Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/306/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507209909
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7507209909.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Dalkia Východné Slovensko s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Považská č. 40/V, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokát Pirč, s.r.o. so sídlom v Košiciach,
Štrbská č. 4, proti žalovaným v 1. rade U. B. - P., P. P. F. I. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Jozefom
Urbánkom, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Mlynárska č. 19, v 2. rade Obci Turňa nad
Bodvou, so sídlom Turňa nad Bodvou č. 418, zastúpenému JUDr. Jozefom Sotolářom, advokátom

so sídlom kancelárie v Košiciach, Južná trieda č. 1, o zaplatenie 1.494,35 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 28.07.2010
č.k. 15C/196/2007-149 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bola uložená povinnosť žalovanému v
1. rade zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z priznanej istiny a žalovanému v 2. rade zaplatiť istinu s
príslušenstvom a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
330,- eur so 14,5% ročným úrokom z omeškania od 04.04.2007 do zaplatenia a žalovanému v 2. rade
zaplatiť žalobcovi 930,72 eura so 14,5% úrokom z omeškania zo sumy 1.494,36 eura od 04.04.2007 do
13.05.2009 a vo výške 14,5% zo sumy 930,72 eur od 14.05.2009 do zaplatenia. Zároveň vyslovil, že o
trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie
sumy 330,- eur s príslušenstvom a žalovaného v 1. alebo v 2. rade na zaplatenie sumy 930,72 eur
s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že štatutárny zástupca žalovaného v 2. rade (starosta
obce) objednal pre žalovaného v 1. rade počas vykurovacieho obdobia 2006-2007 dodávku tepla do
telocvične v obci Turňa n/Bodvou. Stavebné úpravy telocvične vo vlastníctve žalovaného v 2. rade
vykonával žalovaný v 1. rade. Žalobca tvrdil, že náklady na dodané teplo mali byť zahrnuté do nákladov

žalovaného v 1. rade, ktoré mal vyúčtovať spolu so stavebnými prácami žalovanému v 2. rade. Aj keď
za dodávku tepla v období mesiacov november 2006 až február 2007 vystavil faktúry, žalovaný v 1. rade
ich vrátil ako neopodstatnené s tým, aby úhradu nákladov žiadal od investora stavby, t.j. obce Turňa
nad Bodvou.

Obrana žalovaného v 1. rade spočívala v tvrdení, že so žalobcom nemal žiaden zmluvný vzťah a
dodávku tepla si u žalobcu (za predmetné obdobie) nikdy neobjednal. Pre potreby stavebných úprav,
ktoré vykonával v telocvični patriacej žalovanému v 2. rade dodávka tepla nebola potrebná, pretože

všetky mokré technológie sa dali vzhľadom na poveternostné podmienky (miernu zimu) realizovať
počas celého zimného obdobia. Aj obrana žalovaného v 2. rade vychádzala z tvrdenia, že obec si u
žalobcu dodávku tepla v danom v období neobjednala a ani ju nepožadovala. Zároveň tvrdili, že budova
telocvične v tom čase ešte nebola skolaudovaná, a od zhotoviteľa ju neprevzali.Z výsledkov vykonaného dokazovania, s poukazom na ust. § 536 ods. 1 až 3, § 539 ods. 1 Obchodného
zákonníka uzavrel, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že k dodávke tepla do telocvične v obci
Turňa nad Bodvou (v období vymedzenom žalobou) skutočne došlo na základe telefonickej objednávky

štatutárneho zástupcu žalovaného v 2. rade, t.j. starostu obce.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade odmietali uzavrieť so žalobcom zmluvný vzťah, tento
bol nútený fakturovať odhadnuté množstvo dodaného tepla pre telocvičňu prihliadajúc na konštrukčnú
výšku a predpokladanú spotrebu v obdobných objektoch. Zo spotreby za predchádzajúce vykurovacie
obdobie nemohol vychádzať, pretože išlo o novovybudovaný objekt, do ktorého predtým dodávka tepla
žalobcom nebola realizovaná. Fixný náklad na dodávku tepla účtoval do výšky schválenej Úradom pre

reguláciu sieťových odvetví pri návrhu ceny tepla a fixnú zložku ako súčin množstva objednaného tepla
a schválenej fixnej zložky ceny. Keďže skutočná spotreba bola nižšia ako objednané - predpokladané
množstvo spotreby tepla, žalobca po stretnutí so žalovanými variabilnú aj fixnú zložku násobil len
skutočne dodaným množstvom tepla a stornoval faktúru za mesiac december. Práve výška dodaného
a odobraného tepla za mesiac november 2006 vo výške 63.679 GJ zostala medzi účastníkmi konania

