Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/109/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111238091
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111238091.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. E., nar. X. X. XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny,
V. R.. Č.. X/A, B., dieťa rodičov: matka - F.. Ľ. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. Č.. XX, toho času
bytom K. R.. Č.. XX, B., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., IČO: 36 836 460,
Špitálska ul. č. 10, Bratislava, otec - B. E., nar. X. X. XXXX, bytom Q. R.. Č.. XXXX/X, K., za účasti

Okresnej prokuratúry Bratislava III, Vajnorská ul. č. 47, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia,
naodvolaniematkyprotiuzneseniuOkresnéhosúduBratislavaIIIzodňa18.júla2013,č.k.38P/68/2013
- 461, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímzamietolnávrhmatkynanariadeniepredbežnéhoopatrenia,

ktorým žiadala zakázať styk otca s maloletou do právoplatného skončenia konania o zákaz styku otca
s dieťaťom a o návrhu otca na zmenu zverenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1,
§ 75 ods. 1, 2 veta prvá, § 75 ods. 4, 8, 9 O. s. p. a vecne tým, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia nie je dôvodný s poukazom na skutočnosť, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je vážnym
zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, z dôvodu ktorého je nevyhnutné zohľadniť každú
konkrétnu situáciu a osobitné okolnosti prípadu, nakoľko nemôže byť automatickým následkom určitých

skutočností, napríklad odmietaním osoby toho rodiča zo strany dieťaťa, ktoré nie je bližšie špecifikované,
resp. relevantnosť dôvodov tohto odmietania nie je riadne a dostatočne preukázaná. V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že zákaz styku rodiča s dieťaťom nemôže byť postavené iba na konštatovaní, že
je to v „záujme dieťaťa“, nakoľko na posúdenie skutočností, na základe ktorých má súd rozhodnúť,
je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, aby bolo možné spoľahlivo zistiť, že zákaz styku rodiča s
dieťaťom je skutočne a výhradne v záujme dieťaťa a nie v záujme rodiča, ktorému bolo dieťa zverené

do opatery. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že otec maloletej je už na výkone
svojich rodičovských práv a povinností fakticky obmedzený tým, že maloletá je zverená do osobnej
starostlivosti matky, t. j. otec sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletej nevykonáva s tým, že vo veci samej prebieha konanie, v ktorom súd pristúpi k vykonaniu
riadneho a potrebného dokazovania na preukázanie všetkých skutočností, potrebných pre rozhodnutie.
Poukázal na skutočnosť, že obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností je vždy následkom

zavineného správania sa rodiča, z ktorého je možné vyvodiť, že výchova dieťaťa je ohrozená, avšak
toto zavinené správanie rodiča, musí byť vždy preukázané objektívnymi skutočnosťami a nesmie sa
zakladať iba na subjektívnom posúdení účastníkov konania, resp. tretích osôb. Uviedol, že z obsahu
spisu vyplýva množstvo skutočností, na ktoré rodičia poukazujú a zdôvodňujú nimi svoje tvrdenia a
návrhy, pričom na ich potvrdenie alebo vyvrátenie je potrebné vykonať náležité dokazovanie, ktoré však
v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné. Súd prvého stupňa

vo svojom rozhodnutí zároveň uviedol, že vo veci doposiaľ žiadne dokazovanie vykonané nebolo, okrem
listín založených do súdneho spisu oboma rodičmi a šetrením kolízneho opatrovníka, nebol vykonanýani výsluch maloletej, z dôvodu ktorého zakázať styk otca s maloletou formou predbežného opatrenia
a rozhodnutie oprieť iba o doposiaľ známe skutočnosti bez ich aspoň čiastočného preukázania, by bolo
nedôvodné a viedlo by iba ďalšiemu vyostreniu vzťahov medzi rodičmi dieťaťa.

