Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211542
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713211542.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodno-právnej veci navrhovateľa CD Consulting,
s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, v
konaní právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, XXX XX B., o zaplatenie zmenkovej sumy 52
Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/133/2013-58 zo

dňa 12. decembra 2013, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/133/2013-58 zo dňa 12. decembra 2013 z r u š u j e a vec
v r a c i a Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol Okresný súd Zvolen návrh navrhovateľa v plnom rozsahu a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ si v návrhu uplatnil voči
odporcovi pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Pohľadávku
uplatnil navrhovateľ titulom zmenky vo výške istiny 52 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25%
denne zo sumy 118 Eur od 01.02.2011 do 19.04.2011, zo sumy 85 Eur od 20.04.2011 do 18.05.2011

a zo sumy 52 Eur od 19.05.2011 do zaplatenia, ročným úrokom 6% zo zmenkovej sumy 118 Eur od
01.02.2011do19.04.2011,zosumy85Eurod20.04.2011do18.05.2011azosumy52Eurod19.05.2011
do zaplatenia, zmenkovou odmenou vo výške 1/3 1% zmenkovej sumy, teda 0,39 Eur a náhradou trov
konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,

ktorú vystavil odporca dňa 29.01.2010 na zmenkovú sumu 118 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 01.02.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ zaplatil 66 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou“ bez protestu“, indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce aby sa

nariadilo pojednávanie.

Odporcovi bolo tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačivo „C“ na odpoveď k návrhu doručené
10.09.2013, odporca na zásielku žiadnym spôsobom nereagoval. Na pojednávaní odporca uviedol, že
žalobou nesúhlasí, nakoľko má za to, že celú dlžnú sumu už spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. splatil.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia
veci považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Poukázal na to, že keďže súdu neboladoručená odpoveď odporcu v lehote 30 dní a teda podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia 861/2007/ES mal
vydať rozsudok o pohľadávke žalobcu, t.j. rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, súd pojednávanie
nariadil práve v záujme žalobcu, aby nedošlo k vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu a tým k

odňatiu možnosti konať pred súdom.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na podklade vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti, pričom dospel
k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej

absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi
údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, je uvedená splatnosť na
nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na
určitý čas. Súd nemohol považovať tento údaj za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zákona č.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len ZZŠ), keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu
splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na vystavenie zmenky, údaj mal

správne znieť „na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia“. Prvostupňový súd zároveň poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 59/2010 ktorý uviedol, že ak súd v
zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti, spôsobuje to jej neplatnosť. Keďže si navrhovateľ
ako indosatár uplatnil nárok zo zmenky, ktorú súd „ex officio“ vyhodnotil ako absolútne neplatný právny
úkon, súd návrh zamietol, nakoľko nebol daný právny základ nároku navrhovateľa z uplatnenej zmenky.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého odporcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Pretože odporca si v
konaní žiadne trovy neuplatnil, súd vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z
dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205
ods. 2 písm. b) O. s. p.), v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§205ods.2písm.f)O.s.p.).Navrhovateľpožiadal,abyodvolací

súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a
prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje
odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že

žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z
rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú navrhovateľ
poukazuje v tomto odvolaní a ktorá má byť prvostupňovému súdu známa.

Navrhovateľ sa v odvolaní vyjadril k záveru prvostupňového súdu, podľa ktorého zmenka je neplatná

pre neurčitý údaj splatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke
napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. Navrhovateľ s odkazom na odbornú literatúru poukázal na skutočnosť, že v zmysle
čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak
je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (ide o

tzv. vistazmenku). Zákon explicitne neudáva akým spôsobom sa má doložka uviesť. V zmysle čl. I § 34
ods. 1 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roka od dátumu
vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu naplatenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa
na zmenke musí uviesť, opätovne ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má
údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty splatnosti uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý a

nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom.

Odvolateľ ďalej uviedol, že jazykovým výkladom doložky uvedenej na zmenke „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“ je celkom zrejmý význam slov „na platenie“ aj „predložiť“. Zároveň
vyvodil, že ohľadom slovného spojenia „v lehote 4 rokov od vystavenia“ na základe výkladových pravidiel

slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od
vystavenia. To znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy
(uplynutím 4 rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na platenie. Podľa názoru odvolateľa nie
je možné sa stotožniť so záverom, že v údaji predlžujúcim lehotu na platenie by mala byť ešte uvedenápredložka „do“ a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. Na
základe uvedeného údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvomi rozdielnymi

významami z pohľadu zmenkového, t. j. nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj
zročnosti zmenky, t. j. podľa neho zmenku charakterizujeme o aký typ ide z hľadiska zročnosti (v takomto
prípade vistazmenka), druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na
platenie.

