Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213213510
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213213510.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Bratislava,
Pribinova 25, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: L. T., nar. X. R. XXXX, bytom Y. F., O.. F. XXX/XX, o 2.836,52
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 6.
septembra 2013 č. k. 12Er/1042/2013 - 19, EX 3233/2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demšovej
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 44 ods. 2 E. p.
(zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže exekučného poriadku); § 45 ods. 1
a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež

len „ZoRK“); § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne mal predovšetkým za to, že rozhodcovská zmluva
hoc i nepojatú do príslušného článku zmluvných dojednaní o revolvingovom úvere formulárovej zmluvy
č. 8100038379 z 9. júna 2011 treba považovať za ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a takto aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ak podstatou príslušného dojednania je strata možnosti spotrebiteľa brániť sa voči nárokom dodávateľa

na všeobecnom súde a povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v každom prípade iniciovania
sporu jeho zmluvným partnerom (veriteľom), ak si spotrebiteľ takúto zmluvnú podmienku osobitne
nevyjednal a ani nemal možnosť eliminovať takéto ustanovenie zo zmluvy predloženej mu veriteľom.
Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky mala za následok aj jej neplatnosť a preto i nemožnosť udelenia
poverenia na vykonanie rozhodcovského rozsudku vydaného na jej podklade; dôvodil napokon súd
prvého stupňa.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala včas odvolanie oprávnená s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V praktickej zhode s obsahom svojich
skorších odvolaní v druhovo totožných veciach skončených v prvom stupni s rovnakým výsledkom aj tu
súdu prvého stupňa vytýkala nesprávnosť právneho posúdenia ním veci, majúc predovšetkým za to, že
neexistuje oprávnenie exekučného súdu nahrádzať pasivitu spotrebiteľa (nepodanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku práve pre popretie platnosti rozhodcovskej doložky). Podľa odvolateľky je

preto bez opory v práve i skúmanie zmluvy exekučným súdom, ktorý sa má obmedziť len na skúmanie
právnej nedovolenosti priznaného plnenia a o taký prípad tu podľa nej nejde. Ani výhrady súdu prvého
stupňa voči rozhodcovskej doložke potom nie sú právne opodstatnenými, ak výber jednej z alternatív
riešenia sporov je na žalobcovi a tým môže byť podľa okolností prípadu i spotrebiteľ; pričom za nekalú
i s prihliadnutím k použiteľnej judikatúre SD EÚ (spomenutej odvolaním) aj úprave v ust. § 53 ods. 4
písm. r/ O. z. možno považovať len doložku nútiacu spotrebiteľa spory riešiť výlučne v rozhodcovskom

konaní a o taký prípad pre možnosť výberu rovnako nešlo. Napokon ani z dôvodovej správy k ust. §53 ods. 4 písm. r/ O. z. nemožno vyvodiť neplatnosť rozhodcovskej doložky ako celku. Poukázala na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2012 sp. zn. 21CoE/24/2012, ktorý skonštatoval, že
rozhodcovská doložka nebola ako spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinným stanovená

výlučne bez možnosti voľby.

Povinný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) v medziach odvolania oprávnenej celú
vec (žiadosti o poverenie) a to bez pojednávania (pretože nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom
predpokladanýprípadpotrebyprejednávaniaajtakejtovecinapojednávaníodvolaciehosúdu)adospelk

záveru,ženapadnutéuznesenietrebapovažovaťzasprávneanámietkyvočinemuzostranyoprávnenej
tak logicky za nedôvodné.

Odvolací súd nepovažoval za správnu interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ O. z. podsúvanú
odvolaním, ktorej účelom bolo presvedčiť, že už poskytnutie možnosti výberu orgánu majúceho vyriešiť
spor vyplývajúci zo zmluvy a takto i spôsobu vyriešenia prípadného sporu obom zmluvným stranám (s

poukazom na možné vystupovanie v prípadnom spore na strane žalobcu ako dnešnej oprávnenej, tak
aj dnešného povinného) treba považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania
domácich i európskych štandardov ochrany spotrebiteľa k takejto strane zmluvného vzťahu dostatočne
šetrným a preto nemôže vykazovať znaky neprijateľnej (a neplatnej) zmluvnej podmienky.

Oprávnená v uvedenej súvislosti najmä nepripisovala (otázne či úmyselne alebo nevedomky) náležitý

význam tomu, že súčasťou rozhodného znenia tzv. hmotného práva aj pre túto vec je ustanovenie
§ 53 ods. 1 O. z., ktoré obsahuje definíciu neprijateľnej podmienky vymedzujúcu, že spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nemenej významným okrem toho však i je, že jednou z
určujúcich charakteristík výpočtu neprijateľných podmienok zahrnutých do ustanovenia § 53 ods. 4 O. z.

počascelejdoterajšejexistencietejtoúpravy(nechajistýčas-vrátanečasuuzavretiazmluvyúčastníčok
konania z prejednávanej veci - sa nachádzajúcej v skoršom a to treťom odseku príslušného paragrafu)
je, že ide len o výpočet demonštratívny (príkladmý).

