Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Jana Urbanová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/79/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712209723
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712209723.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Martine, dieťa rodičov, matky: E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. R. X, R., právne zastúpenej: JUDr.
Viera Čápovou, advokátkou so sídlom U. X XXX XX E., a otca: Ing. H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.
XXXX/X, XXX XX W., právne zastúpeného: Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou so sídlom
J. XX, XXX XX v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o
odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21P/187/2012-129 zo dňa 28. mája
2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 21P 187/2012-142 zo dňa 15. júla 2013, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21P/187/2012-129 zo dňa 28. mája 2013 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Martin č. k. 21P 187/2012-142 zo dňa 15. júla 2013 z r u š u j
e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Martin zaviazal otca platiť
výživné na maloletého D. J., nar. XX. XX. XXXX vo výške 175,00 Eur mesačne s účinnosťou
od 04. 05. 2012 vždy vopred 20-teho dňa v mesiaci. Vo zvyšku návrh otca na zníženie výživného
zamietol. Upravil styk otca s maloletým D. J., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s dieťaťom:
- každý týždeň v utorok od 16,00 hodiny do 20,00 hodiny,
- každý párny týždeň od piatku 16,00 hodiny do pondelka do 08,00 hodiny,
- každý nepárny rok od 24.12. od 09,00 hodiny do 25.12. do 16,00 hodiny nepretržite,
- každý párny rok od 25.12. od 16,00 hodiny do 26.12. do 18,00 hodiny nepretržite,
- každý nepárny rok od 30.12. od 09,00 hodiny do 01.01. do 18,00 hodiny nepretržite,
- každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 09,00 hodiny do Veľkonočného pondelka 10,30 hodiny
nepretržite,
- každý nepárny rok vo Veľkonočný pondelok od 10,30 hodiny do 18,00 hodiny,
- počnúc rokom 2010 každý rok posledný párny týždeň roka, ktorý celý uplynie v mesiaci júl od pondelka
09,00 hodiny do nedele 18,00 hodiny nepretržite,
- počnúc rokom 2010 každý rok posledný párny týždeň roka, ktorý celý uplynie v mesiaci august od
pondelka 09,00 hodiny do nedele 18,00 hodiny nepretržite.
Otec si dieťa prevezme v bydlisku matky, a tam ho aj vráti.
Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 22P/66/2009-75 zo dňa 01. 06.
2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/57/2009 zo dňa 30. 07. 2009.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že od posledného rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému D., a to rozsudkom
Okresného súdu Martin zo dňa 01. 06. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa
30. 07. 2009 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich stanovenie nižšieho, než naposledy určenéhovýživného v sume 200,00 Eur mesačne. Zmenu pomerov okresný súd videl v tom, že otcovi dieťaťa
sa dňa 04. 05. 2012 narodil syn S. J., a teda mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorú si plní aj
osobnou starostlivosťou. Matka maloletého S. je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a stará sa o
neho. V porovnaní s rokom 2009 sa zvýšil reálny príjem otca o 63,00 Eur mesačne (nominálny príjem je
vyšší o 132,000 Eur mesačne). Nejedná sa o podstatné zvýšenie príjmu otca, ale v súvislosti s ostatnými
kritériami pre určovanie výživného okresný súd na túto skutočnosť prihliadol. Za ďalšie, k podstatnej
zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá v roku 2009 bola na rodičovskej dovolenke a od štátu
dostávala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. V súčasnosti pracuje vo VÚB a.s. a jej čistý mesačný
príjem je 1.500,00 Eur. Je nepochybné, že jej životná úroveň je podstatne vyššia, ako bola v roku 2009.
Matka je v súčasnosti tehotná a očakáva narodenie dieťaťa.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti bolo potrebné prihliadnuť aj na celkový vývoj životných
nákladov od roku 2009, ako aj na vyšší fyzický vek maloletého D.. Podľa údajov Národnej banky
Slovenska, spotrebiteľské ceny za rok 2009 až 2012 stúpli o 5,8 %, čomu by zodpovedalo zvýšenie
výživného o 11,60 Eur mesačne, teda na sumu 211,60 Eur. S prihliadnutím na vyšší fyzický vek
maloletého D. (dieťa je o tri a pol roka staršie) a vzhľadom na mierny nárast príjmu otca by bolo možné z
týchtodôvodovzvýšenievýživnéhonasumu220,00Eurmesačne.Otcovialepribudlaďalšiavyživovacia
povinnosť, ktorá podstatným spôsobom zvyšuje jeho finančné náklady. Okresný súd posúdil dôvody,
ktoré svedčia v prospech zvýšenia výživného a dôvody, ktoré preukazujú nárok otca na
zníženievýživnéhotak,žepôvodneurčenévýživnévovýške200,00Eurmesačneznížil nasumu175,00
Eur mesačne, prihliadajúc aj na podstatné zvýšenie životnej úrovne matky. Výživné vo výške 175,00 Eur
mesačne je otec povinný platiť s účinnosťou od 04. 05. 2012, keď mu pribudla vyživovacia povinnosť
voči synovi S. J..