Proti tomuto uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 písm. b), c), d), f) a podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s.
p. a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.
Poukázala na skutočnosť, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia postačuje, ak navrhovateľ
osvedčí svoj nárok a tvrdené skutočnosti, pričom súd vykonáva dokazovanie v užšom rozsahu, v akom

ho vykonáva v konaní o veci samej s tým, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil
názor maloletej O., ktorá dňa 21. 6. 2012 poslala na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v B. a dňa
29. 6. 2012 na Okresný súd Bratislava V svoj návrh na zákaz styku otca s ňou a to napriek tomu, že
z ust. § 100 ods. 3 O. s. p., § 43 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd je povinný venovať náležitú
pozornosť názoru maloletého dieťaťa, ak zodpovedá jeho veku a rozumovej vyspelosti. Nesúhlasila s
tvrdením prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, že je potrebné prihliadnuť na to,

že sa vedie riadne konanie vo veci samej, v ktorom súd pristúpi k vykonaniu riadneho dokazovania na
preukázanie všetkých skutočností potrebných pre rozhodnutie, nakoľko situácia v slovenskou súdnictve
napovedá, že cesta k meritórnemu rozhodnutiu potrvá mesiace, ak nie roky a za tento čas bude
musieť maloletá absolvovať pravidelné a nechcené návštevy u otca, za asistencie ním privolanej polície,
ktorý nie je ochotný pristúpiť k inému spôsobu riešenia vzniknutej situácie medzi ním a dcérou, ako k

striktnému výkladu rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 1. apríla 2009, sp. zn. 2P/23/2006 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 9. 2009, sp. zn. 11CoP/148/2009. Uviedla,
že otec situáciu rieši tým, že na stretnutia s maloletou berie pre maloletú a jej matku neznámych ľudí,
údajne z Unicefu, zo samozvaného občianskeho združenia chrániaceho záujmy maloletých detí Rada
pre práva dieťaťa - Slovenská republika a podobne, čo na maloletú vplýva ešte viac negatívne, pričom

občianske združenie Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika konajúce prostredníctvom X.. P. K.
telefonicky matku doslova nútili do stretnutia za účelom uzavretia dohody rodičov, absolútne ignorujúc
prítomného právneho zástupcu matky. Poukázala na skutočnosť, že dňa 30. 6. 2013 maloletá napísala
otcovi sms správu, že k nemu ísť nechce, nechce, aby na druhý deň prišiel a nechcela, aby jej kazil
prázdniny, čo otec odmieta rešpektovať a stretnutia s dieťaťom sa domáha.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je vecne správne.

Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na

návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie.

Jednou z podmienok na nariadenie predbežného opatrenia na návrh účastníka je vecná súvislosť medzi
navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je, alebo má byť predmetom konania
vo veci samej.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletého dieťaťa sa svojim návrhom vo veci samej domáha
rozhodnutia, ktorým súd zakáže otcovi styk s maloletou a zároveň sa otec návrhom domáha zmeny
zverenia maloletej. Matka maloletej podala dňa 28. 6. 2013 návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

ktorým súd do právoplatného skončenia vo veci samej zakáže otcovi styk s dieťaťom.
Pri nariadení predbežného opatrenia sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného
opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná,
provizórna ochrana účastníka požadujúceho predbežné opatrenie nemá oporu v konečnom rozhodnutísúdu. Z daného teda vyplýva, že výrok predbežného opatrenia nemôže byť zásadne totožný s výrokom
rozhodnutia vo veci samej, nakoľko takéto predbežné opatrenie by prejudikovalo rozhodnutie vo veci
samej a v dôsledku výroku takéhoto opatrenia by bol výrok meritórneho rozhodnutia nadbytočný. Výrok

predbežného opatrenia teda nemôže byť totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej, keďže právnou
podstatou predbežného opatrenia je vytvoriť prechodnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania,
pričom v danom prípade je výrok navrhovaného predbežného opatrenia zásadne totožný s výrokom
návrhu vo veci samej, t. j. predmet zabezpečenia je identický s predmetom konania vo veci samej.
Úspešné uplatnenie a teda nariadenie predbežného opatrenia, t. j. predbežná, resp. dočasná úprava

