Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/134/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712202912
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712202912.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky ZTS Martin, akciová spoločnosť,
IČO: 00 591 297, so sídlom Thurzova 16, Martin, zastúpenej Mgr. Milanom Paškom, advokátom so
sídlom J. XX, H. proti odporkyni SOLCA, s.r.o., IČO: 45 559 279, so sídlom Thurzova 16, Martin,
zastúpenej JUDr. Máriom Buksom, právne služby s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, Martin, v konaní
o zaplatenie 4 021,24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v

Martine, č.k. 9C 158/2012-45 zo dňa 12. 12. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľke sumu 4 021,24
Eur s príslušenstvom a nahradiť jej trovy konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní o veci vychádzal zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzavretej medzi účastníkmi

dňa 30.06.2010. Neprihliadal na námietku započítania zo strany odporkyne, nakoľko ňou tvrdená
pohľadávka z titulu faktúry č. 10120010 nebola podľa názoru súdu splatná, lebo dôvod vystavenia nebol
v priebehu konania preukázaný. Jednostranné započítanie pohľadávok nie je možné a nakoľko dohoda
nebola uzavretá k započítaniu nedošlo.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke náhradu
trov pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume 241,- Eur a trov právneho zastúpenia vo

výške 476,04 Eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odporkyňa. Poukázala na to, že prvostupňový sud vo veci rozhodol predčasne,
nedostatočne zistil skutkový stav a vo veci započítania nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu.Návrhdohodyovzájomnomzápočtepohľadávokmalsúdposudzovaťzajednostrannýzápočet
v zmysle § 358 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto nesprávne aplikoval ust. § 580 Občianskeho
zákonníka. O doručení listiny o započítaní pohľadávok svedčí reakcia navrhovateľky zo dňa 20.11.2012.

Mala za to, že k zániku pohľadávky došlo najneskôr pri prevzatí listiny navrhovateľkou.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.
Zápočet pohľadávok môže byť realizovaný vzájomnou dohodou, alebo jednostranným zápočtom
vzájomných pohľadávok, pričom neexistuje žiadny doklad o jednostrannom započítaní. Súdu bol
predložený návrh odporcu na uzatvorenie dohody, ktorý navrhovateľka nepodpísala a ani jej nikdy
nebol doručený. Podľa platnej právnej teórie a praxe sa na zápočet pohľadávok vyžaduje jednoznačný

právny úkon. Musí ísť o jednoznačný prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorápohľadávka a v akom rozsahu sa započítava. Pre prípad úspechu uplatnila si náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez

nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pokiaľ išlo o právne posúdenie veci pre započítanie pohľadávok z obchodnoprávnych vzťahov
(odporkyňa tvrdí, že sa tu malo jednať o obchodnoprávny vzťah), i občianskoprávnych vzťahov je
potrebné vždy aplikovať ust. § 580 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje podmienky započítania. Je
tu nutné vychádzať z výkladu vzájomného vzťahu obchodného a občianskeho zákonníka a urobiť záver

o tom, v akom rozsahu obsahuje obchodnoprávna úprava špeciálne pravidlá, ktoré vylučujú použitie
občianskoprávnej úpravy započítania. Občiansky zákonník upravuje podmienky započítania, pričom
započítať možno vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je totožného druhu, keď sa vzájomne kryjú a
ide o pohľadávky ktoré existujú (sú teda po práve dôvodné).

Vychádzajúc z týchto skutočností potom prvostupňový súd postupoval správne, keď vo veci aplikoval

ust. § 580 Občianskeho zákonníka.

Kpochybeniuzjehostranydošlo,keďsabližšienezaoberalexistencioupohľadávkyzostranyodporkyne
potom, čo ustálil, že pohľadávka navrhovateľky je dôvodná.

Kompenzačný prejav je možné učiniť potom, čo sa pohľadávky stretli, t.j. od okamihu splatnosti tej
pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Kompenzačný prejav, aj keď bol učinený až po splatnosti

obidvoch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). V tom okamihu, kedy
došlo ku splatnosti obidvoch započítaných pohľadávok, dochádza k zániku následkom započítania, a to
v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú.

Ku kompenzácii podľa § 580 je potrebné, aby jeden z účastníkov učinil prejav k započítaniu adresovaný
druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná a stačí aj ústny prejav, z ktorého

obsahu však musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje k započítaniu. Súhlas
druhého účastníka nie je potrebný a k prejavu môže dôjsť aj v priebehu súdneho konania. Ak je splnená
podmienka vzájomnej započítateľnosti, je potrebné vždy posúdiť, či pohľadávka uplatnená odporcom
je dôvodná.

Ako vyplynulo z priebehu konania, odporkyňa doručila navrhovateľke návrh dohody o vzájomnom

zápočte pohľadávok, z ktorej obsahu je zrejmé, akú pohľadávku a v akej výške žiada započítať, a
preto posudzujúc toto podanie podľa obsahu, dospel odvolací súd v súlade s názorom odporkyne
k presvedčeniu, že takýto prejav je potrebné posúdiť ako prejav kompenzačný (jednostranný právny
úkon smerujúci k započítaniu). Pokiaľ prvostupňový súd konštatoval, že k započítaniu mohlo dôjsť len
dohodou, takýto názor nemožno považovať za správny.

Ak potom prvostupňový súd neskúmal dôvodnosť uplatnenej pohľadávky zo strany odporkyne a v tomto
smere nevykonal dôslednejšie dokazovanie, odňal tejto účastníčke možnosť konať pred súdom, a preto
musel odvolací súd jeho rozhodnutie ako predčasné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporkyňa
nemohla totiž predpokladať, že ňou predložené listinné dôkazy (faktúra, návrh dohody a vyjadrenie
navrhovateľky, ktoré potvrdzovalo prevzatie týchto dokladov), nebudú postačovať na preukázanie jej

tvrdení, a preto i v záujme zachovania rovnosti účastníkov ju mal súd vyzvať na predloženie ďalších
dôkazov (na ktoré poukazuje teraz v odvolaní), lebo v opačnom prípade je jeho rozhodnutie prekvapivé
a pôsobí autoritatívne.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu doplniť dokazovanie na preukázanie
dôvodnosti pohľadávky odporkyne s tým, že dôkazy bude potrebné vyhodnotiť i v súvislosti s existujúcou

nájomnou zmluvou, podľa ktorej (ako aj podľa vyjadrenia navrhovateľky), odporkyňa mohla vykonávaťúpravy nehnuteľnosti len so súhlasom navrhovateľky. Dôkazné bremeno v tomto smere je výlučne na
odporkyni.

V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.