Rozsah stretávania sa otca so synom upravený v rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
22P/66/2005-75 zo dňa 01. 06. 2009 súd rozšíril tak, že otec má právo stretávať sa so
synom každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do pondelka do 08.00 hod.. V zostávajúcej časti
zostáva úprava styku nezmenená. Spôsob stretávania sa upresnil tak, že otec si dieťa prevezme v
bydlisku matky a tam ho aj vráti. Súd prihliadol na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, vek maloletého a
na povinnosť rodičov vzájomne sa o maloletom dieťati informovať. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine
rodič je povinný pravidelne informovať druhého rodiča o maloletom dieťati. Komunikácia medzi rodičmi
nie je (na škodu dieťaťa) dobrá. Pri rozhodovaní o rozšírení stretávania sa otca s maloletým synom bolo
potrebnéprihliadnuťnaprávomaloletéhonazachovaniejehovzťahukobidvomrodičom,akoajnaprávo
na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Za danej situácie bolo neakceptovateľné, aby si
otec maloleté dieťa preberal a odovzdával v materskej škôlke bez osobného kontaktu s matkou.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Proti vyššie uvedenému rozsudku čo do výrokov o výške výživného, ako aj úprave styku podala matka
maloletého prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolanie, na základe ktorého odvolací
súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh otca na zníženie výživného, ako aj
zmenu úpravy styku v celom rozsahu zamietol.
Prvostupňovému súdu vytýkala, že nepostupoval podľa zákona, nezobral v úvahu všetky skutočnosti a
rozhodolvneprospechmaloletéhodieťaťa,hocinatonebolizákonomdanépodmienky.Okresnýsúdtiež
vec nesprávne právne posúdil, keď návrhu otca na zníženie výživného vyhovel s účinnosťou odo dňa 04.
05. 2012, teda spätne od narodenia dieťaťa, ktoré sa mu narodilo zo vzťahu s inou ženou. V tomto smere
nesprávne vychádzal z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého možno priznať výživné
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne od začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Prvostupňový súd bližšie
nezdôvodnil, v čom zistil mimoriadne okolnosti odôvodňujúce priznanie zníženia výživného spätne.
Odvolateľka je toho názoru, že sama skutočnosť narodenia dieťaťa a vznik vyživovacej povinnosti zo
strany otca, ktorý žije s matkou tohto dieťaťa v spoločnej domácnosti, nemôže napĺňať podmienky pre
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktorý otec skôr nepožiadal o zníženie vyživovacej povinnosti už
v čase narodenia dieťaťa. Za ďalšie, neboli naplnené zákonné podmienky ani pre zníženie výživného.
V tomto smere súd nevzal do úvahy, že od posledného určenia výšky výživného narástli odôvodnené
potrebymaloletéhoD..Tietosazvýšilitým,ženavštevujekolektívnezariadenievoveku,kedyjepotrebné
rozvíjať jeho osobné záujmy, viesť ho k športu a rozširovať obzory jeho poznania, čo si vyžaduje nielen
náklady na zaobstaranie k tomu potrebného ošatenia a obutia, športových potrieb, ale tiež návštevy
kultúrnych,športovýchpodujatí,aleajpoznávacíchvýletovadovolenky.Okresnýsúdtiežnevzalvúvahu
skutočnosť, že matka vynakladala podstatne väčšiu časť osobnej starostlivosti o maloletého v porovnanís otcom. Neprihliadol ani k tomu, že otec dieťaťa zrušil stavebné sporenie v prospech maloletého D..
