Uznesenie – Predbežné opatrenia ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113227747
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113227747.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. G. XXX, W., proti odporcom v rade: 1/ Ing. G. F., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J., adresa pre
doručovanie: Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranárskeho zboru Žilina, Námestie požiarnikov 1,
Žilina, 2/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XX, Q., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa,
o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia osobne podanom tunajšiemu súdu dňa

18.09.2013, o odvolaní odporcu v 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 27C/240/2013-23
zo dňa 18. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina uznesením č.k. 27C/240/2013-23 zo dňa 18. októbra 2013 zaviazal odporcu v 1/ a

2/ rade každého prispievať na výživu navrhovateľky sumou po 28,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd
zaviazal odporkyňu v 1/ a odporcu v 2/ rade prispievať na jej výživu. Svoj návrh odôvodnila tým,
že od septembra bude študentkou na Strednej odbornej škole podnikania, odbor aranžérka, o čom
predložila potvrdenie o prijatí a návšteve školy. Rodičmi navrhovateľky sú označení odporcovia v 1/

a 2/ rade. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti so starou mamou R. B. a starým otcom B.
B.. Starí rodičia poberajú starobný dôchodok a finančne ju podporujú. Rodičia navrhovateľku finančne
nepodporujú a navrhovateľka s nimi nie je v žiadnom kontakte. Keďže sa jej budú zvyšovať náklady
súvisiace so štúdiom, požiadala o rozhodnutie súdu, aby jej odporcovia v 1/ a 2/ rade prispievali
na výživu. Podaním zo dňa 18.9.2013 sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by
súd zaviazal odporkyňu v 1/ rade prispievať na jej výživu sumou 180,- eur mesačne a odporcu v

2/ rade 140,- eur mesačne. Poukázala na to, že od septembra je študentkou dennej formy štúdia
na Strednej odbornej škole podnikania a tento odbor aranžérka vyžaduje učebné pomôcky, na ktoré
potrebuje finančné prostriedky, ktoré nemá z čoho hradiť, pretože nemá žiaden príjem a starí rodičia,
s ktorými žije v spoločnej domácnosti, poberajú len starobný dôchodok. Obaja rodičia sú zamestnaní
a je v ich možnostiach prispievať navrhovateľke výživným. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. a), § 62 ods. 1,2,3 a 5 Zákona o rodine,

ust. § 2 zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 601/2003 v platnom
znení a konštatoval, že predbežné opatrenie je právnym inštitútom, ktorého účelom je rýchla, aj keď
len dočasná úprava v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania. Ako vyplýva z účelu predbežného
opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydaniekonečného rozhodnutia vo veci samej, pretože dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné
opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale má povahu osvedčenia.
Navrhovateľka do konania predloženým rodným listom osvedčila, že odporcovia 1/, 2/ sú jej rodmi,

a tak nepochybne je tu povinnosť odporcov 1/, 2/ odvíjajúca sa z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine
prispievať navrhovateľke na jej výživu, keďže navrhovateľka osvedčila potvrdením o návšteve školy zo
dňa 20.8.2013, že je študentkou strednej odbornej školy podnikania, čím osvedčila, že nie je schopná
sama sa živiť, nakoľko t.č. študuje. Následne súd rozhodol v súlade s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine,
ktoré stanovuje minimálnu výšku, v ktorej sú povinní rodičia prispievať na výživu svojho dieťaťa a to

bez ohľadu na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, pričom táto je 30 % zo sumy životného
minima. Keďže navrhovateľka je nezaopatreným dieťaťom, sústavne sa pripravuje na povolanie, pričom
suma životného minima v danom prípade je 90,42 eur, rozhodol súd podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
O povinnosti prispievať odporcom v 1/ a 2/ rade na výživu navrhovateľky sumou po 28,- eur (30 % z
90,42 eur) a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách konania
o nariadení predbežného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca v 2/ rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní
uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí a pripojil k odvolaniu rozsudok Okresného súdu Martin č.k.
22P/94/2012-48 zo dňa 20.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.6.2013, ktorým bola zrušená
jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke. Okresný súd v Martine podrobne v zmysle Zákona o
rodine preskúmal aj skutkový stav, či je dieťa schopné sa samostatne živiť a na základe predložených

