Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/341/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112225838
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112225838.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom C. X, P. O. K. XXX, K., proti odporcovi: B. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. XXX, P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 8, Prešov, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr.

Ambrózom Motykom, G.. A. X, A., v konaní o zaplatenie 1.275,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/215/2012-42 zo dňa 28. novembra 2012,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia

istiny 1.159,51 Eur, zmluvnej pokuty 115,95 Eur a úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej
sumy 1.159,51 Eur od 21. 06. 2011 do zaplatenia. Rozhodnutie o trovách si vyhradil na dobu po
právoplatnosti veci samej.

Uviedol, že po oboznámení sa s úverovou zmluvou zo dňa 12. 06. 2006, na základe ktorej si navrhovateľ
uplatňoval žalovanú sumu, dospel k záveru, že táto je podľa § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej
len „Občiansky zákonník“) z dôvodu nezrozumiteľnosti a neurčitosti neplatná. Podľa obsahu zmluvy

poskytol veriteľ odporcovi úver, bola schválená výška pôžičky 30.000,00 Sk, čo je 995,82 Eur, výška
mesačnej splátky 995,00 Sk, čo je 33,03 Eur a počet mesačných splátok 60. V zmluve nie sú uvedené
úroky z úveru, tieto úroky neboli dohodnuté a nie sú špecifikované ani vo všeobecných obchodných
podmienkach. Podľa zmluvy bol teda povinný odporca zaplatiť len sumu 33,03 Eur x 60 splátok, čo je
spolu suma 1.981,80 Eur, ale zároveň sa uvádza schválená výška pôžičky 995,82 Eur, čo je rozdiel
985,98 Eur. Z obsahu zmluvy ani z obsahu všeobecných obchodných podmienok nevyplýva jasne a

určite, čo je predmetom zmluvy o úvere. Zo znenia článku V. nie je zrejmé, v akej výške veriteľ poskytol
odporcovi úver. S poukazom na to, že predmet zmluvy je podstatnou náležitosťou, dospel prvostupňový
súd k záveru, že samotná zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 12. 06. 2006 uzavretá medzi právnym
predchodcom navrhovateľa, t.j. spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a odporcom je neplatná
v zmysle už spomínaného ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe predložených
listinných dokladov, a to najmä podľa prehľadu obratov na úverovej zmluve, mal prvostupňový súd za

preukázané, že suma 30.000,00 Sk, čo je 995,82 Eur, bola poskytnutá odporcovi a tento aj sčasti zaplatil
spolu 261,23 Eur, a to 30. 10. 2006 sumu 132,11 Eur, dňa 27. 12. 2006 sumu 66,06 Eur a dňa 30. 04.
2007 sumu 63,07 Eur. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že odporca získal bezdôvodné
obohatenie na základe neplatne uzavretej zmluvy, a to vo výške vyplatenej sumy 30.000,00 Sk, čo je
995,82 Eur a toto bezdôvodné obohatenie, ktoré bolo plnením bez právneho dôvodu, je preto povinný
vrátiť navrhovateľovi, na ktorého titulom postúpenia podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka prešla

pohľadávka veriteľa. Pretože odporca už zaplatil sumu 261,23 Eur, tak z celkovej sumy bezdôvodného
obohatenia 995,82 Eur je povinný ešte vrátiť sumu 734,59 Eur a v tejto výške spolu aj súrokom z omeškania bol aj návrh navrhovateľa dôvodný. Vedľajší účastník na strane odporcu však v
konaní vzniesol námietku premlčania, v dôsledku ktorej nebolo možné navrhovateľovi vzniknuté právo
priznať v zmysle ustanovení § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd konštatoval,