Taktiež prvostupňový súd nezisťoval dôsledne príjem otca dieťaťa, najmä či sú mu vyplácané odmeny
alebo iné finančné plnenia, čo z bežnej praxe súdu je zrejmé, že sa tak stáva najmä u zahraničných
súkromných firiem. Na rozdiel od zárobku matky súd posudzoval príjmy otca vzhľadom na
mieru inflácie a konštatoval, že sa nejedná u neho o reálne zvýšenie príjmu. Bez
akéhokoľvekdôvoduprihliadolnaúvery,zaktoréotecdieťaťanadobudolmajetok. Nastranematky
súd nevzal do úvahy tiež zvýšené náklady spojené s ďalším tehotenstvom. Pokiaľ sa týka styku otca
s dieťaťom, tento bol dostatočne široko upravený predchádzajúcim rozhodnutím tak, aby sa optimálne
rozvíjal rodičovský vzťah maloletého s otcom. S rozšírením styku matka dieťaťa nesúhlasila majúc za to,
že v minulosti zo strany otca došlo k zanedbaniu jeho dohľadu nad synom, dieťa utrpelo úraz na ceste.
Taktiež si otec dieťa svojvoľne ponechal v dvoch prípadoch do pondelka a nevrátil dieťa v nedeľu. Bežne
vracal dieťa s hodinovým meškaním, o čom matku neinformoval, alebo až na poslednú chvíľu. Matka
nemôže akceptovať oneskorené príchody otca s dieťaťom v pondelok ráno, ktoré by mohli ovplyvniť
matkinu dochádzku do zamestnania a v budúcnosti školskú dochádzku maloletého D. J..
Otec dieťaťa vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 07. 2013 odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
V ďalších podrobnostiach uviedol, že sama matka dieťaťa na viacerých pojednávaniach potvrdila, že
rozšírený styk otca s dieťaťom jej nerobí problém a sama navrhla, že si môže otec syna prebrať ráno. S
matkou dieťaťa je pritom ťažké vychádzať, keďže často neplatí to, na čom sa rodičia dohodnú. Často si
protirečí. Návrh na rozšírenie styku podporil aj kolízny opatrovník. Čo sa týka vytýkaného meškania pri
odovzdávaní dieťaťa, dochádza k nemu aj tak, že syn často nechce ísť k matke, chce byť ešte s otcom,
napríklad sa pohrať. Niekedy sa mu to však nedá vysvetliť, a preto otec kontaktuje matku ohľadom
meškania. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca dieťaťa, z vykonaného šetrenia vyplýva, že nemá 4-
izbovýbytanejednásaanioluxusný,ajkeďtotvrdímatkadieťaťa,právenaopak,sámsociálnyprieskum
konštatoval, že je to matka dieťaťa, ktorá má nadštandardne vybavený byt. Za ďalšie matka dieťaťa
chodí často na luxusné dovolenky do zahraničia aj na Slovensku. Pokiaľ by to isté chcel
rodine otec dopriať, musel by si zobrať ďalší úver. Je evidentné, že matka dieťaťa dokáže z príjmu
usporiť veľké množstvo peňazí, často si kupuje tiež luxusné oblečenie a topánky, nechá si napichať tvár
botoxom. Taktiež má k dispozícii firemný automobil, ktorý môže využívať aj na súkromné účely. Bola s
ním napríklad v Chorvátsku. Svoje auto predala a mala ďalší príjem. Otec dieťaťa má staré vozidlo a dosť
opotrebované. Oproti roku 2009, kedy matka dieťaťa dostávala materskú, teda 160,00 Eur mesačne, si
prilepšila približne o 1.000 %, teda na 1.500,00 Eur mesačne v čistom, pričom otcovi sa zvýšila výplata
ibaminimálnerádovo1%zarok,čonepokrývaaniročnúmieruinflácie.Finančnéprostriedkynajedného
člena rodiny z príjmu otca dieťaťa predstavujú 330,25 Eur, u matky dieťaťa 750,00 Eur, čo je viac o
227 %. Otcov druhý syn nemá sporenie a nie je ani poistený, nakoľko si to nemôže dovoliť. Tieto oba
finančné produkty má aj mal jeho prvý syn D. zarátané už vo výživnom a na ne prispieva.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 ods. 1 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté
odvolanímvrozsahuvyplývajúcomzust.§212ods.2písm.a)písm.O.s.p.)arozsudokokresnéhosúdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie(§ 221 ods. 1 písm. f), h) a 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:
Oboznámiac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahom prislúchajúceho spisového
materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri
určení počiatku platenia zníženého výživného neaplikoval ustanovenie podľa § 77 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z dôvodovej
správy k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov hodných
osobitného zreteľa (oproti predchádzajúcej právnej úprave) ako podmienky na priznanie výživného je
zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť
tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd má preto skúmať dôvody, ktoré bránili
oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju
vyživovaciu povinnosť. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nedostatočne odôvodnil, prečo
stanovil počiatok platenia zníženého výživného odo dňa 04. 05. 2012 a nie až odo dňa podania návrhu,t.j. 27. 06. 2012. Len uviedol, že počiatok stanovenia zníženého výživného je odo dňa, kedy otcovi
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Nie je však uvedené, či a prečo videl okresný súd v týchto
okolnostiach dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 77 zákona o rodine a čo otcovi dieťaťa
bránilo, aby podal návrh na zníženie výživného, hneď ako mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
V tomto smere bolo preto aj odvolanie matky dieťaťa dôvodné. Ohľadom námietky, že prvostupňový
súd neskúmal dôsledne príjem otca dieťaťa za mesiac december roku 2009 a 2011, čím podľa tvrdení
odvolateľky došlo k skreslenému výpočtu priemerného zárobku otca dieťaťa odvolací súd zistil, že
priemerný čistý príjem otca dieťaťa bol určený podľa správy zamestnávateľa za obdobie
kalendárneho roku 2012 a prvých štyroch mesiacov roku 2013 (č. l. 120 spisu) v správnej výške.
