Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Táňa Rapčanová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/201/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811207498
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5811207498.1

Uznesenie

Krajský súd v Žilina, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. D. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P., ul. B. U.. XX/XX, proti odporkyni: N. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XXX, zastúpenej
splnomocneným zástupcom Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom so sídlom P., ul. D. č. XXX, o
zaplateniesumy4.025,95eurspríslušenstvom,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Námestovo zo dňa 25. februára 2013 č. k. 1C/7/2012-57, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom zo dňa 25. 02. 2013 č. k. 1C/7/2012-57 žalobu zamietol (výrok I).
Žalobcu zaviazal zaplatiť trovy konania vo výške 635,83 eur na účet právneho zástupcu žalovanej Mgr.
Gabrielovi Vonsovi, advokátovi ul. D. XXX, P., číslo účtu XXX XXX XXXX/XXXX vedený v X. Y. a.s.,
pobočka P. do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

Súd oboznámením sa so spisom Krajského súdu Bratislava sp. zn. Z-2-43Cb/322/1996 zistil, že v
tomto konaní bol navrhovateľom Ing. Ján Petko, správca konkurznej podstaty INTERPORT Slovakia,
s., a odporkyňou N. A. zastúpená právnym zástupcom - navrhovateľom. Predmetom sporu bolo
zaplatenie sumy 19.388,44 eur (584.096,20 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy.
Odporkyňa podpísaním plnomocenstva dňa 08. 08. 1996 splnomocnila navrhovateľa, aby ju zastupoval
vo všetkých veciach, vykonával všetky úkony, prijímal doručené písomnosti, podával návrhy a žiadosti,

uzatváral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával
sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal, alebo
neodmietal, menoval rozhodcu, uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych
predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Najmä ho splnomocnila vo veci právneho zastúpenia sp.
zn. 5Rob/1226/95 až do jeho právoplatného skončenia. Potvrdila vedomosť o tom, že podľa zmluvy
o poskytovaní právnej pomoci patrí zástupcovi odmena za toto zastupovanie spolu s výdavkami a

náhradou za stratu času. Odmenu sa zaviazala zaplatiť kedykoľvek jej bude vyúčtovaná spoločne a
nerozdielne s tými, ktorí spolu s ňou dali splnomocnenie bez ohľadu na to, či bola prisúdená voči
odporcovi. Zaviazala sa dať primeraný preddavok podľa postupu prác. Súčasťou spisu bol aj rozsudok
NS SR sp. zn. 5Obo 61/208 zo dňa 08. 10. 2008.
V prvom rade podľa súdu navrhovateľ nešpecifikoval úkony, za ktoré žiadal zaplatiť odmenu a hotové
výdavky. Žiadal, aby mu odporkyňa uhradila to, čo jej bolo priznané právoplatnými rozhodnutiami.

Návrh však zamietol potom ako konštatoval, že podpísaním plnomocenstva medzi navrhovateľom a
odporkyňou vznikol zmluvný vzťah, predmetom ktorého bolo poskytovanie právnych služieb odporkyni
a povinnosťou odporkyne bolo za tieto zaplatiť odmenu. Podrobnosti advokátskej činnosti, vrátane
určenia podmienok na jej výkon a odmenu určujú iné predpisy (zákon č. 586/2003 Z. z., vyhláška
MS SR č. 655/2004 Z. z.), ktoré sú k Občianskemu zákonníku (§ 724 a nasl.) v pomere lex specialis
úpravy osobitnej k úprave všeobecnej (lex generalis). Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou

na základe plnomocenstva upravuje príkazná zmluva (§ 724 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorej
pojmovým znakom je odplata. Navrhovateľovi na základe tejto zmluvy vznikol nárok na odmenu bezohľadu na výsledok (či je priznaná zastúpenému iným orgánom a v akej výške mu bola resp. nebola
priznaná). Odporkyňa splnomocnila navrhovateľa na zastupovanie v súdnom konaní sp. zn. 5Rob
1226/95 až do jeho právoplatného skončenia, podpísaním plnomocenstva dňa 08. 08. 1996. Konanie sp.

zn. 5Rob 1226/95 po podaní odporu odporkyňou sa viedlo pod sp. zn. Z-2-43Cb/322/1996. Toto konanie
preodporkyňuprávoplatneskončilodoručenímrozsudkuNajvyššiehosúduSR,ktorýjejprávnyzástupca
prevzal dňa 04. 12. 2008. Proti tomuto rozsudku odvolanie nebolo prípustné. Navrhovateľ neuplatnil
právo na náhradu odmeny a hotových výdavkov v trojročnej premlčacej lehote. Táto mu uplynula dňom
04. 12. 2011. Keďže sa odporkyňa dovolala premlčania, súd premlčané právo navrhovateľovi nepriznal.

Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 100 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“)
a úspešnej účastníčke priznal ich náhradu z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 635,83 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ.
V prvom rade namietal konštatovanie súdu v odôvodnení rozsudku, že nešpecifikoval úkony, za

ktoré žiadal zaplatiť odmenu a hotové výdavky. V rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.
Z-2-43Cb/322/96-114 zo dňa 17. 09. 2007, právoplatného odo dňa 29. 12. 2008 a rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Obo 61/2008 z 08. 10. 2008, ktoré predložil ako dôkaz preukazujúci výšku žalovaného
nároku sú úkony a náklady špecifikované resp. ich špecifikácia vyplýva zo spisu Krajského súdu v
Bratislave, ktorý spis mal súd doložený. Uvedenými rozsudkami navrhovateľ tvrdil, že dokazoval jednak

výšku uplatňovaného nároku ako aj skutočnosť, že odporkyňu v konaní zastupoval.
Ďalej vytýkal súdu, že nesprávne právne posúdil otázku premlčania jeho nároku, pritom právne
nezdôvodnil prečo navrhovateľovi má plynúť premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku voči odporkyni
od 04. 12. 2011 (od prevzatia rozsudku Najvyššieho súdu SR odporkyni). V tejto súvislosti dal do
pozornosti skutočnosť, že išlo o konanie, v ktorom nemal postavenie účastníka konania, preto z

rozsudku, ktorým sa skončilo konanie pre odporkyňu, v ktorom ju zastupoval, nemôžu pre neho vyplývať
žiadne práva ani povinnosti.
Odvolávajúc sa na ust. § 24 ods. 1, 2, 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, § 159 ods. 1, 2 O.
s. p. a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. Cdo 205/2009 poukazoval na to,
že navrhovateľ (advokát) zastupujúci odporkyňu v spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp.

zn. 43Cb/322/1996, nebol účastník tohto konania ani v časti tykajúcej sa trov konania. Rozhodnutia v
tejto veci nemôžu preto byť pre neho záväzné a vykonateľné, a to aj pokiaľ ide o náhradu trov konania
(odmeny za právne služby) a jej uplatnenie (vymáhanie) voči odporkyni. Od doručenia rozhodnutia
odporkyni v tomto spore nemohla začať plynúť lehota na uplatnenie odmeny pre navrhovateľa voči
odporkyni.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že zaplatenie odmeny, na ktorú má právo podľa ustanovení zákona o
advokácii za zastupovanie odporkyne v spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn.
43Cb/322/1996 a pred NS SR je treba posudzovať podľa záväznej dohody, ktorú účastníci uzatvorili
08. 08. 1996 pri splnomocnení navrhovateľa odporkyňou. Čas plnenia na zaplatenie odmeny za
poskytnutie právnych služieb bola medzi nimi jednoznačne a nepochybne dohodnutý dohodou, a to tak,

že odporkyňa mala povinnosť zaplatiť navrhovateľovi „kedykoľvek mi (odporkyni) bude vyúčtovaná“. Z
toho potom podľa navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že termín uplatnenia odmeny ním voči odporkyni
za jej zastupovanie v spore podľa plnomocenstva, ktorá je predmetom návrhu, bol ponechaný len na vôli
navrhovateľa, od momentu zaslania vyúčtovania navrhovateľom odporkyni. Vôbec teda nie od doručenia
rozsudku resp. skončenia konania odporkyne, v ktorom ju zastupoval. Podľa dohody odporkyňa bola

povinná zaplatiť navrhovateľovi odmenu za zastupovanie, ktorá je predmetom návrhu dňa 18. 03. 2009,
keď ju odporkyni vyúčtoval. Od 18. 03. 2009 začala plynúť navrhovateľovi aj lehota na premlčanie
žalovaného nároku a skončila 18. 03. 2012.
Vtejtosúvislostinavrhovateľtiežuviedol,žedohodumedziúčastníkmisporuzozastupovania,zaktorúsi
uplatnil odmenu v predmete návrhu treba posudzovať podľa ustanovení v príkaznej zmluve § 724 a nasl.

Občianskehozákonníka.Právnaúpravapríkaznejzmluveobsiahnutájelenrámcová,čoznamená,žedo
úvahy prichádza použitie všeobecných ustanovení ôsmej časti prvej hlavy Občianskeho zákonníka. Ak
by čas plnenia na zaplatenia dohodnutej odmeny za zastupovanie medzi účastníkmi dohodnutý nebol,
vyplynul by z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas plynutia nie je dohodnutý
ustanoveným právnym predpisom alebo určený z rozhodnutia, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa

potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Z tohto dôvodu preto súd, ktorý začiatok premlčacej dohody počítal od doručenia rozsudku Najvyššieho
súdu SR v spore, v ktorom navrhovateľ zastupoval odporkyňu dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Napokon navrhovateľ vytýkal súdu, že v prejednávanej veci nepostupoval dôsledne podľa ustanovení