že bezdôvodné obohatenie odporcovi vzniklo dňa 12. 06. 2006, kedy suma 30.000,00
Sk bola poskytnutá odporcovi a už v tento deň sa veriteľ dozvedel o bezdôvodnom obohatení aj o tom,
že na jeho úkor sa bezdôvodne obohatil odporca. Odo dňa nasledujúceho 13. 06. 2006 začala plynúť
premlčacia doba a právo sa premlčalo po uplynutí dvoch rokov 13. 06. 2008 a najneskôr odo dňa,
keď k nemu došlo po uplynutí troch rokov, tzn. 13. 06. 2009. Pretože návrh bol podaný 27. 07. 2012 a

vedľajší účastník v súlade s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniesol námietku premlčania, právo
nemohlo byť navrhovateľovi priznané. Rozhodnutie o trovách si prvostupňový súd vyhradil na dobu po
právoplatnosti veci samej postupom podľa § 151 ods. 3 O. s. p..

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a
jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Uviedol,ževžiadnomprípadesanemôžestotožniťsnázoromprvostupňovéhosúduonezrozumiteľnosti
úverovej zmluvy. Už z jej samotného znenia je zrejmé, že jej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov za odplatu. Vzťah založený medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je
vzťahom úverovým. Odporcovi bol na základe zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 995,82
Eur tak, ako je to uvedené v článku V. úverovej zmluvy s označením „Schválená výška pôžičky“, ktorý

sa odporca v súlade s článkom III. písm. a/ a b/ zaviazal splácať riadne a včas v 60-tich pravidelných
mesačných splátkach v sume 33,03 Eur splatných do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci
počnúcdátumomsplatnostiprvejmesačnejsplátkynajbližšínasledujúcimesiacpouzatvorenízmluvy,t.j.
k20.07.2006.Navýšenieúveruoúrokyapoplatkymásvojzákladvročnejpercentuálnejmierenákladov
vo výške 14,75 %, ktorá je uvedená v tabuľkovej časti v článku VI. všeobecných obchodných podmienok,

ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Prvostupňový súd si protirečí v odôvodnení svojho
rozhodnutia, keď na jednej strane uvádza, že z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, v akej výške
právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver a na druhej strane uvádza, že z predložených
listinných dokladov (najmä predloženého prehľadu platieb na úver) mal za preukázané poskytnutie
sumy 995,82 Eur právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Už len táto skutočnosť

nasvedčuje tomu, že označenie zmluvy za neplatný úkon pre jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť
je nesprávne a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Za ďalšie, napadnuté
rozhodnutie je tiež nepreskúmateľné, a to preto, lebo nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé
odôvodnenie súdneho rozhodnutia (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR ÚS 44/2003, ÚS 115/2003, ÚS
2d 09/2004). Tvrdenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu o absencii ročnej percentuálnej miery

nákladov je nezmyselné, keďže tento údaj je riadne uvedený v tabuľkovej časti článku VI. všeobecných
obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej
zmluvy. V danom prípade údaj RPMN predstavoval výšku 14,75 % pri sume úveru 30.000,00 Sk a
dobe platenia 60 mesiacov. Sám odporca svojim podpisom úverovej zmluvy potvrdil oboznámenie sa
so všeobecnými obchodnými podmienkami, potvrdil záväzok ich dodržiavania a zároveň potvrdil aj ich

prevzatie. Úverová zmluva, na základe ktorej sa navrhovateľ domáha plnenia, je preto riadnou a platnou
zmluvou so všetkými náležitosťami v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. platného do účinnosti novely
č. 264/2006 Z. z., t. j. do stavu 30. 06. 2006. Len pre úplnosť odvolateľ dodal, že vzorec na výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov spôsobom, ktorý zohľadňuje skutočné náklady na úver v čase jeho
poskytnutia, bol zavedený až novelou zákona o spotrebiteľských úveroch platnou od 01. 07. 2006, úver

je zo dňa 14. 06. 2006. Ako ďalší odvolací dôvod odvolateľ vytkol prvostupňovému súdu nesprávny
procesný postup, keď konal s vedľajším účastníkom na strane odporcu bez toho, aby mal potvrdený
súhlas od hlavného účastníka, na strane ktorého mal vedľajší účastník vystupovať. Uvedený nesprávny
procesný postup, keď súd prihliadol na formulárovú námietku premlčania vznesenú odporcom, mal
tak za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, keď prvostupňový súd nárok navrhovateľa ako