Nebol žiaden dôvod skúmať zárobok otca dieťaťa práve v uvedených dvoch mesiacoch. Rozhodujúcim
obdobím je spravidla kalendárny rok, ktorá zásada bola dodržaná. Odvolací súd sa stotožňuje v zásade
s tým, že pokiaľ otcovi dieťaťa pribudla vyživovacia povinnosť, má to reálny vplyv na jeho celkové
schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému D. o to viac, keď si zo
svojho príjmu zabezpečuje aj bytové a ďalšie potreby. Správne však prvostupňový súd na
všetky výdavky otca dieťaťa neprihliadol (§ 62 ods. 5 zákona o rodine). Na strane matky dieťaťa bolo
preukázané, že sa jej príjem podstatne zvýšil tým, že opätovne nastúpila po materskej
dovolenke do zamestnania. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že v súčasnej dobe očakáva
narodenie ďalšieho dieťaťa, a preto pokiaľ jej medzičasom ďalšia vyživovacia povinnosť pribudla, na
uvedenú skutočnosť okresný súd pri ďalšom rozhodnutí prihliadne. Rovnako tak po opätovnom vypočutí
účastníkov konania zistí ich aktuálne majetkové, sociálne, osobné pomery k času rozhodnutia a pokiaľ
návrhu otca na zníženie výživného vyhovie spätne, tak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
jasne a presvedčivo uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Nie je ani vylúčené, aby výživné bolo stanovené
rozdielne v závislosti od času, kedy došlo k zmene pomerov, ak záver o znížení výživného potvrdia
výsledky vykonaného dokazovania.
Vzhľadom k tomu, že podľa názoru odvolacieho súdu je samotná výška výživného závislá aj od rozsahu
stretávania sa otca s dieťaťom, bol aj výrok o úprave styku odvolaním napadnutý zrušený. Otcovi dieťaťa
bol totiž styk prakticky rozšírený od nedele od 18.00 hod. do pondelka 08.00 hod. každý párny týždeň,
počas ktorej doby by zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého vrátane všetkých jeho výdavkov.
Inak v zásade s rozšírením styku sa odvolací súd stotožnil vezmúc v úvahy aj stanovisko kolízneho
opatrovníka, avšak v ďalšom konaní bude potrebné, aby sa okresný súd zaoberal aj tvrdeniami matky
o oneskorených príchodoch, či sa tomu deje z objektívnych, resp. subjektívnych dôvodov na
strane otca dieťaťa.
Za vadu podraditeľnú pod ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie účastníkovi možnosť konať pred
súdom) považuje judikačná prax Ústavného súdu SR (napríklad II. ÚS 6/2003, III. ÚS 119/2003) aj také
rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré v odôvodňujúcej časti nedáva dostatočné a zrozumiteľné dôvody,
na ktorých je založené, t. j. nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p..
Tým, že okresný súd nerešpektoval vyššie uvedené zásady, došlo jeho postupom k odňatiu možnosti
účastníkov konať pred súdom a taktiež okresný súd v prejednávanej veci zistil nedostatočne skutkový
stav a jeho rozhodnutie je v tejto časti aj nepreskúmateľné a zmätočné.
V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere a opätovne vo veci vytýči
termín pojednávania, na ktorý riadne predvolá obidvoch účastníkov a kolízneho opatrovníka a vykoná
dokazovanie potrebné na vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu uvedeným vyššie a po doplnení dokazovania vydá meritórne rozhodnutie, ktoré aj v
súlade s súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodní.
V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.