pomerov medzi účastníkmi konania vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho
nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť upravené pomery účastníkov, t.
j. ktorého sa má predbežné opatrenie týkať, ako aj naliehavú potrebu takejto dočasnej úpravy právnych
pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže táto je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava,
že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore.
Na tomto mieste, s prihliadnutím na predmet preskúmavanej časti konania (nariadenie predbežného

opatrenia, ktorým súd zakáže styk otca s dieťaťom), považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť,
že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred
nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo

ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.
Ústava SR v článku 41 zaručuje právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň. Dieťaťu rovnako

zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným
štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú
spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti
musí byť záujem dieťaťa. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je preto
potrebné vychádzať z toho, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva

vychovávať dieťa je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, právo mať dieťa u seba
a právo osobne sa o dieťa starať.

Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a

maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča alebo dieťaťa,
ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u
seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa
spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej

miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takomto prípade nevyhnutné aj
právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude
zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a
vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. Právo styku bude tomuto rodičovi poskytovať
priestor na to, aby zabezpečoval výchovu dieťaťa tak, ako mu to ukladá zákon o rodine.

V posudzovanej veci sa matka návrhom vo veci samej domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd zakáže
otcovi styk s maloletou, ktorá jej bola rozsudkom Okresného súdu v Galante zo dňa 16. apríla 2004,
č. k. 11C/190/2003 - 36 zverená na čas po rozvode do výchovy a opatery a otcovi bola uložená
povinnosť prispievať na jej výživu sumou 8. 000,- Sk (265, 55 eur) mesačne, pričom rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 24. 6. 2004.

Súd obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa. Zákon formuluje predpoklad obmedzenia alebo zákazu styku všeobecnou klauzulou „záujemdieťaťa“. Patria sem napr. prípady, kedy rodič ohrozuje mravnosť dieťaťa, spôsobom života nevhodne
vplýva na jeho výchovu, na jeho zdravotný a psychický vývoj a pod. Obmedzenie alebo zákaz styku s
maloletým dieťaťom je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv, zúžením rodičovských práv,

pokiaľ ide o časové rozpätie styku alebo jeho časové intervaly, prípadne určenie iných podmienok styku.
Nebolo možné sa stotožniť s tvrdením matky odôvodňujúcu potrebu nariadenia predbežného opatrenia
tým, že situácia v slovenskom súdnictve napovedá, že cesta k meritórnemu rozhodnutiu potrvá mesiace,
ak nie roky a preto nie je možné prihliadať pri nariadení predbežného opatrenia na skutočnosť, že vo veci
samej sa vedie riadne konanie, v ktorom bude súd vykonávať potrebné dokazovanie, keďže odvolací

súd považuje za potrebné dať matke do pozornosti, že zákonná úprava styku rodičov s ich maloletými
deťmi preferuje dohodu rodičov a až následné uplatňovanie rozhodovacej právomoci súdu o tejto
otázke zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a požiadavke na osobitnú ochranu detí a mladistvých
garantovaných v čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Relatívna voľnosť pri formulovaní ustanovení o úprave styku rodičov s ich maloletými deťmi poskytuje
dostatočný priestor rodičom, aby sa na styku so svojimi maloletými deťmi mohli dohodnúť podľa ich

špecifických podmienok a záujmu.
Súd prvého stupňa dospel napadnutým uznesením k správnemu právnemu záveru, že v danom štádiu
konania v žiadnom prípade návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť nebolo možné,
keďže bez náležite vykonaného dokazovania nie je možné otca dieťaťa z výkonu jeho rodičovských práv
navrhovaným predbežným opatrením vylúčiť.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého
stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktorého odôvodnenie, spĺňajúce všetky
požiadavky v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.) aj v celom rozsahu a bez
ďalšieho poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.