sporná. Súd sa takýmto spôsobom fakturácie za spotrebované množstvo tepla stotožnil, pričom pri
výpočte vychádzal z jednotlivých ustanovení vyhlášky č. 630/2005 Z.z. a príslušných ustanovení zákona
č. 657/2004 o tepelnej energetike z ktorých vyplýva, že v prípade, ak v objekte nie sú nainštalované
pomerové rozdeľovače tepla, ani určené meradlá tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na dodané
teplo sa spotrebiteľom rozpočítavajú v pomere obstavaného objemu bytu a nebytových priestorov

konečného spotrebiteľa k celkovému obstavanému objemu všetkých bytov a nebytových priestorov v
objekte. Pravidláprestanoveniecenyteplazarok2006súpritomuvedenévovýnosezodňa22.06.2005
č. 1/2005, doloženom žalobcom, pričom variabilné náklady sú náklady, ktoré sú úplne alebo čiastočne
ovplyvnené objemom výroby tepla a fixné náklady sú náklady, ktoré nie sú ovplyvnené objemom výroby.
Aj keď žalobca nevedel doložiť pravidelné odpočty stavu nameraných hodnôt, vychádzal zo záznamu

o mesačnom odpočte spoločného merača pre školu a telocvičňu, ktorý bol podkladom pre fakturáciu.
Objekt telocvične v predchádzajúcich mesiacoch nebol vykurovaný, preto bolo potrebné najprv objekt
telocvične vykúriť a až neskôr udržiavať dosiahnutú teplotu t.j. telocvičňu temperovať. Zo stanoviska
Slovenského hydrometeorologického ústavu zistil, že priemerná teplota v mesiaci november v danej
lokalite bola 5,4 Celzia, preto neobstojí námietka žalovaného v 1. rade, že v tomto období nebolo nutné

telocvičňu vykurovať.

Súd prvého stupňa uzavrel, že bez dodávky tepla do telocvične by nemohol prebehnúť proces
pokladania parkiet, pretože vlhko, ktoré by bolo v telocvični, by vykonané práce znehodnotilo. K
námietkam žalovaného v 2. rade uviedol, že bez uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania o dodávke
a odbere tepla vzniklo na strane žalovaných bezdôvodné obohatenie, pričom podľa ust. § 458 ods.

1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa na základe takéhoto bezdôvodného obohatenia
získalo.

Pri rozhodovaní prihliadol na výsledok rokovaní účastníkov konania dňa 15.04.2009, kde žalovaný v
1. rade písomne uznal svoj záväzok čo do výšky 330,- eur z uplatnenej pohľadávky za dodávku tepla v
mesiaci november 2006, preto rozhodol tak, že žalobe v tejto časti proti žalovanému v 1. rade vyhovel

a žalovaného v 2. rade zaviazal na zaplatenie zvyšku žalovanej sumy. Zároveň žalovaných v 1. a 2.
rade zaviazal zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky vo forme zákonného úroku z omeškania,
keď jeho výšku a ani obdobie, v ktorom sa žalovaní v 1. a 2. rade s plnením dostali do omeškania
bližšie nezdôvodnil.

V rozhodnutí vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade.

Žalovanýv1.radenapadolvýrokrozsudkusúduprvéhostupňavčasti,ktoroubolzaviazanýzaplatiťúrok
z omeškania z uznanej istiny. Žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť a žalobu o zaplatenie príslušenstva
pohľadávky zamietnuť. Odôvodnil to tým, že vždy bol ochotný uhradiť alikvotnú časť uplatnenej sumyzodpovedajúcej trojdňovej skúške ústredného kúrenia, ktorá podľa jeho názoru mohla byť vyčíslená a
fakturovaná žalobcom vo výške 10.000,- Sk t.j. cca 330,- euro. Svoje stanovisko deklaroval aj v zápisnici
z mimosúdneho jednania účastníkov konania dňa 15.04.2009, čo potvrdil aj zástupca žalobcu. Zároveň

si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Žiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a prejednanie, resp.
rozsudok zmeniť a žalobu proti nemu v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil všetky odvolacie dôvody
v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p.. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v konaní absolútne

nezohľadňoval nezákonný postup žalobcu v procese vedúcom k dodávke tepla, pretože starosta obce
objednal dodávku do budovy telocvične základnej školy, ktorá má právnu subjektivitu a teda aj konkrétny
merač a vlastné a samostatné zmluvy o dodávke tepla. Potvrdil, že starosta obce skutočne telefonicky
kontaktoval štatutárneho zástupcu žalobcu s oznámením, že stavbu telocvične bude potrebné začať
temperovať. dodal však, že podrobnosti dodávky mali byť dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným v 1.
rade. Poprel, aby starosta obce v telefonickom rozhovore uviedol odkedy požaduje začať s dodávkou