upravujúcich rýchlosť a hospodárnosť konania (napr. § 100 ods. 1, § 114, § 118 ods. 1, 2 O. s. p.)
a hľadisko procesnej ekonómie. V prejednávanej veci totiž odporkyňa uplatnila námietku premlčania
na prvom pojednávaní vo veci 24. 09. 2012. Ďalšie pojednávania vo veci, odročené na dokazovania
prípadne na vyhlásenie rozsudku z hľadiska konečného rozhodnutia súdu v danej veci považoval
za nadbytočne odporujúce uvedeným zásadám hospodárnosti (zvýšilo trovy právneho zastúpenia

advokátovi zastupujúceho odporkyňu) a rýchlosti tohto konania.
Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie a
tiež mu prizná trovy prvostupňového a odvolacieho konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za
odvolanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201
O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci okresný súd zamietol návrh navrhovateľa ako advokáta domáhajúceho sa voči
odporkyni zaplatenia sumy 4.025,95 eur s prísl. predstavujúce odmenu a hotové výdavky ako trovy

právnehozastúpenia,ktorémuvniklijejzastupovanímvsúdnomkonanísp.zn.5Rob1226/95.Dôvodom
bolo akceptovanie námietky premlčania vznesenej zo strany odporkyne.

Navrhovateľ v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie otázky premlčania žalovaného nároku.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a

zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Ak vyplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u
súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za

následok že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka).

Ust. § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka týkajúce sa príkaznej zmluvy výšku odmeny neupravuje.
Zákon predpokladá, že účastníci zmluvy sa o výške dohodnú alebo že príkazca poskytne príkazníkovi

odmenu, ktorá je vzhľadom na obsah zmluvy obvyklá. Odmena je obvyklá najmä u príkazníkov, ktorí
vykonávajú príkazy určitého druhu profesionálne napr. advokáti. Pri poskytovaní právnych služieb
advokátmi sú odmeny upravené vo vyhláške č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, avšak nevylučuje sa ani určenie odmeny dohodou účastníkov.

Ak súd priznáva náhradu trov konania, bez ohľadu na to, v akom pomere alebo v akej výške, priznáva
túto náhradu vždy účastníkovi konania. Ide teda bezvýhradne o nárok účastníka občianskeho súdneho
konania. Pokiaľ tohto účastníka v konaní zastupoval advokát, je ten, ktorému bola uložená povinnosť
na náhradu trov, povinný zaplatiť túto náhradu advokátovi (§ 149 ods. 1 O. s. p.). Daná skutočnosť
však nemá za následok vznik práva na plnenie na strane advokáta. Advokát taktiež nie je oprávnený

vo vlastnom mene sa domáhať zaplatenia sumy priznanej jeho klientovi z titulu náhrady trov konania
(R 104/1994, R 33/2005).
Z ust. § 142 a § 149 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže byť
len účastník konania. Ustanovenie § 149 ods. 1 O. s. p. upravuje tzv. platobné miesto a v konečnomdôsledku sleduje záujmy advokáta tým, že náhrada trov je vyplácaná na jeho účet. Zo zákona však
nemá právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať inak, než na základe dohody s klientom, pritom
je povinný vykonať vyúčtovanie (rozsudok NS SR z 29. 06. 2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).

Podľa odôvodnenia rozsudku okresného súdu navrhovateľ mohol svoje právo vykonať prvýkrát dňom
doručenia rozsudku NS SR zo dňa 08. 10. 2008 sp. zn. 5Obo 61/2008 t.j. dňom 04. 12. 2008, od
ktorého dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila dňa 04. 12. 2011 pričom
navrhovateľ podal návrh na súd dňa 27. 12. 2011 teda po uplynutí premlčacej doby. Odvolací súd sa

stotožnil s odvolaním navrhovateľa v tom, že z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé
z akých dôvodov považoval uvedený deň za začiatok plynutia premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že
okresný súd svoj záver nezdôvodnil tak, aby preskúmavané rozhodnutie zodpovedalo požiadavkám
kladeným na zákonné rozhodnutie (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a vychádzajúc aj z dôvodov podaného
odvolania, odvolací súd musel rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v odvolaní poukazoval aj na to, že súd sa môže zaoberať námietkou premlčania bez toho,
aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa a to s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť
konania ako i hľadisko procesnej ekonómie. Aj podľa odvolacieho súdu zásada hospodárnosti konania
musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania
vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo

veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Vyplýva to aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo
dňa 27. 08. 2008 sp. zn. 1Mcdo 1/2007, podľa ktorého otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd
musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať
nárok uplatnený žalobcom.

V ďalšom konaní sa bude preto okresný súd opätovne zaoberať vznesenou námietkou premlčania a
vychádzajúc aj z vyššie uvedeného posúdi či je táto dôvodná alebo nedôvodná. Od záveru bude závisieť
ďalšie rozhodovanie vo veci.

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách doterajšieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.