Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204530
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812204530.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o. Slovensko, so sídlom
Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného: verita, s.r.o., so sídlom
Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V.
XXX, o vymoženie 1.247,92 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Dulinu, Exekútorský úrad, Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce pod sp. zn. Ex 1936/12, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9Er/1096/2012-15 zo dňa
8.6.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu,
Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
2.4.2012. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 41 ods. 2 písm. d), 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej aj „Exekučný poriadok“), § 2 písm.
a),b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného
v čase uzavretia zmluvy o úvere, článku 2 písm. a), článku 3 ods. 1,3, článku 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“), §§
52 ods. 1,2, 53 ods. 1,4 písm. r), 53 ods. 5, 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
účinného od 1.1.2008 (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného
do 31.12.2007. V odôvodnení poukázal na rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby

sporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.Dojednanierozhodcovskejdoložkyjepodľa
prvostupňového súdu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neprijateľnou
podmienkou, nakoľko spotrebiteľ sa nachádza v porovnaní s dodávateľom v znevýhodnenom postavení.
Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa prvostupňového súdu
neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s ustanoveniami § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice.

Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zrušiť z dôvodu, že rozhodcovská doložka je v súlade s
aplikovateľnými právnymi predpismi a nie je ju možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Poukázal na ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“), v zmysle
ktorého si jeho právny predchodca plnil svoju povinnosť. Zároveň namietal právomoc exekučného súdu
posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu.

Uznesenie vydal vyšší súdny úradník a s jeho rozhodnutím sa podľa § 374 ods. 4 O.s.p. stotožnil sudca.Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu, že v predmetnej zmluve
ide o neprijateľnú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už

pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo
veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS
60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a teda
nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

Rozhodcovská doložka ako vyplýva z čl. 10.2 vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

Vo svetle uvedených záverov správne prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia
zamietol. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b ods. 1 Zákona o bankách.

Ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa a to po
poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným.

Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup
dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok.
Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú
všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície ako aj, čo

do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (viď rozhodnutia ESD vo veci Mostaza
Claro bod 25-28 a vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil

povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho

dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť

miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom ).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako správne vrátane
osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal

vykonať predložený rozhodcovský rozsudok. V rámci kontraktácie nebolo preukázateľne umožnené
spotrebiteľovi finančnej služby zvážiť voľbu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom. Práva
oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 142 ods. l

O.s.p. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.