premlčaný v celom rozsahu zamietol. Pre účasť vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporcu
vkonaníbolnevyhnutnýajsamotnýsúhlasodporcuspomocouvoformevedľajšiehoúčastníctva.Súhlas
odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane v konaní sa v spise nenachádza. V tomto
smere navrhovateľ poukázal na názor prezentovaný v odbornej právnickej literatúre, podľa ktorého ak
podnet na vstup dal sám vedľajší účastník, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, je potrebný

súhlas účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom. Toto vyplýva zo samotnejpodstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Podporne možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 188/2012, ktorý sa vo svojom rozhodnutí podrobne venoval prípustnosti a podmienkam
prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. V zmysle citovaného rozhodnutia je vylúčené,

aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého si v konaní neželá. To, že
niekto chce v konaní podporovať hlavného účastníka v procesnom postavení vedľajšieho účastníka
automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu
vyhovujeažesňoumusízakaždýchokolnostísúhlasiť.Účelprocesnejpomocivsporovomkonaní,ktorú
má vedľajší účastník poskytovať hlavnému účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na

strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. Navyše samotný
súhlas odporcu je osobitným predpokladom účasti vedľajšieho účastníka tiež zo zákona č. 428/2002 Z.
z. o ochrane osobných údajov. Keďže vedľajší účastník na strane odporcu v konaní nepreukázal, že s
jeho vstupom do konania hlavný účastník vyjadril súhlas, resp. súhlas hlavného účastníka s vedľajším
účastníctvom sa v súdnom spise nenachádza, z tohto dôvodu prvostupňový súd vôbec nemal konať s
vedľajším účastníkom na strane odporcu a na jeho formulárovú námietku premlčania nemal prihliadať.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vedľajší účastník v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.

Bližšie uviedol, že zákon súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania prezumuje, a teda pokiaľ
účastník návrh na nepripustenie nepodá, nie je možné o prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní

rozhodovať. Na podporu správnosti svojich záverov poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.
02. 2013 č. k. IV. ÚS 480/2012-72, ktorý poukazuje na skutočnosť, že konanie o prípustnosti vedľajšieho
účastníctva začína na návrh, pričom za návrh je v zásade potrebné považovať relevantnou formou
vykonanýprejavvôlehlavnýchúčastníkovkonaniaaleboniektoréhoznich,ktorýmjevyjadrenýnesúhlas
so vstupom tretej osoby ako vedľajšieho účastníka konania. Tiež podľa najnovšej slovenskej teoretickej

publikácie z občianskeho procesného práva (Števček/Ficová, Občiansky súdny poriadok, komentár - I.
diel 2, Vydanie Praha, 2012, str.a 329) nie je možné nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka do konania.
„V prípadoch, ak ide o druhú skupinu subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastník,
tzn. právnické osoby splnomocnené na to konkrétnym zákonným ustanovením, stačí, ak sa súd obmedzí
na konštatovanie konkrétneho zákonného ustanovenia a námietka neprípustnosti je v týchto prípadoch

zrejme vylúčená.“ Vedľajší účastník trval na tom, že ročná percentuálna miera nákladov v danom
prípade v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola uvedená, bola len súčasťou všeobecných obchodných
podmienok, čo bola ale odlišná listina, pričom zákon jasne vyžaduje, aby bola RPMN uvedená v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa § 212 ods. 1 O. s. p., preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a
vec mu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že Zmluva o pôžičke č. 7018527 zo dňa 13. 06. 2006 uzavretá medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom je štandardnou, formulárovou, typovou zmluvou, ktorú právny predchodca
navrhovateľa dojednával vo viacerých prípadoch. Rovnako je nesporné, že spoločnosť Consumer
Finance Holding a.s. pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako dodávateľ, nakoľko poskytovanie úverov je
predmetom jej obchodnej činnosti a že odporca vystupoval ako spotrebiteľ. Treba zdôrazniť, že právny

vzťah založený medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom zmluvou o úvere zo dňa 13.
06. 2006 bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
30. 06. 2006. Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme (§ 2 písm. a/ zákona spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere

ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sazaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom (§ 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere
definovanej v Obchodnom zákonníku vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa

ochrany spotrebiteľa.