OhľadomrozhodnutiaNajvyššiehosúduSRcitovanomvrozhodnutíprvostupňovéhosúdusp.zn.1Obdo
59/2010 odvolateľ uviedol, že v danej veci nie je možné argumentovať citovaným judikátom, pretože ide
o skutkovo inú situáciu. Odvolateľ zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoZm/10/2013 vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa, ktoré potvrdzuje závery
navrhovateľa uvedené v odvolaní.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia §212 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods.2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ dňa 28.03.2013 uplatnil na Okresnom súde
Zvolen svoju pohľadávku vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho
parlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmustanovujeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotou
sporu. V zmysle návrhu si navrhovateľ uplatňoval zmenkovú sumu 52 Eur, spolu so zmenkovým úrokom

vo výške 0,25% denne zo sumy 118 Eur od 01.02.2011 do 19.04.2011, zo sumy 85 Eur od 20.04.2011
do 18.05.2011 a zo sumy 52 Eur od 19.05.2011 do zaplatenia, ročným úrokom 6% zo zmenkovej sumy
118 Eur od 01.02.2011 do 19.04.2011, zo sumy 85 Eur od 20.04.2011 do 18.05.2011 a zo sumy 52 Eur
od 19.05.2011 do zaplatenia, zmenkovou odmenou vo výške 1/3 1% zmenkovej sumy, teda 0,39 Eur a
náhradou trov konania. Navrhovateľ pripojil k návrhu aj originál zmenky. Na rubopise zmenky je uvedený

indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenku previedol na navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu nežiadal,
aby bolo nariadené pojednávanie.

Odporca v zmysle čl. 5 bod 3 Nariadenia okresnému súdu vyplnené tlačivo C na odpoveď nedoručil. Na
pojednávaní konanom dňa 18.11.2013 odporca uviedol, že žiada návrh zamietnuť, pretože podľa svojich

vedomostí už celú dlžnú sumu spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. už splatil. Listinné dôkazy predložiť
nevedel, pretože sa sťahovali a dosť dokladov sa postrácalo. Súd pojednávanie odročil za účelom
doplnenia dokazovania. Odporca sa na druhé pojednávanie nedostavil, dodatočne sa ospravedlnil.

Podľa čl. 7. bod 1. „Nariadenia“, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v

lehotách, ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok, alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti,
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9, alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania

Podľa čl. 7. bod 3. „Nariadenia“, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.

Podľa čl. 5. bod 1. „Nariadenia“, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd

alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 19. „Nariadenia“, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie.Podľa čl. I § 75 zák. č. 190/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového (ZŠZ) vlastná zmenka obsahuje:
1.) označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2.) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3.) údaj zročnosti;
4.) údaj miesta kde sa má platiť;
5.) meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6.) dátum a miesto vystavenia zmenky;

7.) podpis vystaviteľa

Podľa čl. I § 5 ods. 1 ZŠZ v zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 2 ZŠZ úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka

za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 3 ZŠZ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZŠZ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie

do 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I § 10 ZŠZ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol

zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmenne zákona o obchodnej inšpekcii,
v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského

úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku

platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa§4ods.7Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľzodpovedázaškoduvzniknutúspotrebiteľovi
porušením odseku 6 veriteľom.

Odvolací súd sa zaoberal námietkami navrhovateľa, uvedenými v odvolaní a skúmal, či postupom
prvostupňového súdu došlo k porušeniu § 205 ods. 2 písm. b), § 221 ods. 1 a § 205 ods. 2 písm.
f), teda či v konaní došlo k vadám v dôsledku ktorých bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať
pred súdom a či rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v odvolaní odôvodnene upozorňuje, že okresný súd
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd správne zistil, že zmenka, z ktorej si
navrhovateľ uplatňuje nároky v konaní, bola vystavená odporcom na rad prvého zmenkového veriteľa,
ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Správne tiež zistil, že zmenka bola pri vydaní neúplná.
V čase vydania zmenky nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako súd správne

zistil, že navrhovateľ si svoje právo zo zmenky uplatňuje ako indosatár po tom, ako bola zmenka
indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.Pokiaľ však prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka nespĺňa náležitosti predpísané zmenkovým
zákonomsodôvodnením,žemáuvedenédvemožnostisplatnosti,čospôsobujejejabsolútnuneplatnosť
z dôvodu jej neurčitosti, s takýmto právnym názorom nie je možné súhlasiť.