tepla alebo v akom rozsahu žiada vykurovanie uskutočniť. Obsah telefonického rozhovoru preto za
objednávku dodávky tepla nemožno považovať. Namietal, že k dodávke tepla došlo bez platne uzavretej
zmluvy, preto došlo k neoprávnenému odberu tepla. V takom prípade vzniknutý vzťah nemožno
posudzovať ako bezdôvodné obohatenie na strane odberateľa, ale podľa ust. § 22 ods. 1 a 2 zákona č.
657/2004 Z.z. o tepelnej energetike ide o škodu spôsobenú dodávateľovi, za ktorú zodpovedá osoba,

ktorá neoprávnene teplo odobrala. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, pretože prvostupňový súd
nijako nešpecifikoval, či ide o plnenie z bezdôvodného obohatenia, alebo plnenie z neplatnej zmluvy.
Zdôraznil, že zo subsidiárnej povahy bezdôvodného obohatenia vyplýva, že nastupuje až v prípade, ak
vzniknutý právny vzťah neupravuje osobitná právna úprava. V tomto konkrétnom prípade však osobitná
právna úprava posudzuje neoprávnený odber tepla ako škodu.

Zdôraznil, že posudzovanie otázky náhrady škody sa od posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia
diametrálne odlišuje, preto z tohto pohľadu vykonané dokazovanie (ak bolo zamerané na preukázanie
vzniku bezdôvodného obohatenia) nie je dostatočným podkladom pre rozhodnutie v merite veci. Vytýkal
súdu prvého stupňa,. že aj keď túto argumentáciu vzniesol aj v priebehu súdneho konania, súd sa s ňou
v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal.

V odvolaní namietal, že žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ diela nenamietal povinnosť uhradiť dodávku
tepla, namietal výlučne výšku úhradu, keď tvrdil, že nespotreboval žalobcom tvrdené dodané množstvo
tepla. Zdôraznil, že súd prvého stupňa v konaní nevyporiadal so skutočnosťou, že priestory telocvične,
do ktorej bolo dodávané teplo sú súčasťou základnej školy, ktorá má právnu subjektivitu, predmetné
priestory spravuje a súčasťou tejto správy sú aj jednotlivé merače energií. Namietal, že v priebehu

konania sa zaviazal, uhradiť žalobcovi časť žalovanej sumy (zodpovedajúcu dodávke tepla v mesiacoch
január a február vo výške 234,-euro), následkom čoho žalobca zaviazal proti ním zobrať žalobu
čiastočne späť, no napriek tomu dohodu nezobral do úvahu, a v odôvodnení rozhodnutia sa ňou
nezaoberal. Tvrdil, že priznaním úrokov z omeškania zo žalovaných súm priznal prvostupňový súd
žalobcovi viac než požadoval, teda rozhodol „ultra petit“.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že v konaní
nebolo sporné, že k dodávke do objektu telocvične skutočne došlo a to na základe objednávky starostu
žalovaného v 2. rade s ktorým mali dobré a bezproblémové vzťahy. Aj keď zaslal návrh ceny tepla na
úrad pre reguláciu sieťových odvetví tak, ako mu ukladajú príslušné ustanovenia zákona č. 276/2002
Z.z. o regulácii sieťových odvetví a následne pristúpil k rokovaniam o návrhu zmluvy o dodávke a odbere

tepla, medzi žalovanými vznikol spor o tom, kto si dodávku tepla objednal, preto bol nútený svoj nárok
uplatniť na súde. Zdôraznil, že právne posúdenie súdom prvého stupňa je správne, ak na vec aplikoval
ustanovenia týkajúce sa bezdôvodného obohatenia, pretože v tomto spore sa jedná o prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu. Uviedol, že rešpektovali dohodu o urovnaní uzavretú so žalovaným v 2.
rade, ktorou sa zaviazal časť z dlhu vyrovnať, zostávajúca čiastka zostala neuhradená a sporná, preto

práve tá tvorí predmet ďalšieho konania. Uznal, že v prípade uplatneného úroku z omeškania došlo
k chybe v počítaní, keď požadovali úrok z omeškania z tej istej sumy a za to isté obdobie dva krát.Rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť príslušný úrok z
omeškania z uplatnenej sumy považoval za správny, bližšie svoje stanovisko neodôvodnil.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žalovanému v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi istinu v sume 330 euro odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť ( § 206 ods. 2
O.s.p.), preto nebol predmetom, preskúmavania odvolacím súdom.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní vec prejednal na neverejnom zasadnutí podľa ust. § 214
ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu nie je možné ani potvrdiť a ani
zmeniť, ale ako nepreskúmateľný iba zrušiť.

