Okresný súd Košice I dňa 28.10.2010 poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX
XXXXXX.
Dňa 3.2.2014 bol súdu doručený návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie. Povinný v 2. rade
uviedol, že má vedomosť, že povinnému v 2. rade sú vykonávané zrážky z dôchodku. Ak dlžník plní
svoj záväzok, má za to, že exekúcia je voči nemu ako ručiteľovi vedená nezákonne. Exekúcia sa stáva
pre jeho osobu likvidačnou, nakoľko po zrážkach zo mzdy mu neostávajú prostriedky na úhradu iných
záväzkov. Na základe uvedeného navrhuje, aby bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená.
Dňa 3.4.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného. Oprávnený uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu sp. zn. 30Cb/9/2009-99 zo dňa 10.3.2010, bola povinnému v 1. a 2. rade uložená
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému dlžnú sumu. Povinný v 2. rade nepreukázal
splnenie ani jednej z podmienok podľa § 57 ods. 1 exekučného poriadku a preto oprávnený nesúhlasí
so zastavením exekúcie.
Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 28.1.2014 uviedol, že právne následky pasívnej solidarity spočívajú
v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, a ten je povinný
veriteľovi poskytnúť celé plnenie. Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah, vzťah medzi dlžníkom,
ktorýsplnilcelýdlhaostatnýmidlžníkmi.Účelomexekučnéhokonaniajevymoženieceléhovymáhaného
nároku. Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a poverením súdu.
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej EP), exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), ak právnym predpisom alebo
rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že
viacdlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne,jeveriteľoprávnenýpožadovať
plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať
náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne
sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Z obsahu súdneho spisu sp. zn. 12Er/2081/2010 súd zistil, že exekučným titulom, rozsudkom
Okresného súdu Košice I, č. k. 30Cb/9/2009-99 zo dňa 10.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
15.6.2010 a vykonateľnosť dňa 19.6.2010, súd povinných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne
zaplatiť oprávnenému sumu 4.016,36 EUR, úrok vo výške 1,27 EUR, úrok z omeškania k 30.12.2006
vo výške 158,22 EUR a úrok z omeškania vo výške 14,40 % ročne zo sumy 4.016,36 EUR od 1.7.2006
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Oprávnenému priznal náhradu
trov konania vo výške 1.177,85 EUR, ktorú sú povinný v 1. a 2. rade povinní zaplatiť na účet právneho
zástupcu oprávneného so 3 dní pod právoplatnosti rozsudku.
Predpokladom solidárnych záväzkov je:
1. viac subjektov na dlžníckej alebo veriteľskej strane,
2. existencia zákonom ustanovenej právnej skutočnosti, ktorá zakladá solidaritu; takou právnou
skutočnosťou pri pasívnej solidarite podľa § 511 ods. 1 je právny predpis (napr. § 138, 145, 422 a iné)
alebo dohoda veriteľa s dlžníkom, prípadne rozhodnutie súdu, alebo to vyplýva z povahy plnenia,
3. deliteľnosť plnenia.
Ustanovenie § 511 upravuje pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov). Je charakterizovaná viacerými
subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne.
Pasívnasolidaritavznikátedaibavprípade,keďsavzákone,vdohodeúčastníkov,vsúdnomrozhodnutí
ustanovuje alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Z
tohto vyplýva, že pasívna solidarita nie je pravidlom.
Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie
od ktoréhokoľvek dlžníka, t.j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých, a dlžník je povinný poskytnúť
celé plnenie.
Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne.
Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok, a
ostatnými dlžníkmi.
Dlžník, proti ktorému uplatnil veriteľ vyšší nárok, než zodpovedá jeho podielu, môže postupovať
dvojakýmspôsobom.Buďsámsplnídlhvrozsahuuplatnenéhonároku,čímmuvznikneprávododatočne
požadovať náhradu od ostatných spoludlžníkov podľa ich podielov (odsek 2), alebo aby ho v tomto
rozsahu inak zbavili dlhu. V takom prípade je dlžník povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť
ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke (napr. námietku
premlčania, kompenzačnú námietku a pod.).Vzájomný vzťah medzi spoludlžníkmi je upravený právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo
dohodou zakladajúcou pasívnu solidaritu. Ak to tak nie je, podiely všetkých dlžníkov na dlhu sú vo
vzájomnom pomere rovnaké. Odsek 2 upravuje vnútorný vzťah medzi spoludlžníkmi.
Ak by niektorý zo spoludlžníkov nemohol svoj podiel splniť tomu zo spoludlžníkov, ktorý splnil veriteľovi
celý dlh alebo viac, než na neho pripadlo, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých
ostatných spoludlžníkov (odsek 3).
Funkcia pasívnej solidarity spočíva vo zvýšení vyhliadok veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky.
V prejednávanej exekučnej veci sú naplnené predpoklady solidárneho záväzku. Na strane dlžníkov sú
dva subjekty, solidarita bola založená výrokom exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Košice I,
č. k. 30Cb/9/2009-99, a peňažné plnenie je vždy deliteľné.
Povinný v 2. rade poukazoval v návrhu na zastavenie na skutočnosť, že je iba ručiteľom a preto je
voči nemu exekúcia vedená nezákonne. Je pravdou, že záväzok ručiteľa má subsidiárnu povahu.
Povinnosť ručiteľa uspokojiť pohľadávku zabezpečenú ručením je totiž založená na tom, že dlžník
nezaplatil zročný dlh napriek tomu, že ho veriteľ na to písomne vyzval. Súd však upozorňuje na tú
skutočnosť, že exekučným titulom bola založená pasívna solidarita povinného v 1. a 2. rade, preto
námietka povinného v 2. rade, že je iba ručiteľom neobstojí. (Mala právnu relevancie len do momentu
vydania exekučného titulu.)
Zákonným následkom uvedenej pasívnej solidarity ja tá skutočnosť, že v záujme zvýšenia vyhliadok na
uspokojenie pohľadávky oprávneného, je veriteľ oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek
povinného. Súdny exekútor môže pohľadávku oprávneného vymáhať od povinného v 1. rade aj od
povinného v 2. rade, Ak povinný v 2. rad uhradí dlh vo väčšom rozsahu, prípadne splní celý dlh, vzniká
mu voči povinnému v 1. rade nárok na regresnú náhradu.
Tu však dáva súd do pozornosti, že na rozdiel od výroku I., výrok II. exekučného titulu nezakladá
solidárny záväzok povinných na zaplatenie trov konania vo výške 1.177,85 EUR, čoho následkom bude
to, že súdny exekútor bude vymáhať trovy konania od každého z povinných iba vo výške na neho
pripadajúceho podielu.
Súd nemal za preukázané, že v prejednávanej veci bol naplnený niektorý z dôvodov na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Výrokom exekučného titulu založená pasívna
solidarita povinných dovoľuje súdnemu exekútorovi vymáhať celý dlh od ktoréhokoľvek povinného.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s odkazom na citované ustanovenia zákona rozhodol súd
tak, že návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.