Odvolací súd po preskúmaní fotokópie zmenky zistil, že zmenkový dlžník sa zaviazal zaplatiť za zmenku
pri predložení a že zmenka obsahuje doložku „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Zákon zmenkový a šekový v čl. I § 75 vymedzuje podstatné náležitosti vlastnej zmenky, ktoré musí
vlastná zmenka nevyhnutne obsahovať na to, aby mohla byť platná. V bode 3 je uvedený údaj zročnosti.

V zmysle čl. I § 77 ods. 1, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia pre
cudziu zmenku o zročnosti (§ 33 až 37). V znení čl. I § 33 ods. 1 zmenku možno vystaviť na videnie, na
určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. V znení čl. I § 34 ods. 1 zmenka na
videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia.
Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť. Ako
teda vyplýva zo znenia Zákona zmenkového a šekového, aj v prípade vlastnej zmenky dáva zákon

možnosť vystaviteľovi modifikovať všeobecné pravidlo, že zmenka ktorá je splatná pri predložení musí
byť predložená na platenie do 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ v tomto prípade využil možnosť
predĺžiť lehotu na predloženie na obdobie 4 rokov od vystavenia.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že doložka uvedená na zmenke v znení „na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ mala správne znieť „na platenie predložiť v lehote do
4 rokov od vystavenia“. Odvolací súd v tejto súvislosti vychádza z toho, že Zákon zmenkový a šekový
neobsahuje výslovné znenie doložiek, nepochybne však formulácie doložiek uvedené vystaviteľom
musia byť určité a zrozumiteľné. Formulácia „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je
významovo zhodná s formuláciou „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“, v oboch

prípadoch je zrejmá vôľa vystaviteľa predĺžiť lehotu na predloženie zmenky, a to na štyri roky odo
dňa vystavenia zmenky. Nie je preto možné vyhlásiť predloženú zmenku za neplatnú iba z dôvodu,
že vystaviteľ použil významovo síce zhodnú, avšak inak formulovanú doložku, než akú by použil
prvostupňový súd.

Využitie zákonných možností ktoré zákon ponúka nie je možné vyhodnotiť tak, že prichádza k jeho
porušeniu. Prvostupňový súd preto nemohol v zmysle Zákona zmenkového a šekového označiť údaj
splatnosti na zmenke za neurčitý, keďže je v súlade s pravidlami na určenie splatnosti uvedenými v
Zákone zmenkovom a šekovom.

Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje
zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Povaha zmenky ako
abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, je daná
historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom. Zmenka sa vyvinula ako
cennýpapier,ktorýstelesňujeprejejaktuálnehomajiteľaprávonazaplateniesumyuvedenejvzmenkea

to od osoby, ktorá je priamym zmenkovým dlžníkom, prípadne od osôb, ktoré sú regresnými zmenkovými
dlžníkmi. Toto právo majiteľa zmenky muselo byť nespochybniteľné a preto na jeho preukázanie muselo
stačiť predloženie zmenky. Preukazovať okolnosti, za akých bola zmenka vystavená ( napr. dôvod
vystavenia, postavenie dlžníka, vzťah medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky) nebolo žiaduce a v
čase, kedy sa zmenka vyvinula, ani dosť dobre možné. Z uvedených dôvodov sú predpisy zmenkového

práva v rôznych krajinách zhodné v tom, že pre vystavenie zmenky musia byť dodržané veľmi prísne
formálne pravidlá, ale tiež v tom, že uplatnenie nárokov z platnej zmenky je jednoduché a rýchle. Napriek
tomu aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom, ktorý voči dlžníkovi nekoná v
dobrej viere. Ako príklad je možné uviesť čl. I § 10 ZŠZ, ktorý umožňuje dlžníkovi napadnúť nedodržanie
vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, alebo čl. I §17, ktorý v prípade postúpenia zmenky

zachováva možnosť uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky založené na vzťahu medzi dlžníkom a
prvým majiteľom zmenky. V oboch prípadoch však Zákon zmenkový a šekový uvedené práva dlžníka
výslovne opiera o vznesenie námietok dlžníkom a o preukázanie skutočnosti, že majiteľ, ktorý si zmenku
voči nemu aktuálne uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou (čl. I
§ 10), alebo že majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka (čl. I. §17). Vo všetkých

ostatných prípadoch je dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do
rúk toho, kto mu predloží zmenku v čase jej splatnosti. V čase vystavenia zmenky pritom nemôže vedieť,
kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Pokiaľ má dlžník obavu z následkov
prípadného indosovania zmenky, môže zmenku vystaviť s doložkou „nie na rad“, následkom čohobude táto prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky, teda so zachovaním prípadných
kauzálnych námietok dlžníka.