Súd prvého stupňa rozhodnutie o vyhovení žaloby proti žalovaným v 1. a 2. rade založil na závere,
že dodávka tepla za žalobcom označené obdobie bez písomne uzavretej zmluvy je neoprávneným
odberom, preto ide o majetkovú ujmu žalobcu, preto na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné
obohatenie, ktoré sa musí vydať. Žalovanému v 1. rade tak uložil povinnosť zaplatiť ním uznanú
sumu s príslušenstvom a žalovaného v 2. rade zaviazal na zaplatenie zvyšku pôvodne uplatnenej

sumy (v zmysle zmeny žalobného petitu), keď povinnosť žalovaného v 2. rade zabezpečiť dodávku tepla
vyvodzoval zo Zmluvy o dielo č. 021095 (č.l. 9 ods.3) uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade,
ktorá mu ukladala povinnosť (okrem iného) v prípade potreby zabezpečiť temperovanie aj dodávku
tepla do stavby telocvične.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa zaťažil konanie a následne

rozhodnutie vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo má vždy za následok jeho
zrušenie odvolacím súdom.

Podľaust.§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáha
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami pri hodnotení dôkazov sa riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd poukazuje najmä na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku
nevyporiadal s obranou žalovaného v 2. rade, ktorý v priebehu konania argumentoval, že podľa
ust. § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 657/2004 Z.z. je neoprávneným odberom tepla aj odber bez platne

uzavretej písomnej zmluvy, s výnimkou uvedenou v ust. § 19 ods. 3 písm. b/, alebo v rozpore s
uzavretou zmluvou alebo odber tepla z verejného rozvodu tepla, pričom za škodu zodpovedá osoba,
ktorá neoprávnene teplo odoberala. Ide pritom o osobitný druh zodpovednosti za vzniknutú škodu
neoprávneným odberom tepla, pričom však súd prvého stupňa sa splnením predpokladov takejto
zodpovednosti ( a ani jej prípadným zbavením sa) v konaní nezaoberal a ani ňou v odôvodnení

rozhodnutia nevyporiadal.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplývajú ani úvahy súdu, ktoré by viedli k záveru, že
v preskumávanej veci nejde o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom tepla a preto na
daný prípad je potrebné aplikovať jednotlivé ustanovenia týkajúce sa vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaných v 1. a 2. rade.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje
práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť
skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia,

právo na riadne a spravodlivé súdne konanie a pod.).Zároveň odvolací súd poukazuje, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku opomenul uviesť
úvahu, ktorá viedla k priznaniu úroku z omeškania z priznanej istiny tak u žalovaného v 1. rade ako
aj žalovaného v 2. rade a taktiež aj odôvodniť jej výšku, keď do výroku rozsudku prevzal žalobcom

požadovanú výšku príslušenstva pohľadávky ako aj žalobcom tvrdené obdobie omeškania žalovaných.

Rozsudok s takto nedostatočným odôvodneným posúdením rozhodujúcich skutočností pre posúdenie
uplatneného nároku znemožňuje žalovanému právne relevantným spôsobom reagovať na právne
závery súdu prvého stupňa a takýmto postupom mu preto bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo
je dôvod na zrušenie rozsudku podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého

stupňa, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi
občianske súdne konanie, vyporiadať s obranou žalovaného v 1. rade (vo vzťahu k omeškaniu) a
žalovaného v 2. rade vo vzťahu k uplatnenému nároku spočívajúcou v jeho tvrdení, že vzniknutý
odber tepla je vzhľadom na pozitívne právo potrebné posudzovať ako náhradu škody a s uvedenými

skutočnosťami sa v priebehu konania vyporiadať. Súd prvého pri rozhodovaní o nároku žalobcu zváži
možnosť výšku škody (v prípade splnenia všetkých predpokladov zodpovednosti) zistiť aj prípadným
znaleckým dokazovaním. Až po takto doplnenom dokazovaní a vyhodnotení jednotlivých dôkazov zvlášť
ako aj v ich vzájomných súvislostiach podľa zásad uvedených v ust. § 132 O.s.p. opätovne rozhodne
vo veci p po všetkých stránkach preskúmateľným rozsudkom.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.