Zmluva o úvere zo dňa 13. 06. 2006 bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej
činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver
(pôžička) na iný účel, ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odporca mal v zmysle
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z
titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Ochranu spotrebiteľovi v tejto

súvislosti zaručovalo aj znenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku
2 uvedeného ustanovenia na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,

sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Z uvedeného ustanovenia zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa,
a teda aj § 52 a nasl..

Pokiaľsatýkasamotnéhopredmetuplnenia,odvolacísúddospelkzáveru,žetentobolmedziúčastníkmi

dostatočne identifikovaný a nebolo medzi nimi sporné to, že navrhovateľ poskytol odporcovi sumu vo
výške 30.000,00 Sk, čo je 995,82 Eur. Napokon k takémuto záveru dospel aj prvostupňový súd. Tento si
v dôvodoch svojho rozhodnutia preto naozaj protirečí, keď na jednej strane uvádza sumu, ktorú odporca
prevzal od navrhovateľa, avšak na druhej strane z dôvodu neurčitosti požičanej sumy považuje samotnú
zmluvu za neplatnú. Odhliadnuc od uvedeného, vzťah medzi účastníkmi má povahu spotrebiteľského

vzťahu a z tohto dôvodu je na vzťah medzi navrhovateľom a odporcom potrebné aplikovať právne normy
spotrebiteľskéhopráva,t.j.ajObčianskyzákonník(jehoustanovenie§52anasl.),ktorébolisúčinnosťou
od 01. 04. 2004 zavedené do tohto právneho predpisu jeho novelou (zákonom č. 150/2004 Z. z.). Z tohto
dôvodu je potrebné v konaní zistiť, či predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(t. j. odporcu). Z tohto hľadiska sa však okresný súd predmetnou zmluvou nezaoberal. Na charaktere
záväzku nič nemení ani skutočnosť, že pôvodný dodávateľ Consumer Finance Holding, a.s. dňa
22. 03. 2011 postúpil pohľadávku, ktorú uplatnil v tomto konaní proti odporcovi, na navrhovateľa.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1
písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní okresný súd vo veci vytýči pojednávanie a viazaný právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom v tomto rozhodnutí (§ 226 O. s. p) sa opätovne bude zaoberať posúdením zmluvy
o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom zo dňa 12. 06. 2006, s
poukazom na právnu úpravu spotrebiteľského práva uvedenú jeho v odôvodnení. Pokiaľ prvostupňový
súd zistí, že niektorá zmluvná podmienka je v predmetnej zmluve o pôžičke pre odporcu ako spotrebiteľa

neprijateľná, dá navrhovateľovi možnosť, aby sa k tejto otázke vyjadril a predniesol k tomu svoje
argumenty. Vo vzťahu k námietke nesprávneho procesného postupu odvolací súd uvádza, že v súlade
s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR sa v prípade vedľajšieho účastníka podľa § 93
ods. 2 O. s. p. vyžaduje vyjadrenie hlavného účastníka tak so vstupom takéhoto vedľajšieho účastníka
do konania, ako aj s úkonmi vedľajšieho účastníka - v danom prípade s námietkou premlčania. Keďže

prvostupňový súd sa týmito skutočnosťami nezaoberal, v ďalšom konaní odstráni aj tieto odvolateľom
vytýkané nedostatky procesného postupu. Až následne bude môcť okresný súd rozhodnúť vo veci sameja svoje rozhodnutie pri aplikácii noriem spotrebiteľského práva aj odôvodní spôsobom predpísaným v
ust. § 157 ods. 2 O. s. p..

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.