Je zrejmé, že dlžník na to, aby mohol kvalifikovane využívať všetky možnosti ktoré mu zmenkové právo
ponúka (aplikácia vhodných doložiek, vznesenie kvalifikovaných námietok a pod.) musí mať aspoň
základnú orientáciu v zmenkovom práve. V prípade bežného občana sú na mieste pochybnosti o tom,
či disponuje potrebnými informáciami. Samotná neznalosť zmenkového práva však neospravedlňuje.
Presne z tohto dôvodu vyžaduje zmenkové právo, aby na listine na ktorej je zmenka vystavená,

bolo výrazne uvedené, že je to zmenka a teda nie je možné zameniť ju s bežným uznaním dlhu (v
minulosti dlžobným úpisom). Ako je známe už z reálii dvadsiatych rokov minulého storočia, aj v komunite
jednoduchých a nevzdelaných ľudí bolo všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku, bude ju
musieť na vyzvanie zaplatiť. Každý občan preto má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju
podpíšealebouprednostníinúformupotvrdeniasvojejpovinnostiuhradiťdlh.Vsúčasnostiužnášprávny
poriadok nepripúšťa vystavenie zmenky v súvislosti so zabezpečením spotrebiteľského úverového

vzťahu.Včasevystaveniapredloženejzmenkytovšakprípustnéboloapretojenevyhnutnénahliadaťna
subjekty zmenkového vzťahu v zmysle vtedy účinných predpisov. Nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila
osobitná skupina subjektov (spotrebitelia) u ktorých by sme vtedy účinné právne predpisy vykladali inak,
ako pre všetky ostatné subjekty (napr. pokiaľ ide o zmenky vystavené v bežných občianskych vzťahoch,
v ktorých nevystupuje ani podnikateľ ani spotrebiteľ) o ktorých by sa rozhodovalo v zmysle prísneho

zmenkového práva.

Zmenka ako taká pritom nie je v našom právnom poriadku novým inštitútom, Zákon zmenkový a šekový
č.191/1950 Sb. vychádza zo ženevských konvencií prijatých na Konferencii o zjednotení zmenkového
práva, ktorá sa konala v Ženeve už v roku 1930.

Zmenková prísnosť sa prejavuje nielen pri nárokoch na náležitosti zmenky, ale aj v konaní, ktorým
majiteľuplatňujesvojeprávozozmenky.Vzmenkovomkonaníjesúdpredovšetkýmpovinnýrešpektovať
rovnosť strán. Vykonanie dokazovania sa riadi procesnými pravidlami upravenými v Občianskom
súdnom poriadku a v danom prípade aj Nariadením, ktoré má z procesného hľadiska povahu lex

specialis. Ani jedna z týchto procesných noriem pritom nepripúšťa, aby súd iniciatívne nahrádzal
procesnú aktivitu strán vlastnými návrhmi na dokazovanie. I keď v zmysle §120 ods.1 O.s.p. súd je
oprávnený výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, takéto dokazovanie súd vykonáva
za účelom preukázať tvrdenia, ktoré účastníci v konaní uviedli. Citované ustanovenia nezakladá súdu
právo nahrádzať vyjadrenia účastníka sporu, pokiaľ tento žiadne vyjadrenia ani procesné návrhy k

návrhu na začatie konania nevzniesol, alebo dokonca vyjadril súhlas s tvrdeniami uvedenými v návrhu.
Prvostupňový súd napriek tomu pripojil spis odkazujúcich na kauzálny vzťah medzi odporcom (ako
zmenkovým dlžníkom) a prvým majiteľom zmenky. Takýto postup súdu nemá oporu v platnom práve a
zasahuje do ústavného práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces. Spájanie navrhovateľa (ktorý
zmenku nadobudol indosamentom) s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky

by bolo možné výlučne na základe vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveň za predpokladu,
že by dlžník uniesol dôkazné bremeno v zmysle čl. I §10 a čl. I §17 ZŠZ. Vtedy by bol súd povinný
vyhodnocovať kauzálny vzťah medzi pôvodnými zmenkovými subjektmi a vyvodzovať z neho prípadné
dôsledky. Nie je ale oprávnený urobiť to za dlžníka. Postup súdu, ktorý takto narušil procesnú rovnosť
strán, považuje odvolací súd za nesprávny.