Taktoalesamozrejmemuselabyťcelkombeznádejenaúspechobhajobaexekučnéhotituluoprávnenou
založená na tom, že by tu patričnú rovnováhu v právach a povinnostiach, či presnejšie nedostatok

značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa malo zabezpečovať dojednanie, ktoré právo výberu
spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu
vyriešiť zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie (a
rozhodnutie) sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom.

Tunajší odvolací súd už v minulosti opakovane zdôraznil a ani v tejto konkrétnej veci nevidí dôvod

čokoľvek meniť na tom, že možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom
treba považovať za skôr akademickú (nakoľko tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa
nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra
samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotné
prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom), predovšetkým však treba mať za to, že značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to,
ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku
výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným
partnerom spotrebiteľa. Požadovanú rovnováhu potom nie je spôsobilé prinavrátiť ustanovenie, ktoré
prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho

samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo
od svojho zmluvného partnera požadovať).Práve o takýto súdom prvého stupňa správne kvalifikovaný prípad nanútenia vôle dnešnej oprávnenej
povinnému (spotrebiteľovi) šlo aj v tu posudzovanej veci, nakoľko okrem použitia tzv. formulárovej
zmluvy, resp. dvoch samostatných zmlúv označených ako zmluvné dojednanie Zmluvy o revolvingovom

úvere a rozhodcovskej zmluvy obsahujúcich množstvo predtlačených údajov (u ktorých tak bolo
prinajmenšom problematickým aj odchýlenie sa od nich, i ak by zmluvný partner osoby disponujúcej
takýmto návrhom zmluvy mal záujem na nej niečo zmeniť, ako na to inak správne poukázal už súd
prvého stupňa) síce nemožno vylúčiť možnosť ponúkanú odvolaním, čiže vyvolanie sporu spotrebiteľom
a vybratie si ním, kto by mal ním iniciovaný spor prejednať, už samotný obsah dojednaní v tomto smere

kľúčových však je praktickým svedectvom ich naformulovania výlučne v záujme zmluvného partnera
spotrebiteľa (v uvedenej súv. por. najmä jednotlivé časti bodu 18. zmluvných dojednaní v ich vzájomnej
súvislosti, ktoré síce základné právo výberu spôsobu riešenia sporu priznávajú žalobcovi, jedno z
takýchto ustanovení je však svojim obsahom praktickým popretím takejto možnosti, keď riešenie sporu
zveruje jednému z troch vopred určených rozhodcov a to s výlučným právom veriteľa „sanovať“ prípadný
výpadok všetkých takýchto osôb - tak, že len veriteľ by mal byť oprávnený určiť náhradného rozhodcu).

Pri riadení sa opísanými úvahami preto odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, než k tomu, ku
ktorému už dospel pred ním súd prvého stupňa, čiže k záveru o potrebe vyhodnotenia rozhodcovskej
doložky tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku slúžiaceho tu za exekučný titul za
neprijateľnú (a preto i neplatnú) zmluvnú podmienku.

Logickým dôsledkom toho však bola i správnosť ďalšieho záveru súdu prvého stupňa (nech aj okresným

súdom v prejednávanej veci takto explicitne nesformulovaného), že tu nebola platne založená ani
právomoc rozhodcovského súdu (rozhodcu) na prejednanie veci a na vydanie rozhodnutia, ktoré by
následnemohlopožívaťajnáležitúochranuvproceseexekučnéhovymáhanianímpriznanejpohľadávky
(čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).

Z už uvedených dôvodov bolo samozrejme nadbytočným zaoberanie sa aj inými nedostatkami či už

rozhodcovského rozsudku alebo zmluvných dojednaní účastníkov predchádzajúcich vydaniu takéhoto
rozhodnutia, keďže akýkoľvek názor v tomto smere by na neakceptovateľnosti rozhodcovského
rozsudku majúceho poslúžiť za exekučný titul nemohlo nič zmeniť.

Za situácie, keď aj s inými výhradami odvolateľky procesného rázu (týkajúcimi sa možnosti, resp.
nemožnosti suplovania postupmi exekučného súdu postupov spotrebiteľa - rozumej najmä vyvolania

konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku) sa tunajší súd už v minulosti dostatočne vyporiadal a
na svoje i odvolateľke nepochybne známe závery v tomto smere pre nadbytočnosť ich opakovania
odkazuje; výsledkom odvolacieho konania aj v tejto veci mohlo byť len potvrdenie napadnutého
uznesenia ako vecne správneho podľa § 251 ods. 4 a § 219 ods. 1 a 2 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania (obdobne ako ani súd prvého stupňa o trovách konania pred ním)

nerozhodoval, keď tu zamietnutie žiadosti exekútora o poverenie nie je konečným rozhodnutím, ale
len podkladom pre následné zastavenie exekúcie (§ 44 ods. 3 veta prvá E. p.) s povinnosťou
vyporiadania sa s otázkou trov až v takomto (ďalšom) rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 6 E. p.).
Práve absencia rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom aj dôvodom,
pre ktorý je súd prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách prípadného odvolacieho konania

predchádzajúceho zaoberaniu sa ním otázkou trov exekúcie (§ 224 ods. 4 O. s. p. per analogiam).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.