dôkazov bola táto skutočnosť aj preukázaná, aj potvrdená. V tomto rozhodnutí súd zistil, že odporkyňa
bola vylúčená zo štúdia na strednej škole poľnohospodárstva a služieb na vidieku ku dňu 10.5.2012
z dôvodu nezáujmu o štúdium. Po skončení štúdia preukázateľne pracovala v máji 2012 a v júli
2012 v spoločnosti ECCO Slovakia, v Martine. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd nepochybne
preukázané, že je schopná živiť sa sama. Preto nie je dôvod podľa odvolateľa, aby navrhovateľka trvala

na vyživovacej povinnosti, keď bola na základe vlastného nezáujmu o štúdium zo štúdia vylúčená a
prestala sa pripravovať na budúce povolanie. Odvolateľ má za to, že žiak po vylúčení zo strednej školy
z vlastného nezáujmu si štúdium na ďalšej strednej škole môže doplniť nie dennou, ale jedine externou
formou štúdia popri zamestnaní. Už navrhovaná suma výživného 150,- eur, ktorú uviedla navrhovateľka
v návrhu, je vysoká. Svedčí o jej záujme získať bezpracným spôsobom peňažné prostriedky pre svoju

osobnú potrebu aj za cenu, že sa zas prihlásila na štúdium na ďalšej strednej škole. Navrhuje preto, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že s dôvodmi odvolania nesúhlasí.
Poukázala na to, že rozsudok Okresného súdu v Martine, ktorým bola vyživovacia povinnosť odporcu
v 2/ rade zrušená, bolo vydané na základe návrhu odporcu zo dňa 20.11.2012, kedy skutočne

nenavštevovala žiadnu školu a nepripravovala sa na budúce povolanie. Čo sa týka jej zamestnania, tak
v tom čase, konkrétne v období od 21.5.2012 do 31.12.2012 mala uzavretú dohodu o vykonaní práce vo
firme ECCO Slovakia, a.s., Martin, kde rozsah prác nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku.
Nebol to pracovný pomer, no pracovala tam v mesiacoch máj, jún, júl 2012, pričom v tom čase bývala v
nájme, kde platila mesačné nájomné 250,- eur. Od 6.8.2012 do 29.11.2012 bola práceneschopná. Dňom

skončenia PN 29.11.2012 bola v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie až do 1.9.2013,
kedy začala navštevovať Strednú odbornú školu podnikania, Sasinkova 45, Žilina v dennom štúdiu,
ktorú navštevuje dodnes. Tvrdenie odporcu, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, neobstojí,
pretože rozhodnutie Okresného súdu v Martine sa týkalo výživného, ale z iného návrhu, podaného
na základe vtedy existujúcich faktických a právnych skutočností, pričom toto konanie je na základe

novéhonávrhu,ktorýbolpodanýnazákladenovýchskutočností.Vďalšejargumentáciiodporcuv2/rade
týkajúcej sa jej štúdia v minulosti a teraz a zabezpečenia prostriedkov na štúdium, musí pre objektívne
posúdenie k celej spornej veci uviesť v stručnosti všetky zásadné skutočnosti, ktoré v minulosti nastali
a možno priamo alebo nepriamo súvisia so súčasnosťou, čo necháva na posúdenie súdu. V septembri
2008 začala navštevovať Strednú odbornú školu poľnohospodársku a služieb na vidieku v Žiline. V tom