Odvolací súd v tejto súvislosti pripúšťa, že úkony ktoré sa vzťahujú na zmenku sú právnymi úkonmi a
preto sa na posúdenie ich platnosti subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník (prípadne aj Obchodný
zákonník, v závislosti od povahy daného vzťahu). Pokiaľ teda zmenkový zákon neurčuje inak, z hľadiska
vecného obsahu zmenkového právneho úkonu je možné aplikovať §39 Občianskeho zákonníka, v

zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Je však nutné zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho
zákonníka je subsidiárna. Zmenkový zákon pritom predpokladá, že posúdenie kauzálneho vzťahu
(a teda posúdenie otázky platnosti alebo absolútnej neplatnosti vystavenia zmenky pre rozpor s
ktorýmkoľvek právnym predpisom) je možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok

uvedených v čl. I §17 ZŠZ. V danom konaní však dlžník námietku v zmysle čl. I §17 nevzniesol,
takže následne ani nedokazoval naplnenie tam uvedených skutočností (konanie nadobúdateľa zmenky
vedome na škodu dlžníka). Prvostupňový súd preto nemal možnosť začať vyhodnocovať kauzálnyúverový vzťah a prísť k záveru, že zmenka je pre rozpor s niektorým z právnych predpisov neplatným
právnym úkonom.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozhodnutia, nezaoberal skutočnosťou (ktorú správne zistil), že
zmenka bola vystavená ako nevyplnená. Podľa čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového, ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa
pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Ako už bolo vyššie uvedené, toto ustanovenie

zmenkového zákona má zabrániť majiteľovi zmenky aby zneužil skutočnosť, že blankozmenka nebola
privystaveníúplnevyplnenátým,žedopíšeúdajevrozporesdohodouovyplňovacompráve.Vystavenie
neúplnej zmenky predstavuje pre dlžníka vždy určitý stupeň rizika. V čase jej podpísania totiž táto
listina ešte nie je zmenkou, tou sa stáva až keď sú do nej doplnené chýbajúce údaje. Vystaviteľ
(teda v tomto prípade zmenkový dlžník) zároveň s podpisom zmenky musí udeliť nadobúdateľovi
nevyplnenej zmenky vyplňovacie právo. Uzavretie dohody o vyplňovacom práve nemusí byť nutne

písomné, aj keď jeho písomná forma nepochybne chráni dlžníka pred zrejmým zneužitím. Táto ochrana
však nie je ani absolútna, ani časovo neohraničená. V princípe trvá do doby, kým oprávnená osoba
vyplňovacie právo nevyužije. Nemusí to byť nevyhnutne prvý majiteľ zmenky, aj blankozmenku je
možné prevádzať (do doby vyplnenia spolu s dohodou o vyplnení). V momente, ako oprávnená osoba
využije svoje vyplňovacie právo, sa z vystavenej listiny stane zmenka. Na jej prevod už nie je nutné

postupovať pôvodnú dohodu o vyplňovacom práve. Následne sa ďalší nadobúdatelia zmenky ani
nemajú ako dozvedieť, že zmenka ktorú nadobudli, bola pôvodne vydaná ako neúplná a že ju niektorý
z jej predchádzajúcich majiteľov vyplnil a akým spôsobom. Pokiaľ je zmenka vyplnená v rozpore s
dohodou o vyplňovacom práve, dlžník to musí namietnuť a následne uniesť dôkazné bremeno, že majiteľ
zmenky ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Inak

nezodpovedá za to, že niektorý z predchádzajúcich majiteľov vyplnil zmenku v rozpore s dohodou o
vyplňovacom práve. V každom prípade pri uplatňovaní práv zo zmenky zaťažuje povinnosť vznášať
námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, resp. iné námietky
súvisiace so zmenkou, výlučne zmenkového dlžníka. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť, či zmenka má
všetky náležitosti predpísané pre určený typ zmenky, v tomto prípade pre vlastnú zmenku, žiadne

ustanovenie zmenkového práva nepredpokladá oprávnenie súdu vznášať námietky voči zmenke z
úradnej povinnosti konajúcim súdom.

Odporca sa na pojednávaní bránil vyhlásením, že pôvodnému vystaviteľovi zmenky dlžnú sumu zaplatil,
čím vzniesol kauzálnu námietku. Osobitne na možnosť vznášania kauzálnych námietok súd upozorňuje

v súvislosti so znením ust. čl. I. § 17 ZŠZ podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Zmenka, ktorú
navrhovateľ predložil je zmenkou indosovanou. Ako vyplýva z predloženej zmenky, ktorej fotokópia je
založená na č.l. 9 súdneho spisu, navrhovateľ nadobudol zmenku rubopisom od pôvodného veriteľa, na

rad ktorého bola zmenka vystavená. Pri zmenke, ako abstraktnom cennom papieri vystaviteľ zmenky
svojim podpisom na zmenke potvrdzuje skutočnosť, že voči osobe, na rad ktorej zmenku vystavil, je
dlžníkom, bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Zároveň na seba berie riziko, že
v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu
ďalších majiteľov (indosatárov) dlžník ostáva zaviazaný svojim pôvodným dlžníckym záväzkom voči

tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Kauzálne dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená,
strácajú pri indosamente svoju relevanciu. Len za predpokladu splnenia podmienok ust. čl. I. § 17
Zmenkového zákona je možné vznášať aj kauzálne námietky voči poslednému majiteľovi zmenky, avšak
opätovne len prostredníctvom námietok, ktoré uplatní dlžník zo zmenky.

Odvolací súd preskúmal postup prvostupňového súdu aj z procesného hľadiska a zistil, že prvostupňový
súd nedodržal požiadavku čl.7 bod.3 Nariadenia. V zmysle citovaného ustanovenia Nariadenia, ak sa
súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v čl.5 ods.3 alebo 6 (v
tomto prípade 30 dní), súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. Tento
postup okresný súd v danom prípade nedodržal napriek skutočnosti, že odporca vyplnené tlačivo C

podľa Nariadenia do 30 dní (ani po tejto lehote) okresnému súdu nedoručil. Nariadenie v čl.7 bod 1
predvída možnosť predvolať strany na pojednávanie za splnenia tam uvedených podmienok vtedy, ak
súduboladoručenáodpoveďodporcunanávrh(alebonáslednévyjadrenienavrhovateľa).Prvostupňový
súd odôvodnil nariadenie pojednávania záujmom navrhovateľa, aby neprišlo k nepredvídateľnémurozhodnutiu súdu a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom. Nariadenie, podľa ktorého bol
prvostupňový súd povinný postupovať, však neuvádza výnimky z postupu podľa čl.7 bod.3. Konštrukcia
Nariadenia predpokladá, že pokiaľ odporca nedoručil tlačivo C na odpoveď, súd automaticky vydá

rozsudok o pohľadávke. Takto zjednodušeným postupom prichádza k úspore času aj nákladov strán
na právne zastúpenie. Postup prvostupňového súdu bol preto procesne nesprávny. Odporca súdu
nezaslal svoje vyjadrenie na priloženom tlačive C, druhého pojednávania sa napriek riadne vykázanému
predvolaniu nezúčastnil a nevyjadril sa ani k odvolaniu navrhovateľa. Zo strany odporcu bola vznesená
kauzálna námietka bez naplnenia predpokladov vymedzených v ust. čl. I. § 17 ZŠZ , s čím bol

prvostupňový súd povinný sa vysporiadať a nebol pritom oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu
odporcu.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil na ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto prvostupňový súd v ďalšom konaní bude procesne postupovať
v zmysle Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
predovšetkým v intenciách jeho základných princípov, ktorými je ustanovené písomné konanie, ktorého
účelom je zjednodušenie a zrýchlenie celkového konania. Z hľadiska hmotného práva bude postupovať
v zmysle Zákona zmenkového a šekového, a to tak, že posúdi nárok, ktorý si navrhovateľ uplatňuje

právo z predloženej zmenky ktorú nadobudol titulom rubopisu. Bude pritom rešpektovať ustanovenie
ust. čl. I. § 17 ZŠZ a nebude nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo sporových strán.

V zmysle § 224 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci. O trovách

odvolacieho konania z tohto dôvodu odvolací súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.