čase začali vznikať spory medzi jej rodičmi, ktoré nakoniec skončili rozvodom ich manželstva v roku
2010. Dnes už nevie posúdiť, čo bolo príčinou, že začala zanedbávať školu, až to dopadlo tak, že bola
liečená v nemocnici v Kremnici od 20.5.2010 a odtiaľ bola umiestnená do resocializačného zariadenia
Komunita Ľudovítov, n.o., Šopy 3, Palárikovo, časť Ľudovítov, kde bola od 19.7.2010 do 20.5.2011. Po
návrate chcela ísť k svojej matke, ktorá v tom čase už mala iného partnera, a tá ju odmietla prijať. Išla k

otcovi, ktorý žil tiež s novou partnerkou, ale súhlasil, aby sa k nemu nasťahovala, kde potom bývala do13.1.2012. Potom bývala u svojho priateľa a následne mala prenajatú garsónku v Martine od 23.6.2012
do 22.8.2012. V čase od 6.8.2012 do 29.11.2012 bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici Veľké
Zálužie. Po návrate z nemocnice sa nemala kam vrátiť. Ani jeden z rodičov ju neprijal, a tak sa o ňu začali

starať jej starí rodičia, kde žije doteraz. Od 29.11.2012 do 1.9.2013 bola evidovaná na úrade práce až do
jej nástupu na Strednú odbornú školu podnikania v Žiline, kde nastúpila od 1.9.2013 do denného štúdia,
kde študuje dodnes a je spokojná. Škola ju baví, o čom nasvedčujú aj priebežné výsledky, ktoré má z
webovejstránkyškolyavpríloheichpredkladá.Chcenaďalejpokračovaťvštúdiu,aždojehoúspešného
ukončenia. V prípade, ak by súd požadoval listinné doklady preukazujúce uvedené skutočnosti, tieto

na požiadanie predloží. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, rodinné pomery, jej zdravotný stav po
absolvovaných liečeniach a skutočnosť, že má len základné vzdelanie, je získanie vhodnej pracovnej
príležitosti, aby mohla študovať popri zamestnaní veľmi obtiažne, skoro až nemožné. Ako jediné možné
riešene na získanie odbornej kvalifikácie je len denné štúdium, k čomu potrebuje finančné prostriedky, a
preto podala návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa. Navrhla preto rozhodnutie okresného súdu
potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu ustanovenom v §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté
uznesenie súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou

je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne
preukázaný, ale musí byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej
úpravy predbežného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti,
ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na
osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých môže vyvodiť opodstatnenosť nároku a nutnosť

dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave
pomerov nedošlo, mohlo byť dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s
neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného
opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom vždy starostlivo zvažuje rozsah navrhovaného
predbežného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľka osvedčila potrebu dočasnej

úpravy, pretože sa domáha od odporcov v 1/ a 2/ rade, ktorí sú jej rodičmi, z dôvodu, že sa
opätovne začala pripravovať na budúce povolanie, o čom predložila rozhodnutie Strednej odbornej školy
podnikania, Sasinkova 45, Žilina, rozhodnutie zo dňa 18.6.2013, ako aj potvrdenie o návšteve školy zo
dňa 20.8.2013, čím navrhovateľka osvedčila, že nie je schopná sama sa živiť, pretože študuje. Správne
preto súd prvého stupňa postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine

a zaviazal tak odporkyňu v 1/ rade povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou 28,- eur,
ako aj odporcu v 2/ rade povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou 28,- eur mesačne a to
doposiaľ len v minimálnej výške tak, ako to upravuje ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Nemohol potom
prisvedčiťodvolacísúdodvolateľovi,ktorýpoukazovalnaskutočnosť,žejehovyživovaciapovinnosťvoči
navrhovateľke bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 22P/94/2012-48 zo dňa 20.5.2013.

Odvolateľ sa mýli, pokiaľ má za to, že žiak po vylúčení zo strednej školy, či už z vlastného nezáujmu
alebo z iných dôvodov si štúdium na ďalšej strednej škole môže doplniť nie dennou, ale jedine externou
formou štúdia popri zamestnaní. Navrhovateľka doposiaľ osvedčila oprávnenosť navrhovanej úpravy,
pretovnapadnutomrozhodnutíokresnéhosúduodvolacísúdnezistilpochybenieapotvrdilhoakovecne
správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.